Veda na dosah

Tuky sa často považujú za nepriateľa zdravej stravy, ale v skutočnosti hrajú kľúčovú úlohu v našom tele. Fungujú ako základný zdroj energie, pri nadbytku sa ukladajú a mobilizujú sa počas fyzickej aktivity. Poznáme však rôzne typy tukov a odlišné sú aj ich účinky na zdravie. Prečo sú niektoré tuky prospešné a iné menej vhodné a ako si vybrať správne tuky do vyváženej stravy? Aké sú hlavné rozdiely medzi bielym a hnedým tukovým tkanivom? Prečo sú výživa a zdravý životný štýl také dôležité? Čo je to energetický metabolizmus a metabolická flexibilita? Dokáže sa naše telo adaptovať na zmeny v dostupnosti živín? Akým metabolickým ochoreniam súčasná populácia čelí? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Luciou Balážovou, PhD. Mgr. Lucia Balážová, PhD.,pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Vyštudovala fyziológiu živočíchov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje energetickému metabolizmu a metabolickým ochoreniam. Ako postdoktorandka pôsobila šesť rokov vo Švajčiarskom technologickom inštitúte ETH v Zürichu. Podieľala sa na identifikácii viacerých mechanizmov, ktoré kontrolujú metabolickú aktivitu tukového tkaniva. Skúma, ako fungujú metabolické procesy v tele a aké zmeny vznikajú vplyvom civilizačných ochorení, ako je obezita a cukrovka.

Dáta majú nezastupiteľnú úlohu v moderných výrobných procesoch. Okrem toho s nimi narábame pri každodenných činnostiach, ako je napríklad využívanie internetu či rôznych mobilných aplikácií. S dátami sa pracuje aj v zdravotníctve, energetike, doprave, vo finančných službách, ale aj v mnohých ďalších odvetviach. Nachádzajú sa všade okolo nás a ich potenciál je, zdá sa, nekonečný. Samotné využívanie dát, ich zber, analýza a implementácia do automatizačných systémov v priemysle nám pomáhajú optimalizovať výrobu, znižovať náklady a zvyšovať efektivitu. Využitie pokročilých automatizačných technológií môže výrazne optimalizovať výrobu. Ako prebieha automatizácia výrobných procesov? Aké úspešné príklady máme z rôznych priemyselných odvetví? Čo sú to dáta? Ako vyzerá zber a analýza dát? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Ing. Radoslavom Paulenom, PhD.

Doc. Ing. Radoslav Paulen, PhD., pôsobí v Ústave informatizácie, automatizácie a matematiky na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jeho výskum sa zameriava na využívanie dát pre modelovanie a optimalizáciu v procesnom priemysle. Pôsobil na viacerých zahraničných inštitúciách, ako je Imperial College London, Institut National Polytechnique de Lorraine vo francúzskom Nancy či Technische Universität Dortmund. Pracoval a pracuje na viacerých vedeckých projektoch podporovaných Európskou úniou.

Epigenetika je fascinujúca a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť biológie, ktorá skúma, ako sa môže meniť génová expresia bez zmeny samotnej sekvencie DNA. Aké sú základné princípy epigenetiky a aký je jej historický vývoj? Ako sa epigenetika líši od tradičnej genetiky? Epigenetika má dôležitú úlohu aj počas embryonálneho vývinu, kde epigenetické značky riadia diferenciáciu buniek a formovanie tkanív. Epigenetické zmeny prispievajú aj k vzniku a progresii rakoviny, neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba, a tiež metabolických chorôb, ako je diabetes a obezita. Aj životné prostredie, strava, toxíny a stres môžu zanechať epigenetické stopy na našich génoch. Môžu mať tieto zmeny dlhodobé dôsledky? Môžu byť epigenetické zmeny dedičné? Aký potenciál majú epigenetické terapie v liečbe rôznych chorôb? Ako môže epigenetika prispieť k rozvoju personalizovanej medicíny, pri ktorej sa liečba prispôsobuje individuálnemu epigenetickému profilu pacienta? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Andreou Ševčovičovou, PhD.

Prof. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD., pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä genetickej toxikológii, a to štúdiu bioaktívnych látok, ktoré by mohli nájsť potenciálne uplatnenie v medicíne, a potenciálnemu genotoxickému účinku environmentálnych polutantov. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Publikovala množstvo odborných štúdií v prestížnych medzinárodných časopisoch. Absolvovala študijné a pracovné pobyty vo Švajčiarsku, v Portugalsku, Česku a Bulharsku. Pravidelne prednáša na univerzitách v zahraničí (napríklad na Universidade do Minho v Portugalsku). Od roku 2016 je garantkou projektu Genetika na kolesách(http://www.genetikanakolesach.sk), ktorého cieľom je priblížiť stredoškolským študentom prácu v genetickom laboratóriu a poznatky z oblasti genetiky. Za pedagogické aktivity jej dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2011 udelil Plaketu J. A. Komenského. Za aktivity v rámci projektu Genetika na kolesách jej minister školstva, vedy, výskumu a športu SR udelil Cenu za vedu a techniku za rok 2021 v kategórii Popularizátor vedy.

Neurovývojová porucha ADHD postihuje deti i dospelých a prejavuje sa rôznorodými symptómami vrátane hyperaktivity, impulzívnosti a problémov s pozornosťou. Predsudky, s  ktorými sa stretávajú osoby s touto poruchou, sú stále aktuálne, a preto je potrebné pripomenúť si možnosti, ako tieto problémy zmierniť prostredníctvom verejnej osvety a vzdelávania. Aké sú aktuálne terapeutické prístupy? Ako prebieha diagnostika? V akom veku je najčastejšie diagnostikované ADHD a prečo môže byť ťažšie identifikovať túto poruchu u dospelých? Ako môže ADHD ovplyvniť každodenný život dospelého človeka vrátane jeho pracovného a osobného života? Aké najväčšie mýty sa o tejto poruche šíria? Aké sú najčastejšie príčiny vzniku ADHD? Komplexne sme sa o téme rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matejom Štepitom. Mgr. Matej Štepitavyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave.Je poradcom a lektorom s praxou od roku 2006. Sústredí sa na problematiku ADHD, ADD a poruchy správania. Najviac skúseností má s deťmi a mládežou s hyperaktivitou, poruchami pozornosti a správania a ich rodinami. Vo svojej práci sa usiluje podporiť slobodu a zodpovednosť dospelého človeka za svoj život aj voči svojmu okoliu, harmonické medziľudské vzťahy a duševný rozvoj a zrenie. Okrem problémov s hyperaktivitou sa venuje otázkam výchovy, rodinných a partnerských vzťahov a osobného duševného stavu. Vedie rôzne vzdelávania pre ľudí z pomáhajúcich profesií, učiteľov aj rodičov. Okrem poradenstva pôsobí aj ako učiteľ umelecko-sociálnej jogy v škole jogy Premena. Jeho snom je vybudovať komplexné centrum pre rodiny s deťmi s týmto typom problémov.

Vedeli ste, že existujú mechanizmy, pomocou ktorých rakovinové bunky unikajú bežným kontrolným mechanizmom bunkovej smrti a zostávajú nesmrteľné? Výskum v tejto oblasti je nesmierne dôležitý, pretože nám pomáha lepšie pochopiť procesy, ktoré vedú k vzniku rakoviny, a tým aj k vývoju nových terapeutických stratégií. Modelové systémy používané v laboratórnom výskume hrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní mechanizmov genetickej nestability a nesmrteľnosti rakovinových buniek. Prečo sú tieto modely nevyhnutné pre pokrok v tejto oblasti? Čo je to genetická nestabilita? Akú úlohu zohráva RNA v expresii génov a v regulácii bunkových procesov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Katarínou Juríkovou, PhD. Mgr. Katarína Juríková, PhD.,pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a na talianskej Univerzite v Trente ako postdoktorandská výskumníčka. Absolvovala stáže v Španielsku, USA a Taliansku podporené Nadáciou Tatra banky, Nadáciou SPP, Fulbrightovým štipendiom a prestížnym grantom Marie Skłodowska-Curie Actions z EÚ programu Horizon 2020. Vo svojom výskume sa venuje biológii RNA a jej úlohe v stresovej odpovedi v rakovinových bunkách. V rámci popularizácie vedy je spoluorganizátorkou biologickej olympiády – súťaže pre študentov stredných škôl nadšených pre biológiu.

Naši predkovia vnímali zem ako zdroj potravy, domova a posvätného priestoru. Využívali rôzne poľnohospodárske techniky a starali sa o úrodnosť pôdy. Voda sa považovala nielen za zdroj života, ale aj za dôležitý prvok rituálov a obradov. Historické fakty nám odhaľujú, ako vnímali tieto prírodné elementy a akú dôležitú úlohu zohrávali v ich každodennom živote. Hoci pojem ekológiavznikol až v 19. storočí, naši predkovia intuitívne rozumeli princípom udržateľnosti a rovnováhy v prírode. Aký význam mala pre našich predkov zem a voda? V čom sa môžeme inšpirovať a poučiť z ich prístupu? Aké konkrétne tradície a rituály boli spojené so zemou a s vodou? Kedy a prečo sa náš vzťah k prírode začal vzďaľovať? Ako sa k nej znovu môžeme priblížiť a čerpať múdrosť z tradičných prístupov k ochrane a udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Katarínou Nádaskou, PhD.

Mgr. Katarína Nádaská, PhD., vyštudovala odbor história – etnológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave a v tejto oblasti pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, napríklad na Viedenskej univerzite, Univerzite Regensburg či Jagelovskej univerzite v Krakove. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislavy aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave Bratislava. V súčasnosti pôsobí ako odborná pracovníčka v archíve, venuje sa historickému poradenstvu pre masmédiá a film, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou a spoluautorkou množstva monografií, napríklad Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch, Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky,Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska, Čerti, bosorky a iné strašidlá a iné.

Mutácie, čiže zmeny v sekvencii DNA, nás formovali odnepamäti a sú základným zdrojom genetickej variability, ktorá je potrebná pri evolučných procesoch. Mutácie vznikajú spontánne, ale môžu na ne vplývať aj vonkajšie faktory, napríklad UV žiarenie, ionizačné žiarenie či chemické látky. Mutácie sú buď neutrálne, alebo škodlivé. Čo sú mutácie a ako k nim dochádza? Aké mutácie poznáme? Sú dedičné a vieme im predchádzať? Ako ovplyvňuje vonkajšie prostredie vznik mutácií? Môžu byť niektoré mutácie prospešné? Vieme poškodený gén vyliečiť? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Andreou Ševčovičovou, PhD.

Prof. RNDr. Andrea Ševčovičová, PhD., pôsobí na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä genetickej toxikológii, a to štúdiu bioaktívnych látok, ktoré by mohli nájsť potenciálne uplatnenie v medicíne, a potenciálnemu genotoxickému účinku environmentálnych polutantov. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Publikovala množstvo odborných štúdií v prestížnych medzinárodných časopisoch. Absolvovala študijné a pracovné pobyty vo Švajčiarsku, v Portugalsku, Česku a Bulharsku. Pravidelne prednáša na univerzitách v zahraničí (napríklad na Universidade do Minho v Portugalsku). Od roku 2016 je garantkou projektu Genetika na kolesách(http://www.genetikanakolesach.sk), ktorého cieľom je priblížiť stredoškolským študentom prácu v genetickom laboratóriu a poznatky z oblasti genetiky. Za pedagogické aktivity jej dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2011 udelil Plaketu J. A. Komenského. Za aktivity v rámci projektu Genetika na kolesách jej minister školstva, vedy, výskumu a športu SR udelil Cenu za vedu a techniku za rok 2021 v kategórii Popularizátor vedy.

Kognitívna robotika a umelá inteligencia sú veľmi dynamické oblasti, ktoré sa ustavične rozvíjajú. Roboty dnes zastupujú ľudí v manuálne náročných prácach, ale dostávajú sa aj do domácností, kde prenikajú do osobnejšej zóny ľudí. Aj preto sa vývojári snažia, aby robot bol čo najpodobnejší človeku a aby sa jeho schopnosti a vlastnosti čo najviac stotožňovali s ľudskými. Na to, aby sa stroje stále zlepšovali, je potrebný výskum modelov umelých neurónových sietí, ktorý vieme využiť v oblasti kognitívnej robotiky. Ako fungujú neurónové siete? Ako sa roboty môžu učiť? Môže sa stať, že robot raz bude múdrejší ako človek? Ako vyzerá robot budúcnosti? Čo bude vedieť robiť a v akej oblasti si novodobé roboty nájdu uplatnenie? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Igorom Farkašom, Dr.

Prof. Ing. Igor Farkaš, Dr., pôsobí na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Zameriava sa na oblasť umelej inteligencie so špecializáciou na takzvaný subsymbolový, prírodou inšpirovaný prístup pomocou neuropočítania. Skúma výpočtové vlastnosti modelov umelých neurónových sietí a ich využitie pri modelovaní kognitívnych funkcií. Vedie národné projekty VEGA, APVV a KEGA. Je spoluautorom asi 100 prác v medzinárodných časopisoch a recenzovaných zborníkoch z konferencií. Pravidelne recenzuje vedecké články do impaktovaných časopisov. Koordinuje Centrum pre kognitívnu vedu na fakulte a garantuje medzinárodný interdisciplinárny magisterský študijný program kognitívna veda. Je členom správnej rady Centra pre umelú inteligenciu. V roku 2024 získal ocenenie Vedec roka SR 2023 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce za významné výsledky v oblasti umelej inteligencie a za rozvíjanie spoluprác a medzinárodného magisterského programu.

Voda je základným predpokladom života a jej dostupnosť a kvalita sú kľúčové pre zdravie ľudí a ekologickú stabilitu planéty. S klimatickou zmenou prichádzajú vyššie teploty, čo prináša narastajúci dopyt po vode. Zmena klímy ovplyvňuje vodný cyklus a dostupnosť vody v rôznych častiach sveta a prináša globálne výzvy, na ktoré sa snažíme nájsť odpovede. Sledovať môžeme aj rôzne druhy znečistenia, ktoré majú vplyv na kvalitu vodných zdrojov. Slovensko je krajina bohatá na minerálne pramene, ktoré sú zdrojom horčíka, vápnika a ďalších vzácnych minerálov. No je to naozaj tak? Ako prebieha hydrogeologické mapovanie a merania? Nakoľko sú preskúmané pramene na Slovensku a v akom stave sú? Sme pripravení na extrémne teploty a máme dostatok vodných zdrojov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Petrom Malíkom CSc.

RNDr. Peter Malík, CSc.,je vedúcim oddelenia hydrogeológie a geotermálnej energie v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, kde pôsobí od roku 1983. V súčasnosti zastáva post prezidenta Slovenskej asociácie hydrogeológov. Je členom Komisie pre schvaľovanie množstiev podzemných vôd, čo je poradný orgán ministra životného prostredia. Pôsobil ako expert na izotopovú hydrogeológiu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Gruzínsku, spolupracoval s hydrogeológmi na území Albánska. Je členom Krasovej komisie Medzinárodnej asociácie hydrogeológov, kde v súčasnosti zastáva volený post jej predsedu pre Európu a Afriku. Venuje sa stanoveniu hydraulických parametrov hornín, analýze výtokových čiar prameňov, hodnoteniu zraniteľnosti podzemných vôd, využívaniu izotopových analýz na určovanie genézy podzemných vôd, regionálnym vzťahom prúdenia podzemných vôd a ich bilančnému hodnoteniu.

Dnes počítače, ale aj rôzne systémy dokážu analyzovať, porozumieť a spracovať obrazy podobne, ako to vie človek očami a mozgom. Systém, ktorý využíva detegovanie javov, sa využíva napríklad pri autonómnom riadení áut. Počítačové videnie má však širšie uplatnenie v oblastiach, ako je medicína, priemysel, zábava či bezpečnosť. Máme dostatok trénovacích dát, potrebných na vývoj pokročilých modelov počítačového videnia? Zbierajú tieto systémy dáta a sú chránené pred zneužitím? Aké sú najnovšie trendy v oblasti počítačového videnia? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Viktorom Kocurom, PhD.

Ing. Viktor Kocur, PhD., je odborným asistentom na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa venuje rôznym aspektom 3D videnia od základného výskumu geometrie kamier až po praktické využitie, napríklad pri interakcii človeka s robotom, automatickom sledovaní dopravy alebo v priemyselných aplikáciách. Často kombinuje moderné techniky hlbokého učenia s poznatkami z geometrie.

Extrémne poveternostné prejavy a zmeny teplôt sú dôsledkom klimatickej zmeny, ktorú už dnes naplno pociťujeme. Dotýka sa aj biodiverzity, migrácie živočíchov, rozširovania púští či straty ľadovcov. Zmena klímy výrazne ovplyvňuje život na Zemi a jej dôsledky prispievajú dokonca ku globálnym konfliktom. Hlavnou príčinou prebiehajúcej zmeny klímy je rýchly rast koncentrácie skleníkových plynov v dôsledku antropogénnych emisií uhlíka do zemskej atmosféry (spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie, poľnohospodárstvo a podobne). Ktoré časti sveta ohrozuje klimatická kríza najviac? Existujú technológie, ktoré nám ju pomôžu zmierniť? Je klimatická kríza iba dočasná? Ako môže vyzerať udržateľná budúcnosť? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Jozefom Pechom.

Mgr. Jozef Pechopôsobí ako klimatológ odboru klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Vyštudoval fyzickú geografiu a geoekológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so špecializáciou na meteorológiu a klimatológiu. Pracoval ako odborný pracovník v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied ČR. Vo vedeckej oblasti sa zaoberá štatistickým modelovaním extrémnych zrážok a extrémov počasia všeobecne, výskumom premenlivosti klímy a klimatickej zmeny, ako aj hodnotením jej regionálnych účinkov predovšetkým na území Slovenska.

Mačky ľudstvo fascinujú po celé stáročia a to nielen preto, že množstvo z nich sa vyvíjalo priamo v spoločnosti ľudí, ale aj pre ich záhadnú povahu. Dnes sú mačky veľmi obľúbenými domácimi miláčikmi. Ich správanie nás vie fascinovať, rozosmiať, prekvapiť a často je pre nás veľkou záhadou. Výskum ich správania nám však vie priniesť cenné informácie ako sa k tomuto zvieraťu správať a čo od neho môžeme očakávať. Ako taký výskum prebieha? Môže nám pomôcť pri dešifrovaní ich charakterových čŕt sledovanie ich správania? Ako sa mačky adaptujú na prostredie? Kam až siaha ich komunikácia a čo dnes vieme vyčítať z ich správania? Prečo majú mačky svoje obľúbené miesto kde radi spia? O týchto, no i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s MVDr. Noemou Gajdoš Kmecovou, PhD.

MVDr. Noema Gajdoš Kmecová, PhD., je výskumnou pracovníčkou Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF v Košiciach). Pôsobí v oblasti výskumu správania mačiek domácich a vo svojej práci prepája prístupy klinickej behaviorálnej medicíny, etologického pozorovania a občianskej vedy. Je priekopníčkou výskumu sociálnych interakcií medzi mačkami v domácom prostredí, pričom výsledky jej vedeckej práce, zaoberajúce sa otázkou rozlíšenia medzi hrou a skutočným súbojom u mačiek, sa v roku 2023 zaslúžili o medzinárodný mediálny ohlas. Je členkou Panelu expertov pre blaho mačiek Medzinárodnej organizácie pre starostlivosť o mačky (International Cat Care) a odbornou garantkou Klubu starostlivosti o mačky UVLF v Košiciach. Na domácej pôde aplikuje výsledky svojho výskumu do praxe vo forme jej vedecko popularizačného projektu - prvého slovenského podkastu o mačkách „Mačkastu®“.

V súčasnosti deti prichádzajú do kontaktu s množstvom digitálnych technológií. Ide najmä o smartfóny, počítače, internet a s ním spojené sociálne médiá. Nové technológie sú dobrými pomocníkmi, lenže pri nadmernom používaní môžu mať negatívne účinky. Dnes sa vedci snažia prísť na to, na aké oblasti digitálne technológie vplývajú, pričom je známe, že dokážu zasiahnuť kognitívny, fyziologický aj emocionálny vývoj mladého človeka. Aké výhody dieťaťu prináša moderná technológia? Kedy hovoríme o závislosti? Aký vplyv má nadmerné využívanie technológií na psychické a fyzické zdravie detí? Môže nadmerné používanie digitálnych technológií ovplyvniť ich sociálne správanie? Zhoršujú sociálne média sebavedomie a sebahodnotenie mládeže? O týchto i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Michalom Božíkom.

Mgr. Michal Božík pôsobí ako samostatný vedecko výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) a ako doktorand na Katedre psychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v Českej republike. Na VÚDPaP-e odborne rieši tému kyberšikanovania a používania digitálnych technológií deťmi a mládežou, podieľal sa na vývoji digitálnej aplikácie Sanity, zameranej na prevenciu úzkosti u mladých ľudí. Ako doktorand skúma pravidlá používania digitálnych technológií v školách a venuje sa aj téme digitálneho rodičovstva a digitálnych technológií.

