Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Deň pokánia a modlitieb
Spravodlivosť pozdvihuje národ, no hriech je pre národy hanbou. Príslovia 14,34

2.Petrov 2,1-11
 1 Medzi Božím ľudom však boli aj falošní proroci, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí rozšíria skazonosné náuky. Keďže však zaprú aj samého Pána, ktorý ich vykúpil, uvalia na seba rýchlu skazu. 2 A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a budú potupovať cestu pravdy. 3 Z chamtivosti sa budú usilovať získať vás vymyslenými rečami, ale súd nad nimi oddávna nemešká a ich zatratenie, ktoré im hrozí, nedrieme. 4 Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale ich uvrhol spútaných do temnoty podsvetia, aby tam boli strážení, až pokým nepredstúpia pred súd. 5 Ani starý svet neušetril, keď priviedol potopu na bezbožný svet, ale Noacha, hlásateľa spravodlivosti, zachránil ako ôsmeho spolu s inými siedmimi. 6 Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na záhubu a obrátil na popol ako odstrašujúci príklad pre budúcich bezbožníkov, 7 ale spravodlivého Lóta, ktorý sa trápil bezuzdným správaním nemravníkov, zachránil. 8 Kým tento spravodlivý prebýval medzi nimi, deň čo deň sa vo svojej spravodlivej duši trápil, keď počul a videl ich bezbožné skutky. 9 Pán však vie vytrhnúť nábožných z pokušenia a nespravodlivých ponechať až do dňa súdu a potrestať, 10 a to najmä tých, čo sa uberajú za telom s nečistými žiadosťami a pohŕdajú autoritou. Sú to samoľúbi bezočivci, neboja sa rúhať duchovným bytostiam, 11 a ani anjeli, hoci sú silou a mocou väčší, nevynášajú proti nim pred Pánom potupný súd.

Pozor, zver! Ako šofér občas vídavam v trojuholníkovej značke zobrazeného jeleňa. Je to upozornenie na možné nebezpečenstvo stretu so zverou. Problémom tých značiek je, že ich divá zver nepozná, takže prechádza cez cestu tam, kde sa jej zachce. Presne takto nás v našom texte upozorňuje apoštol Peter na nebezpečenstvo, ktoré prichádza do cirkvi a do našich spoločenstiev. Nevieme kedy, nevieme kde a na akom mieste, dokonca nevieme ani kto. Vieme len, že títo „jelene – ľudia“ budú vyzerať veľmi zbožne, budú sa tváriť ako učitelia, budú vzbudzovať dojem úprimne veriacich ľudí, ale budú rozbíjať vzťahy a ničiť spoločenstvo. … falošní učitelia, ktorí vnesú skazonosné sektárstvo… Najhoršie na tom je, že to môže byť ktokoľvek, aj ja sám. A práve takýmto ľuďom pripomína náš text tri výstrahy z minulosti, keď zloba preliala kalich Božej trpezlivosti. Neskončilo to dobre pre anjelov, ktorí sa vzbúrili proti Bohu. Dobre neskončili ani ľudia za dní Nóacha a ani obyvatelia Sodomy a Gomory. Musí to byť veľmi vážna vec, keď sa Božie slovo takto vyhráža. Stáva sa to iba výnimočne. Takže nakoniec dôležité poučenie: Ťahaj spoločenstvo, do ktorého chodíš, volaj do neho ľudí, motivuj ich, aby rástli, ale daj pozor, aby si ho svojím prístupom nezačal rozbíjať, lebo vtedy je táto výstraha napísaná aj pre teba.
Modlitba: Pane Ježišu, daj, prosím, aby som bol Tvojím horlivým učeníkom. Ale nedovoľ, aby moja snaha a horlivosť začala rozbíjať a ničiť spoločenstvo, do ktorého patrím. Amen.
Pieseň: ES 493
Autor: Jaroslav Petro

Hospodin Boh je milostivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý, lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu. Joel 2,13
Vinár povedal majiteľovi vinice: „Pane, nechaj figovník ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, vytneš ho.“ Lukáš 13,8-9

Lukáš 13,(1-5)6-9 • Rimanom 2,1-11 • Izaiáš 1,10-18 • Modlíme sa za: Bratislava – Rača (BaS)

2.Petrov 1,12-21
12 Preto vám to chcem ustavične pripomínať, aj keď to viete a ste upevnení v pravde, ktorú ste prijali. 13 Pokladám za správne, kým som v tomto stane, prebúdzať a napomínať vás. 14 Viem, že čoskoro zložím tento svoj stan, ako mi to ukázal aj náš Pán Ježiš Kristus. 15 Budem sa teda aj ja ustavične usilovať, aby ste si tieto veci po mojom odchode pripomínali. 16 Keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom Pána Ježiša Krista, nepridŕžali sme sa nejakých vymyslených bájí, lebo sami sme boli očitými svedkami jeho velebnosti. 17 Veď prijal česť a slávu od Boha Otca, keď mu z velebnej slávy zaznel takýto hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ 18 Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme s ním boli na svätom vrchu, 19 a tak sa prorocké slovo stalo pre nás pevnejším. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na lampu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nesvitne deň a nevyjde vám v srdciach zornička. 20 Predovšetkým si buďte vedomí, že žiadne proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. 21 Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého.

„Som za vodou, veď viem a poznám to.“ Peter dnešné riadky píše veriacim, ktorí poznajú pravdu a sú si ňou istí. Táto otázka sa netýkala len kresťanov, ktorým tieto riadky adresuje, ale je aktuálna aj dnes a pre nás. Verím a viem, patrím Bohu, ale pri každodenných starostiach, problémoch a zápasoch si to nie vždy uvedomujem. Nie je to automat ako pri najnovších modeloch áut. Začne sa stmievať a automaticky sa rozsvietia svetlá. A preto rady (vekom, službou a skúškami prevereného) Petra je dobré prijať do svojho života. „Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň (na Krista) ako na sviecu, ktorá svieti v tme.“ Peter to zažil, keď chodil po mori. Pokiaľ hľadel na svojho Majstra, bol nad vodou. Toto je rada pre mňa na každý deň, vyhradiť si čas na Toho, ktorý nám osvecuje cestu. Vďaka Bohu za toto svetlo.
Modlitba: Môj drahý Pán Ježiš, ďakujem za Tvoje svetlo, ktoré si priniesol do tohoto sveta. Daj mi silu, aby ono svietilo aj dnes v mojom rozhodovaní a konaní. Amen.
Pieseň: ES 315
Autor: Milan Bruncko

Naša duša je ako vtáča, ktoré uniklo z osídla vtáčnika. Osídlo sa roztrhlo a my sme unikli. Žalm 124,7
Mnohí Ho prišli počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich chorôb. Ozdraveli i tí, ktorých trápili nečistí duchovia. Lukáš 6,18

Jeremiáš 8,4-9 • Modlíme sa za: Bratislava – Prievoz (BaS)

2.Petrov 1,1-11
 1 Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, ktorí vďaka spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista prijali takú vzácnu vieru ako my. 2 Milosť a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami v poznávaní Boha a Ježiša, nášho Pána. 3 Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť, keď sme poznali toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a účinnou mocou. 4 Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste prostredníctvom nich mali účasť na Božej prirodzenosti a unikli skaze, ktorú vo svete spôsobuje žiadostivosť. 5 Práve preto sa všemožne usilujte a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie, 6 k poznávaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu vytrvalosť, k vytrvalosti nábožnosť, 7 k nábožnosti bratskú oddanosť, k bratskej oddanosti lásku. 8 Ak totiž toto všetko máte a ak to máte v bohatej miere, nebudete nečinní a neplodní v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. 9 Kto to však nemá, je slepý, krátkozraký a zabúda na to, že bol očistený od svojich niekdajších hriechov. 10 Preto sa tým viac usilujte, bratia, upevniť svoje povolanie a vyvolenie. Keď to budete robiť, nikdy sa nepotknete. 11 Tak budete mať štedro zaistený prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

Boží krok ku mne a moja odpoveď. Ako často si uvedomujem, aká je to veľká Božia milosť, že ma povolal a môžem vo viere pristupovať k Nemu? Brať Jeho Slovo do svojich rúk, a tak Ho viac a viac poznávať, a tým aj rásť. Vidieť, čo pre mňa vykonal a čím nás obdaroval. Dáva úplne všetko, čo potrebujeme na každý deň nášho života, ale aj pre večnosť. A tu je (loptička na mojej strane) „vynaložte všetko úsilie“, nie len 50 %, nielen v nedeľu. Recept, ako na to, nachádzame vo veršoch 5 a 6. Môžeme si tento recept napísať a mať ho pred očami každý deň. Výsledok? „… nebudete nečinní a neplodní,“ k čomu sme aj pozvaní a povolaní. Peter vie, prečo tak zdôrazňuje úsilie na upevnenie nášho povolania a vyvolenia: „keď tak budeme robiť, nepotkneme sa.“ A ovocie budú prijímať naši blízki a aj naše okolie.
Modlitba: Svätý Bože, ďakujem za milosť, že môžem aj dnes pristupovať pred Tvoju tvár. Daj mi silu, aby aj dnes som mohol(a) konať to, k čomu ma povolávaš. Amen.
Pieseň: ES 648
Autor: Milan Bruncko

Budem sa radovať a jasať v Tebe, ospevovať budem Tvoje meno, Najvyšší. Žalm 9,3
Ustavične sa radujte v Pánovi! Filipanom 4,4

Matúš 25,14-20 • Modlíme sa za: Bratislava – Petržalka (BaS)

25. nedeľa po Svätej Trojici
Všetci sa musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom. 2.Korinťanom 5,10a

Matúš 25,31-46
 31 Keď príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, vtedy zasadne na trón svojej slávy. 32 Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy. On oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. 33 Ovce si postaví napravo a capov naľavo. 34 Potom kráľ povie tým po pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. 35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, 36 bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.‘ 37 Vtedy mu povedia spravodliví: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38 Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou?‘ 40 Kráľ im odpovie: ‚Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘ 41 Potom povie aj tým po ľavici: ‚Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom. 42 Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, 43 prišiel som ako cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma.‘ 44 Vtedy mu aj oni odpovedia: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ 45 Tu im on odpovie: ‚Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili.‘ 46 A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“

Poďte požehnaní! Aké krásne pozvanie nášho drahého Spasiteľa, Pána Ježiša. Je to pozvanie k Nemu, do Jeho nebeskej slávy. My, ktorí v Neho veríme, túžime byť s Ním, obklopení Jeho láskou, anjelským spevom, nepredstaviteľnou krásou, dokonalou dobrotou a radosťou. Možno máme niekedy obavy a strach, či sa tam naozaj dostaneme, keď si uvedomujeme, že sme veľakrát obišli núdzneho, nenavštívili sme chorého, neboli sme nikdy vo väzení hľadať stratených, na cudzinca sme sa pozerali s odporom a nechceli sme vidieť hladných a smädných. Je však ešte čas, aby sme prosili Pána Ježiša, aby nám dal oči, ktoré v každom človeku budú hľadať aj vidieť Jeho samého. Nesúdiť, ale pomáhať tým, ktorých nám posiela, v ktorých k nám prichádza a skúša, či máme v srdci Jeho lásku. On ju právom očakáva, lebo nám ju v hojnej miere ponúka a dáva. Vo Svojom slove nám zvestuje, že nás miluje, že sme Jeho, že za nás položil Svoj život a vylial Svoju krv, stará sa o nás a dáva nám, čo potrebujeme pre telo aj pre dušu. Ba dáva nám lásky viac, aby sme mali dosť aj na rozdávanie. A čím viac rozdáme, tým viac nám dá. Nebojme sa byť ako On a budeme s Ním naveky!
Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti za lásku, ktorú si nám dokázal na dreve kríža. Ďakujeme, že nás miluješ. Za Tebou chceme kráčať. Pomáhaj nám, aby sme Ťa rozpoznali v ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc a lásku. Daj nám odvahu byť Tvojimi nasledovníkmi a slúžiť v láske našim blížnym. Amen.
Pieseň: ES 689
Autor: Katarína Hudáková

„Ja poznám Svoje zámery, ktoré mám s vami,“ znie výrok Hospodina, „sú to zámery pokoja, a nie nešťastia; dám vám budúcnosť a nádej.“ Jeremiáš 29,11
Stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí. Rimanom 8,21

Rimanom 14,(1-6)7-13 • Jób 14,1-6(7-12)13(14)15-17 • Žalm 51 • Modlíme sa za: Časopis Evanjelický východ

2.Korinťanom 13,1-13
 1 Toto je už po tretí raz, čo idem k vám — každý výrok bude založený na výpovedi dvoch alebo troch svedkov. 2 Povedal som to už vtedy, keď som bol druhý raz u vás, a teraz ako neprítomný, znova hovorím tým, čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že keď znova prídem, nikoho nebudem šetriť. 3 Veď hľadáte dôkaz, že vo mne hovorí Kristus, ktorý nie je voči vám slabý, ale je mocný vo vás. 4 Hoci bol ukrižovaný v slabosti, predsa žije z moci Boha. Aj my sme v ňom slabí, no predsa z Božej moci s ním budeme žiť pre vás. 5 Samých seba podrobte skúške, či naozaj žijete vo viere; sami sa skúmajte! Vari nespoznávate, že Ježiš Kristus je medzi vami? Ibaže ste neobstáli! 6 Dúfam však, že poznáte, že my sme obstáli. 7 Modlíme sa k Bohu, aby ste nevykonali nič zlé; nejde nám o to, aby sa ukázalo, ako sme my obstáli, ale aby ste vy konali, čo je správne, aj keby sme my neobstáli. 8 Veď nič nemôžeme robiť proti pravde, ale len v mene pravdy. 9 Radujeme sa, keď sme slabí a vy ste silní. Aj sa za to modlíme, totiž za vaše zdokonalenie. 10 Toto vám píšem ako neprítomný preto, aby som pri svojom príchode nemusel postupovať prísne — podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie, a nie na rúcanie. 11 Napokon, bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, napomínajte sa, rovnako zmýšľajte, nažívajte v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami. 12 Pozdravujte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí. 13 Milosť Pána Ježiša Krista, Božia láska a spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými!

Modlitba za druhých. Cieľom Pavlovej modlitby za jeho nepriateľov (ktorí ho obvinili a spôsobili, že vyzerá slabý a neúčinný) je, aby dorástli do úplnosti. Jeho modlitba nie je o ňom samom, nie je to modlitba za jeho potreby. Nie je to modlitba, aby jeho obraz pred druhými bol pozitívny. Nie je to ani modlitba, aby bol oslobodený od svojich kritikov. Modlí sa, aby jeho kritici vyrástli do dospelosti. Jeho modlitba je pre potreby ostatných v jeho blízkosti. A úžasné na tom všetkom je, že čím viac sa modlíme za druhých a ich potreby, tým viac sa napĺňajú naše vlastné potreby. Čím viac pred Pána kladieme zranenia druhých, tým viac sa uzdravujú naše vlastné rany. Čím viac Bohu vraciame nedostatky druhých a prosíme Ho, aby ich pestoval, tým viac sa vyrovnávame s našimi vlastnými zlyhaniami. Čím viac prosíme Pána, aby zdokonalil tých, ktorí nám robia ťažkosti, tým viac zisťujeme o našich vlastných deficitoch, a tým viac sme sami naplnení. Ale musí to začať modlitbou za ostatných, ktorí sú súčasťou problému. Tak sa modlime – za seba i za našich blížnych.
Modlitba: Bože, ďakujem za možnosť modliť sa a za Tvoje múdre rady, ako to robiť. Odpusť, že napriek nim sa prihováram častejšie za svoje veci, než za tie Tvoje. Daj mi hlbšiu lásku k Tebe, nech sa s radosťou modlím, ako sa Tebe páči. Amen.
Pieseň: ES 317
Autor: Tibor Molnár

Jeruzalem Mi bude na radosť, slávu a chválu pred všetkými národmi zeme, keď počujú o všetkom dobre, ktoré som im preukázal. Jeremiáš 33,9
A zástupy, čo šli pred Ním i za Ním, volali: „Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ Matúš 21,9

1.Petrov 3,8-17 • Modlíme sa za: Bratislava – Legionárska (BaS)

2.Korinťanom 12,11-21
 11 Stal som sa nerozumným; vy ste ma prinútili. Veď vy ste ma mali odporúčať; nezaostával som totiž v ničom za veľkými apoštolmi, aj keď nie som ničím. 12 Dôkazy o tom, že som apoštol, prejavovali sa medzi vami vytrvalosťou každého druhu, znameniami, divmi a prejavmi moci. 13 Veď v čom ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami, ak nie iba v tom, že som vám nebol na ťarchu? Odpustite mi túto krivdu! 14 Hľa, už po tretí raz som pripravený prísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď nehľadám to, čo je vaše, ale vás. Lebo nie deti majú sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. 15 Ja však veľmi rád vynaložím všetko, ba vydám aj seba samého za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný? 16 Dobre teda, nebol som vám síce na ťarchu, ale keďže som prefíkanec, vraj som vás oklamal. 17 Vari som vás vykorisťoval prostredníctvom niekoho z tých, ktorých som k vám poslal? 18 Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. A či vás Títus vykorisťoval? Či sme nepostupovali v tom istom duchu a v tých istých šľapajach? 19 Už dávno si myslíte, že sa pred vami obhajujeme. Pred Bohom v Kristovi vyhlasujeme: To všetko, milovaní, je na vaše budovanie. 20 Bojím sa však, aby som vás pri svojom príchode nenašiel takých, akých nechcem, a aby ste ani vy mňa nenašli takého, akého nechcete; aby neboli sváry, žiarlivosť, hnev, rivalita, ohovárania, klebety, nadutosť a neporiadky. 21 Aby ma Boh neponížil pred vami, keď znova prídem, a aby som nemusel oplakávať mnohých z tých, čo predtým zhrešili a nekajali sa z nečistoty, smilstva a bezuzdnosti, ktorej sa dopustili.

Aké svedectvo vydávame o Kristovi? Mnohí ľudia, ktorí začínajú v živote s Bohom, v živote viery, neskončia dobre. Jednou z najsmutnejších postáv v Biblii je Šalamún. Svoj život začal s ušľachtilými pohnútkami, no cestou stroskotal v pôžitkárstve a kompromisoch. A príkladom zboru, ktorému akoby došli sily v kresťanskom presvedčení, je práve Korintský zbor. Keď čítame Pavlove listy do Korintu, tak vidíme v nich veľa lásky. Duchovnej lásky otca k svojim deťom. Chce byť blízko nich, no nechce im byť na ťarchu. Nič si od nich nepýta. Ak už, tak pýta pre druhých, ktorí potrebujú pomoc. No Korintským sa to už nevidí. Keď sme sa stali kresťanmi, malo nás to urobiť lepšími na duchu. Apoštol Pavel si prial: „… aby nebolo sváru, závisti, hnevov, hádok, ohovárania, našepkávania, pýchy, nepokojov“ (2K 12,20). Každý z týchto osem nesvätých postojov je znakom telesnosti v živote cirkvi alebo jednotlivca. Ponechané bez kontroly sú pre harmóniu cirkvi zničujúce. Cirkev by mala byť miestom spolupráce v duchu pokoja a mieru. Osobne i ako spoločenstvo. Prial by som si, aby to pochopilo stále viac kresťanov.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje dobro, o ktorom môžem svedčiť. Odpusť, že tak nerobím často a niekedy sa od Teba vzďaľujem. Posilňuj ma na vnútornom človeku a daj, nech to staré hriešne Ja odumiera. Amen.
Pieseň: ES 567
Autor: Tibor Molnár

Tam si videl, že Hospodin, tvoj Boh, ťa niesol po celej ceste, ktorou ste sa uberali, ako muž nosieva svojho syna. 5.Mojžišova 1,31
A učeníci porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako Ho spoznali pri lámaní chleba. Lukáš 24,35

Ján 18,10.11 • Modlíme sa za: Bratislava – Dúbravka (BaS)

2.Korinťanom 12,1-10
 1 Ak sa treba chváliť, aj keď to neosoží, prejdem k videniam a Pánovým zjaveniam. 2 Viem o človeku v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi — či v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie — uchvátený až do tretieho neba. 3 A viem o tom istom človeku — či v tele, či mimo tela, neviem, Boh to vie —, 4 že bol uchvátený do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. 5 Týmto sa teda budem chváliť. Sebou samým sa nebudem chváliť, iba ak slabosťami. 6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, poviem len pravdu. Zdržím sa však toho, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, 7 a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral, a tak aby som sa nepovyšoval. 8 Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil. 9 Ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10 Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.

Silní v Kristovi. Nemáte občas pocit, že okolo vás je plno „silných“ ľudí? Zvládajú, čo im príde do cesty; majú odpoveď na všetky otázky a vždy ten správny názor; sú sebavedomí, úspešní a šťastní. V skutočnosti je táto navonok prezentovaná sila tenkou škrupinou, pod ktorou sa skrýva zraniteľné jadro človeka. Všetci sme ľahko dotknuteľní a viera v Pána Ježiša pri tom nie je žiadnym talizmanom. Apoštol Pavel to dobre poznal. Na jednej strane mal videnia a zjavenie od Pána, ktoré nás napĺňajú úžasom (áno, hovorí tu o sebe). Na druhej strane aj on mal svoj „osteň“. Išlo pravdepodobne o chronický zdravotný problém, ktorý zasahoval do toho najdôležitejšieho, čo mu ležalo na srdci: do služby Pánovi. Napriek modlitbám zostalo toto utrpenie súčasťou jeho života – ale zároveň Pavel dostal uistenie o Kristovej milosti. Pán totiž nikdy neprestáva budovať náš charakter. Patrí k nemu aj pokora a lepšie pochopenie druhých ľudí na základe osobnej skúsenosti. Aj takto môžu cez nás vidieť Božiu tvár – a potom sme spoločne silnejší v Kristovi.
Modlitba: Pane, nevieme, prečo sú niektorí z nás ušetrení ťažkostí a iní nie. Ale Ty vieš všetko a Ty nás miluješ. Prosíme, nech sa z našich sŕdc za žiadnych okolností nevytratí dôvera voči Tebe. Amen.
Pieseň: ES 494
Autor: Renáta Rényeiová

Hospodinovi, tvojmu Bohu, patria nebesia i nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej.  5.Mojžišova 10,14
Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých On miluje. Lukáš 2,14

Lukáš 9,51-56 • Modlíme sa za: Bohunice (DNS)

2.Korinťanom 11,16-33
 16 Znova hovorím: Nech si nikto nemyslí, že som nerozumný. Ak však áno, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa aj ja trochu v niečom pochválil. 17 Čo hovorím o tejto chvále, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný. 18 Keďže sa mnohí chvália podľa tela, budem sa aj ja tak chváliť. 19 Veď ako rozumní radi znášate nerozumných! 20 Znášate, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď sa vás niekto zmocňuje, keď sa niekto povyšuje, keď vás niekto bije po tvári. 21 S hanbou to hovorím, lebo vraj sme boli slabí. Ak sa však niekto v niečom opovažuje — hovorím ako nerozumný —, opovážim sa aj ja. 22 Sú Hebreji? Som aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovo potomstvo? Aj ja. 23 Sú služobníci Krista? — Hovorím ako nerozumný: Tým viac som ja! Prežil som viac námah, viac väzení, oveľa viac bitiek, často na dosah smrti. 24 Od Židov som dostal päť ráz štyridsať úderov bez jedného, 25 tri razy ma palicovali, raz kameňovali, trikrát som prežil stroskotanie lode, noc a deň som zápasil na otvorenom mori. 26 Často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách hroziacich od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi, 27 v námahe a lopote, často bez spánku, o hlade a smäde, často v pôstoch, v chlade a v nahote; 28 a okrem toho všetkého denne na mňa dolieha starosť o všetky cirkvi. 29 Veď kto trpí slabosťou, že by som aj ja neutrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, že by to aj mňa nepálilo? 30 Ak sa treba chváliť, budem sa teda chváliť svojou slabosťou. 31 Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem. 32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa dal strážiť mesto Damask, aby ma uväznil, 33 ale unikol som z jeho rúk; v koši ma totiž spustili otvorom v hradbách.

Buď vždy tým, kým ťa urobil Kristus. Chceme, aby nás druhí ľudia nejako videli a vnímali. Často to chceme iba kvôli sebe: aby sme niečo dosiahli, uspokojili svoje vlastné túžby a ciele. Niekedy je čas aj na tieto veci – ale nemal by to byť zmysel celého nášho života. Boh nás povoláva v láske, a to znamená predovšetkým: vidieť svojho blížneho a byť ochotný k službe. Apoštol Pavel – ešte ako Saul – to pochopil pri svojom stretnutí s Pánom Ježišom pri Damasku. Dalo by sa povedať, že sa stal apoštolom nad apoštolmi. Z jeho „bláznivej chvály“ by sme mohli usúdiť, že si na tom zakladal. V skutočnosti mu nič nemohlo byť protivnejšie. Keď sa takto „chválil“, išlo mu o jediné: aby evanjelium a jeho osobné svedectvo o Pánovi nestratilo nič zo svojej dôveryhodnosti. Musel totiž zápasiť s tými, ktorí iba predstierali, že patria Kristovi – a pritom chceli dosiahnuť vlastné túžby a ciele. To nie je cesta kresťana. My máme vďaka Pánovi tú pravú hodnotu. Sme viac ako len užitoční. Sme požehnaní. Nepotrebujeme zo seba silou-mocou robiť niekoho. Nemusíme nič predstierať. Buďme autentickí. Buďme takí, akými nás urobil Pán. Kým je On v nás, všetko je OK.
Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme za to, že môžeme byť Tvoji. V srdci a zmýšľaní, v každom slove, rozhodnutí aj skutku. Daj, prosíme, aby sme takto boli svetlom evanjelia pre ľudí okolo nás. Amen.
Pieseň: ES 504
Autor: Renáta Rényeiová
Luk hrdinov sa láme, zamdlení sa opasujú silou.  1.Samuelova 2,4
Pavel píše: „Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.“  2.Korinťanom 12,10

Zachariáš 8,11-17 • Modlíme sa za: Blatnica (TuS)

2.Korinťanom 11,1-15
1 Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Áno, znášajte ma! 2 Veď horlím za vás Božou horlivosťou a zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás predviedol Kristovi ako čistú pannu. 3 Bojím sa však, aby sa vaše mysle neodvrátili od úprimnosti a čistoty voči Kristovi tak, ako zviedol had Evu svojou ľstivosťou. 4 Keď k vám niekto príde a zvestuje vám iného Ježiša, než sme vám hlásali my, alebo keď prijímate iného ducha a iné evanjelium, než ste dostali, vy to pokojne znášate. 5 Ja si však myslím, že v ničom nezaostávam za veľkými apoštolmi. 6 Ak aj som nedoukom v reči, nie však v poznaní; veď sme vám to vo všetkom a všetkým dokázali. 7 Vari som sa dopustil hriechu tým, že som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo zvestoval Božie evanjelium? 8 Iné cirkvi som ochudobnil tým, že som prijal od nich podporu, aby som mohol slúžiť vám, 9 a aj keď som bol u vás a ocitol som sa v núdzi, nikomu som nebol na ťarchu. Veď v čom som pociťoval núdzu, vypomohli mi bratia, ktorí prišli z Macedónska. A tak vo všetkom som sa chránil a budem sa chrániť, aby som vám nebol na ťarchu. 10 Je vo mne Kristova pravda, preto moju chválu v krajoch Achájska nič nezadrží. 11 Prečo? Azda preto, že vás nemilujem? Boh to vie! 12 Čo teda robím, budem robiť aj naďalej, aby som odňal zámienku tým, ktorí hľadajú príležitosť vychvaľovať sa a ukazovať sa, že sú takí ako my. 13 Sú to totiž falošní apoštoli, ľstiví pracovníci, ktorí sa tvária ako Kristovi apoštoli. 14 A nie div, veď aj sám satan sa tvári ako anjel svetla. 15 Nie je to nič prekvapujúce, ak sa aj jeho služobníci tvária ako služobníci spravodlivosti. Ich koniec bude primeraný ich skutkom.