Pocit bezpečia a istoty nadobúdame vtedy, keď sme presvedčení, že druhá strana bude konať v súlade s našimi očakávaniami, a to najmä správne a spoľahlivo. Ak tento pocit nadobudneme, môžeme hovoriť o dôvere, ktorú si vytvárame v osobných aj pracovných vzťahoch, ale i vo vzťahu k verejným inštitúciám. Rovnako tak môžeme hovoriť tiež o nedôvere, napríklad v prípade zrady, klamstiev, narušenej transparentnosti a pod. Dnes prebiehajú výskumy, ktoré sa zameriavajú na analýzu dôvery k jednotlivcom a inštitúciám. Ako vieme ovplyvniť a posilniť dôveru? Ako prebieha výskum dôvery? Ktoré faktory majú vplyv na jej úroveň? Dá sa zvýšiť dôvera k ľuďom, ale aj inštitúciám v spoločnosti? Vieme so svojou dôverou k iným pracovať? O týchto, no i o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Matúšom Grežom, PhD.

Mgr. Matúš Grežo, PhD., je samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Výskumne sa venuje ľudskému usudzovaniu a rozhodovaniu a s tým spojeným kognitívnym omylom. V posledných rokoch sa zaoberá témami sociálnej psychológie, pričom sa špecializuje na osobnostné a kognitívne faktory, ktoré súvisia s procesom budovania dôvery. Okrem budovania dôvery sa zaujíma taktiež o to, aké možné negatívne dopady môže mať nízka dôvera na spoločnosť a na jednotlivca.

Vývoj v oblasti umelej inteligencie umožňuje strojom nielen rozumieť ľudskej reči, ale aj  komunikovať na veľmi dôveryhodnej úrovni. V súčasnosti sú to najmä hlasoví asistenti aj rôzne personalizované systémy. Tie sa snažia byť čoraz dokonalejšie, a preto rozvoj v oblasti využitia takýchto nástrojov rýchlo napreduje. Stroj alebo robot vie porozumieť ľudskej reči, odpovedať na otázky a plniť zadané úlohy. Aby však takáto komunikácia medzi človekom a strojom mohla vzniknúť, vedci musia naprogramovať systém na analýzu a syntézu reči. Ako dokáže stroj analyzovať počuté slovo? Dokáže robot rozpoznať emócie? Na čo slúžia rečové databázy? Aké uplatnenie majú sociálne roboty a kam až siaha ich potenciál? O tom, akým jazykom hovoria stroje, o pokrokoch v jazykovej interpretácii strojov, ale aj o mnohom ďalšom sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Róbertom Sabom, PhD. V podcaste si môžete vypočuť aj syntetické hlasy vyvinuté v Ústave informatiky SAV.

Mgr. Róbert Sabo, PhD., je vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. Odborne pôsobí v oblasti lingvistiky a fonetiky, vo výskume prozódie, vytváraní rečových korpusov a výskume expresívnej reči a v komunikácii človeka so strojom. V roku 1994 získal magisterský titul v odbore slovenský jazyk a literatúra na Univerzite Komenského v Bratislave. Doktorandský titul v oblasti lingvistiky získal v roku 2013 v Ústave jazykovedy Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Je autorom a spoluautorom niekoľkých aplikácií a viac ako štyridsiatich vedeckých prác v oblasti spracovania reči a počítačovej lingvistiky.

Svetelné znečistenie je nadbytočné svietenie na miestach, kde to nie je potrebné. Zdrojmi tohto znečistenia sú mestské osvetlenie, reklamné tabule a iné umelé zdroje. Takéto osvetlenie narúša biologické procesy ľudí a živočíchov v noci, no vplyv má aj na ich činnosť počas dňa. Znečistenie zasahuje nočnú oblohu, má negatívny účinok na biodiverzitu a interferuje s prirodzenými životnými cyklami vrátane kvality spánku. Ako by mohli vyzerať opatrenia na minimalizovanie nežiaducich dôsledkov svetelného znečistenia? Pomôže nám používanie šetrnejších svetelných zdrojov? Aký veľký dosah má osvetlenie na životné prostredie? Nakoľko tento negatívny trend ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu a psychické zdravie? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. RNDr. Michalom Zemanom, DrSc.

Prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., je biológom a fyziológom z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojej vedeckej práci sa venuje výskumu cirkadiánnych rytmov a expresii hodinových génov, ako aj dôsledkom narušenia časovej organizácie na vznik civilizačných chorôb. Absolvoval dlhodobé zahraničné pobyty v Inštitúte Maxa Plancka pre fyziológiu správania v Nemecku a na Katolíckej univerzite v Belgicku a uskutočnil viacero krátkodobých pobytov v Nemecku, Poľsku, Belgicku a Spojenom kráľovstve. Bol členom výkonného výboru Society for Farm Animal Endocrinology a Avian Endocrinology a je členom viacerých domácich a medzinárodných vedeckých spoločností.

Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva do nášho každodenného života. Technológia umelej inteligencie dnes zvládne upravovať obrazy, modifikovať fotografie a pracovať s videami aj hlasom. Je to veľká pomocníčka, ktorá nám ušetrí čas aj námahu. Lenže vďaka týmto schopnostiam dokáže vytvoriť aj video, ktoré vyzerá realisticky, ale nie je pravdivé. Preto by sme pri prijímaní akéhokoľvek mediálneho obsahu mali byť obozretní. Kam až siaha potenciál umelej inteligencie a aké dôsledky môže mať jej využívanie v budúcnosti? Aký vplyv bude mať umelá inteligencia na spoločnosť? Má umelá inteligencia podobnú štruktúru ako mozog a dokáže rozmýšľať? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Ivanom Sekajom, PhD.

Prof. Ing. Ivan Sekaj, PhD., je vedúcim oddelenia umelej inteligencie v Ústave robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Okrem pedagogickej činnosti v oblasti kybernetiky a umelej inteligencie sa výskumne venuje implementácii metód umelej inteligencie v riadení procesov a v robotike. Špecializuje sa na bio-inšpirované optimalizačné metódy, evolučné algoritmy a umelé neurónové siete. V poslednom období sa zameriava predovšetkým na strojové učenie, zvlášť na implementovanie metódy neuroevolúcie. Študuje vplyv umelej inteligencie na ľudskú spoločnosť a popularizuje ju.

V chladných mesiacoch náš organizmus čelí väčšiemu náporu vírusových ochorení. Tie sa v populácii rýchlo šíria a spôsobujú zdravotné ťažkosti. Okrem toho sa stretávame aj s rôznymi zoonózami, čiže vírusovými ochoreniami prenášanými priamo alebo nepriamo zo zvierat na ľudí. Možno aj preto vírusy vnímame ako patogénne a škodlivé organizmy. Niektoré vírusy však môžu byť pre človeka prínosné. Aké sú to užitočné vírusy a ako pomáhajú ľuďom? V ktorých oblastiach sa využívajú a kam až siaha ich potenciál? Čo je to viroterapia a pri ktorých chorobách prináša pacientom nádej? Ako môže zmena klímy ovplyvniť vznik vírusových epidémií? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Borisom Klempom, DrSc.

RNDr. Boris Klempa, DrSc., je vedúcim oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a pôsobí na Katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa vírusom, ktoré sú na človeka prenosné zo zvierat. Je odborníkom v oblasti molekulárnej evolúcie a ekológie zoonotických vírusov, prenosných na človeka z hlodavcov a iných drobných cicavcov, ako aj z kliešťov. Podieľal sa na objave prvých hantavírusov v Afrike, bol priekopníkom hľadania hantavírusov v netradičných hostiteľoch a podieľal sa na molekulárno-epidemiologickej charakterizácii hantavírusov v strednej Európe a v Rusku. Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa aktívne zapájal do snáh o zvládanie dopadov pandémie, či už intenzívnou informačnou kampaňou, zavedením rutinného testovania vo Virologickom ústave SAV, podieľaním sa na vývoji diagnostických PCR kitov, alebo odhaľovaním výskytu nových variantov vírusu pomocou sekvenovania.

Považujeme za samozrejmé, že vedecké hypotézy si vyžadujú empirické testovania, ktorými sa cieleným pozorovaním, meraním či experimentovaním získavajú dáta. No môžeme sa dozvedieť niečo podstatné o fungovaní prírody a spoločnosti tým, že si predstavíme určitú hypotetickú situáciu, ktorá v skutočnosti nenastala? Môže predstavovanie si pomyselných scenárov priniesť zaujímavé poznanie princípov, ktoré sú v pozadí prírodných procesov? Používanie myšlienkových experimentov vo vede i filozofii dáva na tieto otázky pozitívnu odpoveď. Hoci neexistuje zhoda na tom, ako presne možno tieto nástroje poznávania vymedziť, dejiny vedy a filozofie poskytujú dôkaz, že používanie myšlienkových experimentov prispieva k pokroku teoretického poznania. Čo sú to teda myšlienkové experimenty a aké funkcie vo vede a filozofii plnia? Existujú aj zlé myšlienkové experimenty? O týchto a ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Mgr. Lukášom Bielikom, PhD.

Doc. Mgr. Lukáš Bielik, PhD., je vedúcim Katedry logiky a metodológie vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo výskume sa zameriava na vybrané problémy všeobecnej metodológie a filozofie vedy, predovšetkým na problematiku využívania deduktívnej a induktívnej logiky, na modely explanácie, ale aj na logickú sémantiku a metódy analytickej filozofie. Je autorom monografie Metodologické aspekty vedy, spoluautorom monografie Metóda: metodologické a formálne aspekty a autorom viac ako štyroch desiatok vedeckých štúdií. Bol spoluriešiteľom viacerých projektov (VEGA, APVV) a v súčasnosti je vedúcim projektu Idealizácia a abstrakcia v normatívnych a empirických vedách.

Slovo šťastie v bežnom jazyku vyslovujeme často, ale zhodnúť sa na jeho význame je skôr raritou. Pre niektorých z nás šťastie znamená momentálne emocionálne rozpoloženie, pre iných dlhodobé dodržiavanie morálnych štandardov. Nech už si šťastie definujeme akokoľvek, pri jeho hľadaní nám môže pomôcť veda. V prvom rade nás informuje o tom, že šťastie závisí od viacerých zdrojov. Okrem predispozícií a externých faktorov do hry vstupujú kompetencie, v ktorých sa môžeme trénovať, a tak sa stávať šťastnejšími. Odborníci na šťastie majú vo vrecku mnoho receptov. Sú nimi napríklad starostlivosť o seba a o vzťahy s najbližšími či vytváranie domova. Potvrdilo sa, že šťastie efektívne zvyšujú dobré skutky, vďačnosť, odpúšťanie či priateľskosť. O ďalších spôsoboch, ako násobiť šťastie, a o pohľadoch naň sa porozprávame s Mgr. Nikolou Kallovou, PhD., z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.

Mgr. Nikola Kallová, PhD., je postdoktorandská výskumníčka na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Cieľom jej výskumu je prehĺbiť interdisciplinárnu diskusiu o šťastí a kvalite života, najmä o filozoficko pedagogických témach šťastia vo vzťahu k vzdelávaniu a o sociálno-psychologických témach vzťahovej kvality. Po vysokoškolskom štúdiu filozofie pokračovala v doktorandskom štúdiu s interdisciplinárnym zameraním na pedagogiku a filozofiu výchovy. V súčasnosti sa venuje kvalitatívnemu empirickému výskumu romantických vzťahov s dôrazom na vzťahmi navodené učenie. Počas svojho akademického pôsobenia absolvovala dva trojmesačné pobyty na katedre filozofie v New Havene v Connecticute (USA) a na katedre pedagogickej psychológie v Pretórii v Južnej Afrike. Je výkonnou redaktorkou transdisciplinárneho vedeckého časopisu Human Affairs.

Slovensko patrí medzi krajiny s miernou až strednou úrovňou seizmickej aktivity podobne ako viaceré štáty v Európe, ktoré sa nachádzajú na Eurázijskej litosférickej platni. To znamená, že na Slovensku môžu vzniknúť zemetrasenia, ktoré sa prejavia makroseizmickými účinkami na veľkej časti alebo dokonca na celom území Slovenska. Ich výskyt je menej častý ako v krajinách, na území ktorých sa stretávajú litosférické platne. Od roku 1034 je dokumentovaných 804 zemetrasení, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami na území Slovenska. V skutočnosti ich bolo podstatne viac. Je veľmi pravdepodobné, že aj v budúcnosti vzniknú zemetrasenia takej veľkosti ako v minulosti, teda s magnitúdom približne 6. Nemôžeme však vylúčiť ani väčšie. Najväčšou úlohou seizmológov je čo najlepšie odhadnúť seizmický pohyb počas budúcich zemetrasení na dôležitých lokalitách. O zemetraseniach v súčasnosti, ale aj v minulosti sme sa v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH rozprávali s prof. RNDr. Petrom Moczom, DrSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a z Ústavu vied o Zemi SAV.

Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., je profesor fyziky na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK), garant spoločného študijného programu UK a Universität Wien Physics of the Earth, garant doktorandského študijného programu teoretická a matematická fyzika na FMFI UK. Jeho vedeckým zameraním je vývoj metód numerického modelovania šírenia seizmických vĺn a seizmického pohybu v štrukturálne zložitých prostrediach vnútra Zeme a aplikácia týchto metód na výskum anomálneho seizmického pohybu, ktorý je zodpovedný za najväčšie škody počas zemetrasení. Je prvým autorom monografie The Finite-Difference Modelling of Earthquake Motions: Waves and Ruptures (Modelovanie pohybov pri zemetrasení metódou konečných diferencií: Vlny a trhliny), vydanej v Cambridge University Press. V súčasnosti je členom Predsedníctva APVV, bol predsedom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti, predsedom Učenej spoločnosti Slovenska a prorektorom UK v Bratislave pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium.

Dnešná medicína pozná množstvo efektívnych liečebných postupov, dôležité však je, v akej fáze sa choroba nachádza. Sekundárna prevencia môže choroby zachytiť v počiatočnom štádiu, lenže mnohí pacienti a aj lekári ju stále podceňujú. Vďaka prevencii vieme včas určiť diagnózu a to nás môže pred fatálnymi dôsledkami chorôb zachrániť. Absolvovanie preventívnej prehliadky nás pritom veľa nestojí. Moderná medicína nám ponúka nové spôsoby liečby. Jednou z nich je génová terapia, ktorá nám dáva nádej aj pri závažných a doteraz neliečiteľných diagnózach. Jej účinnosť však musí byť preukázaná na úrovni EBM (Evidence-Based Medicine, medicíne založenej na dôkazoch). Kam až siaha jej potenciál? Prečo by sa mali robiť genetické vyšetrenia a aké benefity prinášajú? Ako prebieha čítanie genómu a čo z neho vieme zistiť? Aké liečebné postupy nás čakajú v budúcnosti? Ako vyzerá individualizácia v medicíne? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom Celecom, DrSc., MPH.

Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH,pôsobí v Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na patofyziológiu extracelulárnej DNA, chronobiológiu testosterónu a metabolické dôsledky kolových nápojov. Absolvoval stáže a výskumné pobyty v Nemecku a USA. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Klub detskej nádeje na pomoc detským onkologickým pacientom. Je členom vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SR, Lekárskej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV. Publikuje odborné články a popularizuje vedu. Získal ocenenia ako Izakovičovu medailu Slovenskej spoločnosti pre lekársku genetiku, Guothovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti, ale aj Ig Nobelovu cenu a mnohé ďalšie.

Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2023sa uskutoční v období od6. do 12. novembra 2023.Hlavnými organizátormi podujatia súMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu SRaCentrum vedecko-technických informácií SR. Partnermi podujatia súSlovenské elektrárnea EPSON. Mediálnymi partnermi súmagazín Nextech,RTVS,BKIS,VEDANADOSAH.sk,časopis Quark, a Zážitkové centrum vedy Aurelium.

Vesmír a jeho krásy sa dnes dajú zachytiť pomocou astrofotografovania. Ako sa astrofotograf pripravuje na dlhé a náročné expozície? Ako zvláda výzvy spojené so svetelným znečistením a s nepredvídateľným počasím? O svojej ceste k astrofotografii, o najobľúbenejších vesmírnych objektoch a o technikách, ktoré používa na zaznamenávanie, nám v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH porozprával Zdeněk Bardon. Dozviete sa aj o automatizácii ďalekohľadov v observatóriách a o jeho cestovaní naprieč svetom, aby mohol zhotoviť úžasné zábery vesmíru. Rozprávali sme sa aj o tom, ako je možné, že po vás pomenujú planétku.

Zdeněk Bardon je astrofotograf a amatérsky astronóm. Podieľal sa na modernizácii mnohých profesionálnych astronomických observatórií po celom svete. Je držiteľom prestížnych ocenení, čestným členom Medzinárodnej astronomickej únie (IAU), foto-ambasádorom Európskeho južného observatória (ESO), členom astronomických organizácií (ČAS, SZA, EAS) a zakladateľom českej fotografickej súťaže (ČAM). Bola po ňom pomenovaná planétka a je autorom viacerých kníh o astronómii.

Na jeseň sa bude konať najväčšie odborné fórum o transfere technológií, ochrane duševného vlastníctva, inováciách a spolupráci akademického a podnikateľského sektora – konferencia COINTT. Zastrešujúcou témou tohtoročného dvojdňového podujatia bude Biele miesta v inováciách a transfere technológií. Pre koho je konferencia COINTT určená? Aké budú témy jednotlivých programových vstupov? Čo zaujímavé sa na nej dozvieme? Aj tomu bude venovaný náš rozhovor s Ing. Lenkou Bednárovou, PhD., z  Centra transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR, ktorá je vedúcou organizačného tímu konferencie COINTT.

Ing. Lenka Bednárová, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií, kde má na starosti marketingové aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ochrane duševného vlastníctva a transfere technológií. Ako vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií vedie aj stredisko patentových informácií PATLIB, ktoré poskytuje služby v oblasti ochrany duševného vlastníctva najmä podnikateľom a širokej verejnosti. Je podpredsedníčkou riadiacej rady LES ČRS (Licensing Executives Society Česká republika a Slovensko, združenia odborníkov na ochranu duševného vlastníctva a licencovanie) a členkou ASTP (Association of European Science a Technology Transfer Professionals, združenia odborníkov na prenos poznatkov).

V slovenských vedeckovýskumných inštitúciách vedci pracujú na zaujímavých a užitočných projektoch. Raz za čas prenikne na verejnosť správa o novom vynáleze, ktorý vytvorili, a o tom, ako by mohol zlepšiť naše životy. Ako s nimi majú samotní vedci a vedeckovýskumné inštitúcie ďalej pracovať, aby nápady neostávali len na papieri, ale našli využitie v praxi? Aj o tomto sa budeme rozprávať v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Jaroslavom Noskovičom, PhD., vedúcim oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva z Centra transferu technológií pri CVTI SR.

RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií a od roku 2014 vedie oddelenie ochrany a komercializácie duševného vlastníctva. Zodpovedá za poskytovanie expertných podporných služieb v procese transferu vynálezov, technických riešení dizajnov a iného priemyselného vlastníctva z vedeckovýskumných inštitúcií do praxe. Je autorom viacerých odborných článkov. Na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave vyučuje predmet ochrana duševného vlastníctva v medzinárodnom obchode, je lektorom v študijnom programe Úradu priemyselného vlastníctva SR a pravidelne prednáša na vedeckých a odborných podujatiach.

Znečisťovanie vodných zdrojov, extrémne suchá, nadmerné využívanie vody, odlesňovanie a rôzne ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú vodné zdroje, nás nútia zamyslieť sa nad tým, či máme v našej krajine dostatok vody. Napriek tomu, že aktuálne a akútne nepociťujeme jej nedostatok, reálny stav zásob vody a ich vývoj môže byť iný. Hydrológia je vedná oblasť, ktorá nám poskytuje dostatok komplexným informácií o vodnom cykle a jeho vlastnostiach. Kam až siahajú zdroje našej podzemnej vody? Ktoré oblasti Slovenska sú najviac ohrozené suchom? Ako je na tom Slovensko v rámci vodných zdrojov a zásob? Ako môžeme chrániť tento cenný zdroj, ktorý nemusí byť večná samozrejmosť? Aký výskum prebieha v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Yvettou Velískovou, PhD.

Ing. Yvetta Velísková, PhD., je riaditeľkou Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie (ÚH SAV, v. v. i.). Vyštudovala vodné hospodárstvo a vodné stavby na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Od roku 1990 pracuje v ÚH SAV, v. v. i. Zaoberá sa prúdením v povrchových a podzemných vodách, interakčnými procesmi medzi týmito dvoma vodnými zdrojmi, ako aj štúdiom transportu znečistenia a kvality vody v tokoch. Je úspešnou riešiteľkou viacerých domácich i medzinárodných projektov. Zároveň pôsobí ako šéfredaktorka vedeckého časopisu Acta Hydrologica Slovaca a ako členka redakčnej rady medzinárodného časopisu Journal of Hydrology and Hydromechanics.