Nedaj sa oklamať. Kto a ako by to dokázal? Odpoveď nachádzame v dnešnom biblickom texte a kresťania v Korinte mali s tým bohaté skúsenosti. Ponúkalo sa im aj iné evanjelium, prijímali iného ducha, zvestovali im iného Krista. Ovocím toho bolo morálne bahno, v ktorom uviazli. Dnes zažívame niečo podobné. Posolstvo, ktoré akceptuje moderný človek, sa od toho biblického líši. Niekedy podstatne, inokedy je tomu biblickému rafinovane podobné. Tak ako chytrácky oklamal a zviedol had Evu spochybnením Božieho príkazu a úmyslu, tak to robí aj dnes. Áno, stojí za tým satan. Často ako posol svetla, ktorý chce človeku len dobre. Ak chceš rozoznať jeho klamstvo a chytráctvo, musíš mať spoľahlivý kompas. Tým je znalosť Božieho slova a poslušnosť Jeho Duchu.
Modlitba: Milý náš nebeský Otče, náš nepriateľ nás žiaľ ľahko dokáže oklamať. Pomôž nám Tvojím Duchom porozumieť pravde, veď Tvoj Syn je Pravda. Daruj nám trpezlivosť s tými, ktorí sa nechali oklamať a pomôž aj im spoznať Tvoju pravdu. Amen.
Pieseň: ES 249
Autor: Elena Bruncková

V stíšení a dôvere bude vaša sila. Izaiáš 30,15
Božie kráľovstvo totiž nespočíva v reči, ale v moci. 1.Korinťanom 4,20

Izaiáš 57,17-19(20.21) • Modlíme sa za: Betliar (GeS)

2.Korinťanom 10,12-18
 12 My sa však neodvažujeme zaradiť sa medzi tých, či porovnávať sa s tými, čo odporúčajú samých seba; veď sú nerozumní, keď sa merajú podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou. 13 No my sa nebudeme nadmerne chváliť, ale podľa miery, ktorú nám vymedzil Boh, aby sme prišli až k vám. 14 Veď sa nevystatujeme, ako keby sme neprišli až k vám, pretože s Kristovým evanjeliom sme sa dostali až k vám. 15 Ani sa nadmieru nechválime cudzou námahou, veď máme nádej, že ako sa bude vzmáhať vaša viera, tak sa aj naša vážnosť medzi vami zväčší v súlade s určenou mierou, 16 a tak budeme môcť zvestovať evanjelium aj v krajoch mimo vás a nebudeme sa chváliť tým, čo už je hotové tam, kde pracovali iní. 17 No kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. 18 Veď nie ten je osvedčený, kto sám seba odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.

Nevzdávaj sa! Kto by netúžil po úspechu vo svojom snažení? A aké sú kritériá úspechu, kto ich stanoví a kto vyhodnotí? A aké sú kritériá úspechu v zvesti evanjelia? Priveľa otázok. Apoštol Pavel mal mnoho ľudských dôvodov to v Korinte vzdať a ísť ďalej. Nevzdal to, vedel, že do Korintu ho viedol Duch Svätý. Jeho túžbou a nádejou bolo, že dosiahne hojný úspech a tým bude to, že vzrastie viera Korinťanov (v.15). Meradlo úspechu netkvie v ľudskom hodnotení. Nevzdávaj sa, buď verný tam, kde ťa chce mať Ježiš Kristus. Je najvyšší čas pochopiť a poznať, kde sú „naše Korinty“ a ísť s evanjeliom aj do ťažkého a problematického prostredia a nečakať, že ono príde k nám. Vernosť a úspech našej služby zmeria Pán.
Modlitba: Pane náš, teší nás pochvala od ľudí, ale pomôž nám slúžiť Ti tak, aby sme ju dostali od Teba. Aby aj vďaka nám rástla viera tých, ktorým môžeme poslúžiť Tvojou dobrou správou – evanjeliom. Amen.
Pieseň: ES 273
Autor: Elena Bruncková

Potom sa Izraeliti obrátia a budú hľadať Hospodina, svojho Boha. S bázňou sa obrátia k Hospodinovi a Jeho dobrote v čase, ktorý príde. Ozeáš 3,5
Každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. Matúš 7,8

1.Mojžišova 33,1-4(5-7)8-11 • Modlíme sa za: Beckov (PoS)

24. nedeľa po Svätej Trojici
Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Matúš 5,9

Lukáš 17,20-24(25-30)
 20 Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: „Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. 21 Ani nepovedia: ‚Hľa, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘ Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ 22 A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 Vtedy vám povedia: ‚Hľa, tam je! Hľa, tu je!‘ Ale vy nechoďte, nebežte za nimi! 24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň.
(25 Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. 26 Ako bolo za dní Noacha, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila. 28 Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 29 V deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubil. 30 Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.)

„Archa“ vykúpenia. Nóach a potopa. To ide spolu ruka v ruke. Potopa nezachvátila ľudstvo bez varovania. Hospodin človeka neponechal v nevedomosti. Dlhý čas pred potopou Nóach upozorňoval na Hospodina a Jeho slovo. A kvôli všetkým spolu so svojimi synmi budoval počas mnohých rokov viditeľne koráb. Písmo sväté svedčí, že Nóach staval koráb celých 120 rokov. Toľko trvala doba milosti, keď ľudia mohli konať pokánie a zmeniť svoje myslenie. Ani to však nestačilo. Určite by v korábe mohlo nájsť útočisko viacej ľudí, keby boli stáli o záchranu. Ale oni o ňu nestáli. A tak je to aj dnes. Ani vtedy ľudia kázanému slovu neverili, až kým ich nezachvátila potopa. Ani dnes mnohí neveria, až kým ich nezachváti súdny deň. Tak ako vtedy dal Hospodin budovať len jednu archu s jedinými dverami, tak aj dnes existuje len jediná možnosť spásy – Pán Ježiš Kristus. On sám o Sebe hovorí: Ja som dvere. Keď cezo Mňa vojde niekto, bude spasený. On je tými jedinými dverami, ktoré vedú k vykúpeniu. Kto sa tejto pravde vzpiera, prepadne záhube pri Božom súde – tak ako ľudia vtedy pri potope. Pri Pánovi Ježišovi je miesto pre každého, kto sa k Nemu obráti vo viere. Aj v Božom kráľovstve je dostatok miesta. Ale je len jediná cesta, po ktorej tam môžeme vojsť: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze Mňa.“
Modlitba: Bože, ďakujem za Pána Ježiša. Odpusť, že nie vždy chcem byť v Ňom, hlavne keď ma vedie cez nepríjemné veci. Posilňuj ma vo viere a pokore. Zakoreňuj ma pevne do Krista. Amen.
Pieseň: ES 631
Autor: Radovan Gdovin

Duša mi zaplesá v mojom Bohu, pretože ma zaodel rúchom spásy, plášťom spravodlivosti ma zahalil.  Izaiáš 61,10
Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde. Efezanom 5,9

Rimanom 8,18-25 • Micheáš 4,1-5(7b) • Žalm 90 • Modlíme sa za: Časopis Evanjelický posol spod Tatier

2.Korinťanom 10,1-11
 1 Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a vľúdnosť — ja, ktorý bývam pokorný, keď som osobne medzi vami, no keď som vzdialený, mám voči vám odvahu. 2 Prosím vás, aby som sa, keď prídem, nemusel správať trúfalo, na čo mám podľa svojho presvedčenia právo, a to voči tým, čo si myslia, že konáme iba podľa ľudských zámerov. 3 Veď hoci žijeme v tele, nevedieme boj podľa tela. 4 Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly 5 a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi, 6 a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým vaša poslušnosť nebude úplná. 7 Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech myslí zároveň aj na to, že ako on je Kristov, tak sme aj my. 8 Veď ak sa aj väčšmi budem chváliť mocou, ktorú nám dal Pán, aby som u vás staval, a nie rúcal, nebudem zahanbený. 9 Nechcel by som však, aby sa zdalo, že vás chcem vystrašiť svojimi listami. 10 Hovorí sa, že moje listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá. 11 Kto tak hovorí, nech si uvedomí, že akí sme v listoch slovom, keď sme neprítomní, takí budeme aj v skutkoch, keď budeme prítomní.

Roztržky medzi kresťanmi. Najradšej by sme sa im chceli vyhnúť. Vyskytnú sa napriek tomu vo väčšom alebo menšom rozsahu. Apoštol Pavel zažil mnohé nezhody, protivenstvá a čelil aj rôznym obvineniam. V Listoch do Korintu spomína a rieši viaceré. Vyčítajú mu, že je dvojtvárny; prísny a smelý v listoch, ale slabý a pokorný, keď je prítomný medzi nimi. Pavel je však presvedčený, že koná správne. Preto treba zmeniť ich falošné zmýšľanie. Mohol by to dosiahnuť viacerými spôsobmi. Ak by konal podľa svetského, telesného zmýšľania, musel by zasiahnuť prísne a smelo. Aj trestami vynútiť poslušnosť. On sa chce ale dôsledne pridŕžať zásady napomínania „v duchu tichosti a láskavosti Kristovej“ (v. 1). Pripomína, na čom začínal stavať medzi nimi: „podľa milosti Bohom (mu) danej“ (1 K 3,10). Keď sa človek stane novým stvorením (2 K 5,17n), pominú staré veci a nastanú nové. S korintskými kresťanmi pamätajme i my, že sa naše snaženie musí zakladať na Jeho milosti, lebo „všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kristu.“
Modlitba: Bože, ďakujem za milosť nám danú. Odpusť, že na ňu zabúdame a potom vznikajú roztržky. Pestuj v nás ovocie dobrotivosti a sebaovládania, nech sa spoločenstvo uzdraví. Amen.
Pieseň: ES 489
Autor: Ondrej Peťkovský

Dobrorečte Hospodinovi všetky Jeho diela na všetkých miestach, kde panuje! Dobroreč Hospodinovi, moja duša!  Žalm 103,22
Podľa milostivého rozhodnutia Svojej vôle nás predurčil, aby sme skrze Ježiša Krista dostali synovstvo na chválu a slávu Jeho milosti, ktorou nás obdaroval vo Svojom milovanom Synovi. Efezanom 1,5-6

1.Petrov 2,11-17 • Modlíme sa za: Bátovce (DNS)

2.Korinťanom 9,1-15
 1 Je vlastne zbytočné písať vám o službe pre svätých. 2 Veď viem o vašej ochote, vďaka ktorej sa môžem vami chváliť pred Macedónčanmi, že totiž Achájsko je už od vlani pripravené a vaša horlivosť povzbudila mnohých. 3 Poslal som teda bratov, aby naša chvála o vás nebola v tomto ohľade iba prázdnou rečou, ale aby ste boli pripravení, ako som vám prikázal; 4 a my — nechcem povedať vy — aby sme v tejto veci neboli zahanbení, keď prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. 5 Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby najskôr išli k vám a pripravili váš vopred ohlásený dar, aby takto pripravený bol prejavom vašej štedrosti, nie chamtivosti. 6 Je to tak: Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto však seje štedro, štedro bude aj žať. 7 Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh. 8 Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok, 9 ako je napísané: Rozsýpal, dával chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky. 10 A ten, ktorý dáva rozsievačovi osivo a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží aj vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. 11 Z každej stránky budete obohatení vo všetkej dobrosrdečnosti a tá v nás vzbudzuje vďačnosť voči Bohu. 12 Pretože konanie tejto posvätnej služby nielenže odstraňuje núdzu svätých, ale sa aj znásobuje mnohými prejavmi vďaky voči Bohu. 13 Veď tým, že sa osvedčujete v tejto službe, oslavujú Boha za to, že sa poslušne podriaďujete Kristovmu evanjeliu a dobrosrdečne sa delíte s nimi i so všetkými. 14 Budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť vo vás. 15 Vďaka Bohu za jeho nevýslovný dar!

Povzbudenie k štedrosti. Písmo nám hovorí, že dávať s láskou pomáha nielen obdarovanému, ale prináša požehnanie aj darcovi. Apoštol nás jednoznačne uisťuje, že Boh je Ten, ktorý neustále mnohorakými darmi dokazuje nesmiernu lásku cirkevnému zboru aj jednotlivcom. Tieto dary, prijaté od Pána, nás majú povzbudiť, aby sme aj my pamätali na iných, núdznejších od nás. Tak ako On, náš nebeský Otec, obdaroval nás, preukazujme aj my štedrosť voči našim blížnym. Dokonca nám to môže priniesť úžitok aj v čase žatvy. Pre nás ani nie je dôležité koľko, ale ako dávame. Dávať iba zo súcitu či z povinnosti, nespĺňa hlavný cieľ. Pokrýva to síce telesné potreby, ale či aj duchovné? Preto každý náš dar nech sprevádza ochota a láska: „Ochotného darcu miluje Boh…“ Veľký príspevok v chrámovej pokladničke, daný iba pre získanie obdivu a úcty, má v Ježišových očiach oveľa menšiu hodnotu než „dva groše“ chudobnej vdovy dané z lásky.
Modlitba: Tvoj nevýslovný dar, daný ľudstvu v obeti Tvojho Syna na golgotskom kríži, nech nás povzbudzuje k darcovstvu s vďačnosťou, láskou a ochotou na oslavu Tvojho mena. Amen.
Pieseň: ES 554
Autor: Ondrej Peťkovský

Ja som Ten, čo hovorí správne a zasadzuje sa za spásu.  Izaiáš 63,1
Zazeráš na Mňa, že som dobrý? Tak budú poslední prví a prví poslední. Matúš 20,15-16

Marek 6,45-52 • Modlíme sa za: Batizovce (TaS)

2.Korinťanom 8,16-24
16 Vďaka Bohu, ktorý Títovi vložil do srdca takú starostlivosť o vás, 17 lebo nielenže prijal výzvu, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba sa rozhodol odísť k vám. 18 Poslali sme teda s ním aj brata, ktorý si v službe evanjelia získal chválu vo všetkých cirkvách. 19 No nielen to, ale cirkvi si ho zvolili, aby bol mojím spoločníkom na ceste v tomto diele lásky, ktorou slúžime na slávu samého Pána a na dôkaz našej ochoty. 20 Dbáme však o to, aby nám nikto nemohol nič vyčítať pri spravovaní tohto štedrého daru. 21 Máme totiž na zreteli dobro nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi. 22 S tými dvomi posielame ďalšieho brata, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach a teraz bude ešte oveľa horlivejší, lebo má k vám veľkú dôveru. 23 Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník medzi vami, a čo sa týka našich bratov, sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. 24 Prejavte im teda svoju lásku a pred cirkvami im dokážte, že sme na vás právom hrdí.

Kompas ukazujúci na Krista. Jedným z praktických spôsobov, ako svoju vieru a lásku dokazovať, je aj dobročinnosť. Je aktuálnou výzvou aj dnes, aby sa silný zbor staral o slabší, a predovšetkým ho posilňoval a to všetko pre evanjelium Ježiša Krista. Nie z donútenia, ale z lásky k Bohu, ktorý nás obdaroval omnoho viac, ako my dokážeme odplácať. Biblický text nám ponúka okrem Pavla a Títa aj príklady dvoch ľudí, ktorých spája poslanie evanjelia: dvoch nemenovaných mužov – jeden, ktorý je korintskému zboru „známy“ a druhý, ktorý je „snaživý“. Obidvoch nám Boh predkladá ako vzory. Ten druhý nemenovaný, snaživý, môže byť dobrým vzorom pre nás. Bol to muž, ktorý vydržal v ťažkých osobných skúškach. Vedel, že svojím postojom je „kompasom“, ktorý ukazuje ostatným na Krista. Je to človek, ktorý zostáva „na misii“ stoj čo stoj aj napriek prekážkam, lebo vie, že všetko, čo robí, je zamerané na Kristovu slávu a Jeho poslanie pre cirkev. Príkladom je aj ten prvý nemenovaný – známy, čo znamená dôveryhodný. Je známy tým, že záujmy celku sú pre neho vždy pred tými osobnými. So spravovaním zbierok bývajú problémy – snaživosť a zodpovednosť sú preto veľmi dôležité. Takými by sme mali byť všetci.
Modlitba: Bože, ďakujem, že sa chceš osláviť cez naše dobré skutky. Odpusť, že ich robím tak málo. Veď ma Tvojou láskou, nech prinášam dobré ovocie vo svete. Amen.
Pieseň: ES 449
Autor: Ivan Klinko

Pomôž nám, Hospodin, Bože náš, veď na Teba sa spoliehame. 2.kroník 14,10
Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo Ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. Hebrejom 10,23

1.Korinťanom 3,16-23 • Modlíme sa za: Bardejov (ŠZS)

2.Korinťanom 8,1-15
1 Chceme, bratia, aby ste vedeli o Božej milosti, ktorej sa dostalo cirkvám v Macedónsku. 2 Tak sa osvedčili v mnohom súžení, že z ich nesmiernej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti. 3 Dosvedčujem, že dobrovoľne dali podľa možnosti, ba i nad svoje možnosti. 4 Sami nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali mať účasť na tejto milosti a na službe svätým. 5 A nielen ako sme dúfali, ale najskôr sami seba dali Pánovi a potom aj nám, podľa Božej vôle, 6 takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky medzi vami, aj ho dokončil. 7 Tak ako vo všetkom oplývate hojnosťou: vo viere i v slove, v poznaní i vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú máte z nás, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. 8 Nehovorím to ako príkaz, ale spomínam horlivosť iných, a tak skúšam aj pravosť vašej lásky. 9 Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste vy jeho chudobou zbohatli. 10 Predkladám vám to ako radu. Toto je vám na úžitok, veď už vlani ste tak začali nielen skutkom, ale aj dobrou vôľou. 11 Teraz však toto dielo dokončite, aby tak vašej ochote a dobrej vôli zodpovedal aj dar z toho, čo máte. 12 Veď ak je prítomná táto ochota, potom je dar pred Bohom cenný podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. 13 Nejde totiž o to, aby sa iným uľahčilo a vám priťažilo, ale o rovnosť, 14 aby váš terajší prebytok pomohol im v nedostatku a aby ich prebytok pomohol v nedostatku vám, čím sa dosiahne rovnosť, 15 ako je napísané: Kto mal mnoho, nemal nadbytok, a kto mal málo, nemal nedostatok.

Daj a dostaneš. V Markovom evanjeliu čítame o chudobnej vdove, ktorú Pán Ježiš chváli: ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok. Keď dôverujeme Pánovi, potom bez ohľadu na to, koľko dáme, môžeme byť aj my tými, pri ktorých sa rozhojní dobročinnosť. Cirkevný zbor v Macedónii pochopil dôležitosť dávania. Boli chudobní, to im však nebránilo v bohumilej dobročinnosti. Aj my sme mnohokrát svedkami toho, že tí, čo majú hojnosť, nedajú nič, kým naopak, práve tí, ktorí by skôr tú pomoc potrebovali, dajú viac. Aj preto sa apoštol Pavel raduje nad ich štedrosťou, lebo vie, že nedávajú z prebytku, ale možno aj z toho posledného, čo majú. A práve to je najväčšie bohatstvo – naše štedré srdcia. To od nás očakáva aj sám Pán Boh – že budeme dávať a budeme to robiť nie s nevôľou, ale s radosťou a ochotne, lebo ochotného darcu miluje Boh. Vo Svojom slove nám sám Boh poskytuje biblické vzory, ktoré aj tebe, brat a sestra, môžu poslúžiť ako vzor – odstrašujúci alebo nasledovania hodný. Áno, môžeme dávať z nadbytku, s rôznym bočným úmyslom a bez srdca, ale niekedy je lepšie dať čo aj len z toho mála, čo mám, a predsa s úprimným srdcom a vďakou Bohu aj za to. Veď Bohu dávam z toho, čo mi On sám dal a od Neho vždy získam viac.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju spravodlivosť. Odpusť, že niekedy málo dávam a chcem veľa prijímať. Rozlej vo mne lásku, nech dávam núdznym s radosťou. Amen.
Pieseň: ES 553
Autor: Ivan Klinko

Blahoslavení tí, čo bývajú v Tvojom dome a ustavične Ťa chvália. Žalm 84,5
Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Rimanom 8,26

Skutky apoštolov 25,6-12 • Modlíme sa za: Banská Štiavnica (HoS)

2.Korinťanom 7,2-16
2 Dajte nám miesto v srdci! Nikomu sme neukrivdili, nikoho sme nepodviedli, nikoho sme nevyužili. 3 Nehovorím to, aby som vás odsudzoval. Veď som už povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu zomierali i spolu žili. 4 Veľmi vám dôverujem, veľa sa vami chválim, takže som naplnený útechou a pri všetkom našom súžení prekypujem radosťou. 5 Veď odvtedy, ako sme prišli do Macedónska, naše telo nepoznalo žiaden odpočinok, všetko možné nás sužovalo: zvonka boje, zvnútra strach. 6 No Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom, 7 no nielen jeho príchodom, ale aj radosťou, ktorú on mal z vás, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašom náreku a o vašej horlivosti za mňa, takže som sa ešte viac potešil. 8 Ak som vás listom zarmútil, už to neľutujem, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž, že vás ten list načas zarmútil. 9 Teraz sa však radujem — nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle, a tak sme vám v ničom neuškodili. 10 Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť. 11 Pozrite, čo vo vás tento zármutok podľa Božej vôle spôsobil: aký záujem, akú dychtivosť po obrane, aké rozhorčenie, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, aký trest! Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí! 12 Keď som vám teda aj napísal, nebolo to pre toho, čo sa dopustil krivdy, ani nie pre toho, čo bol ukrivdený, ale preto, aby sa u vás prejavil váš záujem o nás pred Bohom. 13 A to nás potešilo. No popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť, že medzi vami všetkými pookrial na duchu. 14 Veď keď som sa pred ním vami pochválil, neurobili ste mi hanbu, ale ako sme vám všetko pravdivo povedali, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala ako pravdivá. 15 A je vám srdcom ešte viac naklonený, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať.

Zápas o svätosť. Ani zborom „prvej“ cirkvi Božej sa nevyhýbali problémy. Apoštol Pavel ich musel riešiť osobne aj listami a za všetky zbory vytrvalo zápasil na modlitbách. Pritom sa netvári ako „superman“. Píše úprimne o tom, čo ho teší, ale aj o svojich súženiach, bojoch, obavách… V Prvom liste Korintským, okrem pochvaly a ocenenia pozitív, musel Pavel aj karhať a napomínať (roztržky, zvady, smilstvo, krivdy, súdenie sa,…). Tie vážne problémy ich totiž akoby veľmi ani netrápili, a tak Pavel musel použiť aj ostrejšie slová. Teraz sa teší z toho, že si jeho karhanie vzali k srdcu a že ich to – cez zármutok – viedlo k pokániu a náprave. Vždy sa v cirkvi radšej tešíme a radujeme z dobrých vecí, no ak sa „objavia“ vážne problémy (ako napr. tie v Korinte), tak je namieste aj zármutok. A je to Božia vôľa, aby sme sa vtedy rmútili. Zármutkom to však nemá končiť. Nasledovať má pokánie. Vyznanie, odpustenie a opustenie (zlej cesty). Potom opäť prichádza potešenie a radosť, ktorá obohacuje aj tých, ktorí prichádzajú zvonku (Títus). Veľmi dôležitou súčasťou života cirkvi, či už v časoch radosti, alebo pri riešení problémov, je dôvera (v.16). Pavel smelo vyjadruje Korintským svoju dôveru, a tým im veľmi pomáha. Učme sa tomu aj my.
Modlitba: Pane Ježišu, pomôž nám, aby sme hriech a zlé veci nezľahčovali, ale dávali priestor aj zármutku podľa Tvojej vôle. Ďakujeme, že on vedie k radosti. Amen.
Pieseň: ES 496
Autor: Jozef Budaj

Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa, aby chodili podľa Mojich ustanovení, aby zachovávali Moje nariadenia a plnili ich. Ezechiel 11,19-20
Kedy príde Božie kráľovstvo? Božie kráľovstvo je medzi vami. Lukáš 17, 20-21

Skutky apoštolov 5,27-33 • Modlíme sa za: Ba...