Tento podcast je sprievodným programomEurópskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete nawww.nocvyskumnikov.skawww.vedanadosah.sk.

Európska noc výskumníkov aj tento rok ponúkne širokej verejnosti množstvo zaujímavého a zábavného programu na viacerých miestach na Slovensku. Tešiť sa môžete na rozmanité prednášky, interaktívne ukážky či vedecké stánky, kde sa návštevníci dozvedia viac o aktuálnych vedeckých témach a trendoch. Európska noc výskumníkov sa uskutoční 29. septembra 2023 a spojí viaceré krajiny vrátane Slovenska v snahe upriamiť pozornosť na vedu a jej prínos a prilákať nových nadšencov, ktorí by mohli byť pre vedu obohatením. V dnešnej dobe plnej neprehľadných a mätúcich informácií je podstatné poukazovať na zdroje nového poznania a fakty založené na výskume a logike – práve o to sa Európska noc výskumníkov snaží. Zapojené inštitúcie, ktoré sa na tomto podujatí zúčastnia, predvedú, v čom spočíva čaro vedy. Aký program nás čaká na Európskej noci výskumníkov? Ako prebiehajú prípravy a prečo je popularizácia vedy dôležitá? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Ing. Ľubomírom Bilským.

Ing. Ľubomír Bilský je výkonný riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), ktorá od roku 2007 organizuje Európsku noc výskumníkov na Slovensku. Má dlhoročné skúsenosti s podporou a propagáciou vedy, techniky, inovácií a vzdelávania. Z pozície riaditeľa sekcie podpory vedy v Centre vedecko-technických informácií SR koordinoval implementáciu národných a medzinárodných projektov zameraných na podporu a popularizáciu výskumu, vývoja, inovácií a transferu technológií, ako aj na prepájanie akademického a priemyselného sektora. Na CVTI SR zastrešoval budovanie podporných štruktúr SR na zvýšenie účasti slovenských subjektov v rámcových programoch Európskej únie.

Tento podcast je sprievodným programom Európskej noci výskumníkov (ENV) 2023. Hlavný program ENV sa uskutoční 29. septembra 2023 v priestoroch Starej tržnice v Bratislave, ale aj v ďalších štyroch mestách a okolitých lokalitách. Súčasťou festivalu vedy budú prednášky, workshopy, súťaže či zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Nebudú chýbať ani sprievodné podujatia, ku ktorým patria vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE a Vedecké cukrárne. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Pri nakupovaní, či už v kamenných obchodoch, e-shopoch, alebo aj na sociálnych sieťach, sa môžeme stretnúť s rozmanitými podvodnými praktikami. Nakoľko ich vnímame? Vieme rozpoznať, že ide o podvod? Rôzne úrovne spotrebiteľskej a finančnej gramotnosti, digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti ovplyvňujú zraniteľnosť ľudí zoči-voči podvodníkom. Vďaka spotrebiteľskej gramotnosti, čiže znalosti zákonov a obchodných praktík, sa dá vyhnúť nepríjemným situáciám, ktoré nás pripravia nielen o financie, ale aj o psychické zdravie. Nákupné správanie je ovplyvnené viacerými aspektmi, ako je psychický stav, rodinné zvyklosti, vzdelanie, životný štýl či ekonomická situácia, pričom každý spotrebiteľ nakupuje z 20 percent racionálne a z 80 percent intuitívne. Na aké podvody môžeme naraziť pri nakupovaní? Aký vplyv má digitálna doba a rastúca online spotreba na spotrebiteľskú gramotnosť? Sú zľavy v obchodoch skutočne zľavami? Ktoré skupiny sú náchylné uveriť klamstvám? Ako sa dá v spoločnosti zvýšiť spotrebiteľská gramotnosť? Aj o týchto témach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Ing. Máriou Dzurovou, PhD.

Doc. Ing. Mária Dzurová, PhD.,je odborníčka, konzultantka a lektorka v oblasti marketingového manažmentu, marketingu, logistiky, ochrany spotrebiteľa, inovácií, nákupu a obstarávania, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pôsobila na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde vyučovala predmet týkajúci sa ochrany spotrebiteľa. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť na Slovensku i v zahraničí. Je riešiteľka rôznych výskumných projektov zameraných na oblasť modernizácií a inovácií, ako aj ochrany spotrebiteľa.

Imunita nás chráni pred infekciami a chorobami a na plné obrátky pracuje aj pri samotnej nákaze organizmu. Nedávna pandémia nás poučila, že o imunitu sa máme náležite starať a že môže byť účinnou ochranou pred vírusmi a baktériami, ktoré narúšajú naše zdravie. Čo je pre ňu ideálne a ako ju možno udržať v dobrej kondícii? Ako funguje a čo sa za ňou skrýva? Ako prebieha imunitná reakcia a ako sa správajú imunitné bunky? Ako sa imunita prejavuje pri očkovaní? Nielen o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s Mgr. Vladimírom Leksom, PhD., z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa aj to, aké objavy v oblasti molekulárnej imunológie dnes otvárajú nové cesty k liečbe ochorení.

Mgr. Vladimír Leksa, PhD.,je molekulárny imunológ a biochemik. Vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a doktorát z imunológie získal na Viedenskej univerzite. Pätnásť rokov pôsobil na Lekárskej univerzite vo Viedni, dnes je vedúci Laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Vo svojej vedeckej práci sa zameriava na bunkové a molekulárne mechanizmy ochorení a obranných imunitných odpovedí. Zároveň sa intenzívne venuje popularizácii vedy a literatúre. Vydal niekoľko kníh.

Problematika rovnosti mužov a žien, ktorú tematizuje feminizmus, či už ako politické hnutie žien, alebo v rovine teórie, je témou, ktorá má bohatú históriu a ani v dnešných časoch nestráca aktuálnosť. Požiadavka rodovej rovnosti totiž práve dnes vyvoláva isté nedorozumenia a skreslené chápanie. O čo sa feminizmus usiluje a aké sú jeho východiská a ciele? Aké podoby mal zápas žien za rovnoprávnosť v minulosti a aké sú najpálčivejšie problémy, ktorým ženy čelia v súčasnosti? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PhDr. Marianou Szapuovou, PhD.

Doc. PhDr. Mariana Szapuová, PhD., je filozofka, pôsobí ako docentka na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK). Výskumne sa orientuje na feministickú filozofiu a epistemológiu, na dejiny feministického myslenia a na problematiku rodových aspektov vedeckého poznania. Ako členka Centra rodových štúdií na FiF UK vedie kurzy z rodových štúdií a feministickej filozofie. V rámci týchto tematických oblastí publikovala viaceré štúdie v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, zborníkoch a kolektívnych monografiách. Podieľala sa na viacerých medzinárodných projektoch. Bola riešiteľkou niekoľkých projektov VEGA a vedúcou riešiteľkou projektu APVV. V súčasnosti je členkou riešiteľského tímu projektu EQUAL4EUROPE, Horizont 2020 a riešiteľkou APVV projektu. Je editorkou a spoluautorkou knihy Situovaná veda. Podoby a kontexty tvorby poznania, autorkou viacerých kapitol knihy Na ceste k rodovej rovnosti: ženy a muži v akademickom prostredí a editorkou a spoluautorkou publikácie Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy.

Jedným z najrozšírenejších ochorení je toxoplazmóza, pričom nakazených je približne 30 percent populácie. Toxoplazmózu spôsobuje vnútrobunkový parazit. Postihuje teplokrvné živočíchy, pričom jej hlavným hostiteľom sú mačky a mačkovité šelmy. V prípade zdravých jedincov je priebeh toxoplazmózy spravidla asymptomatický, teda človek často nevie, že má v sebe parazita. Problematickí sú pacienti s oslabenou imunitou, pri ktorých hrozí riziko mozgovej toxoplazmózy. Nebezpečenstvo predstavuje aj pre tehotné ženy, u ktorých sa môže, ak sa infikujú po prvýkrát v tehotenstve alebo tesne pred otehotnením, parazit preniesť na plod a môže vyvolať spontánny potrat alebo môže zanechať trvalé následky na narodenom dieťati. O toxoplazmóze, jej vývojových fázach, rizikách, ktoré so sebou prináša, i o možnostiach, ako ju liečiť, sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. Prof. RNDr. František Ondriska, PhD., je popredný slovenský parazitológ. Pôsobí v spoločnosti Medirex, a. s., člen Medirex Group v Bratislave, na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a je externým pedagógom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Bol a je riešiteľom a spoluriešiteľom viacerých vedeckých projektov (VEGA, APPV a KEGA). V diagnostickej činnosti dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. V Československu diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenia spôsobeného druhom motolice pečeňovej), ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku. Je autorom usmernenia na diagnostiku toxoplazmózy a viacerých štandardných diagnostických postupov.

Leto je tu a s ním prichádzajú aj vyššie teploty, väčšia miera slnečného žiarenia a v niektorých prípadoch aj spálená pokožka. Hoci sa koža vie rýchlo zregenerovať, takéto opálenia dočervena si zapamätá a neskôr nám môže vystaviť účet. Slnko totiž neraz poškodzuje kožné bunky a zvyšuje riziko vzniku viacerých vážnych kožných ochorení. Ako opaľovanie ovplyvňuje našu kožu a čo sa s ňou deje, keď je vystavená priamemu slnečnému žiareniu? Aké trvalé následky vznikajú po dlhodobom opaľovaní? Ako máme pokožku dostatočne chrániť a čím si posilníme organizmus pri častejšom vystavovaní sa slnečnému žiareniu? O pokožke, vplyve slnka na ňu, ale aj o vhodnej prevencii sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s dermatologičkou MUDr. Petrou Milko. MUDr. Petra Milko je dermatologička a štúdium medicíny úspešne ukončila na 1. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Prax a skúsenosti z dermatovenerológie získala nielen doma, ale aj v zahraničí na špičkových klinikách, odborných školeniach a stážach. V rámci dermatologického sympózia v Salzburgu získala ocenenie Academic excellence. Pravidelne sa zúčastňuje na tuzemských i zahraničných kongresoch a seminároch so zameraním na všeobecnú a estetickú dermatológiu. Prostredníctvom sociálnych sietí a podcastov podporuje mladých ľudí v ich ceste za zdravotníckym vzdelaním v tejto oblasti a snaží sa šíriť informácie o prevencii a komplexnej starostlivosti o kožu a zdravie.

Umelá inteligencia stále napreduje a jedným z jej prínosov je aj umelointeligentný systém na komunikáciu – ChatGPT. S neobmedzenými možnosťami, ktoré ponúka, je namieste otázka, aké riziká so sebou prináša. Zodpovedať ju je dôležité, lebo ChatGPT bude časom iba jedným z viacerých četovacích botov. Ľudia teda budú môcť využívať umelú inteligenciu prakticky pri všetkom. Ovplyvní to nielen vzdelávanie mládeže, ale aj dopyt po umeleckých dielach, zamestnanosť či internetovú bezpečnosť. Čo ľudstvo motivuje vyvíjať takéto zariadenia? Na čo majú četboty prioritne slúžiť a ako ich udržíme bezpečnými? Je potrebné ich regulovať? O modeli ChatGPT, jeho pozitívach i rizikách a o ďalšom rozvoji umelej inteligencie sme sa v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH rozprávali s doc. RNDr. Martinom Takáčom, PhD., z Katedry aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

  Doc. RNDr. Martin Takáč, PhD., pôsobí ako docent na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučuje kognitívnu vedu a výskumne sa venuje kognitívnemu modelovaniu, umelým neurónovým sieťam a vývinovej umelej inteligencii. Je spoluautorom kognitívnej architektúry BabyX, ktorú vyvíja spoločnosť Soul Machines Ltd. Zaujíma sa o širší vplyv umelej inteligencie na spoločnosť a etické aspekty kognitívnych technológií. Je členom Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie pri Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a je členom vedeckej rady AIslovakIA – Národnej platformy pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku. Je zakladajúcim členom Slovenskej spoločnosti pre kognitívnu vedu.

Koexistencia parazitov a človeka je daná počiatkom jeho bytia a z hľadiska zdravia človeka stále predstavuje vážny problém. Výskyt parazitov je viazaný predovšetkým na tropické a subtropické oblasti, ale aj keď v našich podmienkach má väčšina parazitóz ľahký priebeh, ich dôležitosť sa nesmie podceňovať. Najmä v súvislosti so šírením HIV/AIDS sa zväčšilo druhové spektrum parazitov postihujúcich človeka, pričom stúpa význam takzvaných oportúnnych parazitóz. Tie môžu v závislosti od druhu parazita, stupňa infekčnej dávky a odolnosti jedinca prebiehať od nákaz bez klinických príznakov až po smrteľné prípady. Klimatické i spoločenské zmeny, narastajúci cestovný ruch a turistika prinášajú mimoriadne riziko importu parazitóz z trópov a zo subtrópov vrátane možnosti trvalého zavlečenia ich pôvodcov a prenášačov na naše územie. To sa pri niektorých parazitoch už stalo. O riziku parazitárnych nákaz sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. Prof. RNDr. František Ondriska, PhD., je popredný slovenský parazitológ. Ako parazitológ pôsobí v Spoločnosti Medirex, a. s., člen Medirex Group v Bratislave, je zamestnancom Trnavskej univerzity, kde pôsobí na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, je externým pedagógom na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Bol a je riešiteľom a spoluriešiteľom vedeckých projektov (VEGA, APPV, KEGA). V diagnostickej činnosti dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. Diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenia spôsobeného druhom motolice pečeňovej) v Československu, ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku.

V tom, že matematika je v našich životoch kľúčová, sa utvrdzujeme každý deň. To, že sa dá matematika učiť aj v pohybe, dokazujú matematické prechádzky. Ide o outdoorovú aktivitu, počas ktorej žiaci riešia matematické úlohy priamo prepojené s reálnymi objektmi. Pri riešení úloh pracujú v skupinách, využívajú mobilné zariadenia s aplikáciou MathCityMap a zdôvodňujú svoje postupy. Mnohé úlohy vyžadujú prácu s meracími pomôckami, ako je meracie pásmo či drevený skladací meter. Žiaci pri týchto prechádzkach zistia, že matematika je viac ako iba počítanie úloh do zošita, a uvidia jej aplikácie v každodennom živote. O matematických prechádzkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PeadDr. Jankou Medovou, PhD., a doktorandkou Mgr. Silviou Haringovou z Fakulty prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Doc. PaedDr. Janka Medová, PhD., je docentkou na Fakulte prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Po ukončení štúdia učiteľstva matematiky a informatiky pokračovala v štúdiu na UKF na doktorandskom stupni v odbore teória vyučovania matematiky. Je autorkou a spoluautorkou viac ako 20 publikácií vo Web of Science s vyše sto citáciami a štyroch knižných publikácií určených pre európskych učiteľov matematiky a prírodovedných predmetov. Pracovala ako riešiteľka v desiatich medzinárodných projektoch a ako národná koordinátorka pôsobila v štyroch. Od roku 2011 sa venuje vzdelávaniu učiteľov zameranému na aktivizujúce vyučovacie metódy a od roku 2018 aj matematickým prechádzkam s podporou MathCityMap. Reprezentuje Slovensko v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky (ICMI), ktorá je súčasťou Medzinárodnej matematickej únie (IMU). V Európskej spoločnosti pre výskum vo vyučovaní matematiky (ERME) je podpredsedníčkou pracovnej skupiny pre algoritmizáciu v matematike a v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky pracovnej skupiny je jedným z dvoch lídrov pracovnej skupiny o vyučovaní diskrétnej matematiky. Ocenili ju v ankete Pedagogická osobnosť FPVaI UKF za rok 2022. V práci učiteľa verí v konštruktivizmus, individuálny prístup, emocionálnu bezpečnosť a tvrdú prácu.

  Mgr. Silvia Haringová je študentkou 2. ročníka doktorandského štúdia Fakulty prírodných vied a informatiky na UKF v Nitre. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje spolupráci ako prostriedku profesionálneho rastu učiteľov matematiky. Venuje sa propagácii matematických prechádzok, pretože tým, že žiaci riešia matematické úlohy prepojené priamo s reálnymi objektmi, vidia využitie matematiky v bežnom živote. Navštevuje rôzne základné školy, kde prechádzky realizuje so žiakmi, pomáha učiteľom s ich tvorbou, organizuje školenia a zároveň pomáha pri ich tvorbe aj samotným žiakom. Minulý rok sa jej podarilo vyškoliť prezenčne a on-line formou približne 500 učiteľov matematiky na Slovensku. Stala sa laureátkou Študentskej osobnosti Slovenska za akademický rok 2021/2022 v kategórii Informatika, matematicko-fyzikálne vedy. Matematické prechádzky prináša nielen do slovenských škôl, ale snaží sa ich popularizovať aj v zahraničí.

Na obežnej dráhe okolo Zeme sa nachádza čoraz väčšie množstvo objektov vyrobených človekom, ktoré sú nielen užitočné, ako sú družice (telekomunikačné, meteorologické, na monitorovanie katastrof či navigačné), ale aj nepotrebné, ako je kozmický odpad. Objekty majú vysoké rýchlosti a už aj malé, niekoľkocentimetrové úlomky môžu znefunkčniť alebo zničiť družicu či vesmírnu stanicu. Zrážky na obežnej dráhe a iný typ mechanizmov rozpadu veľkých starých družíc a raketových stupňov môžu spôsobiť destabilizáciu blízkeho okolia Zeme a to nám môže v budúcnosti zabrániť vo využívaní tohto priestoru. Veľké raketové stupne sa často nekontrolovateľne dostávajú do atmosféry Zeme a ich úlomky dopadajú na jej povrch a do oceánu, pričom ohrozujú populáciu na Zemi. O kozmickom odpade sme sa porozprávali s naším hosťom Mgr. Jiřím Šilhom, PhD., v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH.

Mgr. Jiří Šilha, PhD., je vedecký pracovník na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK). Pracuje na Oddelení astronómie a astrofyziky, pričom sa zameriava na výskum v oblasti kozmického odpadu súvisiaci s dátami získanými optickými astronomickými ďalekohľadmi. Mgr. Jiří Šilha, PhD., sa venuje príprave európskych projektov zacielených na vývoj pozorovacej techniky a metodiky spracovania v rámci problematiky vesmírnej bezpečnosti. Je riešiteľom alebo spoluriešiteľom troch projektov Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktoré práve prebiehajú v rámci FMFI UK v spolupráci s partnermi zo Slovenska a zahraničia, a aktívne prispieva k vedecko-vývojovej práci v týchto projektoch. V oblasti kozmického odpadu, ktorá je relatívne obsiahla, sa sústredí predovšetkým na optické pozorovania ďalekohľadom s cieľom zlepšenia dráh týchto objektov, ich charakterizácie a identifikácie ich rotačných vlastností.

Ľudská myseľ je plná rôznych procesov, ktorým často nerozumieme a nemáme prebádané ich mechanizmy. Jedným z takýchto procesov je aj rozhodovanie, teda činnosť, ktorú zakladáme na svojich vedomostiach a skúsenostiach. To si aspoň myslíme. Rozhodovanie je však tak ako všetko ostatné v našej hlave ľudské, a teda omylné. Pri rozhodnutiach si chybu neuvedomujeme a neraz si ju uvedomiť ani nechceme. Zo svojho nešťastia márne obviňujeme osud či okolie. Jeho pôvodcom môže byť naše rozhodnutie, o ktorého chybnosti zatiaľ nevieme. Podobné chyby môžu urobiť aj biznismeni, lekári či vedci. Na čom sa chybné rozhodnutia zakladajú? Čo je to kognitívne skreslenie a ako sa dá rozhodovať správne? Naším hosťom v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH bol Mgr. Roman Burič, doktorand na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.

Mgr. Roman Buričje doktorandom na Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Je riešiteľom grantov zameraných na rozhodovanie, usudzovanie a racionálne myslenie, v ktorých sa sústredí najmä na kognitívne skreslenia, teda nevedomé chyby v usudzovaní a rozhodovaní, ktorých sa ľudia systematicky dopúšťajú. Skúma predovšetkým kognitívne prediktory skreslení so zameraním na intuitívne myslenie. Zároveň pôsobí ako behaviorálny konzultant v spoločnosti Mindworx, ktorá firmám pomáha aplikovať poznatky z oblasti rozhodovania a psychológie do praxe.

Stretávame sa s nimi všade, no ich prítomnosť si takmer neuvedomujeme. Reč je o baktériách, ktoré v sebe skrývajú mnohé neprebádané možnosti. Doposiaľ sú zmapované asi len dve percentá zo všetkých existujúcich baktérií a nájdeme ich aj na miestach, na ktorých by sme ich nečakali. Verejnosť často vníma baktérie negatívne, ako organizmy, ktorými sa môžu ľudia nakaziť a ktoré môžu vyvolať choroby. Pravda je však taká, že život na Zemi existuje predovšetkým vďaka baktériám. V súčasnosti sú baktérie aj kľúčom k liečbe rôznych ochorení. Život baktérií, ich mechanizmus delenia a budovanie odolnosti proti vonkajším vplyvom je fascinujúci a ponúka vede nové možnosti, o ktorých sme sa v podcaste Veda na dosah porozprávali s molekulárnym mikrobiológom doktorom Imrichom Barákom z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa o bunkových procesoch, o tom, kde všade sa baktérie nachádzajú, ale aj tom, že väčšina z nich neškodí, práve naopak, pomáha. Baktérie sú dnes dôležitými producentmi rôznych proteínov a látok v biotechnológiách a zároveň sú kľúčové pri výrobe mnohých liekov.

RNDr. Imrich Barák, DrSc.,je vedúcim Oddelenia mikrobiálnej genetiky Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Absolvoval viacero stáží na University of Georgia v USA, na University of York a na Oxford University v Spojenom kráľovstve, bol hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cagliari v Taliansku a na EPFL vo Švajčiarsku. Dlhodobo sa zapája do európskeho výskumu, kde reprezentuje slovenskú vedu aj ako člen Riadiaceho výboru európskej organizácie Bacell, ktorá spája základný a aplikovaný výskum v Európe v oblasti štúdia a využitia modelového organizmu Bacillus subtilis. Je členom Správnej rady konzorcií SFX a XBI v európskom zariadení XFEL (X-ray Free Electron Laser) v Hamburgu. V roku 2001 mu udelili cenu Vedec roka SR, v roku 2016 sa stal Osobnosťou vedy a techniky v rámci ocenenia Cena za vedu a techniku, v roku 2020 získal Cenu dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej, v minulom roku bol laureátom ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy a stal sa aj Vedcom roka SR 2020.

Zrodenie nového života v maternici sme donedávna vnímali ako niečo prirodzené, ako niečo, čo funguje samo od seba. V súčasnosti sa však spoločnosť čoraz viac zaoberá problémami s plodnosťou a reprodukciou, na ktoré mnohé páry prichádzajú po dlhodobom neúspešnom snažení sa o dieťa. Počatie dieťaťa však zďaleka nie je také jednoduché, ako si mnohí predstavujeme. Cestu spermie a vajíčka k oplodneniu komplikuje mnoho faktorov a pri problémoch s plodnosťou sa situácia ešte komplikuje. O okolnostiach oplodnenia, faktoroch, ktoré vplývajú na celý proces, a o súčasných komplikáciách s reprodukciou sa porozprávame v podcaste Veda na dosahs prof. RNDr. Ivanom Vargom, PhD. et PhD., z Ústavu histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. et PhD.,pôsobí v Ústave histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Zároveň je na fakulte prodekanom pre vedu, výskum, grantovú problematiku, doktorandské štúdium a zahraničné vzťahy Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa výskumu mikroskopickej anatómie a vývinu ženských pohlavných orgánov a imunitných orgánov človeka. V oblasti inovácie názvoslovia v histológii je koordinátorom celosvetovej expertnej skupiny v rámci Medzinárodnej federácie asociácií anatómov (IFAA). Za svoje úspechy v oblasti vedy získal Jesseniovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti (2021), bol laureátom ceny ESET Science Award v kategórii Výnimočný vysokoškolský pedagóg (2020) a laureátom Ceny Jaroslava Jirsu Univerzity Karlovej v Prahe za najlepšiu učebnicu v lekárskych vedách za rok 2016. Aktuálne je zodpovedným riešiteľom vedeckého projektu APVV zameraného na vzťah medzi stavbou vajíčkovodov a neplodnosťou, ako aj projektu KEGA, vďaka ktorému zaviedol predmet klinická embryológia do výučby na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Je autorom približne 100 vedeckých publikácií indexovaných v zahraničných databázach, v rámci ktorých eviduje vyše tisíc citácií.

Keď bojujeme s chorobou alebo so zdravotnými komplikáciami, často sa v duchu pýtame, čo sme mali urobiť inak. Prečo sme ochoreli práve my, čím sme si narušili zdravie a ako si ho máme dať naspäť do rovnováhy? Pri niektorých chorobách sme však spútaní vlastnými génmi, čiže vznik daných chorôb neovplyvňuje náš životný štýl, ale genetický kód. S doktorkou Danielou Gašperíkovou sme sa rozprávali najmä o genetickej predispozícii na sluchovú poruchu a cukrovku. Napriek tomu, že ide o ochorenia, na ktoré má významný dosah životný štýl či životné prostredie, časť pacientov s týmito diagnózami môže mať poruchu v génoch. Z klinického pohľadu je genetická diagnostika týchto ochorení podstatná, pretože pre niektoré podtypy sa terapia môže prispôsobiť špecifickému genetickému defektu.

RNDr. Daniela Gašperíková, DrSc.,pracuje v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa výskumu dedičných monogénových ochorení, pričom sa zameriava najmä na monogénovú cukrovku, dedičné poruchy sluchu a dedičné mitochondriálne ochorenia. V rámci týchto diagnóz prináša nielen novú diagnostiku pre pacientov (nové metodické prístupy, ktoré nie sú ešte aplikované v klinickej praxi), ale skúma aj molekulárne mechanizmy vzniku jednotlivých ochorení. Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobila na niekoľkých zahraničných pracoviskách, napríklad na University of Texas at Austin v USA alebo v German Diabetes Center v nemeckom meste Düsseldorf. Je nositeľkou viacerých ocenení, ktoré jej udelila Európska endokrinologická spoločnosť, Slovenská lekárska spoločnosť a Slovenská diabetologická spoločnosť, a cenu dostala aj od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedenie najlepšieho vedecko-výskumného tímu roka.

Ako sa zvykne hovoriť, Vianoce sú sviatkami hojnosti a pokoja. Skutočnosť je však taká, že súčasná hojnosť, a to nie iba vo vianočných pokrmoch, je často priveľká: naše telo nie je v stave upokojenia a zápasí s prívalom jedál, ktoré namáhajú všetky orgány. Nenačúvame telu a často radšej siahneme po tabletkách na pomoc s trávením namiesto toho, aby sme zmenšili porcie či zvolili správne kombinácie jedál. Striedmosť pri sviatočných hostinách je dôležitá nielen z pohľadu prežitia pokojných sviatkov, ale aj pre náš celkový zdravotný stav. Prejedanie a zlé stravovacie návyky prispievajú k vzniku obezity, srdcovo-cievnych ochorení a metabolických porúch. O tom, aké následky má nadmerná konzumácia, ako sa delia skupiny ľudí z hľadiska schopnosti kontrolovať sa v jedení, ale aj akými tipmi sa riadiť, aby sme sa nevystavili zbytočnému pokušeniu plných mís, sme hovorili v podcaste VEDA NA DOSAH s doktorom Petrom Minárikom. Dozviete sa užitočné rady, ako si pripraviť zdravšie jedlá a aké triky nám pomôžu vyvarovať sa zdravotným ťažkostiam z prejedenia.

Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc.,je lekár so špecializáciou z internej medicíny, geriatrie a gastroenterológie s dlhoročnou praxou v klinických disciplínach: gastroenterológia, obezitológia, výživa a dietetika. Pracuje v Onkologickom ústave svätej Alžbety, v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a v Poliklinike VW ProCare v Bratislave. V pedagogických aktivitách je niekoľko rokov činný ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety a donedávna aj na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V roku 2018 sa stal členom multidisciplinárneho tímu Obezitologickej ambulancie v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Okrem klinickej, publikačnej a prednáškovej činnosti sa dlhé roky venuje aj popularizácii zdravého životného štýlu a prevencie chronických chorôb. Je autorom, prípadne spoluautorom mnohých kníh, ako napríklad Vademecum zdravej výživy, Diéta pre diabetikov, Diéta pri zvýšenom cholesterole a iných poruchách metabolizmu tukov, Diéta pri ochoreniach pečene, Životospráva pri liečbe nádorov tráviacej sústavy – rady odborníkov a pacientov a iné. Odborne spolupracoval na tvorbe knihy Bezlepková diéta – Celiakia a ochorenia vyvolané lepkom. Spoluautorsky sa podieľal aj na publikáciách Redukčná diéta – Skúsme to inak! a Potravinová a nutričná gramotnosť. Je členom Slovenskej obezitologickej asociácie, Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, Slovenskej diabetologickej spoločnosti a Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Vianoce sú obdobím, keď veľa nakupujeme a konzumujeme. Pri týchto činnostiach sa produkuje aj veľa odpadkov, ktoré v porovnaní s inými obdobiami zaznamenávajú vysoký nárast. Pritom stačí dodržiavať niekoľko užitočných rád a vianočné sviatky strávime ekologickejšie, praktickejšie a predovšetkým šetrnejšie k našej planéte. Jeden Slovák vytvorí priemerne 497 kilogramov odpadu ročne. Niektoré odpady sú na skládkach roky a sú veľkou záťažou pre naše prostredie, iným vieme dať druhú šancu, a tak prispieť k udržateľnejšiemu životu na Zemi. O tom, čo tvorí voľne pohodený odpad, aké chyby robíme pri triedení a ako je na tom Slovensko s recyklovaním odpadov, sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s Katarínou Kretter. Dozviete sa aj to, aké odpady sa nachádzajú v smetných košoch a akou cestou si prejdú jednotlivé odpadky, kým sa dostanú do cieľa, pričom o tom, aký bude ich cieľ, môže rozhodnúť každý z nás.

Mgr. Katarína Kretter, MBA, je riaditeľkou oddelenia komunikácie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK. Vyštudovala marketingovú komunikáciu a anglický jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila v komunikačných a reklamných agentúrach, v ktorých sa venovala technológiám a zdravotníckym témam. Od roku 2008 energiu a skúsenosti venuje OZV ENVI – PAK, ktorá pôsobí v oblasti odpadov, životného prostredia a udržateľnosti. Vedie v nej tím komunikačných a marketingových expertov. Triedenie odpadu, udržateľnosť a ochrana životného prostredia sú atraktívne témy, ktoré s radosťou sprostredkúva verejnosti.

Pracovníci záchranných služieb sú pri svojej obdivuhodnej práci vystavení mnohým zdravotným rizikám. Ich práca je náročná: čelia pravidelnému stresu a striedaniu služieb, ktoré narúša ich spánkový i stravovací režim. Z dlhodobého hľadiska majú na nich tieto faktory negatívny dosah a skôr či neskôr zanechajú hlbokú stopu na psychickom a fyzickom zdraví. O práci zdravotníckych záchranárov, jej rizikách aj o spôsoboch ochrany záchranárov a prevencie sme sa rozprávali v podcaste portálu Veda na dosah s doktorom Branislavom Uhreckým. Vo svojom výskume sa venuje najmä emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v súvislosti s ich pracovným nasadením.

Mgr. Branislav Uhrecký, PhD., je vedecko-výskumný pracovník Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Venoval sa pedagogickej činnosti na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Bol súčasťou vedeckých grantov zameraných na výskum rozhodovania a netechnických zručností zdravotníckych záchranárov, ktoré sa skúmajú aj v rámci súťaží a simulovaných úloh riešených záchranárskymi posádkami. Venuje sa prevažne emóciám a emočnej regulácii u zdravotníckych profesionálov v kontexte výkonu ich profesie, predovšetkým prostredníctvom kvalitatívnej metodológie.

Solárna energia dokáže naše domy preslniť a vyhriať, ale môže poskytnúť aj energiu potrebnú na ich prevádzku. Budovy môžu svojimi energetickými prebytkami vo forme elektriny alebo tepla zásobovať mestské štvrte, a znižovať tak závislosť od fosílnych zdrojov. Budovy aj celé mestá by sa tak mali stať energeticky sebestačné a uhlíkovo neutrálne. Vývoj v energetike pokročil natoľko, že dnes sa pri stavbe domu používa už množstvo technológií, ktoré prispievajú k zvýšeniu energetickej nezávislosti a k znižovaniu environmentálnej záťaže v záujme trvalo udržateľného spôsobu života. Kľúčové je ale nájsť spôsob, ako v súčasnosti čo najviac využiť slnečnú energiu. Aké sú aktuálne možnosti, čo všetko s tým súvisí a prečo je dôležité, ako umiestnite svoj dom na pozemku, nám v podcaste Veda na dosah vysvetlia Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD. a Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD., z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Ing. arch. Peter Morgenstein, PhD.,je vedecký pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Na fakulte pôsobil v pozícii prodekana pre medzinárodné vzťahy a rozvoj. Od roku 2013 je tiež členom vedeckého tímu na oddelení stavebníctva a životného prostredia Univerzity pre ďalšie vzdelávanie v Kremse v Rakúsku, kde od roku 2016 do roku 2018 viedol Centrum pre architektonické dedičstvo a infraštruktúru. Vo svojom výskume sa zameriava na udržateľnú architektúru a urbanizmus, integrálne urbanistické plánovanie, inteligentné mestá a využívanie solárnej energie v architektúre a urbanizme. Je autorom a spoluautorom vedeckých publikácií, konferenčných príspevkov a monografie (Solárna stratégia pre udržateľné mesto). Bol hlavným riešiteľom viacerých národných a medzinárodných výskumných projektov, bol školiteľom a spoluriešiteľom diplomových a bakalárskych architektonických ateliérových projektov na Fakulte architektúry STU v Bratislave a spolupracoval aj s útvarom hlavného architekta mesta Bratislavy.

Ing. arch. MArch. Roman Hajtmanek, PhD.,vyštudoval na Fakulte architektúry a dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a na Univerzite aplikovaných umení vo Viedni. V súčasnosti sa ako výskumný pracovník Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry na Fakulte architektúry a dizajnu zaoberá experimentálnymi aplikáciami výpočtového navrhovania v architektúre v kontexte kvality prostredia a udržateľnosti a tiež pôsobí ako asistent v ateliéri Datalab. Je súčasťou tímov množstva domácich a medzinárodných výskumných projektov.

S kým mám tú „česť“? Aj keď táto otázka pre vás znie možno ironicky, pre narcistu je úplnou samozrejmosťou. Velikášstvo a povýšenectvo sú dve charakteristiky, ktoré narcistov veľmi dobre vystihujú. Traduje sa síce, že narcista je osoba, ktorá sa má príliš rada, no nie je to len o tom. Ak hovoríme o skutočnom narcistovi, toto je len jedna z tých menej podstatných súčastí jeho „ja“. Narcisti sa prejavujú nadmerným pocitom vlastnej dôležitosti, majú hlbokú potrebu obdivu, znížený pocit pre empatiu, vinu a zodpovednosť. Kontinuálne používajú rôzne manipulatívne techniky, emočne a psychologicky zneužívajú iných na dosiahnutie svojich cieľov. Tento psychologický teror zo strany narcistov, ktorý neraz končí úplnou deštrukciou osobnosti obete, nazývame syndróm narcistického zneužívania. O tomto syndróme sme sa rozprávali s doktorom Robertom Tomšikom z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v podcaste Veda na dosah.

PaedDr. Robert Tomšik, PhD.,je vedecko-výskumný pracovník v oblasti psychológie. Pôsobí vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave a svoju vedeckú činnosť zameriava na oblasť psychometriky, pedeutológie a porúch osobnosti, konkrétne narcistickej poruchy osobnosti a syndrómu narcistického zneužívania. Publikuje  predovšetkým z oblasti metodológie psychologického výskumu, metodológie kvantitatívneho výskumu a štatistického spracovania dát. Za svoju publikačnú činnosť bol dvakrát nominovaný na Osobnosť Slovenska v oblasti psychológie. V praxi pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického zneužívania.

Ako môžeme zjednodušiť kontakt a podporiť spoluprácu v oblasti transferu technológií medzi akademickou a podnikateľskou sférou? Na túto tému sme sa rozprávali s Lenkou Bednárovou z odboru transferu technológií Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR), s riaditeľkou Know-how centra Luciou Rybanskou zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a Petrom Peciarom zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave. V podcaste sa ďalej dozviete, aká je úloha Centra transferu technológií pri CVTI SR a ako podporuje rozvoj slovenských vedeckovýskumných inštitúcií pri ochrane ich duševného vlastníctva a transfere technológií. Podcast prináša informácie aj o tom, čo je úlohou centier transferu technológií pri zintenzívnení spolupráce medzi akademickým a podnikateľským sektorom a ako sa takáto spolupráca konkrétne realizuje.

Ing. Lenka Bednárová, PhD., pôsobí v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v odbore transferu technológií, kde má na starosti marketingové aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o ochrane duševného vlastníctva a transfere technológií. Ako vedúca oddelenia informačnej podpory transferu technológií vedie aj stredisko patentových informácií s názvom PATLIB, ktoré poskytuje služby v oblasti ochrany duševného vlastníctva najmä podnikateľom a širšej verejnosti. Je podpredsedníčkou riadiacej rady Združenia odborníkov na ochranu duševného vlastníctva a licencovanie – LES ČRS (Licensing Executives Society Czech Republic & Slovakia) a členkou Združenia odborníkov na prenos poznatkov – ASTP.

JUDr. Lucia Rybanská je riaditeľkou Know-how centra Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorého súčasťou je Kancelária spolupráce s praxou a Univerzitný technologický inkubátor. Od založenia Národného centra transferu technológií SR v roku 2015 zastupuje STU v Bratislave v Komisii pre koncepčné aktivity a spoluprácu a v Komisii pre správu Patentového fondu a podporu v procese transferu technológií. Taktiež je členkou medzinárodnej organizácie LES (Licensing Executives Society Czech Republic & Slovakia), ktorá je súčasťou LESI (Licensing Executives Society International) a členom ASTP. Zapája sa do viacerých projektov STU a aktívne pôsobí aj v národnom projekte CVTI SR (Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku II – NITT SK II).

Doc. Ing. Peter Peciar, PhD., pôsobí ako docent v odbore strojníctvo – procesná technika na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Výskumne a pedagogicky sa venuje konštrukcii zariadení a aparátov pre chemický, petrochemický, potravinársky, farmaceutický a spotrebný priemysel, mechanike trojfázových systémov s partikulárnou tuhou fázou a vývoju netradičných technológií spracovania práškových materiálov do aglomerovanej formy. Je spoluautorom viacerých unikátnych technológií a patentovaných zariadení v oblasti pilot-plant a 48 realizovaných priemyselných výskumných projektov pre domáce a zahraničné spoločnosti. V rámci aplikačného výskumu je autorom a spoluautorom 42 prihlášok patentov a úžitkových vzorov v národných databázach ÚPV SR, z toho 4 patentov v medzinárodných databázach WIPO.Docent Peciar je jedným z hlavných pôvodcov unikátneho patentovaného zariadenia, ktorého licencia bola predaná do komerčnej spoločnosti, pričom práve v tomto prípade sa jednalo o prvú predanú licenciu na STU v Bratislave.
Je držiteľom viacerých ocenení, ako napríklad Cena za transfer technológií na Slovensku (2016, MŠVVaŠ SR a ÚPV SR), Mladý vedecký pracovník 2018 (2018, SjF STU), ESET Science Award 2019 – finalista kategórie Výnimočný vysokoškolský pedagóg (2019, Nadácia ESET), Vedec roka STU 2020 v kategórii Mladý vedecký pracovník (2021, STU) a 1. miesto v súťaži Inovatívny čin roka 2020 v kategórii Technologická inovácia (2022, MH SR). Aktívne pôsobí aj v národnom projekte NITT SK II v CVTI SR.

Celý svet hľadá spôsoby ako spomaliť či zvrátiť klimatickú zmenu. Úlohu hlavných „bojovníkov“ v tomto ťažkom boji by mohli zohrávať práve stromy, ktoré tu existujú s nami od počiatku života. Primárne nám poskytujú cenný kyslík, ale okrem toho plnia množstvo funkcií, ktoré sú na prvý pohľad neviditeľné. Jednou z nich je ukladanie uhlíka, ktorého produkcia na svete stále stúpa. Lesy však podliehajú aj rôznym zásahom, ako odlesňovanie, požiare, škodcovia... Mohlo by nám v boji s klimatickou krízou pomôcť veľkoplošné vysádzanie stromov, alebo by stačila ochrana našich existujúcich lesov? Stratí strom uložený uhlík, ak ho vypílime? O uhlíku, lesoch a klimatickej kríze sme sa rozprávali v podcaste Veda na dosah s uznávaným ekológom Erikom Balážom.

Ing. Erik Baláž je ekológ, filmár a ochranca prírody. Ako zanietený ochranár sa venoval predovšetkým Tatranskému národnému parku, vrátane kampane za ochranu Tichej a Kôprovej doliny. Bol jedným z iniciátorov kampane My sme les. Je spoluautorom úspešných a oceňovaných filmových dokumentov o prírode, Strážca divočiny, Vlčie hory a trilógia Tajomné Karpaty. Rovnako je aj autorom kníh o prírode, Posledná pevnosť
a Stratená voda. V roku 2017 získal ocenenie Biela vrana „za výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody, schopnosť vytvárať v nich vzťah k prírode a spájať rôznych aktérov“. V súčasnosti sa venuje produkcii dokumentárnych filmov a projektu mobilného sprievodcu prírodou Lesmír.