2.Korinťanom 6,11-7,1
 11 Korinťania, otvorene sme k vám hovorili svojimi ústami a naše srdce sa rozšírilo pre vás. 12 Nie ste stiesnení v nás, ale vo svojom vnútri ste stiesnení. 13 Ako k deťom hovorím: Odvďačte sa a aj vy otvorte doširoka svoje srdcia! 14 Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi! Veď čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou a aké spoločenstvo má svetlo s tmou? 15 A aký je súlad Krista s Beliárom, a aký má podiel veriaci s neveriacim? 16 Ako patrí k sebe Boží chrám a modly? My sme predsa chrám živého Boha, ako hovorí Boh: Budem v nich prebývať a medzi nimi prechádzať sa, a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 17 Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán, nečistého sa nedotýkajte a ja vás prijmem 18 a budem vám Otcom a vy mi budete synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.
7,1 Milovaní, keďže máme takéto prisľúbenia, očistime sa od všetkých škvŕn tela i ducha a v Božej bázni zavŕšme svoje posvätenie.

Jarmo. Apoštol Pavel bol obdivuhodným Božím nástrojom. Mal úprimný a srdečný vzťah k veriacim vo všetkých zboroch, kde pôsobil. Vo svojich listoch napomína, vyučuje, usmerňuje a s láskou povzbudzuje k napredovaniu na ceste viery. Varuje pred ťahaním cudzieho jarma s neveriacimi. Jarmo spájalo dve ťažné zvieratá (voly, kravy) tak, že mohli ísť len spolu tou istou cestou a robiť vždy len spolu tú istú prácu (ťahať voz, orať… 1Sam 6,7-16; 1Kráľ 19,19-21). Jarmo umožňovalo „spájanie síl“ pre vykonanie užitočnej práce. My sa určitej spolupráci s neveriacimi nevyhneme – v školách, zamestnaniach, v susedstve, v spoločnosti – a sme povolaní byť medzi nimi svetlom a soľou a dobrým svedectvom. Pavel však varuje pred tým, aby sme sa s nimi spájali vo veciach, ktoré sú nám veriacim cudzie, teda ktoré nie sú v súlade s Božím slovom, Božou vôľou. A aj v našom svete, v dnešnej dobe je, žiaľ, veľa vecí (názorov, spôsobov…), ktoré sú a majú byť Božím deťom cudzie. Namiesto cudzieho jarma nám Pán Ježiš ponúka Jeho jarmo (Mat 11,29). Ak sa „spriahneme“ s Ním, určite nezablúdime, budeme užitoční a pôjdeme Jeho cestami k slávnemu cieľu.
Modlitba: Pane Ježišu, daj nám milosť byť s Tebou v Tvojom jarme a spájať sily s bratmi a sestrami v užitočnej práci a službe, ktorá bude na Tvoju chválu. Amen.
Pieseň: ES 447
Autor: Jozef Budaj

Počujte, všetky národy, dávaj pozor, zem i tí, čo ju zapĺňajú. Nech je Pán, Hospodin, svedkom proti vám. Micheáš 1,2
Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať. Galaťanom 6,7

1.Kráľov 18,17-24(25-27)36-39 • Modlíme sa za: Banská Bystrica (ZvS)

23. nedeľa po Svätej Trojici
Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich, ktorý jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle. Jemu česť a večná moc. 1.Timotejovi 6,15b.16a.c

Matúš 22,15-22
15 Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči. 16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka. 17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie?“ 18 Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Prečo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň!“ A tak mu priniesli denár. 20 Opýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ 21 „Cisárov,“ odpovedali mu. Nato im povedal: „Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!“ 22 Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli.

O správnom plnení si povinností. Neviem, či aj vás, ale mňa zakaždým fascinuje, s akou pohotovosťou a obratnosťou vedel Pán Ježiš odstaviť tých, ktorí sa Ho snažili pokúšať a zdiskreditovať. Za Ježišom prichádzajú farizeji a zdá sa, že ich trápi vskutku seriózna záležitosť: platiť dane cisárovi alebo nie? Ježiš však už v tej chvíli vidí do srdca týchto zlomyseľných ľudí. Ich najväčší problém nie je v tom, či platiť. Im ide o to, ako zdegradovať Ježišovu autoritu ako verejného učiteľa. Keď totiž Ježiš povie, že platiť treba, pokazí si to vo svojom vlastnom izraelskom národe. Veď to by znamenalo, že Ježiš podporuje rímskych okupantov. Keď povie, že dane platiť netreba, farizeji Ho udajú rímskym úradom s tým, že poburuje ľud a vedie ho k neposlušnosti. A vtedy zaznieva to nadčasové: Dávajte cisárovi, čo je cisárovo a čo je Božie, Bohu! Áno, skrze vieru v Ježiša sme občanmi nielen nebeského kráľovstva, ale stále ešte žijeme aj na tejto zemi a svoje povinnosti si musíme plniť aj voči tomuto svetu, štátu a vláde. Plnením si svojich povinností voči svetským autoritám len dokazujeme, že viera v Ježiša nás robí spoľahlivými, čestnými, férovými a zodpovednými.
Modlitba: Pane Bože, daj nám silu a múdrosť dobre si plniť naše povinnosti tak voči tomuto svetu ako aj voči Tebe samému. Amen.
Pieseň: ES 538
Autor: Radovan Gdovin

Ak pribúda majetok, neupínajte k nemu srdce. Žalm 62,11
Bohatým prikazuj, aby konali dobro, aby boli bohatí na dobré skutky, boli štedrí a vedeli sa rozdeliť s inými.  1.Timotejovi 6,18

Filipanom 3,17-21 • 2.Mojžišova 1,8-20 • Rimanom 13,1-7 • Žalm 125 • Modlíme sa za: Časopis Cestou Svetla

2.Korinťanom 6,1-10
 1 Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. 2 Veď hovorí: V príhodnom čase som ťa vypočul a v deň spásy som ti pomohol. Hľa, teraz je príhodný čas, hľa, teraz je deň spásy! 3 Nikomu ničím nespôsobujeme pohoršenie, aby táto služba nebola zhanobená, 4 ale vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach, 5 v ranách, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdeniach, v pôstoch, 6 v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, 7 v slove pravdy, v Božej moci; so zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, 8 v sláve i potupe, v povesti dobrej i zlej; akoby zvodcovia, a predsa pravdiví, 9 ako neznámi, a predsa dobre známi, ako umierajúci a, hľa, žijeme, ako trestaní, a predsa nie sme vydaní smrti, 10 ako neustále zarmucovaní, no predsa sa radujeme, ako chudobní, a predsa mnohých obohacujeme, ako tí, čo nič nemajú, a predsa majú všetko.

Teraz. Teraz – to je ten príhodný čas na spásu, to je čas medzi prvým a druhým Kristovým príchodom. Teraz je čas Božej milosti. Teraz sa ponúka Božia milosť. Teraz je čas prijať Božiu milosť. Teraz je čas spasenia, čas na záchranu. – – V prípade prírodnej katastrofy (napríklad požiaru alebo povodne), keď je ohrozený život ľudí, vtedy sa musí využiť každá možnosť, každá príležitosť, každá sekunda na záchranu – ináč hrozí smrť. Vtedy sa nesmie váhať ani odďaľovať rozhodnutie. Každé váhanie a otáľanie môže mať tragické následky. V takýchto hraničných situáciách platí: teraz, alebo nikdy. – – Apoštol Pavel nám s rovnakou naliehavosťou pripomína spasenie, ktoré je vzácnou ponukou Božej milosti na našu záchranu od večnej smrti. Teraz je ten čas – Kristovým dielom vykúpenia pripravený a ponúkaný – až do chvíle Jeho druhého príchodu. Aj pre mňa a môj život môže táto ponuka a príležitosť platiť už iba dnes. Dnes je TERAZ, zajtra už nebude.
Modlitba: Duchu Svätý, zjavuj nám skrze Božie slovo veľkosť a dôležitosť daru spasenia pre naše životy. A nedovoľ nám premárniť príležitosti, keď sa k nám skláňa Božia milosť. Amen.
Pieseň: ES 243
Autor: Dušan Cina

Hospodin odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť. 1.Samuelova 26,23
Pavel píše: „Nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vynesie na svetlo, čo je skryté v tme, a odhalí zámery sŕdc. Potom každý dostane pochvalu od Boha.“ 1.Korinťanom 4,5

Zjavenie Jána 3,14-22 • Modlíme sa za: Bánovce nad Bebravou – Horné Ozorovce (PoS)

NOVEMBER
Heslo mesiaca: Podľa Jeho prisľúbenia očakávame nové nebo a novú zem, v ktorých prebýva spravodlivosť. 2. Petrov 3,13

2.Korinťanom 5,16-21
16 Preto odteraz nikoho nepoznáme podľa tela. Aj keď sme poznali Krista podľa tela, ale teraz už nepoznáme. 17 Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové. 18 To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. 19 Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. 20 V mene Krista sme vyslanci a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom! 21 Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

Nové stvorenie. Hlásime sa ku Kristovi, vyznávame Ho ako svojho Pána a Spasiteľa. Vďaka Kristovi sme novým stvorením, hovorí apoštol Pavel. Ale zmýšľame aj sami o sebe ako o novom stvorení? Boh nás totiž takto vidí a berie. Vidíme a vnímame sa tak aj my sami? Boh urobil skrze Pána Ježiša Krista všetko, aby sme boli novým stvorením. A tak aj naše vnútorné nastavenie – hlava aj srdce – by teda malo odrážať túto skutočnosť. Ako nové stvorenie patríme Bohu a Božiemu kráľovstvu. Nemusíme a nemáme preberať spôsoby tohto sveta, nemusíme sa tomuto svetu prispôsobovať v jeho prejavoch a vyznávať jeho hodnoty, nemusíme sa za každú cenu páčiť tomuto svetu. Nie sme už viac na ňom závislí a odkázaní naň. Pre nás je dôležité a rozhodujúce držať sa pravidiel a zákonov Božieho kráľovstva. A to znamená spoznávať Božiu vôľu, Božie plány a uplatňovať Božie hodnoty. – – Som novým stvorením, lebo Boh moju vinu a môj starý život preniesol na Ježiša Krista. Za môj starý život zomrel Boží Syn. Jeho urobil Boh vinným, aby som ja bol spravodlivým pred Ním a tak aj hodným žiť opäť v najužšom kontakte s Ním. A tento zázrak zmierenia, ktorý Boh pri mne vykonal, mám zvestovať môjmu okoliu. Úspešným poslom Božieho zmierenia budem však len vtedy, keď ja sám sa budem cítiť a žiť ako nové stvorenie.
Modlitba: Ďakujeme Ti, drahý Pane Ježišu Kriste, že si za náš starý hriešny život zaplatil Svojím utrpením na kríži a pochoval si ho vo Svojej smrti. Ďakujeme, že skrze Tvoje vykúpenie sme sa stali novým stvorením. Pomáhaj nám Duchom Svätým žiť tento nový život k vlastnej radosti a spokojnosti a Tebe ku cti a chvále. Amen.
Pieseň: ES 293
Autor: Dušan Cina

Vyliečim ich odpadnutie, budem ich slobodne milovať. Ozeáš 14,5
A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Matúš 6,13

Matthäus12,32-37 • Modlíme sa za: Badín (ZvS)

Pamiatka REFORMÁCIE
Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. 1.Korinťanom 3,11

2.Korinťanom 5,11-15
11 Keďže poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí. Boh nás však pozná a dúfam, že i vy vo svojom svedomí nás poznáte. 12 Nechceme sa vám opäť odporúčať, ale dávame vám príležitosť chváliť sa nami, aby ste mali čo povedať tým, čo sa chvália zovňajškom, a nie tým, čo je v srdci. 13 Keď sme boli vo vytržení, bolo to medzi Bohom a nami, keď sme pri zmysloch, je to pre vás. 14 Veď nás ženie Kristova láska, nás, čo sme pochopili, že ak jeden zomrel za všetkých, všetci zomreli. 15 A za všetkých zomrel preto, aby tí, čo žijú, nežili už viac sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.

Nežiť sebe, ale tomu, ktorý za nás umrel, a vstal z mŕtvych. Aby sme napriek našej túžbe po Božom kráľovstve dokázali žiť tu na zemi správne a múdro, potrebujeme pokoru a bázeň pred naším Pánom. Pavel je v tejto pokore ochotný žiť vo viere ako blázon. Podobne Luther. Keď objavil Krista a Jeho význam pre náš život, mocne pozval cirkev k návratu k Nemu, Jeho Slovu a k živej viere. Aj keď ho vyhlásili za kacíra a blúznivca – nezaváhal. A Duch Boží začal konať dielo obnovy, ktoré pokračuje podnes. Aj dnes je život viery pre mnohých bláznovstvom. Ľudia sú ochotní prijať tradíciu, zvyky, náboženstvo, ale nie živú vieru, nie živého Krista. Aj dnes zaznieva nielen zvonku, ale aj vnútri, v cirkvi dosť hlasov, ktoré volajú po duchovnej obnove. Dnes, keď si pripomíname Svetlo, ktoré prišlo do kresťanskej cirkvi, keď bola v tme, svetlo, ktoré upriamilo pozornosť na Krista, započúvajme sa… Kristus nás znovu volá k znovuzrodeniu, znovu nás volá, aby sme nežili iba sebe, ale pre Neho a pre blížneho. Započúvajme sa, uvažujme a pridajme sa každý deň k tým hlasom, z ktorých sa najviac ohlasuje človeku Kristus – Svetlo sveta.
Modlitba: Pane náš, ďakujeme Ti, že si bol ochotný za nás zomrieť. Odpusť, že sme si na to už zvykli. Pomôž nám žiť pre Teba a nie pre seba. Pomôž nám myslieť, hovoriť, robiť a žiť tak, ako to Ty chceš. Amen.
Pieseň: ES 274
Autor: Ján Čermák

Títo sa spoliehajú na vozy, tamtí na kone, my si však pripomíname meno Hospodina, nášho Boha. Žalm 20,8
A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení. Skutky apoštolov 4,12

Matúš 5,1-10(11-12) • Rimanom 3,21-28 • 5.Mojžišova 6,4-9 • Modlíme sa za: Baďan (HoS)

2.Korinťanom 5,1-10
1 Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, nie rukou zhotovený večný dom v nebesiach. 2 Preto v tomto stane vzdycháme a túžime, aby sme boli zaodetí naším príbytkom z neba, 3 a hoci tamten bude z nás vzatý, nebudeme nahí. 4 Veď kým sme v tomto stane, vzdycháme pod ťarchou, a preto nechceme byť z neho zoblečení, ale zaodetí tým nebeským, aby tak život pohltil to, čo je smrteľné. 5 Ten však, ktorý nás práve na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal Ducha ako závdavok. 6 Sme teda vždy plní dôvery, i keď vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána. 7 Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme. 8 Sme však plní dôvery a chceme radšej odísť z tela a bývať u Pána. 9 Preto či sme doma a či mimo domu, usilujeme sa, aby sme sa mu páčili. 10 Všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele — či dobré, alebo zlé.

Túžba po Božom kráľovstve. Slovo pre dnešný deň začína pripomenutím vzácneho Božieho zasľúbenia: Keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha. Smrť nie je príliš obľúbenou témou. Ó, ako veľmi sme aj my veriaci v Ježiša Krista pripútaní k tomuto svetu. Veď, kto z nás by chcel odísť. Toľko toho chceme ešte stihnúť – aj v osobnom živote, aj v službe Bohu. Apoštol Pavel, napriek tomu, ako si Pán Ježiš požehnal jeho službu, píše o svojej túžbe: odložiť pozemské telo a obliecť to zasľúbené nebeské. Čo spôsobilo túto jeho túžbu? Prečo nebol naviazaný na tento svet ako väčšina z nás? Dôvodom bol Duch Svätý, ktorý Ho naplnil. Bol pre Neho závdavkom Božieho kráľovstva. Ním pokrstený prežíval Božiu prítomnosť, svätosť, dobrotivosť a veľkosť. Ktorým smerom nás ťahá naša túžba? Sme naviazaní na tento svet, alebo túžime po Božom kráľovstve tak, že by sme sa zriekli pozemského príbytku a vecí tohto sveta? Táto túžba však neznamená pohrdnutie pozemským životom. Ak nás On necháva tu na tejto zemi, je to pre nás a Jeho slávu dobre. Z Božej milosti aj v tele môžeme prežívať hĺbku Božej svätosti. Môžeme Ho chváliť a byť Mu príjemnou vôňou. Preto buďme dobrej vôle – či sme v tele, alebo sa z neho sťahujeme.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za náš príbytok, ktorý si nám pripravil v nebesiach. Pomôž nám tešiť sa naň, ale pomôž nám žiť s Tebou radostne už teraz a tu – aj napriek mnohým dôvodom na vzdychanie. Amen.
Pieseň: ES 674
Autor: Ján Čermák

Hospodin ti otvorí štedrú pokladnicu, nebesia, a v pravý čas pošle na tvoju krajinu dážď; bude požehnávať každé dielo tvojich rúk. 5.Mojžišova 28,12
A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi. 1.Korinťanom 15,58

Jonáš (3,10) 4,1-11 • Modlíme sa za: Babiná (HoS)

2.Korinťanom 4,7-18
7 Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. 8 Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; 9 sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme; 10 stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. 11 Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme neustále vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 12 A tak v nás pôsobí smrť, no vo vás život. 13 Keďže však máme toho istého Ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril — aj my veríme, preto aj hovoríme, 14 veď vieme, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred seba spolu s vami. 15 To všetko sa deje pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožovala vzdávanie vďaky mnohých na Božiu slávu. 16 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, 18 keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.

Poklad. Pred časom na nedeľnej besiedke deti počúvali príbeh o Gedeonovi. Pre lepšie zapamätanie vyrábali z papiera akoby hlinené džbány, v ktorých boli skryté horiace fakle. Gedeonovi bojovníci totiž zvíťazili nad mocnejším vojskom zvláštnou stratégiou. Keď v jednom momente rozbili všetky džbány, žiara horiacich fakieľ spôsobila v tábore nepriateľa zmätok, ktorý prispel k jeho porážke. – – Poklad v hlinených nádobách. Máme ho aj my? Ak je Duch svätý v nás, sme vyzbrojení k víťaznému zápasu v bitkách života. Nevadí, že sme krehké nádoby. Práve keď sme „rozbití“ a na kolenách, najjasnejšie poznávame Jeho zachraňujúcu moc. Práve keď sa vzdávame svojho hlineného človečenstva, vtedy z črepín našich strát zažiari Svetlo. Víťazí nad tmou, duch nad telom, večné nad časným. Aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Nech narastá naša vďačnosť Pánu Bohu za to, že hoci hodiny času odpočítavajú dni nášho života, každou chvíľou sme bližšie k Pánovi. On deň čo deň rozmnožuje Svoje požehnanie, keď sa nám dáva poznávať, zažívať Jeho blízkosť a mocnieť na duchu. Jemu patrí chvála, česť a sláva!
Modlitba: Pane Ježišu, prosím, naplň nás Svojím Duchom, aby sme vyžarovali Tvoje svetlo. Amen.
Pieseň: ES 453
Autor: Dagmar Fassingerová

Hospodin totiž dáva múdrosť a z Jeho úst vychádza poznanie a rozumnosť. Príslovia 2,6
V tom čase povedal Ježiš: „Velebím Ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si to maličkým.“ Matúš 11,25

Jonáš 1,1-16; 2,1 • Modlíme sa za: Adamovské Kochanovce (PoS)

2.Korinťanom 4,1-6
1 Preto teda, keď máme túto službu, ktorou sme boli z milosrdenstva poverení, neochabujeme. 2 Zriekli sme sa skrytých nehanebností, nepočíname si chytrácky, ani neprekrúcame Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. 3 Ak aj naše evanjelium je zahalené, je zahalené pre tých, ktorí hynú. 4 V nich boh tohto veku zatemnil mysle neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha. 5 Veď nehlásame samých seba, ale Ježiša Krista, Pána, keďže my sme len vaši služobníci pre Ježiša. 6 Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo!“, zažiaril v našich srdciach, aby priviedol na svetlo poznanie Božej slávy na tvári Ježiša Krista.

Nech zažiari svetlo! Istý kazateľ sa prihováral rodičom: „Každý z vás chce pre svoje deti zaiste len to najlepšie. No najväčšou službou rodiča pre deti je modlitba: Pane, túžbou môjho srdca a prosbou je, aby boli spasené“ (podľa Rím 10,1). – – V dnešnom texte čítame o službe evanjelia, ktorou sme poverení, aby ľudia počuli o Ježišovi, a tak mohli v Neho uveriť. Lebo viera je z počutia. Skrze vieru je spasenie a cieľom spasenia je návrat do Božej slávy. Aká milosť! Aké však beda tým, ktorí počúvajú ducha sveta a ich uši sú hluché pre evanjelium. Napriek zvestovaniu Božej lásky, zjavenej v Ježišovi, ich mysle zostávajú zatemnené. – – Apoštol Pavel hovorí: „V službe neochabujeme.“ Aj my slúžme Pánovi vytrvalo. Veď On má algoritmus záchrany pre každého človeka. Chce, aby všetci boli spasení a prešli z tmy do svetla. – – Na počiatku Hospodin povedal: Buď svetlo! Bez neho by nebol život na zemi. Aj dnes čítame: Nech z temnosti zažiari svetlo! Srdcom poznávajme, že bez svetla evanjelia niet znovuzrodenia, niet nového života. Ježiš hovorí: Ja som svetlo sveta. Kto Mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života. Života večného. Nech milosť Božia nie je pri nikom daromná!
Modlitba malej Emky: Pane Bože, ja Ťa prosím za úplne všetkých ľudí na úplne celom svete. Amen.
Pieseň: ES 315
Autor: Dagmar Fassingerová

Lebo ma nenecháš v podsvetí. Žalm 16,10
Ježiš povedal Marte: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo Mňa, aj keď zomrie, bude žiť. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo Mňa. Veríš tomu?“ Ján 11,25-26

2.Mojžišova 32,15-20(21-24) • Modlíme sa za: Ábelová (NoS)

22. nedeľa po Svätej Trojici
Ty však máš moc odpúšťať, aby cítili bázeň pred Tebou. Žalm 130,4

Matúš 18,21-35
21 Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. 23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 25 Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. 26 Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ 27 Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28 Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: ‚Vráť, čo si dlžný!‘ 29 Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a vrátim ti.‘ 30 Ten však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 Tu si ho pán zavolal a povedal mu: ‚Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ 34 Jeho pán sa rozhneval a vydal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.“

Odpúšťajme, aby aj nám bolo odpustené. Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi nám ukazuje, aké je nesmierne dôležité odpúšťať. Peter sa pýta: „Pane, koľko ráz mám odpustiť? Sedemkrát?“ Sedmička ako číslo plnosti sa mu zdala dostatočná. Aj nám sa niekedy zdá, že by to mohlo stačiť. Ale Pán Ježiš jasne odmieta takéto vypočítavanie a vedie nás k tomu, aby sme pochopili, že miera odpúšťania je neobmedzená. Dlh sluhu bol 10 000 talentov, čo mohlo predstavovať 360 000 kg striebra. Môžeme povedať, že išlo o nesplatiteľný dlh. Dlh druhého sluhu bol nepatrný oproti prvému – v prepočte asi 455 kg striebra. Neporovnateľné čiastky, však? Tomu prvému kráľ odpustil celý dlh. A tak to robí aj s nami, keď nám náš Kráľ všetkých kráľov odpúšťa nezaplatiteľnú sumu za náš hriech. Tak nás miluje, že nám každodenne štedro odpúšťa, nie raz, ani sedemkrát, ale donekonečna. A robí to s veľkou láskou. Sme zahanbení, keď sa mnohokrát chováme ako ten prvý sluha k druhému. Nevieme odpustiť také maličkosti! Ako často sa chceme pomstiť druhým, ktorí si nás podľa našej mienky dostatočne nectia! Voláme po spravodlivom Božom súde, a tým sami seba odsudzujeme. Kto prijal Božie milosrdenstvo, a sám nie je milosrdným, nenaučí sa odpúšťať, premárni si Božiu milosť.
Modlitba: Pane Ježišu, Ty nám štedro odpúšťaš naše viny, daj, aby sme aj my vedeli štedro odpúšťať našim blížnym. Amen.
Pieseň: ES 550
Autor: Gabriela Kmošenová

Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný! 5.Mojžišova 6,4
Rôzne sú účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. 1.Korinťanom 12,6

Rimanom 7,14-25a • Izaiáš 44,21-23 • Micheáš 6,1-8 • Žalm 143 • Modlíme sa za: Bratislavský seniorát

2.Korinťanom 3,12-18
12 Keď teda máme takúto nádej, vystupujeme s plnou otvorenosťou, 13 nie ako Mojžiš, ktorý si kládol na tvár závoj, aby synovia Izraela nezbadali koniec tej pominuteľnej žiary. 14 Ich myseľ sa však na tom zatvrdila. Až do dnešného dňa totiž ostáva ten istý závoj pri čítaní Starej zmluvy, a nie je odhalený, pretože iba v Kristovi sa odstraňuje. 15 A tak až dodnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží na ich srdci závoj. 16 No keď sa hocikto obráti k Pánovi, závoj je odňatý. 17 Pán je Duch, a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18 Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch.