Tento podcast je sprievodným programom v rámci podujatia Európska noc výskumníkov (ENV) 2022. Hlavný program podujatia ENV sa uskutoční 30. 9. 2022 v priestoroch Starej tržnice a okolitých lokalitách. Jeho súčasťou budú rôzne sprievodné podujatia, a to vedecké kaviarne, vedecké cukrárne, workshopy, súťaže či podcasty, ktoré prinesú zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Bližšie informácie nájdete na www.nocvyskumnikov.sk a www.vedanadosah.sk.

Množstvo druhov obojživelníkov a plazov žijúcich na Zemi ľudstvo pozná a vieme si ich ľahko dohľadať. Stále však nájdeme vo svete miesta, na ktorých žijú živočíchy, ktoré ešte v žiadnej encyklopédii nenájdeme. Pri objavení nového druhu a jeho zaradení je dôležité dešifrovať pôvod živočícha a zamerať sa aj na pôsobenie prostredia v ktorom žije. O zaradení nových druhov a ich charakteristike, a tiež o tom, ako sa realizuje samotná identifikácia prostredníctvom komplexnej štúdie, sa dozviete z nového dielu podcastu Veda na dosah. Za týmito objavmi cestuje zoológ, doktor Daniel Jablonski, s ktorým sme sa porozprávali nielen o náročnosti jeho ciest po Oriente, ale aj o potenciálnych nových živočíchoch či všeobecne o kultúre rôznych krajín.

Mgr. Daniel Jablonski, PhD.je zoológ a pôsobí ako odborný asistent na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa evolúciou, taxonómiou, genetickou diverzitou, rozšírením a ochranou obojživelníkov a plazov. Za týmito živočíchmi cestuje po celom svete, najmä na Balkánsky polostrov, Blízky východ a do Strednej Ázie. Spolupracuje s viacerými vedeckými inštitúciami a množstvom zahraničných kolegov. Publikoval viac ako 200 odborných prác a opísal niekoľko nových druhov stavovcov.

S príchodom leta sa všade vôkol nás vyskytuje čoraz viac hmyzu. Nehovoríme iba o komároch či muchách, ktoré sú pre leto typické, ale aj o množstve rôznych opeľovačov, ktorých druhy bežne nedokážeme ani rozlíšiť či nazvať. Niet divu, keďže hmyz je najpočetnejšou skupinou živočíchov. Pravdou však je, že aj hmyz bojuje o prežitie. Mnoho druhov je na pokraji vyhynutia a ich počet výrazne klesá, čo sa odráža na celom ekosystéme. Príčin tohto problému je viacero, napríklad klimatická zmena, ale aj my, ľudia, ľudská činnosť a konkrétne naše konanie v pôdohospodárstve a v obrábaní pôdy.
Máme však aj pozitívne príklady hmyzej populácie. Nájdeme ich najmä v okolí lúk, priestranstiev bez veľkej pôdohospodárskej produkcie a paradoxne často aj v mestách.

O živote hmyzu, jeho druhoch, výskyte, problémoch či jeho správaní, ale aj o správaní sa človeka vo vzťahu k nemu nám porozpráva odborník na hmyz Mgr. Marek Semelbauer, PhD. v podcaste Veda na dosah.

Mgr. Marek Semelbauer, PhD., pôsobí v Ústave zoológie SAV v Bratislave. Venuje sa rôznym skupinám hmyzu, predovšetkým dvojkrídlovcom, ich ekológii, morfológii a taxonómii. V rámci dizertačnej práce sa zaoberal muchami čeľade Lauxaniidae, kde popísal jeden nový druh a po prvýkrát určil z územia Slovenska vyše 10 druhov hmyzu, vrátane hospodársky významných škodcov, ako je vrtivka orechová. V spolupráci s BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie a DAPHNE – inštitút aplikovanej ekológie sa venuje monitoringu opeľovačov vo viacerých lokalitách západného Slovenska, vrátane mestského prostredia, lužných lesov, suchých trávnikov a pasienkov. Výsledky monitoringu sa môžu následne využiť aj v odporúčaniach pre manažment chránených území.

Kategória videohier generuje celosvetovo väčší príjem než film a hudba dokopy. Okolité krajiny sú v rámci herného priemyslu síce niekoľko rokov pred nami, ale v súčasnosti toto odvetvie napreduje aj u nás. S doktorom Mgr. Michalom Ferkom, PhD., sme sa rozprávali o najväčších herných firmách na Slovensku a akademických programoch na stredných a vysokých školách, kde sa tzv. Game Dev študuje. Zamerali sme sa aj na edukatívne hry, ktoré sa tvoria na Slovensku a kurzy, kde si môžete výrobu takýchto hier vyskúšať. V podcaste sa oboznámite aj s niektorými odbornými výrazmi a dozviete sa aj to, ako sa na školách darí budúcej generácii herných vývojárov.

Mgr. Michal Ferko, PhD.,pôsobí ako Lead Unity programátor v PowerPlay Studio. Zároveň vyučuje tvorbu hier na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave a na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Taktiež sa venuje mentoringu začínajúcich tvorcov hier v Summer Game Dev. Má dlhoročné skúsenosti s tvorbou hier a vzdelávaním, nielen z pohľadu programovania, ale aj herného dizajnu a porozumenia hernému biznisu ako celku.

V obchodoch s potravinami môžeme nájsť veľké množstvo komodít rôzneho pôvodu. Preto sme si na Slovensku zvykli aj na iné chute, ktoré naši predkovia nemali možnosť ani len spoznať. Pravdou však je, že napriek veľkej dostupnosti produktov sú stále aj také potraviny, ktoré nepoznáme, hoci inde vo svete sú bežnou súčasťou jedálnička. Jednou takou potravinou je hmyz, ktorý v slovenskej kuchyni pri príprave jedál nepoužívame vôbec, a len ťažko by sme ho hľadali v obchodoch. Hmyz je pritom bohatým zdrojom prospešných živín a nemá tak negatívny dopad na planétu ako mäso, ktoré jedávame takmer pravidelne. Je preto zaujímavou možnosťou, ako doplniť naše stravovanie aj vo vzťahu k planéte a k vlastnému zdraviu. Okrem hmyzu je tu však aj ďalšia, rastlinná novinka v kulinárstve - jedlé kvety.

Vedeli by sme tieto potraviny zaradiť do nášho jedálnička? Aký potenciál skrýva hmyz a jedlé kvety, a v ktorých odvetviach nájdu ešte uplatnenie? Na tému nových potravín sme sa rozprávali s našou hostkou Ing. Evou Ivanišovou, PhD. v podcaste Veda na dosah.

Ing. Eva Ivanišová, PhD.,je odborná asistentka v Ústave potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre a vedúca Laboratória tukov a olejov vo Výskumnom centre AgroBioTech na SPU v Nitre. Vo svojej vedeckej práci sa venuje predovšetkým nutričnej a biologickej hodnote surovín a potravín rastlinného pôvodu so zameraním na menej známe a netradičné druhy. Bola spoluriešiteľkou viacerých výskumných projektov, v súčasnosti je aktívna v 14 domácich, ale aj dvoch vzdelávacích medzinárodných projektoch. Je autorkou a spoluautorkou kapitol v šiestich vedeckých a odborných monografiách, vydaných v domácich a zahraničných vydavateľstvách. Na svojom konte má celkovo 443 publikácií, z toho 26 v karentovaných časopisoch. Je spoluautorkou dvoch patentov. V roku 2011 získala Cenu rektora pre najlepšieho študenta, v rokoch 2015 a 2019 Cenu dekana a v roku 2020 ju ocenili za najlepšiu publikačnú činnosť.

História nám predstavuje mnoho známych vojvodcov a vodcov, slávne bitky i dátumy veľkých udalostí. Často sa domnievame, že sú to práve vojny a konflikty, ktoré určovali, ako bude svet napredovať. Je to však naozaj tak? Pri všetkých takýchto a podobných závažných medzníkoch v našich dejinách sme zabudli na niečo, čo rovnako významne menilo chod sveta – na poznanie a vedecký pokrok. Kopernik, ktorý zmenil náš pohľad na vesmír či Newtonove fyzikálne objavy boli natoľko prevratné, že ich dopad na civilizáciu znamenal viac, ako množstvo slávnych bitiek, ktoré si pamätáme. Napriek tomu sa o nich dozvedáme okrajovo, často sú iba poznámkou pod čiarou. Podobných osobností a objavov je v dejinách veľké množstvo a s naším hosťom doc. Petrom Bačíkom sa pokúsime objasniť, aký je ich význam pre rozvoj celého sveta a aké miesto by mali dostať v našom vnímaní ľudských dejín.

Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD.,je docentom na Katedre mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a je vedeckým pracovníkom Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky, od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu.

Muži a ženy sú si v spoločnosti rovní, z biologického hľadiska však nie sú rovnakí. Pohlavné rozdiely vznikajú už v momente oplodnenia v dôsledku odlišných chromozómov determinujúcich pohlavie. Neskôr sa trajektória vývinu uberá odlišne v dôsledku inej hormonálnej výbavy. Pohlavné rozdiely možno pozorovať už krátko po narodení a pretrvávajú aj v dospelosti. Možno ich pozorovať v rôznych kognitívnych aj behaviorálnych doménach. Muži a ženy sú rôzne citliví na vznik niektorých ochorení, ako aj na ich liečbu. Pochopenie a rešpektovanie pohlavných rozdielov má dôležitú klinickú implikáciu v personalizovanej a pohlavne špecifickej medicíne.

Aké rozdiely môžeme sledovať medzi mužmi a ženami? O tom, ako rozdielne sú mozgy žien a mužov, v čom sa líšia a prečo je to tak, a taktiež o aktuálnych poznatkoch vo výskume pohlavných rozdieloch vo svete, nám porozpráva naša hostka v podcaste Veda na dosah.

RNDr. Jaroslava Babková, PhD.,pôsobí ako odborná asistentka vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala štúdium genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a v roku 2014 ukončila doktorandské štúdium vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK, v odbore normálna a patologická fyziológia. Absolvovala zahraničné pobyty vo Veľkej Británii a USA. Venuje sa štúdiu vplyvu pohlavných hormónov na správanie a kognitívne funkcie. Spolupracuje tiež na projektoch zameraných na odhaľovanie etiológie autizmu. Spolu s kolegami je držiteľkou Ig Nobelovej ceny za medicínu (2015) udelenú za výskum dôsledkov intenzívneho bozkávania.

Tak ako Vianoce či Veľká Noc, aj Fašiangy a pôst mali neodmysliteľné miesto v životoch našich predkov. Obdobia, ktoré dnes nevnímame tak výrazne ako tomu bolo kedysi, sprevádzali mnohé tradície, zvyklosti a obyčaje, na ktoré naši predkovia nedali dopustiť, či už išlo o úpravu jedálnička alebo časového rozvrhu prác. Menované obdobia roka vnímali odlišne aj z duchovného hľadiska, pričom nehovoríme iba o kresťanskom prežívaní sviatkov, ale aj o rôznych pohanských rituáloch alebo sledovaní prírodných zmien. Na tému Fašiangov a pôstu v životoch našich predkov nám v podcaste Veda na dosah rozprávala historička a etnologička Katarína Nádaská.

Mgr. Katarína Nádaská, PhD. vyštudovala odbor história – etnológia na FF UK v Bratislave a v tomto odbore pracuje dodnes. V roku 1997 obhájila titul PhD. Pôsobila ako vedecko - výskumná pracovníčka na FF UK, pedagogicky pôsobila na UCM v Trnave, UKF v Nitre a FF UK v Prahe. Absolvovala viacero vedeckých stáží na európskych univerzitách, napríklad na Viedenskej univerzite, Univerzite Regensburg či Jagelovskej univerzite v Krakove. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako odborná pracovníčka v archíve, venuje sa historickému poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou a spoluautorkou množstva monografií, napríklad Slovenský rok vo výročných obradoch a sviatkoch, Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky, Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska, Čerti, bosorky a iné strašidlá a iné. Získala ocenenie Rytier dobrej knihy (2017), je držiteľkou ceny  Verejné ocenenie mestskej časti Bratislava - Ružinov za rozvoj a popularizáciu vedy (2017), a udelili jej aj Pamätný list predsedu Bratislavského samosprávneho kraja za prácu v oblasti popularizácie vedy a ľudových tradícií na Slovensku (2018).

Už od pradávnych čias poskytoval Dunaj obyvateľom vo svojom okolí prácu, obživu aj vzácne prírodné prostredie. V dôsledku dlhodobého pôsobenia ľudskej činnosti sa však jeho koryto aj bezprostredné okolie zmenilo natoľko, že sú ohrozené viaceré druhy rastlín a živočíchov. Tento negatívny trend má zmeniť veľkolepý projekt – Bratislavský dunajský park. Primárne je zameraný na zlepšenie životného prostredia pre človeka, čo znamená, že obyvatelia i návštevníci Bratislavy v ňom nájdu pekne upravené rekreačné zóny a využijú i potenciál Dunaja. Ale vďaka realizácii tohto projektu by mohol Dunaj znovu "ožiť" aj z hľadiska fauny a flóry. Čo všetko môže zmeniť Bratislavský dunajský park? Aký bude mať dopad na prírodu v okolí Dunaja? A v akom stave je dnes samotný Dunaj a živočíchy, ktoré v ňom žijú?

O tom všetkom a mnohom ďalšom sa dozviete v našom podcaste.

Prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc.,sa väčšinu svojej kariéry venoval základnému výskumu, najmä biologickým inváziám, ontogenéze, ekomorfológii, ekológii a fenotypovej plasticite rýb. Pôsobil na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doteraz publikoval viac ako 70 pôvodných vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch a monografiách vydaných v zahraničných vydavateľstvách. Vladimír Kováč sa už viac ako desať rokov aktívne zapája aj do aplikovaného výskumu, napríklad do implementácie Rámcovej smernice o vodách EÚ v súvislosti s biologickými prvkami kvality. Je hlavným autorom Národnej metodiky stanovenia ekologického stavu vôd podľa rýb, s multimetrickým ukazovateľom FIS, ktorý vyvinuli pod jeho vedením. Ukazovateľ FIS sa úspešne používa pri hodnotení ekologického stavu vodných útvarov nielen na  Slovensku, ale aj v zahraničí. Počas svojej kariéry absolvoval mnohé výskumné pobyty a prednášal na viacerých zahraničných univerzitách a konferenciách, napríklad v USA, Kanade, Veľkej Británii, Francúzsku, Rakúsku či Českej republike. Agentúra ARRA (2012) a Akreditačná komisia (2014) identifikovali vedecký tím pod vedením Vladimíra Kováča ako špičkový tím Univerzity Komenského, ktorý sa dostal medzi jedno percento najlepších tímov na svete v tomto vednom odbore.

Bicykel ako dopravný prostriedok je stále populárnejší, či už ako spôsob ekologickej dopravy, ale aj ako spoločník na výletoch po krajine. K obidvom týmto možnostiam však potrebujeme ešte niečo – bezpečné cyklotrasy, na ktorých sa netreba konfrontovať s rušnou dopravou. Takýchto cyklotrás nie je veľa, no vďaka novému projektu by sa to v blízkej budúcnosti mohlo zmeniť.

Ako nám v tom pomôžu staré vlakové koľaje? A ako je možné, že pre vznik takýchto cyklotrás nie je potrebné použiť žiaden asfalt? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky vám poskytne náš hosť v podcaste Veda na dosah.

Dr. h. c. prof. Ing. Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave, je profesorom v odbore výrobná technika, konštrukcia výrobnej techniky a environmentálnej techniky. Orientuje sa na výskum a inovácie predovšetkým konštrukčných uzlov obrábacích strojov, ako aj environmentálnej techniky. Bol riešiteľom viac ako 39 medzinárodných a národných výskumných projektov, publikoval takmer 300 vedeckých článkov, je autorom 62 patentov, priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhov. Je viceprezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR a Zväzu strojárskeho priemyslu SR. Okrem toho pôsobí v ďalších inštitúciách, napr. vo Výbore pre vedu, výskum a inovácie pri APZ či v Združení kancelárie pre spoluprácu s priemyslom, kde je predsedom správnej rady.

Mohlo by sa zdať, že po odchode do dôchodku človeku spadne z ramien  bremeno každodennej práce, zbaví sa stresu, môže si vydýchnuť a naplno sa tešiť zo života. Ide však o jednu z najväčších zmien v živote jedinca a mnohí ju nezvládajú dobre.

Počet dôchodcov sa neustále zvyšuje a problém adaptácie na dôchodok sa tak dotýka čoraz väčšej časti populácie. Jedným z najčastejších trápení starších ľudí je osamelosť, ktorá môže viesť ku skoršej úmrtnosti. Efekt osamelosti možno pripodobniť fajčeniu pätnástich cigariet denne.

Na dôchodok by sme sa mali mentálne pripraviť ešte pred odchodom do dôchodku. Okrem kariéry by mali ľudia v aktívnom veku vynaložiť značné úsilie aj na budovanie vzťahov, ktoré ich neskôr budú „držať nad vodou“. Obdobie prechodu na dôchodok môže byť aj ťažkou skúškou vzťahu medzi partnermi.

Ako sa teda najlepšie pripraviť na život v dôchodkovom veku? Ako sa vysporiadať s medzigeneračnými rozdielmi a prípadnými konfliktmi? Viac o psychických aspektoch adaptácie na dôchodok sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Prof. Peter Halama, PhD., pôsobí ako riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity prednáša psychológiu osobnosti a psychometriu. Dlhodobo sa zaoberá osobnostnými a kognitívnymi faktormi optimálneho psychologického fungovania. V súčasnosti vedie projekt o psychologických aspektoch zvládania prechodu na dôchodok.

Technológia založená na molekulovom magnetizme by mohla v budúcnosti radikálne zmeniť možnosti ukladania dát.

Niektoré zlúčeniny majú špecifické magnetické vlastnosti, ktoré za istých okolností umožňujú ukladanie informácií na jednej molekule, teda na výrazne menšom nosiči, ako v súčasnosti bežne používame.

Výskum v oblasti magnetochémie môže priniesť také navýšenie úložného priestoru, že by sme na veľmi malú plochu vedeli uložiť obrovské množstvo informácií, ktoré ľudstvo vygenerovalo za celú svoju doterajšiu históriu.

Aké prekážky sa vedci snažia prekonať v tomto výskume? Aký je súčasný rekord v možnostiach ukladania dát? Viac o výskume v oblasti magnetochémie a dátových úložiskách sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Prof. RNDr. Ján Titiš, PhD. pôsobí na Fakulte prírodných vied UCM ako vysokoškolský učiteľ a výskumník.Absolvoval magisterské štúdium v odbore chémia na Fakulte prírodných vied UCM v Trnave (r. 2004), následne doktorandské štúdium v odbore anorganická chémia na FCHPT STU v Bratislave (r. 2008). Je profesorom v odbore anorganická chémia a vôbec prvým profesorom z radov absolventov UCM v Trnave.Publikoval 75 vedeckých prác s vyše 1500 citáciami prevažne v zahraničných vysoko impaktovaných časopisoch a citačným  h-indexom 22.Je riešiteľom a koordinátorom viacerých projektov zameraných na molekulový magnetizmus.

Mnohí rodičia sú zúfalí z toho, že nevedia svoje deti odtrhnúť od počítača a videohier. Takáto záľuba však nemusí byť vôbec na škodu. Pri správnom nasmerovaní môže deťom priniesť veľký potenciál profesijného uplatnenia sa, zvlášť v blízkej, čoraz technologickejšej budúcnosti.

Automatizácia objektívne straší ľudí nárastom nezamestnanosti. Na druhej strane, podľa doterajších odhadov môže do roku 2030 v odvetviach STEM v Európe chýbať až sedem miliónov pracovníkov. Na nástup technológií je teda dobré pripraviť už generáciu súčasných detí a využiť ho v ich prospech, ale aj v prospech rozvoja spoločnosti.

V Českej republike je už od minulého roka predmet robotika súčasťou osnov základných škôl. Na slovenských školách stále chýba a predmet informatika sa zväčša obmedzuje len pre účely výuky kancelárskej administratívy (Word a Excel). Pokiaľ sa situácia nezmení, deti sa môžu stretnúť s robotikou a informatikou len v rámci mimoškolských aktivít, ako napríklad prostredníctvom projektu Robocoop.

Projekt Robocoop zahŕňa  niekoľko aktivít, medzi ktoré patria workshopy pre deti, školenia pre učiteľov, súťaže, konferencie či exkurzie do podnikov, v ktorých sa využívajú priemyselné roboty. Realizuje sa v spolupráci s Rakúskom a zameriava sa na študentov základných, stredných, ale aj vysokých škôl.

Ako sa dá hravou formou učiť robotika? Ako možno využiť obľúbené videohry detí, aby sa naučili aj programovať? Ako vyzerajú workshopy a súťaže? Aké uplatnenie na pracovnom trhu ponúkajú zručnosti z oblasti robotiky už v súčasnosti, ale i do budúcnosti ? Odpovede na tieto, i ďalšie otázky sa dozviete v Podcaste Veda na dosah.