Veľmi často sa nám stáva, že nerozumieme celkom dobre tomu, čo čítame, či vidíme, alebo počujeme. Občas nerozumieme vôbec, akoby sme mali „zatemnenú“ myseľ. A aj jednoduché veci sa nám zdajú veľmi zložité a nezrozumiteľné. Najčastejšie vtedy, keď za jednoduchými vecami hľadáme zložité vzorce. A potom sme pomýlení, či dokonca vykročíme na zlú cestu. Niečo sa dá napraviť ihneď, niečomu musíme venovať dlhší čas na pochopenie a na niečo neprídeme nikdy. Jedna staručká sestra mi raz povedala: „Pán farár, ja som neporozumela mnohým veciam v Biblii. Hlavne tým častiam, kde sa ľudia báli milovať Boha. Kde stále bojovali proti láske.“ Mnohokrát som sa nad tým zamyslel. Bojovať proti láske. Áno, mala pravdu, tomu sa nedá rozumieť. Bojovať proti Bohu lásky. Nerozumieť evanjeliu Novej zmluvy totiž znamená nerozumieť slovám celej Biblie. Láska opísaná v evanjeliách sa totiž začala už na prvých riadkoch Biblie. Ak niekto vníma Boha len cez slovo a nie cez vlastnú skúsenosť, a keď číta Bibliu ako román či historickú knihu, nikdy v nej nenájde slobodu, ktorá prichádza s láskou, ktorou Boh miluje človeka. Človek potrebuje k poznaniu Ducha Božieho. Ten totiž otvorí srdce a strhne závoj nepochopenia a ukáže nám pravdu lásky, ktorá bola pribitá na kríži. „Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda.“
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvojho Ducha, ktorý prináša slobodu. Odpusť, že sa niekedy nechám spútať obrazovkami alebo inými osídlami sveta. Daj, nech Tvoj Svätý Duch vedie môj život v slobode od diabla a hriechu. Amen.
Pieseň: ES 245
Autor: Marián Krivuš

Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. Žalm 23,1
Ježiš hovorí: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.“ Ján 10,11

2.Timotejovi 2,1-5(6) • Modlíme sa za: Žilina (TuS)

2.Korinťanom 3,1-11
1 Zasa začíname odporúčať samých seba? Alebo, azda, ako niektorí iní, potrebujeme odporúčajúce listy pre vás alebo od vás? 2 Vy ste naším listom, vpísaným do našich sŕdc; poznajú a čítajú ho všetci ľudia. 3 Veď na vás je zjavné, že ste Kristov list, pripravený našou službou, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na tabuliach ľudských sŕdc. 4 Máme teda takúto dôveru v Boha skrze Krista. 5 Nie že by sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás, ale naša schopnosť je z Boha, 6 ktorý nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7 Ak teda služba smrti vyrytá písmenami do kameňa bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jej jas, aj keď pominuteľný, 8 ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? 9 Ak bola teda služba odsúdenia slávnou, omnoho viac oplýva slávou služba spravodlivosti. 10 Lebo to, čo bolo raz slávne, stratilo svoju slávu pre vznešenejšiu slávu. 11 Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, omnoho slávnejšie je to, čo zostáva.

Kedy ste naposledy dostali list? Taký ozajstný napísaný na papieri, vložený do obálky a s nalepenou známkou? Nehovorím o úradnom liste, ale o liste, ktorý vám niekto cielene napísal, aby sa s vami „porozprával“. Ja som nedávno dostal list. Obaja s manželkou ako ocino a mamina Krivušovci. Napísal nám ho syn z tábora – Váš Šaňo. A bol to list, z ktorého bolo cítiť, že je mu dobre, a že sa chce s nami podeliť o to, ako je mu dobre. A hoci v ňom bolo pár gramatických chýb, máme ho magnetkou prichytený na chladničke, a vždy keď sa naň pozrieme, potešíme sa na duši. – – Z Božieho slova sme dnes čítali, že my sami sme listom. Listom, ktorý nie je anonymný! Sme listom, ktorý čítajú ostatní ľudia okolo nás. Naša rodina, priatelia, kolegovia, susedia, ale aj úplne neznámi ľudia. A mali by sme byť dobrým listom. Nie plným urážok, zloby či bezhlavej arogancie. Naše „posty“ vo verejnom živote musia byť „postami“, slovami či statusmi lásky, ktorú do nás zasial a dal im vzrast Duch Svätý. Ako apoštol píše: „listom Kristovým.“ Sme ním? Tým listom, ktorého čítanie spôsobuje nádej, radosť či potešenie? Prajem nám všetkým, aby sme boli stránkou veľkej knižnice listov, ktorú píše láska milosti dobrého Boha. Nech sme živým slovom evanjelia Ježiša Krista.
Modlitba: Bože, ďakujem, že nás vysielaš do sveta s Tvojím posolstvom lásky. Odpusť, že niekedy šírime skôr diabolské veci. Posilni nás na vnútornom človeku a veď Tvojím Duchom v každom rozhovore a skutku. Amen.
Pieseň: ES 285
Autor: Marián Krivuš

Drž sa pevne výchovy, nepusti sa jej, zachovávaj ju, veď ona je tvoj život. Príslovia 4,13
Ty však zostaň v tom, čomu si sa naučil a čo ti je zverené, veď vieš, od koho si sa to naučil, a pretože od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ti môžu dať múdrosť na spásu, a to vierou v Ježiša Krista. 2.Timotejovi 3,14-15

Lukáš 22,49-53 • Modlíme sa za: Žibritov (HoS)

2.Korinťanom 2,12-17
12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi v Pánovi otvárali dvere, 13 môj duch nemal pokoja, lebo som tam nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám v Kristovi vždy dáva víťaziť a na každom mieste skrze nás zjavuje vôňu svojho poznania. 15 Lebo sme Kristovou vôňou, príjemnou Bohu uprostred tých, čo získavajú spásu aj medzi tými, čo hynú; 16 jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života na život. Ale kto je na to súci? 17 Lebo my nie sme ako tí, čo kupčia s Božím slovom, ale hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.

Sme vôňou Kristovou. Pri návšteve drogérie nie je možné nevšimnúť si panel s vystavenými parfumami. Sú to vône od výmyslu sveta. Niektorým sa páčia kvetinové, iným ovocné, niektorým ťažké, sladké, iným ľahké – jemné. Každý sme iný a parfumy si vyberáme rôzne. Apoštol však hovorí o vôni, ktorá ľudí celého sveta rozdeľuje na dve skupiny. Všetci, ktorí prijímajú evanjelium a žijú podľa Božieho slova, sú nádhernou vôňou. Šíria ju do svojho okolia ukazujúc na cestu Božej lásky a záchrany. Vôňa Kristova je však pre tých, ktorí cestu spasenia odmietajú, odpudzujúcou a s tým musíme počítať a byť na to pripravení. Prosme aj dnes o Božiu milosť, aby sa aj pre tých, ktorí zatiaľ Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa odmietajú, stala vôňou príťažlivou a oslobodzujúcou. Sme vôňou Kristovou, to je nádherné poslanie a úloha, ktorú máme. Apoštol nás však vystríha pred prílišným spoliehaním na naše schopnosti či pred prílišnou ustráchanosťou, ako aj pred zvestovaním evanjelia zo ziskuchtivosti. Sústreďme sa na to, čo Boh môže konať skrze nás, a nie na to, čo my sami urobiť nemôžeme.
Modlitba: Pane Ježišu, máme šíriť Tvoju vôňu na tomto svete. Vieš, že často zlyhávame. Niekedy sa cítime silní, neraz sa stávame príliš sebavedomí, a preto sa musíme učiť pokore. Inokedy prežívame strach, sme utiahnutí, vidíme, čo všetko nevieme, nemôžeme, nedokážeme a vtedy potrebujeme posilnenie a povzbudenie, že nie my konáme, ale Ty konáš skrze nás. Prosíme Ťa, použi si nás, aby sme šírili príťažlivú vôňu evanjelia. Otvor, prosíme, i srdcia tých, ktorí žijú v odpore proti Tebe, Tvojmu slovu. Amen.
Pieseň: ES 466
Autor: Lívia Lichancová

Veď u Teba je prameň života. V Tvojom svetle uvidíme svetlo. Žalm 36,10
V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. Ján 1,4

2.Korinťanom 6,1-10 • Modlíme sa za: Žemberovce (DNS)

2.Korinťanom 2,1-11
1 Tak som sa totiž sám v sebe rozhodol, že k vám neprídem znova so zármutkom. 2 Veď ak ja zarmútim vás, kto potom poteší mňa, ak nie ten, koho som zarmútil? 3 A toto som vám napísal, aby ma, keď prídem, nezarmútili tí, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa na vás všetkých, že moja radosť bude radosťou vás všetkých. 4 Písal som vám totiž v hlbokom súžení a úzkosti srdca i s mnohými slzami nie preto, aby ste boli zarmútení, ale aby ste spoznali nesmiernu lásku, ktorú k vám prechovávam. 5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale aspoň sčasti — nechcem zveličovať — zarmútil aj vás všetkých. 6 Takému stačí trest, ktorého sa mu dostalo od väčšiny. 7 Preto mu radšej odpustite a potešte ho, aby ho nezachvátil priveľký zármutok. 8 A preto vás prosím, aby ste mu preukázali lásku. 9 Veď preto som to napísal, aby som poznal, ako sa osvedčíte a či ste vo všetkom poslušní. 10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Keď som ja niečo odpustil — ak som mal čo odpúšťať — robím to pred tvárou Krista pre vás, 11 aby nás neoklamal satan, veď jeho zámery poznáme.

Z extrému do extrému. Veľmi dobre si rozumieme, vážime si naše vzájomné priateľstvo. V poslednom období však pozorujeme, že život nášho blízkeho, priateľa, spolubrata, spolusestry sa neuberá dobrým smerom, rozhodli sa ísť proti Božiemu slovu, upadli do hriechu. Čo urobíme? Nechceme stratiť ich lásku, prísť o vzácne vzťahy, priateľstvo. Sme si istí, že lepšie je radšej nepovedať nič a ticho sa domnievať, že „nejako sa to vyrieši“. Možno sme v láske brata či sestru napomenuli, ale neustále to v nás vrie. Dotyčný sa snaží napraviť to, čo urobil, ale my máme potrebu pripomínať mu s patričným dôrazom a dôslednosťou jeho poklesok. Apoštol Pavel nás v prečítaných slovách upozorňuje na oba tieto extrémy. Na jednej strane vidíme prílišnú zhovievavosť k hriechu a na tej druhej tvrdosť a neochotu odpustiť. Pripomína nám, že ak nám na druhom skutočne záleží, potom nepozeráme na to, čo sa môže stať nám, ale aké následky môže spôsobiť hriech v živote blízkeho človeka, brata či sestry. Na druhej strane, napomenutie má byť cestou k pokániu a tak návratom do spoločenstva s Pánom Bohom. Je dôležité, aby sme si pod zámienkou cirkevnej disciplíny neventilovali svoj vlastný hnev a neprestali vnímať a vidieť Božiu cestu vedúcu cez pokánie k milosrdenstvu a odpusteniu.
Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme Ti za Tvoju milosť a lásku. Ty si nám ukázal, ako kráčať za Tebou cestou posvätenia. Odpusť nám, prosíme, ak sme zhovievaví k hriechom našich blízkych, bratov a sestier, odpusť nám našu zbabelosť a strach. Nauč nás, prosíme, nepovyšovať sa nad iných, ale v láske napomenúť a pomôcť žiť v moci Tvojej milosti a odpustenia. Amen.
Pieseň: ES 548
Autor: Ján Lichanec

Nezavrhuj ma v čase staroby, keď mi ubúda síl, neopúšťaj ma! Žalm 71,9
Ježiš hovorí Petrovi: „Amen, amen, hovorím ti: Kým si bol mladší, opásal si sa sám a chodil si, kde si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše.“ Ján 21,18

1.Tesaloničanom 5,9-15 • Modlíme sa za: Želiezovce (DNS)

2.Korinťanom 1,12-24
12 Toto je naša chvála: svedectvo nášho svedomia, že sme na svete a o to viac medzi vami žili v úprimnosti a čistote, ktoré sú od Boha, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. 13 Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo už poznáte. Dúfam však, že nás až do konca budete poznávať, 14 ako ste už sčasti spoznali, že sme vašou chválou, ako aj vy našou, v deň nášho Pána Ježiša. 15 V tejto dôvere som chcel prísť najprv k vám, aby ste mali druhý raz prejav mojej priazne, 16 a cez vás prejsť do Macedónska a z Macedónska sa znova vrátiť k vám, aby ste ma sprevádzali do Judska. 17 Bola to azda ľahkomyseľnosť, keď som to chcel? Alebo keď sa pre toto rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, aby moje „áno-áno“ znamenalo aj „nie-nie“? 18 Ako je však Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“, aj „nie“! 19 Totiž Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme vám hlásali my — ja, Silván a Timotej — nebol „áno“ aj „nie“, ale v ňom sa uskutočnilo „áno“. 20 Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“; a preto prostredníctvom neho znie aj „amen“ Bohu na slávu skrze nás. 21 Ten však, ktorý nás spolu s vami upevňuje v Kristovi a pomazal nás, je Boh. 22 On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok. 23 Volám však Boha za svedka svojej duše, že len kvôli tomu, aby som vás ušetril, som už viac neprišiel do Korintu. 24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale chceme spolupracovať na vašej radosti — veď vo viere stojíte pevne.

Vysoká škola komunikácie a napomínania. Skúste spočítať, koľko dobrých vecí spomenul Pavel o Korintských (Napoviem: verše 13, 14 a 24). Tiež sa zamyslite, koľko myšlienok napísal negatívnych. A ako to celé usporiadal? Máte pocit, že Pavel píše „niekomu odlišnému“ alebo „svojim, s ktorými je zjednotený“? Kto je podľa Pavla ten najdôležitejší? – – Keď si odpoviete na tieto otázky, prečítajte si aj pár mojich myšlienok: Začiatok je veľmi prívetivý. Koniec tiež. Naše výčitky často prerastú do hádky, keď vidíme len hriechy druhých. Apoštol však žil v slobode, ktorú mu dal Pán Ježiš. Nenechal sa spútať nenávisťou. Niesol ovocie Ducha (Gal 5,22-23), ktoré vidíme v jeho dobrotivosti a radosti: „sme spolupracovníci vašej radosti; veď vierou stojíte“ (v.24). Radšej napísal list v láskavom tóne, akoby mal prísť osobne. Prečo? Lebo hrozila ostrá debata o ich hriechoch. Začína pozitívne, ale nie lichôtkami. Vyzdvihol milosť Božiu, ktorá mu darovala život v svätosti a prichádza aj k nim. – – A hlavné poučenie? Boh nás upevňuje, pomazáva a dáva Ducha. Áno, kazíme Mu to svojimi hriechmi a máme sa navzájom napomínať a budovať. Potrebujeme na to však Svätého Ducha s Jeho ovocím.
Modlitba: Bože, ďakujem, že nás učíš, ako sa správať v Tvojom tele. Odpusť, že niekedy hľadám na druhých v prvom rade niečo zlé a strácam kontrolu nad sebou. Pestuj vo mne ovocie Ducha, nech žijem na Tvoju česť a chválu. Amen.
Pieseň: ES 251
Autor: Peter Dubec

„Vy ste Mi svedkami,“ znie výrok Hospodina. Izaiáš 43,10
Ježiš hovorí: „Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete Jeho moc a budete Mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.“ Skutky apoštolov 1,8

2.Korinťanom 10,1-6 • Modlíme sa za: Žehňa (ŠZS)

2.Korinťanom 1,1-11
1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej cirkvi Božej v Korinte a všetkým svätým v celom Achájsku: 2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 3 Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, 4 ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil. 5 Veď ako vo veľkej miere prichádzajú na nás Kristove utrpenia, tak sa nám skrze Krista v hojnej miere dostáva aj útechy. 6 A tak, ak sme sužovaní, je to na vašu útechu a spásu; ak sme potešovaní, aj to je na vašu útechu, ktorá sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. 7 A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, pretože vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak ju budete mať i na úteche. 8 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad naše sily, takže sme si zúfali nad svojím životom. 9 Ba sami nad sebou sme prijali ortieľ smrti, aby sme dôverovali nie sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. 10 On nás vyslobodil a ešte vyslobodí z takého veľkého nebezpečenstva smrti; v neho dúfame, že nás vždy znovu vyslobodí, 11 ak nám budete pomáhať aj vy modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorej sa nám dostáva na príhovor mnohých, vzdávali mnohí za nás vďaku.

Boh zasľúbil potešenie uprostred utrpení pre Krista. Žijeme pre potešenie. Až príliš. Chceme ho ihneď a veľa, veď vládne modla konzumu. Usmieva sa z každého plagátu. Prináša príjemné pocity z obrazovky. Aj rôzni díleri sú milí a prívetiví. Pýtame sa teda: „Prečo by mal byť Boh iný?“ Najstaršia generácia však zažila vojnu a ťažké časy po nej. Preto sa pýta: „Prečo by Pán Boh nemal byť tvrdý?“ Kto má pravdu? Ani jedni. Nemáme tvoriť Stvoriteľa podľa našich zážitkov. On je tvorcom sveta. On hovorí o Sebe v Písme, že je „Bohom každého potešenia,“ ale „potešuje v každom súžení… keď sa množia utrpenia pre Krista.“ Kto verí, že Boh je len tvrdý, nerobí Mu radosť – nepokladá Ho za starostlivého otca. Ale nerobme z Neho ani nerozumného rodiča, ktorý len rozmaznáva deti potešeniami. On presne vie, čo potrebujeme pre zdravý vývoj. Chce, aby sme boli zrelými obyvateľmi neba. Pomocou nášho utrpenia pre Krista pomáha ľuďom k spáse (Kol 1,24). Ale uprostred bolesti dáva potešenie. Spoznal som na vlastnej koži túto radosť v ťaživých zápasoch pre Krista. Pozrime na záver do svojho vnútra: Ide mi hlavne o potešenie? Alebo sa rád chválim svojím krížom od tvrdého Boha? Alebo z lásky pracujem na spáse ľudí, hoci pritom trpím, no potešenie od Boha je silnejšie, než bolesť?
Modlitba: Bože, ďakujem, že si dobrý a múdry Otec. Odpusť, že sa príliš bojím utrpenia pre Krista a potom nedostávam ani dosť potešenia od Teba. Posilni vo mne vieru v Písmo a Tvoju dobrotu, ktorou nás zaopatruješ. Amen.
Pieseň: ES 229
Autor: Peter Dubec

Ľud, ktorý som utvoril, bude rozhlasovať Moju chválu. Izaiáš 43,21
Kristus ako Syn je nad celým Božím domom. A Jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a nádej. Hebrejom 3,6

1.Samuelova 19,1-7 • Modlíme sa za: Žaškov (LOS)

21. nedeľa po Svätej Trojici
Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé. Rimanom 12,21

Matúš 5,38-48
38 Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. 39 Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nadstav aj ľavé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti spodné rúcho, nechaj aj plášť. 41 Ak ťa bude dakto nútiť niesť náklad jednu míľu, choď s ním dve. 42 Kto ťa prosí, tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať. 43 Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. 44 Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, 45 aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. 46 Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? 47 A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? 48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

Prekvapujme láskou. Zlo na kresťanov dolieha z každej strany. Príde ako rýchlovlak, ktorý súri, aby si chytro nasadol. Ak okamžite naskočíš, tak dáš miesto napr. pomstychtivosti, nenávisti, túžbe po nadvláde… a už sa nelíšiš od neveriacich: Urážku vrátiš ešte väčšou urážkou, výčitku – ešte väčšou výčitkou atď. Pán Ježiš hovorí: „Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému.“ Ježišovi nasledovníci nikdy nemajú hľadať cestu osobnej pomsty. Ak to urobíš, ty sám budeš premožený zlom! Staneš sa otrokom druhého, otrokom jeho nálady, podlosti, jeho chovania, jeho hriechu. Nepodieľaj sa na jeho zle! My kresťania sa nechajme ovplyvniť Božím slovom. Veľmi dobre to vystihol apoštol Pavel (Rím 12,21): „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé!“ Pán Ježiš menuje spôsoby, ako môžeme premôcť zlo: Všetky vymenované spôsoby by sme mohli zhrnúť do jedného slova: LÁSKOU. Ježišova láska nám môže byť vzorom aj silou. Prekvapujme svoje okolie láskou! Keď otvoríš svoje srdce Ježišovej láske, ona ťa urobí vynaliezavým. Láskou dokážeš odolať vráteniu facky, ponižujúcu prosbu môžeš zmeniť na priateľskú službu, urobí ťa schopným podeliť sa… Ježišova láska je úžasná, nechajme sa ňou nanovo premknúť.
Modlitba: Drahý Pane Ježišu, prosíme Ťa, pomôž nám, aby sme dobrým dokázali premáhať zlé. Amen.
Pieseň: ES 547
Autor: Gabriela Kmošenová

Hospodin povedal Jeremiášovi: „Pozri, vložil som Svoje slová do tvojich úst.“ Jeremiáš 1,9
Pavel píše: „Aj ja som bol medzi vami slabý, preniknutý veľkým strachom a chvením; moje slovo a moje hlásanie nespočívalo v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ 1.Korinťanom 2,3-5

Efezanom 6,10-17 • Jeremiáš 29,1.4-7(8-9)10-14 • Žalm 106,24-48 • Modlíme sa za: Biblickú školu v Martine

Príslovia 3,1-8
1 Syn môj, nezabudni na moju náuku a tvoje srdce nech dodržiava moje príkazy, 2 lebo ti predĺžia dni a roky života a pridajú ti pokoj. 3 Milosrdenstvo a vernosť nech ťa neopustia. Priviaž si ich na krk, napíš si ich na tabuľu srdca 4 a získaš si tak priazeň a dobrú povesť v očiach Boha a ľudí. 5 Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum. 6 Na všetkých svojich cestách ho poznávaj a on sám ti urovná chodníky. 7 Nerob sa múdrym vo svojich očiach, ale maj bázeň pred Hospodinom a odvráť sa od zla. 8 Uzdraví sa tvoje telo a vzpružia sa tvoje kosti.

Biblické príslovia. Tie naše slovenské sú veľmi originálne a nám veľmi blízke. Hovoríme im aj pranostiky. Zľudoveli a často znejú pri rozličných príležitostiach. Aspoň jedno z mnohých počas tejto pestrej jesene, napr. „Po Tereze mráz po strechách lezie.“ Sú rokmi osvedčené a potvrdené. Máme však aj biblické, ktoré patria k múdro-slovnej literatúre. Šalamún si pri vstupe do úradu kráľa prosil múdrosť a dostal ju (1 Kr 3). Máme mnohé (aj jeho) biblické príslovia, prosíme, aby aj tie zľudoveli. Ako napr. zľudovelo: „Si múdry ako Šalamún.“ Môžeš byť aj ty v múdrosti Božej, ak sa budeš poliehať na Hospodina celým svojím srdcom. Tak, ako čítame aj v sume zákona: „Milovať budeš Pána Boha… z celého srdca…“ (5M 6,4-5 a Mt 12,30-31). – – Existuje aj rozpoltené srdce. Pánovi je najlepšie v tvojom celom srdci, nie v jednej časti, ktorú Mu tam vyhradíme. Tie Božie príslovia nesú vo svojej hĺbke prizmu toho Najvyššieho. Želáme si, aby zľudoveli medzi nami a dostali sa častejšie aj do našej bežnej reči. Apoštol Pavel napísal: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach…“ (Ef 5,19). A do nášho slovníka môžeme pridať aj tie jedinečné biblické príslovia. Stojí to za to – rokmi osvedčenú Božiu múdrosť podávať ďalej.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju múdrosť. Odpusť, že ju prijímam len napoly a často poslúcham skôr svoje žiadosti. Posilni ma na vnútornom človeku a veď po Tvojich cestách. Amen.
Pieseň: ES 288
Autor: Pavel Kušnír

Ani keď zostarnem a zošediviem, neopúšťaj ma, Bože, kým neoboznámim s Tvojím mocným ramenom všetky budúce pokolenia. Žalm 71,18
Vtedy žila aj prorokyňa Anna. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov, potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati. Lukáš 2,36.37-38

Judit 16,18-25 (22-31) • Modlíme sa za: Zvolenská Slatina (ZvS)

Ján 18,28-32
28 Od Kajfáša odviedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo včasráno. Oni však nevošli do vládnej budovy, aby sa nepoškvrnili a aby mohli jesť veľkonočného baránka. 29 Pilát teda vyšiel von k nim a opýtal sa: „Akú žalobu vznášate proti tomuto človeku?“ 30 Odpovedali mu: „Keby nebol zločincom, nevydávali by sme ti ho.“ 31 Pilát im odpovedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“ Židia mu na to: „My nemáme právo nikoho usmrtiť,“ 32 aby sa naplnilo Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou má zomrieť.

Doba post-pravdivá. Doba, ktorú žijeme, býva často označovaná ako post-moderná. K tomuto označeniu sa pripája ešte aj to ďalšie: post-pravdivá. Ľudia majú tendenciu skôr uveriť konšpirácii ako pravde. Pandémia COVID-u to ešte umocnila a viac prehĺbila. Pravda a jej posolstvo sú ľuďom tak blízke, priam na dosah, no skôr uveria hoaxom (nepravdivým správam). Ako je to vôbec možné? Typickým príkladom je aj Pilát. Prišiel do tesného kontaktu s Pánom Ježišom. Kristus bol stelesnením Pravdy, ktorá musela z Neho očividne vyžarovať a priam sálať. Byť v Ježišovej prítomnosti musel byť jedinečný zážitok. My to dnes vnímame už s istým „posunom“. Biblia nám to iste všetko hodnoverne tlmočí, ale „naživo“ to muselo byť ešte pôsobivejšie a mocnejšie (por. J 18,6). A na konci tejto kapitoly čítame tú známu Pilátovu otázku: „A čo je pravda?“ Pilát sa nevedel v tom všetkom jednoducho zorientovať. Toľko rôznych teórií o Ježišovi počul. – – V mnohom sa mu podobáme dnes. Kto má pravdu? Dnes táto otázka zaznieva z mnohých úst. Je také ťažké sa zorientovať v tomto svete. Každý má tú svoju pravdu? Pravda je len jedna! Kristus je cesta i pravda i život (J 14,6). A aj dnes platia Jeho mocné slová: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (J 8,32). V tejto dobe klamu toto zachraňujúce poznanie akútne potrebujeme.
Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem, že si Pravdou. Odpusť, že ma pán lži niekedy vie namotať a uverím nepravde. Daj mi hlbokú vieru, nech sa nechám viesť Tvojím Duchom – Duchom Pravdy. Amen.
Pieseň: ES 249
Autor: Pavel Kušnír

Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie. Izaiáš 53,3
Vydajú Syna človeka pohanom, vysmejú Ho, potupia a opľujú. Zbičujú Ho a zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych. Lukáš 18,32-33

Judit 16,1-17 (1-22) • Modlíme sa za: Zvolen (ZvS)

1.Korinťanom 14,26-33
26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie. 27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. 28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu. 29 No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia. 30 Ak by sa však inému, čo tam sedí, dostalo zjavenia, prvý nech sa odmlčí. 31 Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení. 32 Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; 33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách

Záruka duchovného rastu. Pán Ježiš dal učeníkom sľub, že pošle Ducha Svätého a s Ním prídu aj potrebné dary pre cirkev. Už v úvode prečítaného Božieho slova máme popísané, ako prebiehali spoločné zhromaždenia. Všetko – každá časť – malo slúžiť na vzdelávanie, a teda lepšie poznávanie Pána Ježiša Krista. Na čo najlepšie poznávanie Božej vôle a Božieho plánu pre jednotlivca i pre cirkev. Tí, čo poznávali Boží plán a Božiu vôľu, boli tomu verne poslušní. To bola záruka duchovného rastu vo všetkých zboroch. A výsledok bol, že zbory rástli aj počtom. Sú tu vymenované a popísané tie najcitlivejšie dary: Hovorenie jazykmi – sú to dvaja a najviac traja, ale ak nemá kto vysvetľovať, nech radšej mlčia v cirkevnom zhromaždení. Proroctvo – tiež je tu povedané, že dvaja, najviac traja. Máme bratov aj sestry, ktorí sú odvážni k povedaniu proroctva. Ale nie sú pripravení k rozsudzovaniu proroctva. Pri obidvoch daroch musí byť splnená podmienka: „aby sa všetci poučili a všetci povzbudili.“ Pamätám si, ako mi jeden brat v zahraničí povedal: „u nás máme takých, čo majú tieto dary. Ale vôbec sa tým nevystatujú a sú to veľmi pokorní bratia.“ V pokore by sme mali ísť aj do dnešného dňa, že som pod Božím slovom, a to je pre mňa tou najväčšou autoritou. Poznávaj Božie slovo a duchovne budeš rásť.
Modlitba: Bože, ďakujem za dary Ducha. Odpusť, že ich nežiadame, ako by si Ty chcel, alebo po nich túžime kvôli pýche. Veď nás cestou pokory a dávaj nám dary spolu s túžbou slúžiť. Amen.
Pieseň: ES 284
Autor: Ján Jančo

Hospodin, tvoj Boh, je totiž milosrdný Boh, neopustí ťa ani ťa nezahubí. 5.Mojžišova 4,31
A máme k Nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa Jeho vôle. 1.Jána 5,14

Judit 15,4-14 (6-16) • Modlíme sa za: Zlaté Moravce (DNS)

Efezanom 5,25-32
25 Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, 26 aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom; 27 aby si pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné, aby bola svätá a bez poškvrny. 28 Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba. 29 Veď nikdy nikto nemal svoje telo v nenávisti, ale živí ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, 30 pretože sme údmi jeho tela. 31 Preto opustí človek otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. 32 Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev.

Povinnosťou manželov je láska. Tá láska, ktorá by mala byť naším cieľom v manželstve, je opísaná v hymne lásky v 1.Korintským 13. kapitole. Tak si to pri rôznych príležitostiach pripomíname. A treba povedať, že to zrkadlo, ktoré je nastavené mne – ako manželovi, je veľmi ostré. To zrkadlo odkrýva všetko, v čom sklamávam, a je toho veľa, čo treba napraviť, a je veľa toho, čo sa už nedá napraviť. Božie slovo upriamuje moju (a tiež tvoju) pozornosť na to, že Kristus miloval cirkev tak veľmi, že Seba samého vydal za ňu. A to, čo chcem osobitne zdôrazniť je, že sme súčasťou, končatinami Kristovho tela. Predo mnou (a pred tebou) je skutočná láska Pána Ježiša – je to vzor a príklad. Nemali by sme vzdávať nasledovanie Pánovho príkladu. I keď sme to možno už často skúsili a sklamali sme. Kristus mňa (aj teba) miloval bez podmienky a v našich manželských partneroch nám prejavil veľký dar. Buďme Mu aj dnes vďační za svojich životných partnerov.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju lásku, ktorú nám dávaš a chceš ju žiť cez nás. Odpusť, že ju často zatláčam do úzadia. Rozlievaj ju Tvojím Duchom do môjho srdca a veď ma ňou. Amen.
Pieseň: ES 561
Autor: Ján Jančo

Lepší je pokrm zo zeleniny tam, kde je láska, ako vykŕmený vôl tam, kde je nenávisť. Príslovia 15,17
Ježiš videl akúsi chudobnú vdovu, ako ta hodila dve drobné mince, a povedal: „Veru, hovorím vám, táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci. Lebo oni vhodili dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ Lukáš 21,2-4

Judit 14,11-15,3 (14,7-15,5) • Modlíme sa za: Zlaté (ŠZS)

Rimanom 13,1-7
1 Každý nech sa podriadi vrchnosti. Lebo niet vrchnosti, ak len nie od Boha, a tie, ktoré sú, ustanovil Boh. 2 A tak kto sa stavia proti vrchnosti, protiví sa Božiemu ustanoveniu, a tí, čo sa protivia, priťahujú si odsúdenie. 3 Predstavených sa netreba báť pre dobrý skutok, ale pre zlý. Chceš sa nebáť vrchnosti? Konaj dobro a budeš mať od nej pochvalu. 4 Ona je totiž Božím služobníkom pre tvoje dobro. Ale ak robíš zle, boj sa, lebo nie nadarmo nosí meč. Je totiž Božím služobníkom, pomstiteľom, vykonávateľom jeho hnevu proti tomu, kto robí zle. 5 Preto sa jej treba podriadiť nielen pre hnev, ale aj pre svedomie. 6 Aj preto totiž platíte dane, lebo oni sú Boží služobníci a venujú sa práve tejto úlohe. 7 Dávajte každému, čo ste povinní: Komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.

Vzťah k vrchnosti. Napísal by apoštol Pavel tieto slová aj dnes, keď sme svedkami zneužívania politickej moci? Keď vidíme, ako vrchnosť neraz škodí občanom krajiny? Keď vnímame, že rozhodnutia predstaviteľov verejného života nie sú v súlade ani s právom, ani s morálkou a tobôž nie s kresťanstvom? Ako tomu teda rozumieť? A ako sa podriadiť niekomu, kto stratil akýkoľvek kredit a nekoná dobro v prospech ľudu? Ako kresťania sme vedení k tomu, aby sme na modlitbách zápasili o správne konanie predstaviteľov štátu. Zároveň by sme si mali byť vedomí toho, že niektoré veci, ktoré vnímame ako ťažké až neznesiteľné, nám pomáhajú rásť vo viere v Trojjediného Boha. Preto máme dôveru, že aj keď žijeme v zložitých okolnostiach, Pán Boh o nás vie. A vie aj o tých, ktorí sú našou vrchnosťou a pozná ich srdcia a myslenie. Žime teda tak, aby naše svedomie bolo čisté, aby sme mohli spokojne spávať a mohli sa na seba pozrieť v zrkadle. Vedomí si toho, že sme nikomu vedome neublížili, nikoho nezranili, nikomu nebránili v jeho profesijnom raste, v jeho slobode a nezasahovali do jeho súkromia. Nech z našich úst vychádza slovo povzbudenia, slovo radosti a slovo o Kristovi, ktorému patríme.
Modlitba: Bože, ďakujem za vrchnosť, ktorú nám dávaš. Odpusť, že ju niekedy súdim. Daj mi túžbu modliť sa za ňu a pokorne prijímať Tvoju výchovu. Amen.
Pieseň: ES 349
Autor: Eva Bachletová

Sám Boh nebies nám dá úspech a my, Jeho služobníci, sa pustíme do práce a budeme stavať. Nehemiáš 2,20
Ale sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý si nás zamiloval a v milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, nech poteší vaše srdcia a upevní ich v každom dobrom skutku a slove. 2.Tesaloničanom 2,16-17

Judit 14,1-10 (13,26-14,6) • Modlíme sa za: Zemianske Podhradie (PoS)

2.Tesaloničanom 3,6-13
6 Prikazujeme vám, bratia, v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, a nie podľa podania, ktoré ste prijali od nás. 7 Sami totiž viete, ako nás treba napodobňovať, pretože sme nežili medzi vami neporiadne. 8 Chlieb sme od nikoho zadarmo nejedli, ale dňom i nocou sme v námahe a lopote pracovali, aby sme neboli na ťarchu nikomu z vás. 9 Nie že by sme na to nemali právo, ale aby sme boli pre vás vzorom, ktorý máte napodobňovať. 10 A keď sme boli u vás, prikazovali sme vám: Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje! 11 Počúvame totiž, že niektorí medzi vami žijú neporiadne, nič nerobia, ale zaoberajú sa zbytočnosťami. 12 Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. 13 Vy však, bratia, neochabujte v konaní dobra.

Príkladný život. Apoštol Pavel nás svojimi slovami nabáda strániť sa každého, kto žije neporiadne, teda nie podľa učenia evanjelia. V dnešnom svete, ale aj v cirkvi je to veľká výzva. Žijeme v spoločnosti, ktorá má toľko modiel, toľko kultov, toľko pekne zaobalených lákadiel, že je ťažko udržať si odstup a zároveň zdravý rozum. Napriek tomu je dôležité, aby sme sa s jasnou mysľou a čistou dušou znova a znova pokúsili žiť evanjelium a niesť ho aj tým, ktorí oň nestoja. Apoštol Pavel nám tiež želá, aby nám Pán pokoja dal Svoj pokoj vo všetkom. Áno, Jeho pokoj potrebujeme. V srdciach, pri rozhovoroch, ale aj pri rozhodovaní. Naša súčasnosť je poznamenaná nepokojom. Stresom, tlakom, ruchom, nervozitou, neistotou, napätím. Pokojné chvíle sú pomaly vzácnosťou. A my (ako kresťania) musíme mať pokoj v tom, ako žijeme, či už v rodine, alebo v cirkvi. Inak budeme stále vnútorne rozbití a nepokojní. Myslím si, že veľmi dobre vieme, ako máme žiť – s Pánom Ježišom Kristom, a tým, čo nám zanechal. Nepotrebujeme nové normy, nové dogmy, nové aktualizácie evanjelia. Potrebujeme sa sústrediť na Krista a podľa toho vykročiť do každého – aj toho dnešného dňa.
Modlitba: Bože, ďakujem za pokoj, ktorý nám dávaš. Odpusť, že často prijímam skôr nepokoj tohto sveta. Pestuj vo mne ovocie Ducha, nech šírim Tvoj pokoj. Amen.
Pieseň: ES 549
Autor: Eva Bachletová

Nech všetko, čo dýcha, chváli Hospodina! Haleluja! Žalm 150,6
Jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva, veleba, moc a vláda pred všetkými vekmi teraz i na všetky veky. Júdov 25

Judit 13,11-20 (12-25) • Modlíme sa za: Zemianske Kostoľany (TuS)

20. nedeľa po Svätej Trojici
Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom. Micheáš 6,8

Marek 10,2-9(10-12)13-16
2 Tu prišli farizeji a skúšali ho otázkou, či je mužovi dovolené prepustiť manželku. 3 Odpovedal im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4 Odpovedali: „Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.“ 5 Ježiš im však povedal: „Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. 6 No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 7 Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene 8 a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. 9 Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“
(10 V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. 11 Povedal im: „Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, cudzoloží. 12 Podobne cudzoloží manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.“)
13 K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. 14 Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ 16 A bral ich do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich.

Boží zákon – príťaž, alebo požehnanie. My ľudia radi obchádzame zákony – ľudské i tie Božie. Ohľadom seba ich máme tendenciu neraz zľahčovať a bagatelizovať (ako to v diskusii s Ježišom robia farizeji v otázke rozvodu), ale voči iným ich máme tendenciu neraz sprísňovať a pritvrdzovať (ako to zase robia učeníci v otázke prinášania detí Ježišovi k požehnávaniu). Ježiš však obom skupinám veľmi jasne ukazuje, že Darcom prikázaní je Boh. Ich dodržiavanie má zmysel a prináša Jeho veľké požehnanie – v tomto prípade pre manželov, ako aj pre deti. Boh Svojimi prikázaniami človeka (ako si neraz myslí) netrestá a nešikanuje, ale ochraňuje a vedie správnym smerom, aby sa neminul svojho cieľa. I preto spolu so žalmistom vyznávajme dnes i po celý svoj život: Nauč ma, Hospodine, ceste Svojich príkazov, ich zachovávanie Ti bude odmenou. Urob ma chápavým Tvoj zákon zachovávať a pridŕžať sa ho celým srdcom. Voď ma cestou Svojich prikázaní, lebo v tom mám záľubu (Ž 119,33-35).
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje múdre zákony. Odpusť, že sa z nich často snažím vyšmyknúť. Veď ma po Tvojich správnych cestách podľa zákona životodarného Ducha. Amen.
Pieseň: ES 534
Autor: Marek Cingeľ

Jozef povedal svojim bratom: „Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro.“ 1.Mojžišova 50,20
Žehnajte tých, ktorí vám zlorečia a modlite sa za tých, ktorí vás urážajú. Lukáš 6,28

2.Korinťanom 3,3-6(7-9) • 1.Mojžišova 8,18-22; 9,12-17 • Žalm 106,1-23 • Modlíme sa za: Biblické hodiny

Lukáš 13,10-17
10 V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge. 11 Bola tam žena, osemnásť rokov posadnutá duchom nevládnosti. Bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať. 12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti.“ 13 Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. 14 Ale predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotný deň!“ 15 Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu? 16 A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vyslobodiť v sobotný deň?“ 17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých slávnych skutkov, ktoré Ježiš konal.

Navštevujme spoločenstvá a počúvajme Božie slovo. Uzdravenie ženy v sobotu je potvrdením toho, že aj sobota je najlepším dňom na uzdravenie, pretože je to deň dokončenia celého Božieho konania. Evanjelista Lukáš týmto uzdravením dáva zreteľne najavo, ako Ježišovo slovo a Jeho činy na jednej strane vyzývajú človeka k rozhodnutiu a na druhej strane pôsobia rozdelenie. Ježišova argumentácia zahanbuje Jeho kritikov. V protiklade stojí zástup, ktorý sa raduje z Kristových slávnych skutkov. – – V dobe Ježiša Krista prichádzali do Jeruzalemského chrámu aj ženy. Najmä tie, ktorým to zdravie dovoľovalo. Prišli a zotrvali na Službách Božích. No keďže žena z nášho príbehu bola zhrbená, veľa toho určite nevidela. Možno práve preto oveľa pozornejšie počúvala Božie slovo. To je práve to, čo sa od nej môžeme učiť. Dnes mnohí nechodia na Služby Božie. Ona so svojím životným príbehom nás chce upozorniť, že stretnutia s Bohom a so spoločenstvom veriacich ľudí v kostoloch sú veľmi dôležité. Pre nás sú možno občas nudné a nezaujímavé. Avšak keď ich budeme navštevovať pravidelne, aj my môžeme zažiť duchovný zázrak – otvorené oči srdca. – – Dôvera v Božiu ochranu a pomoc, je to najsilnejšie, s čím sa môžeme v živote stretnúť. Táto skúsenosť nás ponesie životom napriek všetkým prekážkam.
Modlitba: Drahý Pane Bože, ďakujeme Ti za Tvojho Syna, ktorého si poslal na tento svet. Prišiel, aby našiel aj naše srdcia. Prišiel, aby nás uzdravil. Neprestajne nás volá do spoločenstva s Ním a bratmi i sestrami vo viere. Nevyhýbajme sa im, ale prichádzajme a posilňujme sa Božím slovom i dôverou, že On nás prevedie všetkým, čo je nad naše sily. Amen.
Pieseň: ES 497
Autor: Eva Germanová

Práve toto mienil Hospodin, keď povedal: „Na tých, čo prichádzajú ku Mne, ukážem Svoju svätosť, pred všetkým ľudom budem zvelebený.“ 3.Mojžišova 10,3
Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Rimanom 5,1

Judit 12,15-13,10 (12,16-13,11) • Modlíme sa za: Zemianska Oľča – Lipové (DNS)

Matúš 8,14-17
14 Keď Ježiš prišiel do Petrovho domu, videl jeho svokru ležať v horúčke. 15 Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Vstala a obsluhovala ho. 16 Keď sa zvečerilo, priniesli mu mnohých posadnutých démonmi. On slovom vyhnal duchov a uzdravil všetkých trpiacich, 17 aby sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš: On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.

Nechajme sa uzdraviť Ježišom. Ježiš prichádza do Petrovej domácnosti a vidiac jeho testinú v horúčke, prichádza k nej a uzdravuje ju. Nečaká, že Ho niekto vyzve, že Ho niekto požiada o to, aby ju uzdravil. Je to jedno z mála uzdravení, ktoré Pán Ježiš koná na niekom blízkom. Pán Ježiš teda ide aj tam a uzdravuje aj toho, kto Ho o to priamo nežiada. On vidí naše trápenie, prichádza a dotýka sa nás. Pod Jeho uzdravujúcimi rukami sa menia naše životy. Treba len otvoriť dvere a vpustiť Ho dnu, do našich domovov, do našich rodín, do našich sŕdc. Len tak budeme mať možnosť pocítiť ten uzdravujúci dotyk, ktorý mení naše životy. – – Je pozoruhodné a dojímavé, že uzdravená vstala a posluhovala Mu. Tak ako nikto nemusel prosiť Ježiša o jej uzdravenie, tak nebolo treba, aby ju niekto požiadal, aby prišla poslúžiť návšteve v dome. Vďačnosť za uzdravenie prejavila svojou službou. – – Pán Ježiš chce aj dnes uzdravovať naše srdcia, chce meniť naše životy. Dovoľme Mu to a poďakujme svojou službou.
Modlitba: Milý Pane Ježišu, sme Ti vďační, že nás nenechávaš v našich chorobách a trápeniach, ale skláňaš sa k nám, dotýkaš sa nás a uzdravuješ nás. Ďakujeme Ti za každý jeden uzdravujúci dotyk! Prosíme, príď do našich sŕdc, uzdravuj ich a meň naše životy. Amen.
Pieseň: ES 648
Autor: Eva Germanová

Ty však máš moc odpúšťať, aby cítili bázeň pred Tebou. Žalm 130,4
Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Lukáš 23,34

Judit 12,5-14 (5-12) • Modlíme sa za: Závažná Poruba (LOS)

Jeremiáš 17,14-17
14 Uzdrav ma, Hospodin, a budem uzdravený, zachráň ma a budem zachránený, lebo ty si moja chvála. 15 Pozri, títo mi hovoria: „Kde je slovo Hospodina? Nech sa splní!“ 16 Nenaliehal som na teba so zlým úmyslom a po nešťastnom dni som netúžil. Ty vieš, čo vychádza z mojich úst, je to zjavné pred tebou. 17 Nebuď pre mňa postrachom, ty si mojím útočiskom v deň nešťastia.

Myslím, že všetci poznáme staré ľudové porekadlo: „Akoby hrach na stenu hádzal!“ Niekedy máme totiž pocit, že zbytočne niečo niekomu hovoríme či vysvetľujeme. Ľudia naše slová prinajlepšom berú na ľahkú váhu, niekedy vôbec neprijímajú, inokedy sú im na smiech. Vedeli by o tom svoje povedať mnohí rodičia, učitelia, vychovávatelia, farári… A podobnou situáciou a skúsenosťami si prechádzal aj prorok Jeremiáš. Jeremiáš je skľúčený a posmech ľudí ho bolí. Ľud tomu, čo on zvestuje, neverí. Nerozumie, možno nechce rozumieť. Mnohí ho pokladajú za táraja či falošného proroka, lebo to, čo doteraz ohlasoval, sa nesplnilo. A tak si síce trpko sťažuje, no zároveň prosí Boha o uzdravenie a záchranu. Prosí, aby mu bol Boh, ktorý ho povolal do služby Slova, útočiskom. Vie, aké je to bremeno ohlasovať súd nad neverným ľudom a prehovárať ľudu do hriešneho spôsobu života. – – Pravdepodobne sa všetci nájdeme v Jeremiášovom životnom príbehu: nevďační poslucháči, posmeškári, hriešnici, ktorí si nenechajú hovoriť do života, veční sťažovatelia, frustrovaní kazatelia… Rovnako všetci môžeme prosiť: „Pane, uzdrav ma, Pane, zachráň ma!“ a „Pane, buď mi útočiskom!“ Nech sa tak stane, deje aj dnes, aj kedykoľvek inokedy.
Modlitba: Bože, ďakujem, že nás povolávaš do služby a pri nej aj podporuješ. Odpusť, že často chcem od Teba uzdravenie, ale nechcem Ťa pritom poslúchať. Veď ma Tvojím Duchom. Amen.
Pieseň: ES 272
Autor: Jozef Pacek

Oni hovoria: „Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení.“ Preto prorokuj a povedz im: „Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, Ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako Svoj ľud a privediem na pôdu Izraela.“ Ezechiel 37,11-12
Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: čo sa seje porušené, vstáva neporušené. Seje sa telo prirodzené, vstáva telo duchovné. 1.Korinťanom 15,42.44

Judit 11,16-12,4 (11,12-12,4) • Modlíme sa za: Závada (NoS)

Ján 9,1-7
1 Ako šiel, zbadal človeka slepého od narodenia. 2 Jeho učeníci sa ho opýtali: „Rabbi, kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia?“ 3 Ježiš odpovedal: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky. 4 My musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; prichádza noc, keď nik nemôže pracovať. 5 Kým som na svete, som svetlo sveta.“ 6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, potrel mu ním oči 7 a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a šiel vidiaci.

Slepí a vidiaci. 9. kapitolu Jánovho evanjelia by sme mali čítať naraz celú. Pokojne to teraz urobte. Je to kapitola, ktorá hovorí o Pánovi Ježišovi ako o Svetle sveta – začína slepým od narodenia, ktorý zrazu vidí, a končí tými, ktorí si myslia, že vidia, no naďalej zostávajú slepí. – – Učeníkov sprvu trápi otázka hriechu. Vtedy bolo celkom normálne veriť, že slepota je dôsledkom nejakého previnenia. V istej miere takýto názor pretrval dodnes aj medzi nami. Pomerne často počuť: „Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.“ Pán Ježiš ale takéto názory odmieta. Odmieta akúkoľvek súvislosť choroby s hriechom. Všetko sa stalo preto, aby bola zjavená Božia vôľa, Božie skutky, skrze príchod Božieho Syna do tohto sveta. Práve uzdravenie slepca má ukázať na Ježiša – Svetlo sveta, na Jeho konanie, kým je deň. Lebo prichádza noc, ktorá je obrazom stavu sveta a života bez Ježiša, bez Jeho svetla. A v tom tkvie aj hlavná myšlienka uzdravenia slepca: Ježiš ho z tohto stavu vyslobodzuje. Príchod Ježiša ako Svetla sveta napokon poukazuje na slepotu tých, ktorí by mali vidieť a predsa zostávajú v temnote. Aj dnes. A mnoho je tých, ktorí nepoznajú vlastnú slepotu, a tak z nej nemôžu byť ani uzdravení. Modlime sa za nich, modlime sa za seba: nech je Ježiš Svetlom sveta pre všetkých a naveky.
Modlitba: Bože, ďakujem, že Tvoje cesty sú rôzne a život s Tebou bohatý. Niekedy slepota nie je následkom hriechu, inokedy je, aby sme sa neupínali na príčiny, ale hľadali stále Teba ako Saul, ktorý oslepol pre svoje hriechy, aj ten, ktorý nevidel bez toho, aby bol vinný. Odpusť, že niekedy nevidím, čo nám ukazuješ. Daj nám zdravý duchovný zrak. Amen.
Pieseň: ES 286
Autor: Jozef Pacek

Tvoje ruky ma utvorili a upevnili, pomôž mi pochopiť a naučiť sa Tvoje príkazy. Žalm 119,73
Pavel píše: „Tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa podania, ktorému ste sa naučili, či naším slovom, či listom.“  2.Tesaloničanom 2,15

Judit 11,5-15 (4-11) • Modlíme sa za: Záriečie (TuS)

Lukáš 5,12-16
12 Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. 13 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. 14 Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: „Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“ 15 Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov. 16 On sa však utiahol na osamelé miesto a tam sa modlil.

Chceme svedčiť o Pánovi Ježišovi Kristovi. V našich modlitbách za uzdravenie aj my prosíme za seba i za svojich blížnych: „Pane, keby si chcel, Ty môžeš…“ Ak sa tak nestane hneď, cvičíme sa v trpezlivosti a vytrvalosti. Prosíme, aby naša viera v tom utrpení zmocnela, prehĺbila sa. – – Napísané je, ako sa On modlil k Otcovi nebeskému: „Otče, ktorých si Mi dal, chcem, aby kde som Ja, aj oni tam so Mnou boli, aby videli Moju slávu, ktorú si Mi dal, lebo si Ma miloval pred založením sveta“ (J 17,24). Takú krásnu budúcnosť chce pre nás Pán Ježiš. Našou úlohou je svedčiť ľuďom okolo nás o Božej láske, zvestovať im evanjelium Pána Ježiša. Vážne to prežívame i v rodinách, keď je ešte niekto z našich súrodencov, príbuzných v rozpakoch, v mudrovaní o existencii Hospodina, Stvoriteľa. Tak ako malomocný v našom texte dostal za úlohu ísť aj do chrámu, aby bol na svedectvo, čo prežil s Pánom Ježišom, tak aj my máme jasnú, výnimočnú úlohu svedčiť o očistení od našich hriechov v Pánovi Ježišovi Kristovi, o novom živote s Ním – a On v nás (J 17,23). K tomu je naozaj treba, aby sme my sami chodili v bázni, v Duchu Svätom, aby slovom i skutkom bolo naše svedectvo čisté, verné a neskreslené.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje dobro. Odpusť, že o ňom tak málo hovorím druhým ľuďom. Daj mi zažiť s Tebou veľa dobrých vecí a túžbu o nich rozprávať. Amen.
Pieseň: ES 333
Autor: Viola Fronková

Preto sa teraz bojte Hospodina, slúžte Mu úprimne a verne, odstráňte bohov. Slúžte Hospodinovi. Jozue 24,14
Vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo podľa svojej prirodzenosti nie sú bohmi. No teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh poznal vás, ako to, že sa vraciate k bezmocným a úbohým živlom a chcete im znova slúžiť?! Galaťanom 4,8-9

Judit 10,14-11,4 (10,15-11,3) • Modlíme sa za: Vyšný Žipov (ŠZS)

2.Mojžišova 15,22-27
22 Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Trstinového mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli. 23 Došli do Mary, no vodu z Mary nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mara. 24 Ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“ 25 On volal k Hospodinovi a Hospodin mu ukázal drevo. Keď ho hodil do vody, voda osladla. Tam dal Hospodin ľudu ustanovenie a právne predpisy, tam ho skúšal. 26 Povedal: „Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár.“ 27 Potom prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Tam pri vodách sa utáborili.