Hostia:

Ing. Peter Wachter,projektový manažér projektu Robocoop

Ing. Jozef Vaško,vedúci oddelenia FabLab

Ľudskí jedinci nevidia všetky farby úplne rovnako, každý z nás má svoj vlastný farebný svet trošičku odlišný.

Farby sú vlastnosťami svetla. Každý živočíšny druh má prispôsobené vnímanie farebného spektra podľa jeho osobitej potreby.Napríklad, dravé vtáky majú videnie posunuté do červenej až infračervenej časti spektra, vďaka čomu vidia ostrejšie.

Ako funguje naše oko? Prečo majú predmety rôzne farby? Ako vznikajú farby minerálov? Je pravda, že ženy vnímajú viac farieb ako muži? Koľko odtieňov šedej v skutočnosti existuje? Prečo žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD. je vedeckým pracovníkom v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a pôsobí ako docent na Katedre mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu. Súčasťou environmentálneho mineralogického štúdia je výskum prachových častíc v atmosfére, ich zloženia, vlastností, vplyvov na životné prostredie a zdravie človeka.

V tomto podcaste sme sa rozprávali o výsledkoch výskumu, v ktorom sa skúmali kontraindikácie vo vývoji zamestnanosti na pozadí demografických a štrukturálnych zmien.

V súčasnosti začínajú do dôchodku odchádzať silné ročníky. Vedci vypracovali viaceré možné scenáre vývoja tejto situácie. Pri tom najoptimistickejšom bude v roku 2060 na 100 detí 200 seniorov, pri tých menej optimistických vychádza počet seniorov oproti počtu detí ešte vyšší. Aktuálne je to približne 1:1. Aké dôsledky so sebou prinesie nárast starnúcej populácie? Aký potenciál má tzv. strieborná ekonomika, kde vysokú časť spotreby vytvárajú seniori?

Hlavnou príčinou problému financovania zdravotníctva či dôchodkového systému však nie je ani tak dôsledok ekonomického vývoja, ale nedostatočná sociálna politika. Situáciu tiež komplikuje úroveň nášho školstva, kvôli ktorému má veľká časť mladej potenciálnej pracovnej sily problém uplatniť sa na trhu práce.

Aké sú hlavné aspekty v súvislosti so zmenami v demografii a na pracovnom trhu? Je automatizácia hrozbou alebo príležitosťou k lepšiemu vývoju? Ako sa na ňu pripraviť? Čomu sa oplatí venovať a ktoré študijné odbory nemajú na pracovnom trhu perspektívu? Aká migračná politika by slovenskému trhu práce prospela? V čom spočíva kapitálová vybavenosť pracovníkov a ako je na tom Slovensko? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Ing. Ivan Lichner, PhD., pôsobí ako vedecký pracovník v Ekonomickom ústave SAV. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa špecializuje na vývoj trhu práce, problematiku vplyvu starnutia populácie na verejné financie a jeho ďalšie socioekonomické aspekty. V poslednom období sa venuje problematike migrácie. Z metodologického hľadiska sa venuje tvorbe modelov na analýzu vplyvu štrukturálnych fondov na slovenské hospodárstvo, tvorbe regionálnych input-output tabuliek a modelom pre projekcie dopytu po práci. Vo svojej expertnej činnosti sa spolupodieľal na tvorbe viacerých stanovísk Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v oblasti daní, starnutia a ratingových agentúr. Spolupracoval taktiež na tvorbe viacerých analýz v oblasti čerpania eurofondov pre úrad podpredsedu vlády a participoval na tvorbe modelov pre projekcie dopytu po práci v ČR, Severnom Macedónsku a na Malte. Je členom výkonnej rady časopisu Forum Statisticum Slovacum, v rokoch 2016 – 2021 bol podpredsedom a predsedom (rotujúce predsedníctvo medzi VŠ a SAV – 2 + 2 roky) Komisie VEGA pre ekonomické a právne vedy.

Huby sú organizmy, ktoré popri rastlinách, živočíchoch a baktériách tvoria samostatnú bioríšu. Vyskytujú sa vo všetkých prostrediach, od stratosféry až po dno mŕtveho mora a ich životné formy majú obrovskú variabilitu.

Huby majú spolu s baktériami zásadnú úlohu v kolobehu živín. Sú významnými mykoríznymi partnermi mnohých rastlín a väčšina organizmov je existenčne závislých práve od interakcie s hubami. Nachádzajú sa napríklad v bachore prežúvavcov.

Nenahraditeľné miesto majú aj v mnohých sférach ľudskej činnosti. Využívajú sa pri odstraňovaní škodlivých látok v čističkách odpadových vôd, v potravinárstve či medicíne. Sú zdrojom mnohých enzýmov, ako napríklad inzulín.

Niektoré huby si vyvinuli unikátne stratégie prežitia. Vedeli ste, že medzi dravé huby, ktoré dokážu loviť červy, patrí aj hliva? Akú schopnosť majú „zombie huby“? Ako sa u niektorých húb prejavuje schopnosť aktívneho pohybu? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Mgr. Miroslav Caboň, PhD.je vedúcim oddelenia nižších rastlín a člen Laboratória molekulárnej ekológie a metagenomiky v Botanickom ústave Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied. Jeho zameraním je najmä taxonómia významných rodov bazídiových húb a analýza interakcií húb s okolitými spoločenstvami rastlín. V súčasnosti sa vo svojej práci spolu s pracovným tímom pod vedením Slavomíra Adamčíka zaoberá najmä pochopením zmien hubových spoločenstiev vplyvom rôznych narušení ich prirodzeného prostredia, napríklad rastlinnými inváziami alebo zmenou manažmentových opatrení.

Umelá inteligencia nás vo veľkej miere obklopuje už relatívne dlhú dobu. Jej vývoj nezadržateľne napreduje, pričom prináša nádej i obavy.

Docent Ladislav Hluchý v rozhovore uvádza množstvo príkladov z vlastnej výskumnej praxe, kde nám umelá inteligencia dokáže pomôcť. Využitie tejto technológie siaha od semaforov cez predpoveď počasia, riešenie kriminality, zdravotníctvo až po vesmírnu technológiu. Napokon, aj vedci z iných oblastí často vďačia za svoj úspech práve využívaniu umelej inteligencie.

IT sektor na Slovensku v súčasnosti ponúka približne 15-tisíc pracovných miest, ktoré nemá kto obsadiť. Manuálne práce vo väčšine budúcnosť nemajú.

V akých oblastiach sa dá na pracovnom trhu uplatniť popri umelej inteligencii? Môže sa umelá inteligencia vymknúť spod kontroly? Ako sa vedci pokúšali simulovať správanie ľudí? Ako sa pracuje s etickými otázkami v oblasti vývoja umelej inteligencie? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Doc. Ing. Ladislav Hluchý, PhD. je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu informatiky SAV. Jeho výskumnou oblasťou je paralelné a distribuované spracovanie informácií, ktoré podporuje progresívne metódy umelej inteligencie. Je zodpovedným riešiteľom a riešiteľom 30 zahraničných projektov a 31 domácich projektov. Má 583 vedeckých publikácií a viac ako 1000 ohlasov na jeho publikačnú činnosť.

Zvuk hrá v našom živote veľmi dôležitú úlohu.

V každej sekunde nášho života nás obklopujú desiatky zvukov. Niektoré vnímame, iné ignorujeme, ďalšie ani nepočujeme, pretože sa „skrývajú“ za tými hlučnejšími. Na rozdiel od očí, uši nedokážeme zavrieť, a tak je zvuk nerozlučnou súčasťou nášho života 24 hodín denne.

Hlavnú výhodu zvuku a sluchu si uvedomujeme najmä pri komunikácii s inými ľuďmi, no jeho funkcia siaha omnoho ďalej. Vďaka nemu sa lepšie orientujeme v priestore, vnímame atmosféru miesta a pomáha nám aj pri vytváraní spomienok.

Kvalita zvuku a akustika sú preto aj nezanedbateľnou súčasťou stavebníctva, a to najmä pri tvorbe interiérov. Typ materiálov a ich poréznosť ovplyvňujú šírenie zvuku a mali by sa podriadiť funkcii priestoru.

Viac o tom, akú úlohu má zvuk v našom živote, ako nás ovplyvňuje a ako nám dokáže pomôcť, nám v tomto diele podcastu Veda na dosah porozprávala profesorka Ing. Monika Rychtáriková, PhD.

Prof. Ing. Monika Rychtáriková, PhD. pôsobí na Fakulte architektúry na belgickej Katolíckej univerzite v Leuven a na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Je predsedníčkou Slovenskej akustickej spoločnosti pri SAV. Vo svojej vedeckej práci sa venuje najmä stavebnej a priestorovej akustike a hľadaním uplatnenia tzv. virtuálnej akustiky v iných vedných odvetviach. V roku 2015 jej bolo udelené ocenenie Vedkyňa roka SR.

V tomto podcaste sa budeme venovať výskumu, ktorý integruje poznatky z behaviorálnej ekológie netopierov, umelej inteligencie, elektrotechniky a robotiky.

Slovenskí vedci sa pri vývoji modernej technológie na prehľadávanie priestoru inšpirujú jedinečným swarmovým správaním stromových netopierov. Na týchto netopieroch je zaujímavé, že nemajú vodcu a lovia samostatne, no napriek tomu sa dokážu udržať v pomerme početnej skupine.

S pomocou výsledkov tohto výskumu by bolo možné napríklad modelovať vplyv kalamity alebo ťažby dreva na ekosystém, či vyvíjať algoritmy, ktoré sa používajú pri optimalizačných metódach riadenia strojov a podobne.

Viacero algoritmov umelej inteligencie inšpirovaných reálnymi biologickými mechanizmami sa v minulosti úspešne uplatnilo vo vojenskom, ako aj civilnom sektore. Viac informácií o výskume, ktorý je zameraný na algoritmus kolektívnej inteligencie sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Ing. Ján Zelenka, PhD. je samostatným vedeckým pracovníkom, ktorý pôsobí v oblasti swarm robotiky, automatizácie procesov a riadení diskrétnych udalostných systémov v Ústave informatiky Slovenskej akadémie vied. V posledných rokoch sa venuje swarm robotike a aplikácii biológiou inšpirovaných metód na koordináciu a kooperáciu skupiny mobilných robotov, a metódam umelej inteligencie aplikovateľných aj pre potreby presného poľnohospodárstva. Ján Zelenka je tiež autorom, resp. spoluautorom viacerých vedeckých publikácií v daných vedných oblastiach. Okrem výskumnej práce sa venuje aj pedagogickým aktivitám ako externý pedagogický pracovník na FIIT STU a školiteľ doktorandského štúdia.

Neustále narastajúci konzum, klimatické zmeny a udržateľnosť života na planéte ako takého apeluje okrem iného aj na stabilizáciu rastu ľudskej populácie.

Všetky moderné a postmoderné spoločnosti zažívajú dynamické starnutie obyvateľstva, spôsobené nižšou pôrodnosťou a predlžovaním života  za prítomnosti posunu početnejších generácií do vyššieho veku. Na túto skutočnosť sa dá pozerať pozitívne aj negatívne, záleží na problematike, ktorú chceme riešiť a optike pohľadu.

Úplne prvou krajinou, ktorá začala prechádzať demografickou tranzíciou (revolúciou) a bola tak konfrontovaná s procesom demografického starnutia, bolo Francúzsko. K zmene systému demografickej reprodukcie postupne dochádzalo viac ako jedno storočie. Na druhej strane napríklad v ázijských krajinách sa takáto demografická zmena realizovala po druhej svetovej vojne, často pritom trvala len pár desaťročí. Slovensko nebolo výnimkou a predmetné posuny v reprodukčnom správaní sa tu odohrávali približne od konca 19. storočia do 50. rokov. K ďalším výrazným, dynamicky prebiehajúcim a v mnohých aspektoch historicky jedinečným transformačným zmenám demografickej reprodukcie, prichádza v našom priestore od začiatku 90. rokov.

Kedy dôjde k demografickej tranzícii aj v subsaharskej Afrike a ako dlho to môže trvať? Ako sa mení štruktúra slovenskej spoločnosti? Ako sa vyvíja rozvodovosť Slovákov a Sloveniek? Ako sa darí čeliť zmenám rómskej populácii? Na tieto, ale aj rôzne iné demografické otázky, sa pokúsime odpovedať v podcaste Veda na dosah.

Doc. RNDr. Mgr. Branislav Šprocha, PhD. je samostatný vedecký pracovník Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume a práci sa dlhodobo venuje problematike populačného vývoja Slovenska a jeho regiónov, transformácii reprodukčného správania a populačných štruktúr po roku 1989, problematike demografického obrazu rómskeho obyvateľstva na Slovensku a tiež konštrukcii populačných a odvodených prognóz.
Od roku 2007 je vedeckovýskumným pracovníkom Výskumného demografického centra pri INFOSTATe a od roku 2009 vedeckým pracovníkom Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. V roku 2015 sa stal vedúcim Výskumného demografického centra.

Rodičia na svoje potomstvo prenášajú gény, ktoré sú zodpovedné za znaky a vlastnosti. Avšak o tom, kedy a ako sa tieto gény prejavia, rozhodujú epigenetické mechanizmy.

Epigenetické mechanizmy sú ovplyvňované našim životným štýlom, a tým pádom ich vieme do veľkej miery vedome ovplyvňovať. K najdôležitejším epigenetickým mechanizmom patrí metylácia DNA, ktorá tým, že vypína rôzne gény, môže viesť k značnej odlišnosti jedincov s rovnakou genetickou výbavou. Napríklad, o tom, či sa vyliahne včela robotnica alebo nová včelia kráľovná, rozhoduje strava, akou je kŕmená larva.

Veľkú úlohu zohráva aj to, ako sa rodičia správajú k svojim deťom. „Ukázalo sa, že materská starostlivosť predstavuje dôležitý externý faktor, ktorý mení v mozgu myšacieho potomka „nastavenie génov“, čo sa u dospelého jedinca môže prejaviť napríklad znížením hladiny stresových hormónov v krvi,“povedala v rozhovore profesorka Miadoková. Rovnako traumatické zážitky našich predkov zanechávajú „molekulárne jazvy“ na DNA ďalších generácii, preto je dôležité, ako sa k sebe my ľudia správame.

Dokážeme prejavy svojej genetickej výbavy ovplyvňovať aj počas života? Vieme životným štýlom spomaliť starnutie? Akú úlohu hrá epigenetika pri nádorových ochoreniach? Môžu sa naše pľúca prispôsobiť znečistenému ovzdušiu? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Prof. RNDr. Eva Miadoková, DrSc.je odroku 1969 členkou Katedry genetiky PRIF UK, na ktorej pôsobila najprv ako interná doktorandka, docentka a od roku 2001 ako profesorka. Pôsobila taktiež ako prodekanka pre zahraničné vzťahy PRIF UK. Ako vedecko-pedagogická pracovníčka sa primárne špecializuje na genetickú toxikológiu. Viedla desiatky bakalárskych, magisterských a doktorandských prác. V oblasti vedeckého výskumu sa venuje štúdiu molekulárnych mechanizmov účinku prírodných látok a ich antimutagénnym a karcinogénnym potenciálom. So svojím vedeckým tímom publikovala desiatky vedeckých článkov vo významných zahraničných vedeckých časopisoch, za ktoré získala vyše 1000 citácií/ktoré boli citované vyše tisíckrát.

Stojíme na prelome starého a nového systému. Súčasný (starý) ekonomický systém sa ukázal ako neudržateľný, pričom už dlhé roky postupne kolabuje. Vedci a futurológovia však poznajú riešenia k dosiahnutiu priaznivejšej budúcnosti.

Súčasný ekonomický systém stavia trh ako organizačnú štruktúru nad potreby človeka, čo má často za následok porušovanie základných ľudských práv, nerovnosť a úpadok podsystémov, ako napríklad zdravotníctva či školstva. Trh sa stal akýmsi „metanáboženstvom“, ktoré je však príliš odtrhnuté od súčasného stavu reality. Funguje ako stará mapa v novom svete.

Budúce ekonomické systémy by mali stáť na úplne iných pilieroch. Novým kapitálom sa stávajú informácie a mali by nahradiť presúvanie hmotných produktov.

Aké zásadné chyby má starý systém? Aká je úloha etiky v ekonomickom systéme? Na akej organizačnej štruktúre stojí ekonómia budúcnosti? Ako sa môže transformovať globalizácia? Ako by sa dala vyriešiť nezamestnanosť? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky, ako aj praktické odporúčania sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Ing. Ivan Klinecje ekonóm, prognostik a futurológ. Pôsobí v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied a aktuálne sa venuje syntropickej ekonomickej teórii. Je tiež členom plánovacieho výboru najväčšieho futurologického projektu na svete Millennium Project.

Slovenský tím vynálezcov vyvinul novú unikátnu technológiu na výrobu vodnej energie, ktorá je mimoriadne šetrná k životnému prostrediu.

Technológia SPEAR je zaujímavá tým, že pri zbere energie nevyužíva rotačný pohyb turbíny, ale kyvadlový pohyb „plutiev“, ktorý pripomína pohyb listu kývajúceho sa zo strany na stranu. Tento koncept je využiteľný vo vode i vo vzduchu. Vďaka kyvadlovému pohybu neohrozuje ryby ani vtáky. Elektráreň konštrukčne pripomína loď ukotvenú pri brehu, čím nezasahuje do prostredia, ako klasické vodné diela, ktoré často poškodzujú celý vodný biotop.

Celý proces výroby energie sa v podstate deje pod vodou a na palube tohto zariadenia je preto potenciál pre rôzne ďalšie využitia, ako napríklad plávajúci park, ostrov biodiverzity, hotel či reštaurácia.

Aký výkon má vodná elektráreň na báze SPEAR? Kedy by mohla byť dostupná pre bežné využitie v praxi? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Mgr. art. Martin Šichman (zakladateľ & CEO Archee, s.r.o.) je vynálezcom a architektom so skúsenosťami v oblasti znovu obnoviteľných zdrojov s viac ako desaťročnou praxou v navrhovaní technológií, nízkouhlíkových a energeticky efektívnych domov či lodnom dizajne. Martin Šichman vo svojich projektoch vyniká schopnosťou prepojiť technológie a prírodné vedy s dôrazom na ekológiu a estetiku. Vynašiel a patentoval SPEAR Hydro - malú vodnú elektráreň, ktorá využíva prirodzený tok riek na produkciu elektriny. Jeho predchádzajúce projekty zahŕňa práca na lodi Achernar, rekonštrukcia hlavnej budovy Novej Cvernovky, ako aj niekoľko rodinných domov (Slamák, L1, LX). Je tiež spoluzakladateľom občianskeho združenia ECOboaRD -  výskumnej platformy pripravujúcej štúdie na ekologickú, energeticky efektívnu a inteligentnú rekonštrukciu budov. Absolvoval a ukončil štúdium na Slovenskej technickej univerzite a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Ekonomické krízy môžu mať veľa rôznych príčin. Dajú sa ekonomické krízy predpovedať? Ako sa odlišuje súčasná kríza spôsobená pandémiou Covid-19 od iných kríz? Je pravda, že ekonomické krízy sa cyklicky opakujú? Ako fungujú „samo sa naplňujúce proroctvá“ na finančných trhoch?

V podcaste sme sa rozprávali aj o cenových bublinách. Ceny produktov nie sú len odrazom ich hodnoty, ale ich výšku ovplyvňujú aj obyčajné ľudské očakávania, ktoré sa môžu prudko meniť.

Dotkli sme sa aj témy celosvetového dlhu, ktorý je obrovský a stále narastá. „Dlh má horšiu povesť, než by si zaslúžil,“povedal v rozhovore ekonóm Daniel Dujava. Ako teda funguje dlhová ekonomika? Akú „záchrannú poistku“ majú krajiny pre prípad núdze v dlhovej otázke? Prečo majú najväčšie dlhy najbohatšie krajiny? Čo určuje hodnotu peňazí, keď nie sú kryté zlatom? A  je vôbec nevyhnuté, aby boli kryté zlatom? Odpovede na tieto,  ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Doc. Ing. Daniel Dujava, PhD. pôsobí ako ekonóm v Inštitúte finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky. Je ekonometrikom a výskumníkom so zameraním na pracovný trh a rastovú ekonomiku. Absolvoval doktorandské štúdium z ekonómie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde ako docent prednášal predmety v odbore ekonómia. Predtým bol výskumníkom v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

V histórii došlo doteraz k piatim najvýznamnejším obdobiam masového vymieraniana planéte Zem. Každým masovým vymieraním sa končí jedna geologická epocha a druhá začína.

Napríklad, jedno masové vymieranie živočíchov umožnilo dinosaurom rozkvet,  avšak ďalšie vymieranie ich vyhladilo. Podobná situácia sa udiala aj v prípade evolúcie a rozmachu ľudského druhu. Avšak na rozdiel od dinosaurov a iných dávnych živočíchov, si ničíme podmienky pre život sami, svojou činnosťou.