 Horká voda a živá voda. V Pánovej modlitbe sa modlíme: Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Neprosíme tak menovite aj za vodu, aby sme ju mali na každý deň. Tu šli izraelskí už tri dni – a bez vody! A keď už prišli k vode, nedala sa piť, bola horká. (Môj brat, ktorý pracoval roky v čistiarni odpadových vôd, má horkosť v duši z toho, že vodu nemáme čistú; teraz sú v nej už aj mikroplasty a iné. Pre užívanie liekov si kupuje destilovanú vodu z lekárne.) Mojžiš dostal Božiu radu, ako horkú vodu uzdraviť: Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Keď Mojžiš poslúchol Božiu radu, dostal aj povzbudenie od Hospodina: „Ja Hospodin som Ten, ktorý ťa uzdravuje.“ My si prosíme v modlitbe uzdravenie od Hospodina; ak treba, hľadáme aj zdravé vody – naše liečivé kúpele alebo iné lieky, tiež s modlitbou, aby nám pomohli bez vedľajších účinkov. To krásne u nášho nebeského Otca je, že máme prístup nielen k vode pre naše telesné zdravie. Máme otvorenú cestu života, Pán Ježiš zomrel i z mŕtvych vstal na naše očistenie, uzdravenie z hriechov a previnení. On nám dáva nový život: „Kto verí vo Mňa, ako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra“ (J 7,38).
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje skúšky. Odpusť, že v nich často zlyhávam a reptám. Pridaj mi vieru, lásku a nádej, nech odolám v Tvojej sile počas každého nedostatku. Amen.
Pieseň: ES 293
Autor: Viola Fronková

Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hospodin, kvôli Svojmu menu. Jeremiáš 14,7
Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Matúš 6,14

Judit 10,1-13 (1-14) • Modlíme sa za: Vyšná Slaná (GeS)

Poďakovanie za úrody
Na Teba sa upierajú oči všetkých, Ty im dávaš pokrm v pravý čas. Žalm 145,15

Marek 8,1-9
 1 V tých dňoch, keď s ním bol opäť veľký zástup a nemali čo jesť, zavolal si učeníkov a povedal im: 2 „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Ak ich pošlem domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.“ 4 Učeníci mu odpovedali: „Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil?“ 5 Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Odpovedali: „Sedem.“ 6 Nato ľuďom prikázal, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov, vzdal vďaku, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať. 8 Jedli a nasýtili sa, ba pozbierali sedem košov nalámaných zvyškov. 9 Ľudí bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.

Chlieb a hry. Chlieb a hry (lat. panem et circenses) stačili chudobným obyvateľom rímskej ríše, aby sa vzdali svojich práv a nechali neraz vládnuť nad sebou vo svojej krajine zhýralého a autoritatívneho vládcu. Starý spôsob získania más a popularity sa v dejinách mnohokrát zopakoval a veru aj dnes ho v predvolebných časoch použije nejedna politická strana. Ježiš v dnešnom evanjeliovom príbehu tiež ponúka štyri tisícovému davu chlieb, ale z úplne iných pohnútok. Nie pre získanie moci, popularity či slávy. On totiž prišiel človeku najprv slúžiť, aby sa mu mohol stať Pánom, Záchrancom a Priateľom. On ponúka viac než len „každodenný“ chlieb. On ponúka slová večného života, dokonalý duchovný pokrm pre dušu hladnú po večnosti, láske, pokoji a nádeji. On ponúka ďaleko viac než len hry či radovánky pre náš pozemský život. On ponúka skutočnú radosť zo záchrany od otroctva hriechu pre slobodu v Jeho nekonečnej milosti. On môže byť tvojou jedinou Cestou, Pravdou i Životom. Dovolíš Mu to? Dáš sa Ním nasýtiť? Dnešný deň a vôbec po celý svoj život?
Modlitba: Bože, ďakujem, že nás dokážeš nasýtiť. Odpusť, že Ti príliš málo dôverujem v čase krízy. Posilňuj moju vieru a veď moje myšlienky a city. Amen.
Pieseň: ES 403
Autor: Marek Cingeľ

Hľa, národy sú sťa kvapka z vedra, pokladajú sa za prášok na vážkach. Izaiáš 40,15
Azda je Boh iba Bohom Židov? A nie aj pohanov? Ale áno, aj pohanov. Rimanom 3,29

2.Korinťanom 9,6-15 • 5.Mojžišova 8,7-18 • 1.Timotejovi 4,4-5 • Žalm 65 • Modlíme sa za: Vyšná Kamenica (KoS)

Zjavenie Jána 22,6-10
6 Anjel mi potom povedal: „Toto sú verné a pravdivé slová a Pán, Boh prorockých duchov, poslal svojho anjela, aby svojim služobníkom ukázal, čo sa má čoskoro stať. 7 Hľa, prídem čoskoro! Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy.“ 8 A ja, Ján, som to počul a videl. A keď som to počul a videl, padol som k nohám anjela, ktorý mi to ukázal a chcel som sa mu klaňať. 9 Ale on mi povedal: „Stráň sa toho! Som služobník ako ty a tvoji bratia proroci a tí, čo zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“ 10 A povedal mi: „Nezapečať prorocké slová tejto knihy, lebo určený čas je blízko!

Žiadne ďalšie tromfy – jedine Kristus. V poslednej kapitole sme poučení, ako k proroctvu pristupovať a ako ho chápať. Boh vyhlasuje: „Ajhľa, prídem skoro! Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy!“ Čo je tu napísané, je verné, pravdivé, a Božie slová sa nepominú. – – Jedine Kristus nám otvára oči, aby sme videli Božie veci Ducha, ktoré sú napísané v slovách tohto proroctva. Proroctvo nám dáva sám Pán Boh. Nie je až také podstatné, kto je Boží posol. Toto potrebujeme správne aplikovať my, ktorí zastávame v cirkvi nejaký úrad, a rovnako my, ktorí vychovávame k viere svoju domácnosť. Napriek všetkej obetavosti a úsiliu zvestovať evanjelium po celom svete nie sme hodní „dvojitej cti“. Hoci si kazateľov a pracovníkov v cirkvi vážime a modlíme sa za nich, nikdy ich však nechceme postaviť na miesto nášho Pána, ktorý je hodný nášho uctievania. – – Všimnime si ešte jeden aspekt: Jánovi je prikázané, aby nezapečatil prorocké slová tejto knihy. Posolstvo tejto knihy hovorí o Božom konaní teraz, v našich dejinách a v našich súčasných dňoch. Voľne by sme mohli túto výzvu charakterizovať: udalosti dospeli tak ďaleko, že sa už hrá „s odkrytými kartami.“ Je už jasné, kto je kto a nikto už nemá žiadne ďalšie tromfy v rukáve. Záleží jedine na Kristovi.
Modlitba: Bože, ďakujem za dar proroctva. Odpusť, že sme príliš svetskí a proroctvami pohŕdame. Nech nás Tvoj Svätý Duch učí správne ich chápať a žiť nimi. Amen.
Pieseň: ES 615
Autor: Martin Zaťko

Nezavrhni nás pre Svoje meno, neznevažuj trón Svojej slávy! Jeremiáš 14,21
Boh nezavrhol Svoj ľud, ktorý vopred poznal. Rimanom 11,2

Judit 9,1-14 (1-15) • Modlíme sa za: Vysoké Tatry (TaS)

Skutky apoštolov 27,16-25
16 Keď sme sa dostali do závetria ostrovčeka, ktorý sa volá Kauda, horko-ťažko sme zachránili čln. 17 Keď ho potom vytiahli, zabezpečili loď tým, že ju podpásali. Potom v obave, aby nenarazili na plytčinu Syrtis, zvinuli plachtu a takto sa nechali unášať. 18 Búrka nami však prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad 19 a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali aj lodné náradie. 20 No keď sa už viac dní neobjavovalo ani slnko, ani hviezdy, a pritom búrka zúrila stále nezmenšenou silou, začali sme strácať všetku nádej, že sa zachránime. 21 Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil do stredu a povedal: „Mali ste ma, muži, poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili túto škodu a stratu. 22 Teraz vás vyzývam, aby ste neklesali na duchu, lebo nikto z vás nepríde o život, iba plavidlo sa zničí. 23 Tejto noci totiž pri mne zastal anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, 24 a povedal: ‚Neboj sa, Pavol. Máš predsa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa plavia s tebou.‘ 25 Preto, muži, neklesajte na duchu. Verím totiž Bohu, že to bude tak, ako mi povedal.

V búrke. Pred očami máme opis búrky, ktorou bola zachvátená loď väzňov smerujúca do Ríma. Na palube bol aj apoštol Pavel, ktorý sa spolu s ostatnými väzňami musel podrobiť rozhodnutiam veliaceho stotníka. Niekedy ľahko a rýchlo zabúdame, ako naše rozhodnutia ovplyvňujú životy ľudí naokolo nás – najmä, keď ten dosah je negatívny. V ťažkých dňoch a situáciách života, práve vtedy, keď strácame nádej, keď nám nechutí ani jesť, máme šancu objaviť zachraňujúcu silu od Pána Boha. Búrka odhalí pozvanie Pána Boha. K čomu? Možno práve i k tomu, že niekedy je potrebné vyhodiť isté veci zo života cez palubu, aby sme mohli byť zachránení my i ľudia naokolo, aby sme došli do cieľa. Preplávanie cez búrky je súčasťou dosahovania cieľa. Nezabúdajme ani na to, že naša ochrana je v rukách Božích – nie ľudských. Pán Boh aj zlú situáciu dokáže otočiť na dobré. Veď napokon, vďaka stroskotaniu lode a Božiemu vedeniu ľudia na Malte počuli zachraňujúce evanjelium.
Modlitba: Bože, ďakujem aj za búrky, cez ktoré nás vedieš. Odpusť, že v nich neochotne odhadzujem príťaž. Daj mi myseľ Kristovu, nech zvládam aj tie najhoršie situácie s Jeho láskou, múdrosťou a mocou. Amen.
Pieseň: ES 641
Autor: Viera Zaťková Pališinová

Oči mi prahnú po Tvojej reči, keď sa pýtam: „Kedy ma potešíš?“ Žalm 119,82
Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas. Hebrejom 4,16

Judit 8,25-36 (18-28) • Modlíme sa za: Východná (LOS)

Skutky apoštolov 12,1-11
 1 V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých z cirkvi a robil im zle. 2 Mečom zahubil Jánovho brata Jakuba, 3 a keď videl, že sa to Židom páči, dal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. 4 Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch. Po Veľkej noci ho chcel predviesť pred ľud. 5 Petra teda strážili v žalári, ale cirkev sa zaňho ustavične modlila k Bohu. 6 V tú noc, keď sa ho Herodes chystal predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, zviazaný dvoma reťazami, a aj predo dvermi boli strážnici, ktorí strážili väzenie. 7 Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v cele zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Rýchlo vstaň!“ Reťaze mu spadli z rúk 8 a anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále.“ Peter to urobil. Anjel mu potom povedal: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ 9 Peter vyšiel teda von a šiel za ním; ani nevedel, že to, čo sa dialo prostredníctvom anjela, je skutočnosť. Domnieval sa, že má videnie. 10 Prešli cez prvú i cez druhú stráž a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou a tam mu anjel zmizol. 11 Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“

Nevieme, prečo Jánov brat Jakub musel zomrieť a Peter zažil zázrak vyslobodenia. Ak je naša viera založená na tom, či Pán Boh odpovedá na modlitby podľa našich predstáv, zrúti sa ako domček z kariet. Nemáme odpovede na všetky otázky. Ak je Boh naozaj Bohom, môže mať dôvody, ktoré my nepoznáme (T. Keller). – – Herodes Agrippa I. je populista. Robí to, čo sa páči väčšine a preto dal chytiť aj Petra. Nejde mu o vieru. Chce si takto upevniť moc a získať priazeň medzi židovskými vodcami. Peter je vzácna korisť, ale počas sviatkov nie je vhodné ho dať popraviť. Bolo (asi) 10. výročie smrti a vzkriesenia Pána Ježiša. Pri Petrovi sa striedajú 4 hliadky po 4 vojakoch, ale cirkev sa za neho neprestajne modlí. Zdá sa, že modlitby zostávajú bez odozvy. Takmer v poslednej chvíli je Peter zázračne vyslobodený. Boží čas nie je náš čas. Len vytrvajme v modlitbách! Očakávame však vôbec Božiu odpoveď? – – Vidíme, že tento zázrak zaskočil ako Petra, tak i modliacu sa cirkev (por. v.16). Ani vtedy ľudia nepovažovali zázraky za niečo samozrejmé. Ale tak ako oni, máme sa aj my modliť s nádejou a vytrvalosťou. Na začiatku modlitebného zápasu nie je problém mať oboje. Náročné sa to stane časom. Základom našej dôvery v Pána Boha je ten najväčší zázrak – smrť a vzkriesenie Pána Ježiša pre moju záchranu.
Modlitba: Bože, ďakujem za dar modlitby. Odpusť, že ju zanedbávam. Posilni moju vieru, nech vytrvalo a udatne bojujem na modlitbách. Amen.
Pieseň: ES 474
Autor: Ondrej Kolárovský

Utvrdzujem slovo Svojho služobníka a uskutočňujem rady Svojich poslov. Hovorím Jeruzalemu: „Budeš obývaný“ a judským mestám: „Budete vybudované“. Izaiáš 44,26
Tak sa prorocké slovo stalo pre nás pevnejším. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na lampu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nesvitne deň a nevyjde vám v srdciach zornička. 2.Petrov 1,19

Judit 8,11-24 (9-17) • Modlíme sa za: Vrútky (TuS)

Matúš 18,10-14
 10 Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach. 12 Čo si myslíte: Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? 13 A ak sa mu ju podarí nájsť, amen, hovorím vám, bude sa z nej radovať viac ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. 14 Takisto nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých.

Kto sú tí „maličkí“? V kontexte predchádzajúcich veršov to sú deti. Postavenie detí v tej dobe bolo iné. Dnes rodičia deti uctievajú. Vtedy sa na deti neraz pozeralo cez prsty. Sme varovaní, aby sme nepohŕdali nikým, kto by mohol byť v našich očiach bezvýznamný. Boh vie aj o tých najposlednejších. Vidíme tu dôvod, prečo Pán Ježiš prišiel – spasiť, čo zahynulo. Uvedomujeme si, že bez Pána Ježiša sme duchovne mŕtvi? S Ním sme prešli zo smrti do života (por. J 5,24). – – V podobenstve o stratenej ovci vidíme, ako veľmi Bohu na každom záleží. Pán Ježiš nemávne rukou: „Nevadí, však ich mám ešte 99.“ Načo zbytočne riskovať tých 99 kvôli jednej? Pastier nevie, ako dlho bude preč a či sa vôbec vráti a či stratenú ovcu nájde ešte živú. Pán Ježiš však ide hľadať a radosť v nebi je potom obrovská! – – Čo by sme robili my, keby sme našli stratenú ovcu? Dorazili by sme ju od hnevu kvôli tomu, koľko trápenia a starostí nám spôsobila? Prečo sa Pastier raduje z tej stratenej väčšmi než z tých 99 rozumnejších a poslušnejších? Pretože pre ňu sa jej nájdením všetko zmenilo. Nerobme si ilúzie, ona nemala šancu v divočine prežiť. Pastier jej priniesol život. Vidíme tu tiež, aká je Božia vôľa – Boh nechce, aby čo i len jeden zahynul. Inými slovami: Božia vôľa je, aby bol každý zachránený. Aj ty.
Modlitba: Bože, ďakujem, že si dobrým pastierom. Odpusť, že sa od Teba vzďaľujeme a prosím, aby si nás vždy viedol späť. Daj nám radosť z každej zachránenej ovečky a zbav nás reptania, že ideš za „horšími ľuďmi, než som ja.“ Amen.
Pieseň: ES 482
Autor: Ondrej Kolárovský

Nebudú hladní ani smädní, nezničí ich úpal ani slnko, lebo Ten, čo sa nad nimi zľutoval, bude ich viesť a pri prameňoch vôd ich napojí. Izaiáš 49,10
Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu. Ján 4,15

Judit 8,1-10 (1-8) • Modlíme sa za: Vrbové (BaS)

OKTÓBER
Heslo mesiaca: Prejavy Hospodinovej milosti neprestávajú, nekončia sa dôkazy Jeho zľutovania. Každé ráno sú nové, nesmierna je Tvoja vernosť.
Náreky/Plač 3,22-23

Jozue 5,13-15
13 Keď bol Jozua pri Jerichu, podíval sa a videl, že oproti nemu stojí niekto s vytaseným mečom v ruke. Jozua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: „Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?“ 14 On odpovedal: „Nie tak. Ja som vodcom Hospodinovho voja. Práve teraz som prišiel.“ Vtedy Jozua padol tvárou na zem, klaňal sa mu a spýtal sa: „Čo chce povedať môj pán svojmu služobníkovi?“ 15 Vodca Hospodinovho voja povedal Jozuovi: „Vyzuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté.“ Jozua tak urobil.

Miesto, na ktorom stojíš, žiješ, veríš, miluješ. Ako Jozuovi a Mojžišovi, tak znejú tie slová aj nám. Zrazu stojíme pred naším Pánom, pred ktorým nie je nič skryté. Naše chrámy, príbytky, alebo kúsok priestoru, v ktorom sa práve nachádzame. Dnes myslíme najmä na chrámy. Tým, že nám Boh dal chrámy, dal nám pocítiť, aké je to „mať kúsok neba na zemi“. Prezident Nelson povedal: „Každý chrám je symbolom našej viery v Boha a dôkazom našej viery v život po smrti.“ Tu Boh vidí hlboko do našich sŕdc. Ale je nevyhnutné zobuť „z nôh“ všetko, čo nás ťaží – naše hriechy, zloby, sváry, závisti, nenávisti… a s čistým, otvoreným srdcom vstúpiť na túto posvätnú pôdu. Vstúpiť s úctou a pokáním. Tu na tejto posvätnej pôde sa môžeme stretnúť. Tu je Pán s nami a medzi nami. Práve na tomto mieste sme k Pánovi najbližšie. Tu môžeme pozrieť v pokoji do svojho vnútra, hlboko do svojej duše a v modlitbe tam objaviť Boha. Tak sa pripravme a vstúpme. Zobujme si pokáním „obuv duše“, zablatenú a zašpinenú hriechom a vstúpme.
Modlitba: Bože, ďakujem, že aj pri bezbožnom Jerichu mohlo byť Sväté miesto, lebo si tam prišiel Ty. Odpusť, že málo vnímam, že som Tvojím chrámom a som svätý, teda oddelený pre Teba. Posväcuj ma stále Tvojou prítomnosťou. Amen.
Pieseň: ES 356
Autor: Alena Gombašanová

Hospodin, preto Ťa budem chváliť medzi národmi a ospevovať Tvoje meno žalmami. Žalm 18,50
Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Pretože Ty jediný si svätý. Zjavenie Jána 15,4

Judit 7,16-32 (11-24) • Modlíme sa za: Vrbovce (MyS)

1.Mojžišova 16,6b-14
Keď ju Saraj sužovala, Hagar od nej ušla. 7 Keď ju Hospodinov anjel stretol pri prameni vody na púšti, pri prameni na ceste do Šúru, 8 povedal jej: „Hagar, Sarajina slúžka, odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš?“ Ona odpovedala: „Utekám od svojej panej Saraj.“ 9 Hospodinov anjel jej povedal: „Vráť sa k svojej panej a buď jej poddaná!“ 10 Hospodinov anjel jej ďalej oznámil: „Rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať.“ 11 Hospodinov anjel ešte dodal: „Pozri, počala si, porodíš syna a dáš mu meno Izmael, lebo Hospodin ťa počul v tvojom pokorení. 12 Bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude proti všetkým svojim bratom.“ 13 Hagar nazvala Hospodina, ktorý ju oslovil, El-Roi. Povedala totiž: „Či som tu nezahliadla toho, ktorý ma vidí?“ 14 Preto sa tá studňa volá Beér-Lachaj-Roi, a je medzi Kadéšom a Beredom.

Za všetkým je náš Boh, ktorý vidí. Vidiac, že počala, začala sa slúžka Hagar povyšovať nad svojou paňou. „Keď potom Sáraj tvrdo nakladala s ňou, tá ušla od nej.“ Hagar sa rozhodla radšej ujsť a hľadať nový domov v neznámom svete, než znášať tvrdé zaobchádzanie. Hoci sa tento príbeh odohral ešte v starovekom Egypte, aj dnes sme svedkami útekov z domu. Dianie v Európe sa čoraz častejšie skloňuje v súvislosti s masovým príchodom migrantov, ktorí utekajú z krajiny nielen kvôli vojenským konfliktom, ale aj z náboženských, rasových či politických dôvodov. Opúšťajú svoje domovy dúfajúc, že inde sa bude s nimi zaobchádzať lepšie. K ľudom s týmto statusom pristupujú jednotlivé krajiny rozdielne, niektoré ústretovejšie ako iné. Migrácia je novou výzvou aj pre nás kresťanov, aby sme k nej zaujali postoj. Inšpirujme sa príkazom Pánovým (Mk 12,31): „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Láska a činná pomoc neznámemu človeku je prejavom lásky voči blížnemu. Preto sa nestavajme hneď odmietavo k pomoci druhým. To prostredníctvom nás kresťanov chce Pán Boh povedať tým, ktorí hľadajú nový domov: „bo počul Hospodin o tvojom trápení.“ Dôverujme v Božie zasľúbenie, pretože On nielen chce, ale aj požehnáva všetkých ľudí.
Modlitba: Bože, ďakujem za lásku, do ktorej nás vedieš. Odpusť, že málo pracujem na spáse migrantov. Veď ma Tvojím Duchom, nech vykonám ten diel práce, do ktorého ma povolávaš. Amen.
Pieseň: ES 642
Autor: Alena Gombašanová

Abnér zavolal na Joába: „Musí stále pustošiť meč? Nechápeš, že koniec bude trpký?“ 2.Samuelova 2,26
Vtedy mu Ježiš povedal: „Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.“ Matúš 26,52

Judit 7,1-15 (1-10) • Modlíme sa za: Vranov nad Topľou (ŠZS)

18. nedeľa po Svätej Trojici
A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. 1.Jána 4,21

Marek 10,17-27
17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ 18 Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku!“ 20 On mu však povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ 21 Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 22 Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku. 23 Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo!“ 24 Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im povedal ešte raz: „Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! 25 Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde bohatý do Božieho kráľovstva.“ 26 Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“

Presunutie zodpovednosti. Príbeh bohatého mládenca som počul nespočetnekrát a zvyčajne to končilo pointou: „My ľudia nemôžeme urobiť pre spasenie nič, sme odkázaní na Božiu milosť.“ Áno, je to veľká biblická pravda. Kontext nášho textu nám však nedovoľuje hodiť zodpovednosť za náš kresťanský život na Pána Boha. Pán Ježiš hovorí veľmi jasne, aká je zodpovednosť tých, ktorí Ho chcú nasledovať, a aké sú prekážky, ktoré zabránia človeku vstúpiť do Božieho kráľovstva. Keby sme to zhrnuli do jednej vety, znela by takto: Obrovskou prekážkou získania večného života je vlastnenie majetku a bohatstva, ktoré je pre teba všetkým. Môžeme namietať, že je to veľmi radikálne konštatovanie a že byť bohatý nie je až taký problém, ak pri tom bohatstve človek nemá srdce. Realitu života bohatých poznáme aj my a Ježiš ju popísal asi takto: Je skoro nemožné nemať srdce pri majetku, lebo majetok je pre mnohých modlou; bohatstvo ti zabezpečí pohodlný život a oveľa ťažšie sa dá hovoriť o nesení kríža; vzdať sa majetku a podeliť sa oň je pre bohatých zvyčajne také obťažné, ako pre gazdu strčiť koňa do psej búdy. Spasenie si nijako nemôžeme zaslúžiť, je to dar Boží. To, čo s týmto darom a milosťou urobíme, je naša zodpovednosť a Pán Ježiš nás vyzýva byť štedrými k potrebám núdznych.
Modlitba: Bože, ďakujem, že nám dávaš spasenie, keď ho my dávame na prvé miesto. Odpusť, že ho často odsúvam. Daruj mi vieru, že spása je životne dôležitá. Amen.
Pieseň: ES 382
Autor: Daniel Kobyľan

Miluj cudzinca ako seba samého. 3.Mojžišova 19,34
Potom už nie je ani Grék, ani Žid, ani obriezka, ani neobriezka, ani barbar, ani Skýt, ani otrok, ani slobodný, ale všetko a vo všetkých je Kristus. Kolosanom 3,11

Efezanom 5,15-20 • 2.Mojžišova 20,1-17 • 1.Petrov 4,7-11 • Žalm 142 • Modlíme sa za: Vlachovo (GeS)

Matúš 14,22-33
22 Nato hneď prikázal učeníkom nastúpiť do člna a ísť pred ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch do samoty modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. 24 Čln bol vzdialený od brehu už mnoho stadií a zmietali ním vlny, pretože vietor fúkal proti nim. 25 Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim, kráčajúc po mori. 26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: „To je prízrak!“ A od strachu kričali. 27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 28 Peter mu odpovedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode!“ 29 On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z člna, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ 31 Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ 32 Len čo nastúpili do člna, vietor utíchol. 33 Tí, čo boli v člne, klaňali sa mu a hovorili: „Naozaj si Boží Syn.“

Kráčaš po vode, alebo klesáš na dno? Niekedy sme Petrom, ktorý kráča po vode, keď sa nenechávame pohltiť „morom“ problémov, starostí, hriechov či zla, ale s vierou upierame svoj zrak na Pána Ježiša a napriek vysokým vlnám, ktoré predstavujú pre nás reálne nebezpečenstvo, Mu dôverujeme. Inokedy sme Petrom, ktorý hľadí skôr na „vietor“, a tak sa v mori problémov a starostí topí. Koho aspoň niekedy nezasiahla takáto „vlna“ pohlcujúca celého človeka? Kto nevie, čo to znamená topiť sa v problémoch? Kto nezažil okolnosti, keď človek nevie čo skôr; keď sa nemá o čo oprieť a čoho sa chytiť. Keď si pripadá sám a postupne, pomaly klesá, klesá… Našťastie, Peter nám ukázal, ako kráčať po vode. Nebyť vystrašený silným vetrom a rozbúreným morom. Vietor je často silný, ale Ježiš je silnejší. Rozbúrené more môže znepokojiť, ale nemôže pohltiť – ak sa chytíme Krista. Uprime aj dnes svoj zrak nie na vlny, ktoré môžu vzbudzovať obavu a strach, ale na Ježiša. Lebo On je našou istotou. On má moc nás nechať kráčať po vode, ale aj vytiahnuť, ak zapochybujeme. Hoci niekedy v búrke stratíme rovnováhu a pevný krok, Ježiš je náš suverénny záchranca. Táto skúsenosť nech nás vedie k stále väčšej dôvere k Nemu.
Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem, že Tvoje slovo mi dáva odvahu aj dnes kráčať po vode. Nenechaj ma topiť sa v problémoch, ale prosím, pomôž mi ich zodpovedne a múdro riešiť. Amen.
Pieseň: ES 484
Autor: Lýdia Kordošová

Nech Ti je príjemná reč mojich úst a úvahy môjho srdca pred Tebou, Hospodin, moja Skala a môj Vykupiteľ! Žalm 19,15
Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci. Lukáš 2,19

Judit 6,10-21 (6-20) • Modlíme sa za: Veľký Lom (NoS)

Hebrejom 12,1-3
1 Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou. 2 Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na toho, ktorý zniesol od hriešnikov voči sebe také protirečenie, aby ste neochabovali a neklesali na duchu.

Cieľ. Rok 2024 je významný pre bežeckú verejnosť. Sté výročie dosahuje Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Najstarší v Európe. Množstvo profesionálnych i rekreačných bežcov má pred sebou výzvu: zabehnúť v čo najlepšom čase vzdialenosť 42,195 km. Je preto úplne prirodzené, že bežci majú na sebe čo najmenšiu záťaž. O podobnom „duchovnom maratóne“ píše pisateľ Listu Hebrejom. Lebo život viery je skutočne behom na dlhú trať. Naň sa treba zodpovedne pripraviť. Zbaviť sa hriechu, zbytočných vecí, ktoré sú príťažou. Len človeka zbytočne zaťažujú a oberajú o energiu. No základom všetkého je mať pred očami cieľ, ktorý chceme dosiahnuť. Apoštol Pavel to vystihol dokonca športovou terminológiou: „Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním v Kristovi Ježišovi“ (F 3,14). Ten je oveľa cennejší než úspešne zabehnutý jubilejný košický maratón.
Modlitba: Drahý Ježiš, spolu s Tebou i množstvom iných ľudí bežíme životom. Snímaj z nás ťarchu hriechu, aby sa nám ľahšie bežalo a dodávaj dosť potrebnej energie na zvládnutie tohto „závodu“ a dosiahnutie zasľúbeného cieľa. Amen.
Pieseň: ES 675
Autor: Ľubomír Kordoš

Tešte sa však a ustavične jasajte nad tým, čo tvorím. Izaiáš 65,18
Všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nič nie je na zavrhnutie, ak sa prijíma s vďakou. Veď sa to posväcuje Božím slovom a modlitbou. 1.Timotejovi 4,4-5

Judit 5,22-6,9 (5,24-6,5) • Modlíme sa za: Veľký Grob – Čataj (BaS)

Skutky apoštolov 5,34-42
34 Vtedy vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ Zákona, ktorého si vážil celý národ, a rozkázal vyviesť tých ľudí na chvíľu von. 35 Potom im povedal: „Muži Izraela! Dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. 36 Veď prednedávnom povstal Teudas a hovoril o sebe, že je niekým výnimočným. Pridalo sa k nemu asi štyristo ľudí, no keď ho zabili, všetci jeho prívrženci sa rozpŕchli a nikto z nich neostal. 37 Po ňom, v dňoch súpisu, povstal Júda Galilejský a strhol so sebou ľud. Aj on zahynul a rozpŕchli sa všetci, čo šli za ním. 38 Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak tento zámer a toto dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa, 39 no ak je od Boha, nebudete ich môcť zničiť; aby sa neukázalo, že bojujete aj proti Bohu.“ Tak sa ním dali presvedčiť. 40 Zavolali si apoštolov, dali ich potrestať, zakázali im hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich. 41 Oni odišli spred veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. 42 Každý deň neprestajne učili v chráme i po domoch a zvestovali evanjelium, že Ježiš je Mesiáš.

Život na Božom Slove. Apoštolovia boli v situácii, keď potrebovali odvahu, silu a múdrosť Ducha Svätého. Pán Boh sa k nim priznával a pomáhal im šíriť evanjelium záchrany v Ježišovi Kristovi. Nebolo to pohodlné, neustále sa im vyhrážali a boli prenasledovaní, ale túžba odovzdať ľudom okolo nich toto vzácne evanjelium záchrany, ktorým boli sami dotknutí, bola väčšia. – – V Ježišovi Kristovi sa naplnilo, čo Boh povedal. Biblia nám tak dáva vedieť, že na Boha sa môžeme spoľahnúť. Božie Slovo je spoľahlivé. Aj my sme pozvaní Mu veriť. Otázka neznie, či Boh dodrží Svoje zasľúbenia, ale či my na nich vybudujeme svoje životy. Či sa o Božie Slovo dokážeme oprieť. Žijeme v časoch zúfalstva, ľudia zomierajú pre nedostatok nádeje. Mnohí ľudia položili svoje istoty v ľudskú vratkú nádej. Apoštolovia položili svoje životy na Božie Slovo. Priznávajú sa k nemu, hovoria o ňom a modlia sa na základe Božích zasľúbení. Vedia, že nie je už odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi. Na Božom Slove postavili všetko. Boh nás pozýva veriť Mu, pozýva nás položiť život na Jeho Slovo.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje Slovo večného života. Odpusť, že si ho málo vážim. Daj, nech sa sústreďujem naň, nie na ľudské výmysly. Amen.
Pieseň: ES 525
Autor: Andrea Lukačovská

Mám plniť Tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, vo svojom vnútri mám Tvoj zákon. Žalm 40,9
Ježiš zákonníkovi odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“ Matúš 22,37-39

Judit 5,1-21 (1-23) • Modlíme sa za: Veľký Grob – Čataj (BaS)

Lukáš 7,1-10
1 Keď skončil svoju reč k ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. 2 Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. 3 Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil. 5 Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.“ 6 Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, tak ide. A druhému: ‚Poď sem!‘, tak príde. A svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí.“ 9 Keď to Ježiš počul, začudoval sa. Obrátil sa k zástupu, ktorý išiel za ním, a povedal: „Hovorím vám, takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“ 10 Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

Choď za Ježišom. Neraz sa ocitáme v situácii, keď prosíme Pána o pomoc. Či je to choroba, neisté rodinné, pracovné položenie, zničené vzťahy, ktoré sa narušili pre nepremyslené slová, chybné konanie. Nespíme, trápime sa, uvažujeme. – – V našom biblickom texte nám stotník ukazuje, ako žiť vo chvíľach, ktoré nemáme v rukách: Veril Ježišovi. Veril, že On pozná najlepšie to, čím práve žije. Veril, že toto sú okamihy, ktoré Ježiš pozná, do ktorých príde. – – Náš život potrebuje modlitby. My sami sa každý deň nájdeme v situáciách, keď končia naše schopnosti, túžime si premodliť určité okamihy. Pozývame Ježiša, aby nás v nich predbehol. Stotník prichádza za Ježišom vo chvíli, keď pomoc potrebuje iný človek. Do svojho volania k Ježišovi vkladá priateľa, pomocníka, sluhu. Prichádza pokorne, s dôverou. Aj to je skutok lásky, keď sa modlíme za druhých. Možno aj ty máš niekoho, kto potrebuje modlitby. Povedz Ježišovi o svojich blízkych, modli sa za priateľov i nepriateľov. Dôveruj Mu.
Modlitba: Bože, ďakujem, že nás počúvaš. Odpusť, že k Tebe málo hovorím s vďakou, úctou či prosbou. Daruj mi vieru a veď ma Kristovým Duchom k rozhovoru s Tebou. Amen.
Pieseň: ES 445
Autor: Andrea Lukačovská

Pozri, Ja som Hospodin, Boh celého tvorstva, je pre Mňa azda nejaká vec nemožná? Jeremiáš 32,27
Keď Ho učeníci uvideli, klaňali sa Mu. No niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil a povedal im: „Daná Mi je všetka moc na nebi aj na zemi.“ Matúš 28,17-18

Judit 4,1-15 (1-14) • Modlíme sa za: Veľké Uľany (BaS)

1.Mojžišova 15,1-6
1 Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo: „Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena.“ 2 Abrám povedal: „Pán, Hospodin, čože mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ 3 Abrám ešte dodal: „Veď si mi nedal potomka a môj sluha, narodený v mojom dome, má byť mojím dedičom?“ 4 Hospodin mu však povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba.“ 5 Vyviedol ho von a povedal mu: „Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať,“ a dodal: „Toľko bude tvojho potomstva.“ 6 Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť.

Abrámovi zaznelo slovo Hospodinovo vo videní. Bolo to ráno alebo večer? V čase, keď sa v súkromí modlil, alebo počas práce? Nevyberáme si, kedy k nám Hospodin hovorí. Abrám toto slovo (videnie) od Hospodina započul a utvrdilo ho o Božej priazni.
„Ja som tvoj štít“ možno chápať aj ako „som tvoj vládca – chránim ťa.“ Hospodin ako štít, teda slúžiaci Kráľ, chrániaci Abráma a rovnako aj nás. Nasadzuje Seba ako štít pred nás, okolo nás. Abrám uveril Hospodinovi. Vtedy neboli kostoly ani Biblia, neboli ani predkovia, ktorí verili v Hospodina, aby Abrám išiel v ich šľapajach, naopak, mal ich opustiť. Nebola ani cirkev, ani spevník. Na vieru v Hospodina nepotrebujeme nič z toho, všetko sú to ale dôležité pomôcky. Podstatné je, či uveríme Hospodinovi. Abrám Mu uveril na základe svojej skúsenosti s Ním a na základe slova, ktoré počul vo videní – spoznal Ho, budoval si s Ním vzťah. Viera na základe vzťahu, ktorý Hospodin s Abrámom vybudoval a buduje aj s nami. „I uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť.“ Farizeji sa v čase Novej zmluvy snažili dosiahnuť spravodlivosť dodržiavaním zákona a pravidiel, a nedosiahli ju. Abrám ju dosiahol vierou. My ju nedosiahneme chodením do kostola, ba ani dobrými skutkami. To robme z lásky k Hospodinovi. Spravodlivosť dosiahneme skrze vieru, že Pán Ježiš naplnil našu spravodlivosť za nás a pre nás.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje Slovo. Odpusť, že si ho tak málo pripúšťam k srdcu. Veď ma Tvojím Duchom a pridávaj mi vieru, nech mám viac chuti vnímať Ťa a poslúchať. Amen.
Pieseň: ES 539
Autor: Ján Grexa

Ako zem vyháňa svoje rastliny a ako záhrada dá vyklíčiť svojmu semenu, tak Pán, Hospodin, dá vyklíčiť spravodlivosti a chvále pred všetkými národmi. Izaiáš 61,11
Božie kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade, kde vyrástlo na veľký strom a nebeské vtáky hniezdili v jeho konároch. Lukáš 13,18-19

Judit 2,28-3,10 (2,18-3,12) • Modlíme sa za: Veľké Leváre (BaS)

Hebrejom 11,1-7
1 Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme, 2 lebo pre ňu získali predkovia dobré svedectvo. 3 Vo viere chápeme, že Božie slovo stvárnilo svet tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné. 4 Vo viere Ábel priniesol Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, a Boh vydal o jeho daroch svedectvo; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí. 5 Pre vieru bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť, a nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením dostal svedectvo, že sa páči Bohu. 6 Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Veď kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, čo ho hľadajú. 7 Vo viere Noach, Bohom poučený o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.

Viera dáva odpoveď aj na témy, ktorým nerozumieme. Ábel obetoval to najlepšie zo svojho stáda. Na prvý pohľad to nedáva zmysel – zabiť najlepšie kusy a nemať z toho úžitok. Ak mám niečo obetovať, tak obetujem to, čo mi bude najmenej chýbať. To je logické. Viera mení perspektívu. Ábel vierou dal to najlepšie. V jeho viere bola láska k Hospodinovi (dal Mu to najlepšie), uznanie Božej zvrchovanosti a svojej ľudskosti (tzn. je len človek a nie je múdre spoliehať sa v živote len na seba) a dôvery v Hospodina – Ábelovi nebudú chýbať jeho najlepšie kusy zo stáda, lebo Hospodin sa o neho postará lepšie, ako by sa o seba postaral sám. – – Vierou zisťujeme, že náš život, budúcnosť atď. nemáme v rukách, a to je podstata. Viera nie je len jednou z možností, je to jediná cesta. „Je podstatou toho, čoho sa nádejame,“ nového večného života, ktorý vierou žijeme už teraz. Viera robí rozdiel. Ísť do kostola a ísť do kostola s vierou je rozdiel. Ráno vstať a vstať s vierou. Rozprávať sa s ľuďmi s vierou. Viera nás preberá k životu. Odvracia nás od formálneho plnenia prikázaní – k tomu, aby sme prikázania žili (nielen obetovať, ale obetovať s vierou). Viera nás niekedy vedie robiť veci, ktoré by sme inak nikdy nerobili a majú z toho úžitok aj iní (Nóach a koráb). Viera vyžaduje vytrvalosť. Kde vieru zobrať? Možno v modlitbe: „Pane, prispor mi viery.“
Modlitba: Bože, ďakujem, že si múdrejší, ako my ľudia. Odpusť, že niekedy si myslím opak a namiesto viery rozmýšľam, ako to urobiť lepšie, než prikazuješ. Posilňuj vo mne vieru, nech Ťa poslúcham a prijímam Tvoje dobré dary. Amen.
Pieseň: ES 446
Autor: Ján Grexa

Hospodin oznámil Svoju spásu, Svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov. Žalm 98,2
Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Matúš 5,6

Judit 2,14-27 (7-17) • Modlíme sa za: Veličná (LOS)

17. nedeľa po Svätej Trojici
Víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. 1.Jána 5,4c

Matúš 15,21-28
21 Ježiš odtiaľ vyšiel a utiahol sa do okolia Týru a Sidonu. 22 Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom.“ 23 On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: „Zbav sa jej, lebo kričí za nami.“ 24 Odpovedal im: „Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela.“ 25 No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ 26 On jej však povedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 27 No ona povedala: „Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia omrvinkami, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ 28 Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš!“ A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.

Byť na vedľajšej koľaji. Neviem, ako by ste sa cítili, keby ste dostali najavo, že len zavadziate, či ste prekážkou toho, aby ostatným bolo dobre? Keby vaša zúfalá potreba a kričanie o pomoc boli len výkrikom do tmy. Skrátka, stojíte na vedľajšej koľaji a všetko podstatné sa deje mimo vás. A dokonca Pán Boh koná mimo vás. Aj pre mňa je ťažké pokorne prosiť o odrobinku Božej dobroty a priazne – ako to urobila žena v našom príbehu. A jej postoj bol odmenený: jej dcéra bola uzdravená. – – Tento príbeh môže vyvolávať dojem, že Pán Ježiš má rád tých Svojich, dnes by sme povedali kresťanov – Božie deti, a tí ostatní: hriešnici, bezbožníci, sa najprv musia obrátiť, aby sa o nich zaujímal. Boh však nie je prijímačom osôb ani nerobí kategórie ľudí – miluje všetkých rovnako. Pokora a volanie o pomoc ženy spôsobili, že upresnil jadro a opravdivosť viery. – – Keď píšem tieto riadky, mám rovnakú túžbu byť osamote, mať pokoj od všetkých, cítim sa, akoby som už všetko zo seba vydal a som prázdny. Ale Pán Ježiš ma učí cez tento príbeh ešte niečo: dostal som toľko Jeho dobroty a lásky, že som povinný dávať aspoň tie omrvinky Božej lásky núdznym okolo seba, ktorí to tak zúfalo potrebujú.
Modlitba: Bože, ďakujem, že máš rád všetkých ľudí. Odpusť, že ich ja rozdeľujem a posudzujem. Rozlej vo mne Tvojím Duchom lásku ku všetkým. Amen.
Pieseň: ES 633
Autor: Daniel Kobyľan

On bude pokojom. Micheáš 5,4
Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania.
1.Petrov 3,9

Rimanom 10,9-17(18) • Izaiáš 49,1-6 • Galaťanom 3,26-29 • Žalm 138 • Modlíme sa za: Važec (LOS)

Rimanom 4,18-25
18 Proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov podľa slov: Také veľké bude tvoje potomstvo. 19 Mal skoro sto rokov a videl svoje odumreté telo i odumreté materské lono Sáry, no predsa neoslabol vo viere. 20 Nezapochyboval v neviere o Božom prisľúbení, ale naopak, stal sa silným vo viere a tak vzdal slávu Bohu. 21 Bol pevne presvedčený, že ten, ktorý dal sľub, môže ho aj splniť. 22 Preto mu to bolo zarátané za spravodlivosť. 23 Nie však iba pre neho bolo napísané, že mu bolo zarátané, 24 ale aj pre nás. Zarátané má byť nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána. 25 On bol vydaný za naše previnenia a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.

Chcem zobrať Pána Boha za slovo. Často začíname deň s otázkou: Čo ma dnes asi tak čaká? Ľudská skúsenosť hovorí: Dobre urobíš, keď budeš rátať so všetkým. Božie slovo nám otvára mnohé nádeje. Pre nás všetkých táto nádej znamená istotu zabezpečeného neobmedzeného životného šťastia pre zásluhy Kristove. Ale ako je to s mojimi životnými snami? S ktorými Božími uisteniami vo svojom pozemskom živote smieme počítať? – – Abrahám dostal Božie uistenie o potomstve: Stane sa otcom mnohých národov. Uveril tomu. Zobral Boha za slovo a nevzdával sa toho, čo mu Boh sľúbil. Hoci mal sto rokov a Sára 90. Uveril v to, čo sa javí ako nemožné. A stalo sa. Rabíni učili radikálnu teologickú poučku: „Čo je napísané o Abrahámovi, to je napísané aj o jeho deťoch.“ – – Aj my sme Abrahámove deti. Každý z nás máme svoju cestu. V modlitbách ďakujeme za vystrojenie darmi, ktoré sme prijali a prosíme o vedenia Božieho Ducha. Očakávame pochopenie Božích plánov pre svoju cestu. Dávame sa pozvať k novým rozhodnutiam, aj keď už nie sme vo veku, keď sa bežne robia nové rozhodnutia o službe. Keď sme uverili v Božie sľuby, nevzdávajme sa ich. Boh dáva dary a pozýva v každom veku do služby. Tešme sa z toho, že umožňuje to, čo je prekvapivé a dobré.
Modlitba: Vďaka, Bože, že máš s nami ešte stále Svoje plány. Otváraš pochopenie Tvojej vôle pri nás. Vytváraš predpoklady pre uskutočnenie Tvojich plánov. V každom veku nám vkladáš do srdca cesty, ktoré chceš uskutočniť pri Tvojom diele lásky a milosti vo svete. Ďakujeme za to, že môžeme spoliehať na splnenie Tvojej vôle. Amen.
Pieseň: ES 649
Autor: Július Filo

Veselé srdce rozjasňuje tvár, kým bolesť srdca ubíja ducha. Príslovia 15,13
Etiópsky eunuch natešený pokračoval v ceste. Skutky apoštolov 8,39

Judit 2,1-13 (1-6) • Modlíme sa za: Uhrovec (PoS)

Zjavenie Jána 2,8-11
8 Anjelovi cirkvi v Smyrne napíš: ‚Toto hovorí Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil: 9 Poznám tvoje súženie aj chudobu — ale si bohatý —; poznám i rúhanie tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia, no nie sú, sú však synagógou satana. 10 Neboj sa toho, čo máš vytrpieť! Hľa, diabol niektorých z vás uvrhne do väzenia, aby ste prešli skúškou, a budete sužovaní desať dní. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života! 11 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neuškodí.‘

Dokážem byť verný celý život? „Život je dlhý pre jednu lásku…“ v jednej často hranej populárnej piesni opakovane zaznieva toto vyznanie. My dnešní ľudia máme radi zmenu: Zmena, to je život. Pestrosť programu a cieľov. Obľubujeme to. Jednotvárnosť unavuje. – – List Vzkrieseného Ježiša do Smyrny pozýva k vernosti na celý život. Ten, čo zomrel za mňa i za teba, ponúka Svoje spoločenstvo ponad všetky prekážky života. Odmenou nám bude veniec života. Hodnota venca je v tom, že nám neuškodí ani druhá smrť, hovorí Ježiš. – – Smyrna vraj bola veľmi krásnym miestom pre život. Muselo byť ohromné žiť v tomto meste. My tiež žijeme v krajine, ktorá je nádherná. Kým nám ako tak slúži zdravie, alebo sme si navykli na naše obmedzenia, tešíme sa z každej hodiny nášho života. Víťaz Ježiš nám hovorí, že aj keby prišlo to, čo dokáže pokaziť radosť a narušiť pokoj, tak Jeho láska platí. Jediná láska, pre ktorú život nie je dlhý, je Jeho láska ku mne. Jeho láska ostáva pri mne. Dokážem sa z nej tešiť celý život? Ak áno, bude to pevným základom, na ktorom môžem rozvíjať svoje pestré plány kompatibilné s Jeho vôľou.
Modlitba: Vďaka, Pane, za miesto, kde si ma postavil do života. Za dary, ktoré si mi dal, vzťahy a podporu, ktoré prežívam. Vďaka za to, že Tvoja vernosť v Duchu Svätom platí. Ďakujem teraz najmä za Tvoje pozvanie k vernosti. Prosím o Tvoje požehnanie dnes a počas celého života. Amen.
Pieseň: ES 456
Autor: Július Filo

Boh sám rozprestiera nebesia a kráča na morských vlnách, je tvorcom Veľkého voza aj Orióna, Plejád aj súhvezdí juhu. Jób 9,8-9
Máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre Neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze Neho. 1.Korinťanom 8,6

Judit 1,1-16 (1-11) • Modlíme sa za: Uhorské (NoS)

Filipanom 1,18b-26
Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či naoko, alebo úprimne, zvestuje Kristus. Z toho sa radujem a aj sa budem radovať. 19 Viem predsa, že mi to poslúži na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. 20 Túžobne očakávam a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou, ako vždy aj teraz, bude oslávený Kristus na mojom tele, či životom, alebo smrťou. 21 Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk. 22 Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si zvoliť. 23 Ťahá ma to na obe strany: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, 24 ale pre vás je potrebnejšie, aby som ostal v tele. 25 Na to sa spolieham a viem, že zostanem a budem s vami všetkými na vaše napredovanie a na radosť z viery, 26 aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Kristovi Ježišovi, keď zasa prídem k vám.

Pre čo žijete? Čo je zmyslom vášho života? Pre apoštola Pavla to bolo jasné: Žil pre Krista. Žiadna túžba po sláve, žiadna túžba po majetku alebo moci. Žil, aby miloval, chválil Pána Ježiša a slúžil Mu. Nemyslel na svoju vlastnú pohodu, ale na prospech ľudí okolo neho. Jeho radosť nebola závislá na vonkajších okolnostiach a bol rád, že sa zvestuje evanjelium, nech už to robil ktokoľvek. Túžobne čakal na Krista a zmyslom jeho života bolo zvestovať Jeho slovo. Kristus bol dôvodom jeho existencie, a preto aj vyznal: „… lebo mne žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ – – Túto vetu asi nedokáže povedať iba tak hocikto. Dokážeme to my? Môžeme aj my dnes s pokorou vyznať, že naším životom je Kristus? Že nám nezáleží na ničom viac, ako na tom, aby bol oslávený v našom živote? A keby nás povolal aj hneď teraz, smrť by pre nás bola iba ziskom? Aj dnes nás Pán Boh volá, aby sme sa na Neho v dôvere spoľahli. Nie iba v niektorej oblasti života, ale úplne. Pretože On je všemohúci Boh a stojí na našej strane.
Modlitba: Bože, ďakujem za dar Pána Ježiša. Odpusť, že si Ho málo vážim. Pridaj mi úctu k Nemu, aby som sa dokázal vzdať každej príťaže a aby si mohol cezo mňa urobiť veľa dobrého. Amen.
Pieseň: ES 475
Autor: Danica Fojtíková

Hospodin, nesúď sa so Svojím služobníkom; veď pred Tebou nikto zo živých nie je spravodlivý. Žalm 143,2
Ježiš povedal žene: „Odpúšťajú sa ti hriechy. Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ Lukáš 7,48.50

1.Makabejských 4,52-61 • Modlíme sa za: Turíčky (NoS)

Marek 5,21-24.35-43
21 Keď sa Ježiš opäť preplavil člnom na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila!“ 24 Ježiš s ním odišiel. Nasledoval ho veľký zástup a tlačili sa na neho.
35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy a vraveli: „Tvoja dcéra zomrela, načo ešte unúvaš učiteľa?“ 36 Avšak Ježiš prepočul to, čo hovorili, a povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.“ 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne prikázal, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.