V histórii už došlo k masovému vymieraniu v dôsledku skleníkových plynov. V období veľkého permského vymierania sa oteplilo „len“ o približne 6 stupňov Celzia, čo je rovnako, ako by sa mala za pár desiatok rokov otepliť atmosféra v súčasnosti.

Poučíme sa z histórie? Je možné nájsť v masových vymieraniach určitú pravidelnosť? Ako vedci dokážu určiť, kedy a k akému vymieraniu došlo? Čím sú charakteristické jednotlivé éry masového vymierania z minulosti? Odpovede na tieto, i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Doc. Mgr. Peter Bačík, PhD. je vedeckým pracovníkom v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a pôsobí ako docent na Katedre mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa pomerne širokému okruhu študovanej problematiky od teoretickej mineralógie a kryštalochémie minerálov až po aplikované smery vrátane gemológie, environmentálnej mineralógie a materiálovo-technologického výskumu. Súčasťou environmentálneho mineralogického štúdia je výskum prachových častíc v atmosfére, ich zloženia, vlastností, vplyvov na životné prostredie a zdravie človeka.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

O sieťach piatej generácie (5G) kolujú rôzne mýty, preto sme sa na túto tému rozhodli pozrieť s odborníkom.

Od sietí 5G sa očakáva najmä 100-násobné zrýchlenie prenosu dát. Pre siete 5G bude potrebná hustejšia sieť bázových staníc, než ako to bolo pri sieťach predchádzajúcich generácií. Nové anténne systémy  však dokážu tvarovať vyžarovaný výkon, čiže energia nebude vyžarovaná rôznymi smermi , ale spracovaný signál bude trekovať konkrétne zariadenie.

Z dôvodu nárastu používateľov a masového využívania internetu hrozí, že len na prenos dát by  ľudstvo o necelé dve desiatky rokov spotrebovalo polovicu všetkej vyrobenej energie . Práve preto je dôležitý vývoj nových technológií, ako napríklad 5G, ktorá zníži cenu a energiu za prenesený bit.

V čom sa 5G odlišuje od jej predchodcov? Kde sa 5G oplatí zavádzať? Bude pre využívanie 5G potrebné zmeniť mobilné zariadenie? Čo ponúka „internet vecí“? Líši sa žiarenie z antén 5G od iných zariadení či slnečného žiarenia ? Kedy možno očakávať nástup 6G? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Ing. Milan Ťapajna, PhD. pôsobí v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave, kde je zároveň zástupcom riaditeľa. Vo svojom výskume sa zameriava na štúdium elektrických vlastností a spoľahlivosti nových elektronických súčiastok, najmä tranzistorov na báze širokopásmových polovodičov pre vysokofrekvenčné a vysokovýkonové aplikácie. Aktuálne sa venuje skúmaniu možností využitia oxidu gália (Ga2O3) pre prípravu elektronických súčiastok pracujúcich pri vysokých napätiach (1 - 10 kV). Nasedenie takýchto súčiastok môže výrazne rozšíriť konštrukčné možnosti elektronických systémov v doprave či pri nízkostratovom prenose elektrickej energie.

Viete si predstaviť sústavu navzájom prepojených umelo vypestovaných mini-orgánov z laboratória, na ktorých by sa testovali rôzne chemikálie, lieky alebo kozmetika? Takáto platforma, ale aj iné možnosti testovania bez použitia laboratórnych zvierat sa už stávajú realitou.

Regulačné orgány EÚ by chceli v 21.storočí dosiahnuť čo najvyššiu bezpečnosť chemických látok a spotrebiteľských produktov. Zároveň vyzývajú a legislatívne požadujú, aby sa hodnotenie bezpečnosti vykonávalo v čo najväčšej možnej miere bez použitia laboratórnych zvierat všade, kde existujú vhodné alternatívy a inovatívne postupy, ktoré sú medzinárodne validované.

Ak by sme v tejto problematike vynechali etický aspekt,testovanie na zvieratách má okrem prínosov v ochrane ľudského zdravia aj svoje slabé stránky. Stáva sa, že pôsobenie skúmaných látok na pokusných zvieratách má iné mechanizmy účinku a vyvoláva iné odozvy, aké vidíme u človeka. Môže ísť o iné toxikologické dráhy, zrýchlený alebo spomalený metabolizmus, alebo aj rozdiely v citlivosti orgánov voči cudzorodým látkam.

Ako funguje testovanie na tkanivách ľudského pôvodu, virtuálnych modeloch orgánov či na „multiorgánových“ technológiách? Aké možnosti v toxikológii ponúka umelá inteligencia? Ktoré výrobky na slovenskom trhu už nie sú testované na zvieratách? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Dr.rer.nat., Ing. Helena Kanďárová, ERT pracuje na Ústave experimentálnej farmakológie a toxikológie, Centra experimentálnej medicíny, Slovenskej akadémie vied. Je prezidentkou Európskej spoločnosti pre toxikológiu in vitro (ESTIV), podpredsedníčkou Slovenskej toxikologickej spoločnosti SETOX a členkou poradných orgánov pre oblasť toxikológie doma aj vo svete.

Duševné vlastníctvo predstavuje „majetok“, má teda rovnako ako hmotný majetok aj určitú hodnotu, ktorú možno vyjadriť a často predstavuje významný až dominantný prvok v podnikaní mnohých firiem. Veľa ľudí však svoje duševné vlastníctvo nechráni dostatočne a môžu tak prísť nielen o peniaze, ale najmä o určité prvenstvo či originalitu myšlienky, ktorá by im následne priniesla aj spoločenské uznanie.V tomto podcaste sa budeme rozprávať o ochrane duševného vlastníctva i o bezpečnom prenose nových riešení do komerčnej sféry.

Pod pojmom transfer technológií rozumieme prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe. Tento proces obvykle zahŕňa ochranu a následnú komercializáciu výsledkov výskumu a vývoja, teda duševného vlastníctva. Centrum transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR (CTT CVTI SR) poskytuje celý rad expertných podporných služieb v procese ochrany a komercializácie duševného vlastníctva,a to najmä verejným vedecko-výskumným inštitúciám na Slovensku.

V rámci svojej činnosti však poskytuje Centrum transferu technológií bezplatné služby aj podnikateľom či záujemcom o podnikanie, ktoré zahŕňajú konzultácie k duševnému vlastníctvu, rešeršné služby, či vyhľadávanie partnerov pre výskum a vývoj. V prípade záujmu o niektorú zo spomínanýchbezplatných služieb napíšte na ctt@cvtisr.sk.

Viac o službách Centra transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR a Strediska patentových informáciá/informácií sa dozviete v podcaste Veda na dosah.

Hostia:

RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD. - vedúci Oddelenia ochrany a komercializácie duševného vlastníctva CTT CVTI SR.

Mgr. art. Mária Pospíšilová, ArtD. - odborná pracovníčka v oblasti duševného vlastníctva CTT CVTI SR.

PhDr. Ľubomír Kucka - odborný pracovník Strediska patentových Informácií z CTT CVTI SR.

Na Slovenskumáme vyše 2000 environmentálnych záťaží, od banských činností cez areály priemyselných podnikov, areály v blízkosti dopravných podnikov, skládky odpadu, haldy banského materiálu, odkaliská a mnohé ďalšie. Naše životné prostredie si vážne poškodzujeme aj turizmom a dopravou.

Nejde len o to, čo všetko sa ľudskou aktivitou do pôdy dostane, aj poškodenie povrchu horniny ťažkými mechanizmami môže spôsobiť uvoľňovanie škodlivých látok spod zeme, ktoré tam predtým negatívne nepôsobili. Jedným z najväčších problémov je znečistenie arzénom.

Škodlivé látky vypúšťané do prostredia, či už z priemyslu alebo dopravy, sa dostávajú aj do do potravinového reťazca. Dobrým príkladom sú najmä ryby, ktoré sú schopné naakumulovať veľké množstvo toxických látok. V súčasnosti sa preto ľuďom z vnútrozemských krajín neodporúča konzumovať morské ryby, alebo len v minimálnom množstve.

Machy a lišajníky sú výbornými bioindikátormi kvality ovzdušia. Aj vďaka nim vedci dokážu určiť, aké rizikové látky sa v danej lokalite vyskytujú. Ako táto metóda funguje? V akom stave sa aktuálne nachádza naša krajina? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste.

RNDr. Lenka Demková, PhD pracuje na  Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Vo výskumnej oblasti sa venuje zaťaženiu prostredia prostredníctvom starých environmentálnych záťaží v bývalých banských areáloch, taktiež antropogénnym vplyvom na prostredie a využitiu bioindikátorov na stanovovanie kvality prostredia.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

Nie je za tým len nevyhnutnosť prekonávať veľké vzdialenosti, kupujeme si čoraz viacej áut aj preto, že na to jednoducho máme. Neuvážené a nadmerné používanie automobilov na presun najmä v rámci mesta však spôsobuje kolaps dopravy v mestách po celom svete. Je teda vhodné zamyslieť sa nad tým, ako organizovať dopravu tak, aby bola funkčná a udržateľná.

Udržateľná doprava rieši viacero aspektov, napríklad kvalitu  života, rýchlosť a efektivitu  dopravy, kvalitu  životného prostredia, fyzické i psychické zdravie ľudí či finančné úspory obcí, ale aj jej obyvateľov.

Podľa Európskej komisie má železničná doprava zohrávať  hlavnú úlohu v budúcom európskom systéme mobility. Najmodernejšie vlaky v súčasnosti svojou rýchlosťou už v podstate dokážu konkurovať leteckej doprave.

Ktorý štát má najlepšie riešenú mobilitu? Čo tak spojiť carsharing a cyklodopravu?  Aké silné a slabé stránky má Slovensko v doprave? Pomohlo by v Bratislave metro? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste.

Prof. Ing. Jozef Gnap, PhD.je vedúcim Katedry cestnej a mestskej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline. Špecializuje sa na zlepšovanie dopravnej obslužnosti, plány udržateľnej mobility a znižovanie vplyvov dopravy na životné prostredie. Prednášky z predmetov, ktoré vyučuje, sa snaží v čo najväčšej miere orientovať na praktické poznatky a aktívne sa venuje aj celoživotnému vzdelávaniu.

Taveninová chémia ponúka množstvo zelených riešení v rôznych oblastiach priemyslu či energetiky. Zníženie teploty v továrňach len o desať stupňov počas výroby, môže mať veľký pozitívny dopad na životné prostredie.

Napríklad, pri výrobe hliníka novovyvíjanou technológiou ELYSIS v Kanade by sa dalo ročne ušetriť toľko emisií skleníkových plynov, koľko vyprodukuje 1,8 milióna automobilov na cestách.

Jadrový reaktor novej generácie na báze roztavených solí vykazuje pasívnu bezpečnosť nezávislú na ľudskom faktore. Vyššia bezpečnosť, rozšírenie jadrovej energetiky a zlacnenie elektriny by výrazne pomohlo aj rozmachu vodíkovej ekonomiky.

Taveniny sa dajú použiť aj na likvidáciu špeciálnych a nebezpečných odpadov. Viac o využití roztavených solí v priemysle sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah.

Hosťami podcastu boli docent Miroslav Boča, vedúci Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV adoktori Michal Korenko a František Šimko z Oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV.

Doc. Ing. Boča Miroslav DrSc. sa vo výskume venuje interakcii fluoridových taveninových systémov prvkov vzácnych zemín s oxidmi kritických prvkov v kontexte špeciálnych aplikácií.

Ing. Michal Korenko PhD. vo výskume rieši fázové premeny oxidov kovov v roztavených fluoridových systémoch.

Ing. František Šimko PhD. pracuje na výskume fluoridových taveninových systémoch s potenciálom využitia v elektrochemickej výrobe hliníka.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

Odkedy sa autizmus začal vyskytovať? Má nejaké prepojenie s očkovaním? Stúpa počet autistov? Koho najviac postihuje?

Každý autista je unikát. Zatiaľ čo niektorí jedinci majú nižší intelekt, iní vynikajú špeciálnymi schopnosťami. Väčšinou majú výrazne silnejší zmysel pre detail, čo pre nich môže byť výhodné v zamestnaní. Nevýhodou sú však slabé sociálne zručnosti či úzkosť v spoločnosti  a rušnom prostredí.

Zaujímavosťou je, že každý človek má nejaké autistické znaky. Prečo sa teda autizmus vyvinie len u niekoho? Vedci okrem genetiky skúmajú aj možný vplyv črevnej mikroflóry.

Podávanie oxytocínu v experimentoch dokázalo dočasne znížiť autistické prejavy, jeho užívanie však nesie určité riziká, ktoré sú stále predmetom výskumu. Viac o autizme povie a vysvetlí v podcaste Veda na dosah profesorka Daniela Ostatníková.

Prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. je odborníčka v oblasti normálnej a patologickej fyziológie. Pôsobí ako prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a je tiež zakladateľkou Akademického centra výskumu autizmu na Slovensku.

Betón je hneď po vode druhá najviac využívaná komodita na svete. Ak chceme tento materiál používať aj v budúcnosti, je potrebné vysporiadať sa s obmedzenými zásobami nerastných surovín, ale aj s veľkou tvorbou emisií pri jeho výrobe.

Vedci sa zaoberajú výskumom  betónu, pri výrobe ktorého by sa nielen znížila tvorba emisií, ale bol by dokonca schopný spätne absorbovať oxid uhličitý. Tzv. zelený betón sa už v súčasnosti používa v Spojených štátoch amerických a v Kanade.

„Na Slovensku sme vyvinuli cement, ktorý má najnižšie emisie CO2 na svete,“povedal v rozhovore profesor Martin Tchingnabé Palou, ktorý okrem iného pracuje aj na vývoji inteligentných materiálov. Jedným z takýchto materiálov je aj inteligentný betón, ktorý by sa dokázal „sám liečiť“.

Na akom princípe môže fungovať inteligentný betón?  Aké možnosti pre výrobu betónu ponúka odpad? Ako je možné pri výrobe cementu či betónu znižovať emisie CO2? Odpovede na tieto, ako aj ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah.

Prof. Dr. Ing. Martin Tchingnabé Palou pôsobí v Ústave stavebníctva a architektúry SAV. V oblasti základného výskumu sa zaoberá vývojom nízkoenergetických cementov, špeciálnych anorganických spojív a biokeramiky pre medicínske aplikácie.

Najdôležitejším z jeho projektov je vývoj mnohozložkových cementov. Sú využiteľné pre rôzne oblasti, predovšetkým oblasť vývoja ťažkých betónov, ktoré majú schopnosť absorbovať jadrové žiarenia. Vyvíja tiež multikomponentné cementy pre vysokohodnotné betóny, ktoré sa často používajú pri stavbe mrakodrapov. Ďalšou výskumnou oblasťou projektu  je aplikácia betónových zmesí v geotermálnych vrtoch, kde sú náročné tepelné a tlakové podmienky.

Rastliny sú inteligentnejšie, než si mnohí ľudia myslia. Dokážu interagovať medzi sebou, ale aj so zvieratami. Niektoré rastliny sa vzájomne vyživujú, iné sa v „tichom boji“ zabíjajú. Majú aj pamäť a dokážu sa učiť. S rastlinou Mimosa Pudica si doma môžete otestovať jej pamäť v jednoduchom experimente.

Všimli ste si, že koruny stromov sa v skutočnosti nedotýkajú, ani keď rastú tesne pri sebe? Prečo pomáha izbovým rastlinám, keď sa im prihovárame?Ako si rastliny dokážu privolať záchrancov, keď ich napadnú škodce? Ako lovia mäsožravé rastliny? Odpovede na tieto, ale i ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste Veda na dosah s Miroslavom Krauskom.

Mgr. Miroslav Krausko, PhD.je vedeckým pracovníkom v Botanickom ústave Slovenskej akadémie vied. Aktuálne vďaka projektu APVV skúma rastlinné synaptotagmíny (APVV-16-0398, zodpovedný riešiteľ doc. RNDr. Ján Jásik DrSc.). Ide o proteíny, ktoré boli prvýkrát charakterizované v nervovej sústave živočíchov, pričom majú dôležité funkcie pri prenose signálu a ďalších procesoch, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie a koordináciu v neurónoch ale aj iných bunkách. Keďže rastliny nervovú sústavu nemajú, bola pre vedcov veľkým prekvapením ich prítomnosť v rastlinách.

Ako podľa psychológov funguje intuícia? Ako sa realizuje výskum emócií a čo sa pri nich meria? Ako úzko je telo späté so psychickou? Vplýva na intenzitu emócií inteligencia? Prečo majú rôzni ľudia rôzne emočné prežívanie? Sú umelci naozaj kreatívnejší, keď sú nešťastní? Čo si máme predstaviť pod pojmom „normálny človek“?

Emócie nesúvisia len s našou psychikou, sú súčasťou nášho fyzického stavu. Keď si od emócií odmyslíme všetko duchovné, ostanú fyzické symptómy, ako tlak na hrudi, ochabnuté svalstvo, nechutenstvo, búšenie srdca a podobne. Vedomou zmenou fyziologických procesov vieme emócie ovplyvňovať. Viac o emóciách sa dozviete v novom podcaste.

Mgr. Branislav Uhrecký, PhD. je výskumným pracovníkom v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied a zároveň vysokoškolským pedagógom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK. Spolupracuje na výskumnom projekte, ktorý sa zaoberá netechnickými zručnosťami, ako napríklad rozhodovaním či komunikáciou zdravotníckych záchranárov pri vysokej záťaži a únave. Vo všeobecnosti sa venuje emóciám a ich seba-regulácii.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

Čo by mal obsahovať ideálny jedálniček? Je sója zdravá? Ako súvisí ateroskleróza s vajíčkami? Ktoré potraviny jeme príliš často a vo väčšom množstve a aké to môže mať následky? Prečo sú na Slovensku tak rozšírené srdcovo-cievne ochorenia? Vieme sa potravinami liečiť?

V novom podcaste sa s doktorkou Adelou Penesovou venujeme vplyvu stravy na naše zdravie. Mnoho ľudí má dnes zlé stravovacie návyky, čo sa následne odráža na ich zdraví. Stúpa počet ľudí s obezitou, s cukrovkou, so srdcovocievnymi ochoreniami, so slabou imunitou a podobne. Spomínané zdravotné problémy do významnej miery spôsobuje a ovplyvňuje to, čo jeme. Už Hippokrates povedal: „Jedlo nech je vašim liekom a liek nech je vašim jedlom“.

„Všetky potraviny, ktoré majú protinádorový účinok sú rastlinného pôvodu,“ povedala doktorka Penesová v rozhovore. Monotónna strava a nedostatok vitamínov môže vyradiť z funkcie dôležité orgány, ako napríklad zrak. Preto by sme mali zvážiť, čo telu dávame, premôcť svoju lenivosť a skúsiť nové recepty.

MUDr. Adela Penesová, PhD. pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV). Je hlavnou riešiteľkou medzinárodných, národných ako aj európskych projektov so zameraním na výskumu obezity, diabetu, hypertenzie a sklerózy multiplex. Je tiež jednou zo zakladajúcich členov a prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. Na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave prednáša patologickú fyziológiu.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.

Je vodík bezpečný? Ako sú riešené vodíkové nádrže? Dokážu vodíkové autá čistiť vzduch? Čo všetko riešia slovenskí vedci vo vývoji vodíkových technológií? Budú na Slovensku čoskoro vodíkové autá?

V najnovšom podcaste sme sa rozprávali s Ing. Lukášom Tóthom o vodíkovom pohone, ktorý je nádejou pre budúcnosť dopravy. Vedeli ste, že nádrže vo vodíkových autách sa dokážu pri poškodení samé sceliť?Jednou z najväčších prekážok pre využívanie vodíkového pohonu je podľa Lukáša Tótha strach ľudí, ktorý pramení z nevedomosti.

Slovenskí vedci intenzívne pracujú na vývoji rôznych vodíkových technológií. V roku 2021 plánujú svoje novinky v tejto oblasti prezentovať na svetovej výstave Expo Dubaj.

Ing. Lukáš Tóth pôsobí ako doktorand na Katedre energetickej techniky Strojníckej fakulty na Technickej univerzite v Košiciach. Jeho výskum je zameraný na riešenie problematiky prepojenia plazmových reaktorov na spracovanie komunálneho odpadu so systémami na separáciu a spracovanie vodíka pre jeho následné použitie, napríkladv automobiloch.

Supravodiče, ktoré dosial poznáme, vedú elektrický prúd bez odporu len pri extrémne nízkych teplotách, nižších ako mínus 200 stupňov Celzia. Najvyšia dosiahnutá teplota pri supravodivých materiáloch bola okolo mínus 100 stupňov Celzia. Pri potrebe udržiavania takejto nízkej teploty nevieme supravodiče využívať v bežnom živote. Preto vedci stále hľadajú nové materiály, s ktorými by to možné bolo.

Mariana Derzsi sa okrem hľadania novýh supravodičov zaoberá aj hľadaním nových funkčných materiálov s využitím najmä v mikroelektronike a výskumu anorganických materiálov, prevažne kryštálov. V spolupráci so zahraničím sa venuje modelovaniu materiálov, ktoré by boli vhodné na uskladňovanie energie vo forme vodíka.

Doc. Mgr. Mariana Derzsi, PhD.si doktorát z fyzikalnej chemie si urobila v Ústave anorganickej chemie SAV. Hneď po škole pôsobila na Poľskej akademii vied v Krakove, neskôr na Varšavskej univerzite a bola tiež hostujúcou vedkyňou Chemie Parich Tech v Paríži a na Padovskej univerzite v Taliansku. Po desiatich rokoch sa vrátila na Slovensko a už dva roky pracuje na Ustave vyskumu progresivnych technologii v Trnave - na Materiálovotechnologickej fakulte Slovenskej technickej univerzity.

Pri výučbe matematiky Hejného metódou deti v škole nemusia byť ticho, nemusia sedieť v laviciach, aktívne spolu komunikujú a učiteľ nevysvetľuje. Výsledkom je, že deti matematiku skutočne chápu a milujú. Keby ich niekto nezainteresovanýpozoroval z diaľky, mal by pocit, že sa iba hrajú. Ako niečo takéto funguje?

V treťom diele zo série špeciálnych podcastov Veda na dosah, ktoré vznikli pri príležitosti Týždňa vedy a techniky 2020, sme sa porozprávali s učiteľkou matematiky Stanislavou Opátovou. Deti učí inak a má skvelé výsledky. Tvrdí, že Hejného metóda sa odráža aj mimo hodín matematiky, keď sa deti stretnú pri inej aktivite, sú empatickejšie a majú lepší kolektív.

Malé deti sa podľa Stanislavy Opátovej učia preto, že sa chcú učiť a nevidí dôvod ich testovať či známkovať. Jej žiaci niekedy počítajú príklady aj cez prestávku, lebo ich to baví. Pani Opátová chodí často z hodín do kabinetu nadšená a nabitá energiou.

Prečo domáce úlohy nemajú výzanam? Prečo sa v Hejného metóde nájde každé dieťa? Ako Hejného metóda funguje? Odpovede na tieto ale i ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste.

PaedDr. Stanislava Opátováučí na Základnej škole v Nižnej na Orave deti na prvom stupni. Hejného metóda ju oslovila pred 7 rokmi a za ten čas inšpirovala mnohé ďalšie učiteľky a učiteľov v Oravskom regióne. Venuje sa viacerým projektom zážitkového učenia, medzi ktoré patrí napríklad Malá finančná akadémia.

Naše pozvanie do druhého dielu zo série špeciálnych podcastov Veda na dosah prijal učiteľ fyziky Jozef Beňuška, ktorý bol v roku 2017 ocenený ako Najlepší európsky učiteľ fyziky.

"Experiment by mal byť koreňom všetkých prírodovedných predmetov,"povedal v rozhovore Jozef Beňuška. Dlhočornépozorovania signalizujú, že deti na hodinách dávajú väčší pozor, keď sa tam niečo deje, keď môžu priamo pozorovať to, o čom sa učia. Príprava experimentov je ale náročná.

Keď je človek kreatívny, dokáže pomôcky na experimenty vyrobiť v podstate z čohokoľvek, aj z obyčajných vecí, ktoré majú ľudia bežne doma, a ktoré ani nemusia byť drahé.

Prečo sa slovenský učiteľ rozhodol napísať vlastné učebnice fyziky? Ako by známkoval žiakov, keby mohol známkovať inak? Dokáže fyziku pochopiť každý alebo sú medzi nami takí, ktorí na to jednoducho bunky nemajú? Odpovede na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky sa dozviete v novom podcaste.

PaedDr. Jozef Beňuškaje stredoškolský učiteľ fyziky na Gymnáziu Viliama Paulinyho – Tótha v Martine.

Vedci stále neprišli na koreň všetkým tajomstvám života. Aj preto nadšenie pre výskum mnohým z nich vydrží po celý život. Veda je hra, navyše užitočná.

Pri príležitosti Týždňa vedy a techniky 2020 vydávame prvý zo série špeciálnych podcastov Veda na dosah. V dnešnom diely si môžete vypočuť rôzne príbehy o tom, ako sa naši vybraní vedci dostali k svojej práci a čo ich na danom výskume fascinuje.

Dozviete sa napríklad aj to, ako si vie vedec pomôcť, keď sa vo výskume ocitne v slepej uličke. "Musela som sa naučiť, že nemôžem pomôcť úplne všetkým. To podstatné, čo musíme urobiť my, ako celá odborná verejnosť, je edukovať. A potom sa už človek rozhodne sám a ja to musím rešpektovať,"povedala v rozhovore MUDr. Adela Penesová, PhD. z Biomedicínskeho centra SAV.

Štíhla línia nie je iba o kráse, ale v prvom rade o zdraví. Obezita je epidémiou 21. storočia. Postihuje každý orgán v tele a je príčinou množstva úmrtí, aj u mladých ľudí. Až dve tretiny Slovákov majú nadváhu či obezitu.

Akú rolu pri priberaní na váhe zohráva genetika? Dokáže schudnúť každý? Je cukor ako droga? Akým spôsobom obezita zabíja? Dajú sa kalórie spaľovať mozgom pri písaní diplomovky či v práci? S doktorkou Adelou Penesovou sme v podcaste Veda na dosah objasnili napríklad aj to, prečo tehotná žena nemá jesť za dvoch ľudí, ako aj niekoľko ďalších hoaxov spojených s nadváhou a priberaním.

MUDr. Adela Penesová, PhD. pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied (SAV). Je tiež jednou zo zakladajúcich členov a prezidentkou Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu. 

Životné podmienky hospodárskych zvierat sa zhoršili po druhej svetovej vojne, kedy bolo potrebné nakŕmiť ľudstvo lacnými potravinami. Povojnové  obdobie už dávno pominulo, avšak zaobchádzanie so zvieratami je aj v súčasnosti častokrát kruté.

Organizácie na ochranu zvierat z celého sveta každoročne upozorňujú na zlé životné podmienky hospodárskych, alebo “úžitkových” zvierat. Špeciálne vysoké miesto v rebríčku zvieracieho utrpenia štandardne patrí hydine, ktorej chov sa v dôsledku neustále narastajúceho dopytu ocitá dlhodobo pod veľkým tlakom.

Slovenskí vedci Ľubor Košťál a Boris Bilčík tvrdia, že sliepky nie sú také hlúpe, ako si ľudia myslia. Sú presvedčení, že sú to tvory, ktoré si zaslúžia humánne zaobchádzanie. „Nie, nie je potrebné, aby sa všetci stali vegetariánmi. Zvieratá by však tiež mali prežiť život hodný žitia,“ hovorí doktor Košťál.

V posledných rokoch ku kritike zaobchádzania so zvieratami pribudli aj štúdie, ktoré naznačujú, že nejde len o pocity zvierat a humánny prístup, ale aj o kvalitu produktov živočíšnej výroby, ktorá môže mať v prípade zlého zaobchádzania so zvieratami negatívne dopady aj na ľudské zdravie.

V rozhovore s vedcami sme sa rozprávali, ako sa na kvalitu života týchto zvierat pozerá veda. V podcaste sa dozviete, aké dôležité je vedieť, čo vlastne máme na tanieri, koľko vajec znášala sliepka pred genetickou selekciou, ale aj o tom, aké mutácie sa odzrkadlili na telách nosníc.

Dozviete sa, prečo majú sliepky zlomeniny hrudnej kosti, čo sa vo veľkochove stane s kohútmi, a vedci tiež prezradia, čo je hypnóza sliepok.

Welfare nie je nová téma. Kým na Slovensku sa zákaz klietkového chovu sliepok ešte nepresadil, inde v Európe už sliepky vedia (ako dlho?) čo je zem, vzduch a slnečné svetlo. Priekopníkmi vo welfare sú škandinávske krajiny, ale aj Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko a Veľká Británia.

Ak vás zaujíma, prečo sú životné podmienky zvierat dôležité nielen z etického, ale aj z vedeckého hľadiska, vypočujte si náš nový podcast.

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na Youtube kanáli CVTI SR, na platforme Anchor a cez aplikácie na streamovanie hudby ako napríklad Spotify či Apple podcasts.

RNDr. Ľubor Košťál CSc.a RNDr. Boris Bilčík, PhD. pôsobia v Centre biovied Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú štúdiu živočíšnej fyziológie, aplikovanej etológii a welfare predovšetkým u hydiny. Podieľali sa na niekoľkých medzinárodných projektoch zameraných na welfare a sú členmi expertnej skupiny WG9"Welfare a manažment hydiny" pri Svetovej hydinárskej vedeckej spoločnosti.

Málo kto tuší, že mikroplasty, ktoré sa uvoľňujú z oblečenia najmä pri praní, sú väčší problém, ako plastové fľaše, ktoré vidíme voľným okom. Trápia sa s nimi čistiarne vôd, môžeme ich vdýchnuť z ovzdušia a vracajú sa nám aj na taniere.

Na havajskej pláži Kamilo je viac plastu ako piesku. Kvôli tomu sa zem na danom mieste neohrieva dostatočne a pri nižších teplotách piesku sa z korytnačích vajíčok liahnu len samce, čo môže mať pre tieto zvieratá fatálne následky. Plastové ostrovy v Tichom oceáne, ktoré majú rozlohu niektorých štátov, sú len jedným percentom z plastov, ktoré sa nachádzajú v oceáne. Takmer všetok ostatný plastový odpad leží na dne.

„Plastovým problémom“ sa zaoberá aj mladá slovenská vedkyňa Ing. Anna Grenčíková z Oddelenia environmentálneho inžinierstva na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Naše pozvanie do podcastu prijal experimentálny fyzik RNDr. Peter Skyba, DrSc., s ktorým sme sa rozprávali o čiernych a bielych dierach.

Čierne diery sú vo vesmíre pomerne častý jav. Vieme o nich pomerne málo, no vedci aj vďaka fyzike ultra nízkych teplôt pomaly odkrývajú ich tajomstvá.

Doktor Peter Skyba uskutočnil jedinečný experiment, v ktorom pomocou supratekutého hélia 3 realizoval takzvaný magnónový analóg horizontu udalostí čiernych dier, za čo získal aj ocenenie Vedec roka SR 2019. V podcaste sa dozviete, ako čierne diery vznikajú, aké fyzikálne efekty pri nich vedci skúmajú, čo sú biele diery, akým spôsobom vedci uvažujú o podstate vesmíru, prečo je dôležité študovať fyziku, ako experimentálny fyzik rieši problémy, keď sa pri výskume ocitne v „slepej uličke“ a mnoho iného.

„Najväčšie objavy ešte len prídu, ale najprv sa ľudia musia vrátiť k prírode,“odkazuje doktor Skyba.

RNDr. Peter Skyba, DrSc., je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Venuje sa štúdiu supratekutých fáz hélia-3 ako modelového systému pre kozmológiu, astrofyziku a fyziku vysokých energií. Dr. Peter Skyba bol zodpovedným riešiteľom aj mnohých medzinárodných a národných vedeckých projektov. Je nositeľom niekoľkých ocenení, ktoré mu udelili za dosiahnuté výsledky v oblasti vedy. V roku 2000 získal Cenu SAV za spoluprácu s vysokými školami, v roku 2005 mu udelil minister školstva SR Cenu Sophia 2005, Cenu SAV za infraštruktúru získal v roku 2008 a v roku 2018 ho ocenila aj Slovenská fyzikálna spoločnosť. V tomto roku sa stal Vedcom roka SR 2019.

Ak vás obsah podcastu zaujal, môžete si pozrieť prednášku doktora Petra Skybu o fyzike ultra nízkych teplôt s množstvom vizuálnych ukážok a praktických príkladov využitia v praxi.

Pred niekoľkými týždňami médiá informovali o tom, že na Antarktíde začal unikať metán, ktorý bol doteraz „uväznený“ v zamrznutej zemi. Takýchto miest je na Zemi viacero. Metán je až 20-krát škodlivejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý a jeho masívne uvoľnenie v budúcnosti môže znamenať katastrofu.

Klimatická zmena je hlavnou témou už dlhší čas, no poznatky a postoje vedcov sa stále vyvíjajú. Poisťovne v USA vyplácajú najviac peňazí poľnohospodárom, ktorí zápasia so zhoršujúcimi sa klimatickými podmienkami a inváznymi rastlinami. Aj takto vyzerá predzvesť toho, čo nás čaká, keď ako ľudstvo nie sme ochotní žiť šetrnejšie.

Kde všade sa uvoľňuje metán? Dá sa klimatická zmena zvrátiť? Pomôžu nám baktérie, schopné rozkladať metán? Dokázali by sme sa prispôsobiť na iné podmienky? Ako by sa zmenilo Slovensko po ohriatí atmosféry o 2 až 4 stupne Celzia? Je to s topením ľadovcov také dramatické? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedal klimatológ doktor Pavol Nejedlík.

RNDr. Pavol Nejedlík, CSc., sa zaoberá regionálnou klímou vrátane klimatických zmien a ich dôsledkov na rôzne sektory. Dlhodobo pracoval na Slovenskom hydrometeorologickom ústave, niekoľko rokov pôsobil v Európskej komisii na programe COST – v doméne meteorológia a v súčasnosti pracuje na Ústave vied o Zemi na Slovenskej akadémii vied v odbore Geofyziky a venuje sa možnostiam diaľkovej detekcie hydrometeorov v atmosfére na lokálnej úrovni.

Do knižnice už nemusíte chodiť fyzicky, stačí aby ste boli zaregistrovaní, a mnohé publikácie ale aj knihy si môžete stiahnuť do vášho počítača alebo mobilného telefónu. O tom, ako sa knižnice zmenili, sme sa v podcaste Veda na dosah rozprávali so Zuzanou Stožickou a Tomášom Fialom z Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR).

Dozviete sa v ňom napríklad, aké informácie nájdete v elektronických zdrojoch, čo znamená otvorený prístup k vedeckým publikáciám, prečo je dôležitý, alebo ako funguje vyhľadávanie na základe kľúčových slov.

RNDr. Zuzana Stožická z Odboru podpory otvorenej vedy a výskumu CVTI SRnás oboznámila s tým, čo všetko je sprístupnené vedcom, študentom, či verejnosti vrámci Open Science, že vedecké informácie sú pre používateľa bezplatné a neobmedzené aj prostredníctvom Open Access, a vysvetlila nám aj to, akým spôsobom sú chránené autorské práva autorov publikácií.

Mgr. Tomáš Fiala zo sekcie Vedecká knižnica CVTI SR nám porozprával o fungovaní virtuálnych knižníc pre univerzity a Slovenskú akadémiu vied a o projekte EODOPEN, v rámci ktorého sa má zdigitalizovať 15 000 kníh.

Väčšina ľudí sa snaží komárom vyhýbať, ale vedkyňa Viktória Čabanová by ich chcela mať doma ako svojich domácich miláčikov. Vysvetlila, že aj oni majú v prírode nejaký význam a pod lupou sú krásne.

Na Slovensku máme okolo 60 druhov komárov. Najbežnejším ochorením, ktoré šíria na území Slovenska je Západonílsky vírus. V podcaste sme sa mladej vedkyne pýtali, ako sa tento vírus prejavuje u človeka, aké ďalšie choroby môžu komáre na našom území prenášať, či naozaj preferujú niektoré krvné skupiny alebo, čo ich najúčinnejšie odpudzuje.

RNDr. Viktória Čabanová, PhD. je mladá vedecká pracovníčka vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje ochoreniam, ktoré prenášajú komáre, najmä Západonílskemu vírusu. Doktorka Čabanová spolupracovala na viacerých národných a zahraničných projektoch. Aktuálne pracuje na projekte COST, v ktorom sa zameriava na monitoring inváznych komárov z rodu Aedes v Európe.

S Prof. Ing. Jánom Hívešom, PhD., sme sa porozprávali o železanoch, ktoré sú schopné ekologicky likvidovať široké spektrum mikropolutantov v životnom prostredí, najmä vo vode.

Železany sú chemická látka so špecifickými vlastnosťami, ktoré umožňujú ekologické riešenie pre znečistené vodné zdroje. „V podstate len prírode vrátime to, čo sme si od nej požičali,“ vysvetľuje Inovátor roka 2019 Ján Híveš.

Na čistenie vody sa v súčasnosti využíva napr. aj chlorácia. Nevýhodou súčasných postupov je však to, že pri nich vznikajú často ešte horšie medziprodukty, než mikropolutanty, proti ktorým majú pomáhať.

V podcaste sa dozviete, prečo je príprava železanov náročná, na čo všetko ich možno použiť, ako vedci počas výskumu prišli na najdôležitejšiu vec omylom, či aký potenciál majú železany vo vývoji batérii.

Prof. Ing. Ján Híveš, PhD.,je riaditeľ Ústavu anorganickej chémie, technológie a materiálov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje zefektívneniu výroby železanov, vďaka ktorým je možné ničiť škodlivé látky v životnom prostredí. Je odborným garantom vedeckých projektov týkajúcich sa oblasti taveninových systémov pre aplikácie a chemické procesy v extrémnych podmienkach, dekontaminácie nebezpečných látok pomocou ekologických oxidantov, prípravy výskumných centier pre nové materiály, prípravy funkčných povrchových materiálov, ako aj inovácií v technológii výroby hliníka.

Meteority v sebe nesú vzácne informácie, vďaka ktorým vedci skladajú obraz o vzniku Slnečnej sústavy. Už dnes majú v niektorých veciach pomerne jasno.

Objekty, ktoré letia vesmírom, sú pre vedcov studnicou poznania, niektoré však pre našu Zem môžu predstavovať hrozbu. Astronómovia ich preto pozorne sledujú a vymýšľajú spôsob, ako prípadnú katastrofu zvrátiť. Napríklad rozbiť asteroid vôbec nie je ľahké. Väčšinou nejde o kompaktné telesá, ale gravitačné „zlepence“ viacerých objektov, ktoré by sa po výbuchu spôsobenom napríklad strelou zo Zeme opäť spojili. Vedci dnes hovoria o rôznych možnostiach ich zničenia, no stále majú veľa bádania pred sebou.

Doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD nám v rozhovore okrem iného prezradil, akú má meteorit finančnú hodnotu, ale aj to, či nás nejaký ohrozuje, poprípade, ako veľmi sa máme báť, že sa tak stane v budúcnosti.

Doc. RNDr. Juraj Tóth, PhD. Vyštudoval astronómiu a astrofyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Následne bol prijatý na Astronomicko-geofyzikálne observatórium FMFI UK v Modre a neskôr prešiel na pozíciu vedeckého pracovníka Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave so zameraním na malé telesá Slnečnej sústavy, špeciálne – meteory. Viedol aj expedície pri hľadaní meteoritov na Slovensku a rozvíja nový pozorovací program v oblasti celooblohových videopozorovaní meteorov. Na univerzite prednáša úvod do astronómie, kozmický výskum planét, planetárnu kozmogóniu, dejiny astronómie a astronómiu pre učiteľské kombinácie a Univerzitu tretieho veku UK. Venuje sa aj popularizácii astronómie.

Mestá sú čoraz horúcejšie a suchšie. Ako to zmeniť? Krajinný architekt a plánovač Ing. Attila Tóth, PhD. v podcaste Veda na dosah hovorí o zelenej infraštruktúre, ktorá do miest dokáže vrátiť vlahu a tieň.

Problémy spojené so stúpajúcimi teplotami a vysychaním miest nám môže výrazne pomôcť riešiť zeleň. Tá síce bola súčasťou ľudských osídlení od počiatku ich vzniku, no v istom momente výrazne ustúpila rozsiahlej urbanizácii. Nedostatok prírody v mestách negatívne ovplyvňuje naše životy vo všetkých aspektoch, vrátane psychiky. Betónu máme v mestách priveľa a v mnohých prípadoch zbytočne. Vyspelé ekologicky uvažujúce krajiny začínajú rozbúravať spevnené nepriepustné povrchy a nahrádzajú ich priepustnými, čo sa dá uplatniť aj pri zachovaní komunikácií. Viac o problematike zeleni v mestách a budovaní zelenej infraštruktúry sa dozviete v podcaste s Ing. Attilom Tóthom, PhD.

Ing. Attila Tóth, PhD. je krajinný architekt a krajinný plánovač. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Jeho vedeckovýskumné zameranie je plánovanie a tvorba zelenej infraštruktúry v mestách, obciach a krajine. Túto problematiku skúmal v roku 2019 na Pôdohospodárskej univerzite BOKU vo Viedni a v roku 2018 na Technickej univerzite RWTH v Aachene. Je laureátom Ceny za vedu a techniku 2019, ocenenia Green Talents Award 2017 a dvojnásobný nositeľ ceny Európskej rady škôl krajinnej architektúry.

Ak vás obsah zaujal, viac o krajinnej architektúre si môžete pozrieť vo video prednáške : https://vedanadosah.cvtisr.sk/video-junova-veda-v-centre-o-prirode-a-zeleni-v-mestach

Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na našej podstránke Podcasty, taktiež prostredníctvom CVTI kanálu na Youtube a v aplikáciach na streamovanie hudby ako Spotify či Apple Podcasts.