O čo dnes prosíš Pána Boha? Jairovou túžbou bola iba jedna vec: Chcel, aby Ježiš prišiel k nemu domov a uzdravil mu dcéru. Padol Mu k nohám a s dôverou Ho žiadal o Jeho dotyk. Okolnosti však zapríčinili, že sa Ježiš nestihol dostať ku chorému dievčaťu. Zomrela. Zdalo sa, že už nie je žiadna nádej a Pán sa už ani nemusí namáhať prísť. Spasiteľ však jej otcovi povedal: „Neboj sa, len ver.“ A Jairovu dcéru vrátil k životu… – – V tomto príbehu sú veľké emócie. Strach, úzkosť, beznádej, výsmech, úžas. A taký je skutočne život. Často nás v ňom niečo premáha. Skúsme sa teda zamyslieť – v akej oblasti dnes potrebujeme počuť vetu: „Neboj sa, len ver,“ aj my? Nie je totiž ešte neskoro o niečo prosiť Ježiša, aj keď niektoré okolnosti svedčia o konci. Nenechajme sa oklamať strachom, že už nie je žiadna nádej. Žiadajme Spasiteľa o pomoc. Volajme na Neho, aby prišiel. Nikto iný totiž nemá posledné slovo, iba On. Viera je tajomstvo sily, ktoré premáha život aj smrť. A On počuje každé volanie srdca. Necháme teda dnes nad sebou zvíťaziť strach, alebo vieru?
Modlitba: Bože, ďakujem za dar viery. Odpusť, že niekedy upadám do strachu a beznádeje. Upevňuj vo mne vieru, že všetko slúži na dobro milujúcim Boha a tvor vo mne lásku k Tebe. Amen.
Pieseň: ES 444
Autor: Danica Fojtíková

Vychádza hviezda z Jákoba, povstáva žezlo z Izraela. 4.Mojžišova 24,17
Ja, Ježiš, som poslal Svojho anjela, aby vám v cirkvách svedčil o týchto veciach. Ja som koreň a rod Dávida, jasná ranná hviezda. Zjavenie Jána 22,16

1.Makabejských 4,36-51 • Modlíme sa za: Turčianske Jaseno (TuS)

Izaiáš 38,9-20
9 Ďakovná pieseň judského kráľa Chizkiju, keď bol chorý a vyzdravel zo svojej choroby. 10 Ja som povedal: „V polovici svojich dní musím odísť, do brán podsvetia som vykázaný na zvyšok mojich rokov.“ 11 Povedal som: „Neuvidím Hospodina v krajine živých, neuzriem už človeka medzi obyvateľmi sveta. 12 Môj príbytok je strhnutý, odťahuje sa odo mňa sťa pastiersky stan. Ako tkáč som dotkal svoj život, veď si ma odstrihol od vlákna. Vo dne v noci ma vydávaš napospas. 13 O pomoc volám až do rána. Ako lev drví všetky moje kosti, vo dne v noci ma vydávaš napospas. 14 Pištím ako lastovička, kvílim ako holubica. Moje oči meravo hľadia do výšky: Pane, som v tiesni, zastaň sa ma! 15 Čo môžem hovoriť? Veď čo mi on povedal, to aj urobil. Budem ťa chváliť po všetky svoje roky, aj keď mám horkosť v duši. 16 Pane, žijem, lebo moje srdce dôveruje tebe, len v tom je život môjho ducha. Uzdrav ma a dopraj mi žiť! 17 Hľa, moja veľká trpkosť mi dodala pokoj. Ty si mi zachránil život pred hrobom záhuby, lebo všetky moje hriechy si zahodil za chrbát. 18 Veď podsvetie ťa nebude velebiť ani smrť ťa nebude chváliť a tí, čo zostupujú do hrobu, už nedúfajú v tvoju vernosť. 19 Len živý, živý ťa velebí ako ja dnes; otec synom zvestuje tvoju vernosť. 20 Hospodin ma zachránil, preto chcem hrať na strunové nástroje po všetky dni svojho života pred Hospodinovým domom.“

Čo môžem hovoriť? Úprimné volanie kráľa Chizkiju, ktorý mal v tom čase iba 39 rokov (porovnaj 2.Kráľov 18,2 a 20,6). Je pochopiteľné, že je nespokojný a sťažuje sa pred Bohom. Ešte predsa nie je jeho čas, prečo ho Boh „odstrihol od osnovy“? Prečo po veľkom Božom víťazstve, keď musela pred bránami Jeruzalema kapitulovať obrovská Asýrska armáda, prichádza takáto zdanlivo nezmyselná rana? Kráľa vedie k zlomenosti. Plače pred Bohom a volá na Neho, „stene ako holubica,“ prosí o milosť. Až prichádza do bodu odovzdanosti: „Čo môžem hovoriť?“ Odovzdanosť Bohu – tá nás oslobodzuje od potreby našich ľudských vysvetlení a riešení. V odovzdanosti prichádza aj Chizkijovo vyznanie: „Pane, napriek tomu budem žiť…“ A je inšpiráciou aj pre nás, ktorí dnes žijeme v Kristovi. Môžeme cez akékoľvek okolnosti s vierou vyznať: „Napriek tomu budem žiť!“ Chizkija dostal z Božej milosti ešte 15 rokov života tu na zemi a zaviazal sa chváliť Hospodina po všetky tieto dni. Aj my sme dnes dostali milosť žiť ďalší deň. A možno ešte aj ďalší po ňom. Tak nech je aj náš život chválou Jeho dobroty po všetky naše dni.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju múdrosť a moc. Odpusť, že ich málo prijímam. Uč ma žiť vo vzťahu s Tebou a prijímať Tvoju dobrú moc a múdrosť. Amen.
Pieseň: ES 343
Autor: Jozef Grexa ml.

Rok korunuješ Svojou dobrotou. Žalm 65,12
Boh dobre robil, keď vám z neba dával dážď a úrodné časy, a keď vás sýtil pokrmom a vaše srdcia radosťou. Skutky apoštolov 14,17

1.Makabejských 4,26-35 • Modlíme sa za: Turany (TuS)

Rimanom 6,19-23
19 Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste odovzdali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti, tak teraz odovzdajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie. 20 Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní od spravodlivosti. 21 Aký osoh ste mali vtedy? Teraz sa za tie veci hanbíte. Lebo ich koncom je smrť. 22 Teraz však, oslobodení od hriechu, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. 23 Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.

Slobodný otrok. Obraz otroctva bol v Rímskej ríši všetkým dobre známy: Pán vládne, otrok poslúcha. Dnes tomu síce nehovoríme „otroctvo“, ale pánov, ktorí nám chcú vládnuť, je okolo nás dosť. Napríklad strach: Ak sa budeš dostatočne báť, určite sa zaviažeš platiť mesačne nejaké životné poistenie. Strach vládne, ty platíš. Alebo nespokojnosť: Ak budem zarábať viac, budem si môcť dovoliť ešte toto a cestovať ešte tam. Nespokojnosť vládne, ty pracuješ stále viac. Zaujímavé je, že Biblia nám neradí oslobodiť sa spod otroctva, ale vybrať si iného pána. Otrok si môže vyberať? Ako je to možné? ÁNO! Môžeme si vybrať, pretože prišiel dobrý Pán Spravodlivosť a za obrovskú cenu nás kúpil od pána Hriechu (v. 18) a – toto je škandál milosti – dáva nám slobodu si vybrať: slúžiť hriechu, alebo Bohu. Neslúžiť nikomu sa nedá – môžeme si byť pánmi zdanlivo sami, ale nakoniec budeme aj tak otrokmi našej vlastnej sebalásky, našich vášní, túžob… a to je najhoršie otroctvo. A ako si to môžeme vybrať? Poslušnosťou: „ste otrokmi toho, koho poslúchate.“ Avšak ten výber nie je celkom objektívny – ak ma Boh vykúpil z otroctva výmenou za vlastného Syna a dal mi slobodu, až do smrti ma to viaže poslúchať Ho. Jednoducho neviem inak. Som slobodný otrok Jeho lásky.
Modlitba: Bože, ďakujem za slobodu od hriechu. Odpusť, že niekedy chcem slobodne hrešiť. Daj mi schopnosť rozlíšiť hriech a odpor voči nemu. Amen.
Pieseň: ES 652
Autor: Jozef Grexa ml.

Pán, Hospodin, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Izaiáš 50,7
Ale keď Peter videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ Matúš 14,30

1.Makabejských 4,1-25 • Modlíme sa za: Turá Lúka (MyS)

16. nedeľa po Svätej Trojici
Spasiteľ Ježiš Kristus odstránil smrť a Svojím evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. 2.Timotejovi 1,10b

Ján 11,1(2)3.17-27(28-38a)38b-45
1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. (2 Bola to tá Mária, ktorá natrela Pána voňavou masťou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.) 3 Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“
17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. 19 Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. 20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. 21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.“ 23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ 24 Marta mu povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ 25 Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. 26 Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“ 27 Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
(28 A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ 29 Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu. 30 Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti. 31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať. 32 Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.“ 33 Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený 34 sa pýtal: „Kde ste ho položili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 35 Ježiš zaplakal. 36 Tu povedali Židia: „Hľa, ako ho mal rád!“ 37 Niektorí z nich však hovorili: „Či nemohol ten, ktorý otvoril oči slepému, urobiť aj to, aby tento nezomrel?“ 38 Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu.)
Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39 Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štvrtý deň mŕtvy!“ 40 Ježiš jej odpovedal: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43 Keď to povedal, zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“ 44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť!“ 45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

Nádej na život. Pán Ježiš nám dnes hovorí: Existuje život po smrti. Dokážem to tým, že vzkriesim Lazara po štyroch dňoch v hrobe. A dokážem to aj tým, že vstanem z mŕtvych po Mojom vlastnom ukrižovaní a neukážem sa len na chvíľku, ale budem sa zjavovať počas štyridsiatich dní, aby som presvedčil svet, že skutočne žijem. Pretože som premohol hrob, aj Moji nasledovníci ho premôžu. Môžu si byť istí, že budú so Mnou žiť v nebi. Pán Ježiš nás teda pozýva, aby sme s Ním zažili nebo. – – Ako reagujeme na toto pozvanie? Možno si nie sme istí, kde presne sa nachádzame vo vzťahu s Bohom a pýtame sa: „Aká je cena vstupenky do neba?“ Nuž pravdou je, že cena tejto vstupenky je príliš vysoká na to, aby sme ju niekedy sami dokázali zaplatiť. Nemôžeme si kúpiť cestu do neba tým, že sa budeme snažiť byť dobrí alebo nábožní. Pán Ježiš hovorí: „… kto verí vo Mňa…“ (v. 25b). Preto skúmajme, či aj my dokážeme s Martou vyznať: „Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Boží Syn,

Marek 12,41-44
41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí dávali veľa. 42 Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. 43 Zavolal si učeníkov a povedal im: „Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Všetci tam dali zo svojho nadbytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.“

Čoho sme ochotní vzdať sa pre Pána? Financie sú vždy háklivá téma. V každom čase. Koľko ich vynaložíme na veci, ktoré často ani nepotrebujeme? Akú časť zo svojich financií dávame Pánu Bohu? Keď sa Ježiš pozeral na ľudí, ktorí hádzali do chrámovej pokladnice peniaze, čo videl? Dva prístupy: Jeden hovoril o dávaní zvyškov z prebytku a druhý o obetovaní všetkého, čo človek má. Prvý hovoril o tom, že si na Pána Boha človek spomenie ako na občasný doplnok života, druhý zase o tom, že na Pána Boha človek myslí ako na najdôležitejšiu podstatu života. Skúsme však pozrieť sa na celú vec z iného uhla. Skúmajme sa a odpovedzme si na otázky: Koľko zo svojho času venujem Pánu Bohu? Počas dňa, týždňa, mesiaca či roka? Čo pohlcuje najviac môjho času? Okolo čoho sa predovšetkým točí môj myšlienkový svet? Ak budeme k sebe úprimní, nebude nám trvať veľmi dlho, aby sme odhalili smutnú pravdu o svojom živote. Pravdu, ktorá hovorí o tom, že Pán Boh je väčšinou na poslednom mieste. Usilujme preto stále, vždy znovu, o zmenu myslenia smerom k Bohu.
Modlitba: Pane, ďakujeme, že hriešny človek bol centrom Tvojho záujmu, Tvojej lásky. Ďakujeme, že si sa pre nás vzdal Svojho života. Prosíme Ťa o odpustenie, že nie si centrom nášho záujmu, našej lásky. Zmeň to, prosíme. Pomôž nám tráviť viac času s Tebou. Pomôž odhaliť, čo nám je v živote dôležitejšie než Ty. Nauč nás, prosíme, vzdávať sa toho pre Teba. Dobrovoľne, s láskou a bez zásluh. Amen.
Pieseň: ES 461
Autor: Božidara Bašková

Keď mi príval starostí zviera vnútro, Tvoja útecha dušu mi oblaží. Žalm 94,19
Ježiš povedal: „Otče, ak chceš, odvráť odo Mňa tento kalich, no nech sa stane nie Moja, ale Tvoja vôľa!“ Tu sa Mu zjavil anjel z neba a posilňoval Ho. Lukáš 22,42-43

1.Makabejských 3,42-60 • Modlíme sa za: Trenčín (PoS)

1.Korinťanom 7,17-24
17 Každý však nech žije tak, ako mu určil Pán, a podľa toho, ako ho povolal Boh. Tak to prikazujem vo všetkých cirkvách. 18 Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech to nezakrýva! Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať! 19 Obriezka nie je nič, ani neobriezka nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní. 20 Nech každý zotrvá v tom stave, v ktorom bol povolaný. 21 Bol si povolaný ako otrok? Nech ťa to netrápi! Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi! 22 Veď v Pánovi povolaný otrok je v Pánovi slobodný. A podobne: Kto bol povolaný ako slobodný, je Kristov otrok. 23 Draho ste boli kúpení; nestávajte sa otrokmi ľudí! 24 Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný.

Buď Pánovým nasledovníkom, nech si ktokoľvek a kdekoľvek. Človek neraz túži po tom, čo nemá: túži byť niekým druhým, túži byť na inom mieste, v inej práci, v inej škole, lebo tam by bol údajne lepším kresťanom a nasledovníkom Pána Ježiša; tam by sa mu darilo lepšie odolávať pokušeniam. Vlastne sa to podobá na to známe: keby som mal iné možnosti; keby som bol/a ako on/a, určite by som to zvládal/a lepšie. Apoštol Pavel však zameriava náš pohľad na to, aby sme boli Pánovými nasledovníkmi tam, kde sa práve nachádzame a v takom povolaní, ktoré práve vykonávame. Nesnažme sa robiť veľké veci na mieste niekoho iného, ale pracujme v malom a slúžme Pánovi na mieste svojom. V každom povolaní (pokiaľ nie je v príkrom rozpore s Božími prikázaniami a kresťanskou morálkou) môžeme slúžiť Pánu Bohu. Každý deň nám Pán Boh dáva mnoho okamihov a príležitostí, aby sme Mu vzdávali česť a boli Jeho svedkami pre tých, s ktorými sa stretávame v škole, v práci aj vo voľnom čase. Budeme takýmito nasledovníkmi!
Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane, za to, že si s nami v každej situácii, na každom mieste, všade tam, kde pracujeme či chodíme do školy. Odpusť nám, ak sa neustále snažíme byť ako niekto druhý, ak túžime robiť veľké veci niekde inde a nerobíme to, čo môžeme – tam, kde sme. Pomôž nám vidieť svoj život a príležitosti, ktoré nám dávaš, Tvojimi očami. Pomôž nám slúžiť Ti a svedčiť o Tebe tam, kde si nás postavil do života, školy či práce. Vezmi náš život do Svojich rúk. Amen.
Pieseň: ES 643
Autor: Božidara Bašková

Ukáž divy Svojho milosrdenstva, Ty, ktorý Svojou pravicou zachraňuješ tých, čo sa k Tebe utiekajú pred nepriateľmi. Žalm 17,7
Ak vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, pretože Duch slávy, Boží Duch, spočíva na vás. 1.Petrov 4,14

1.Makabejských 3,27-41 • Modlíme sa za: Trenčianske Stankovce (PoS)

Lukáš 10,38-42
38 Ako išli ďalej, vošiel do jednej dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. 39 Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. 40 Marta však bola veľmi zaneprázdnená s obsluhou. Zrazu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla!“ 41 Pán jej však povedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42 a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.“

Každý z nás je Máriou aj Martou! Kto hovorí o prílišnej zbožnosti Márie a podceňuje jej praktické schopnosti, mýli sa. A kto zavrhuje Martu pre jej ochotu pripraviť všetko pre Pána, nepremýšľa srdcom, ale sebeckým egom. Často sa toto evanjelium interpretuje zvláštne. Mária má „čestný“ piedestál a Marta je dávaná do úzadia pre prílišnú ustarostenosť. Ale prečo? Na príbehu Márie a Marty môžeme vidieť obraz samotnej cirkvi a ľudí v nej. Každý z nás je Máriou aj Martou. Ľudia v cirkvi nemajú byť len poslucháčmi Slova, ale aj jeho aktívnymi činiteľmi. Aj keď Ježiš povie Marte, že je príliš ustarostená, nechce jej vyčítať lásku, ktorú Mu prejavuje. Snaží sa jej však ukázať, že On už bude medzi nimi len krátko a človek nežije iba chlebom. A to ďalšie: to, s čím dnes cirkev zápasí v obraze Márie i Marty, je, že nám chýbajú také ženy. Chýbajú v nás. Nevedia byť v našom srdci rovnocenným spôsobom. Je preto vždy dôležité robiť veci spoločne. Byť spoločnými poslucháčmi a byť i spoločnými činiteľmi. Nič z práce nám neujde. Aby sme pochopili tieto ženy, dovoľme Bohu, aby v nás zosúladil to, kedy byť jednou, kedy druhou a nakoniec, kedy byť spoločnými činiteľmi Kristovho slova.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje slovo, Tvoju prítomnosť, ktorá posilňuje a vedie k aktivite plnej lásky. Odpusť, že sa často starostím, lebo chcem pracovať zo svojich síl a potom šírim nevrlosť. Veď ma Tvojím Duchom lásky, nech pracujem v Tvojej sile a motivácii. Amen.
Pieseň: ES 433
Autor: Soňa Pichnarčíková

Poníženému a chudobnému vymáhajte spravodlivosť.  Žalm 82,3
Nech vás Pán zveľadí a obohatí vašou vzájomnou láskou aj láskou k všetkým. 1.Tesaloničanom 3,12

1.Makabejských 3,1-26 • Modlíme sa za: Trebišov (ŠZS)

Kazateľ 4,(4-7)8-12
(4 Videl som všetku námahu a všetku vydarenú prácu, ako vzbudzuje vzájomnú závisť. Aj to je márnosť a honba za vetrom. 5 Hlupák založí svoje ruky a pojedá svoje vlastné mäso. 6 Lepšia je hrsť pokoja ako dlane plné námahy a honby za vetrom. 7 Obrátil som sa a videl som márnosť pod slnkom:)
8 Osamelý človek, ktorý nemá nikoho, nemá ani syna, ani brata, no niet konca všetkej jeho námahe, ani jeho oko sa nenasýti bohatstvom. „Pre koho sa namáham a ukracujem sa o dobro?“ Aj to je márnosť, je to zlé zamestnanie. 9 Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. 10 Ak padnú, jeden druhého zodvihne. Beda však samotnému, keď padne, a niet druhého, kto by ho zodvihol. 11 Aj dvom, keď ležia, je teplo, ale jeden sa ako zahreje? 12 Jednotlivca možno premôcť, dvaja sa však už postavia na odpor, ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne.

Vieš, že si stvorený/á pre spoločenstvo!? Utvrdzuješ sa denne v tejto myšlienke, alebo naopak, si denne túto myšlienku kladieš ako otázku? Určite sa stretávaš s ľuďmi, ktorí sú fascinovaní z toho, že môžu žiť život spoločenstva. No odsúdeniahodná nie je ani skupina ľudí, ktorá veľmi spoločenstvo nevyhľadáva. Možno na to majú dôvody a možno sú introverti. Sme rôzni. Nikoho nemôžeme nútiť byť niekým, kým nechce byť. Predsa je dobré, ak človek nie je sám. Padne vhod, keď príde čas, že sa máme s kým porozprávať, alebo možno len v tichu stráviť nejaký čas. Nemôžeme si nahovárať, že sila spočíva v kvantite. Stáva sa, že aj v tom najväčšom spoločenstve dokáže prežívať mŕtvota, hoc sa navonok zdá, že všetko žije. Keď kazateľ hovorí o márnosti, nechce tak podceniť život ako celok. Chce skôr upriamiť náš vnútorný svet na to, aby sme nezabúdali, že sme stvorení pre spoločenstvo. Pre blízkosť. Pre túžbu. Tá vlastne vyviera od Otca nebeského, ktorý sám túži po spoločenstve s tebou. V našom živote nie je dôležité, ako to všetko vyzerá navonok, ale čo prežíva a potrebuje moje vnútro. Nezabudni, že si stvorený/a pre spoločenstvo. A s kým? S Bohom, sebou i ľuďmi. Len cez Kristove oči sa dá pochopiť naša vlastná hodnota, aj to, že sme boli milovaní, aby sme milovali. Pán nám v tom pomáhaj.
Modlitba: Bože, ďakujem za dar spoločenstva, ktoré dávaš a ktoré uzdraví aj tie duše, čo sa spoločenstva obávajú. Odpusť, že sa Ti málo otváram a potom ma málo ťahá do spoločenstva. Uzdravuj ma Tvojím Duchom, posilňuj na vnútornom človeku, nech prinášam ovocie lásky do spoločenstva. Amen.
Pieseň: ES 264
Autor: Soňa Pichnarčíková

Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného Ducha!  Žalm 51,12
Cieľom takéhoto napomínania je láska prameniaca z čistého srdca, z dobrého svedomia a úprimnej viery. 1.Timotejovi 1,5

1.Makabejských 2,49-70 • Modlíme sa za: Tornaľa (RiS)

1.Timotejovi 6,(3-5)6-11a
(3 Ak niekto učí inak a nepridržiava sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista ani učenia pravej zbožnosti, 4 je namyslený, ničomu nerozumie a chorobne rád sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, svár, rúhania, zlomyseľné upodozrievania, 5 vzájomné nezhody ľudí, ktorí majú zvrátenú myseľ. Sú to ľudia, ktorým chýba pravda a domnievajú sa, že zbožnosť je prostriedok zisku.)
6 Veľkým ziskom je však zbožnosť spojená so spokojnosťou. 7 Nič sme si totiž nepriniesli na svet a nič si z neho nemôžeme odniesť. 8 Ak máme pokrm a odev, buďme s tým spokojní. 9 Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do osídel pokušenia a sú pod vplyvom mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do skazy a záhuby. 10 Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho bolestí. 11 Ty však, Boží človek, sa tomu vyhýbaj!

Sloboda veriacich. Nášmu textu predchádza vyučovanie apoštola Pavla o reálnych otrokoch vtedajšej doby. Spočíva v odporúčaní, aby ako veriaci v Pána Ježiša verne slúžili ich telesným pánom, teda otrokárom, veriacim aj neveriacim. A nemajú zneužívať vieru ich pánov na vyslobodenie z otroctva. Náš text začína výstrahou: ak niekto ináč učí, zle učí. Zlé učenie je v tom, keď si myslíme, že nasledovanie Pána nám prinesie nejakú ľudskú výhodu, nejakú prosperitu, napr. veľa pozemského majetku, oslobodenie z nízkeho sociálneho postavenia, dokonalé zdravie a podobne. Jedným dychom musíme ale dodať, že poznanie Pána Ježiša nám prinesie aj mnoho ľudských požehnaní, lebo sa stávame v našom nasledovaní Pána múdrejší, čestnejší, pracovitejší, prezieravejší, s rôznymi duchovnými darmi. To sa často odzrkadlí aj v našom pozemskom majetku a sociálnom postavení, aj vo vyrovnanejšom zdraví, niekedy i v zázračných konaniach Pána Boha. Ale ak tieto uvedené komodity urobíme zmyslom kresťanstva miesto Krista, Pána, platí pre nás: Ty však, človeče, pred takýmto uvažovaním utekaj a snaž sa o hlboký, verný a oddaný vzťah s naším Pánom Ježišom Kristom. On má byť tvojím drahým Pánom, nie Jeho rôzne dobrodenia.
Modlitba: Bože, ďakujem, že nás povolávaš do dobrého, hoci náročného života. Odpusť, že v tom hľadám skratky. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech žijem, ako sa Ti páči. Amen.
Pieseň: ES 472
Autor: Stanislav Gurka

Halleluja! Ďakujem Hospodinovi z celého srdca v kruhu úprimných,  v zhromaždení. Žalm 111,1
Chváľte nášho Boha, všetci Jeho služobníci, tí, čo sa Ho bojíte, malí i veľkí! Zjavenie Jána 19,5

1.Makabejských 2.42-48 • Modlíme sa za: Topoľčany (PoS)

Filipanom 4,8-14
8 Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné. 9 Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami. 10 Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zasa raz rozvinula vaša starostlivosť o mňa. Pravda, aj predtým ste na to mysleli, ale nemali ste príležitosť. 11 Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. 12 Viem sa aj uskromniť a viem žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť núdzu. 13 Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. 14 Ale dobre ste urobili, že ste sa ma ujali v mojom súžení.

Ako žiť vo vzťahu s Bohom. Vo veršoch 8 a 9 máme návod, ako žiť hlboký vzťah s Bohom. Aby sme cítili a vo viere si boli istí, že Boh pokoja je s nami, potrebujeme tento návod aj uskutočňovať. Je tu reč o stave našich myšlienok. Že veriaci v Pána Ježiša nemôžeme premýšľať negatívne, teda o hriechu: o krádeži, klamstve, cudzoložstve, mať nenávistné myšlienky o blížnych v neodpustení a podobne, ale pozitívne. Nemôžeme čakať, že nám Pán Boh odsúhlasí negatívne myslenie, že nám bude dávať Svoj pokoj, Svoje vedenie, Svoje požehnanie… Musíme urobiť Svätého Ducha pánom nad našimi myšlienkami (Rim 8. kap.) a potom Boh pokoja bude s nami. – – Verše 10-14 sú už úplne iná téma života v Duchu Svätom. Apoštol Pavel chváli Filipských kresťanov za to, že sa začali starať o jeho fyzické potreby, ako je napr. jedlo a oblečenie. Vidí, že začali slúžiť. Chváli ich za to nie pre jeho sebecké ciele, že vďaka nim má on čo jesť a obliecť si. Jeho chvála je v tom, že takéto konanie u nich vidí ako ovocie života s Hospodinom Bohom. Sám je pri tom naučený tak, že v Kristovi vie aj núdzu trpieť, aj žiť v hojnosti. Oboje pri tom prežíva bez reptania voči Bohu za nedostatok a bez hriechu nadmerného konzumu v hojnosti. Ako je to s nami, priatelia a súrodenci v Pánovi Ježišovi? Toľko výziev z prečítaného i jednoduchého výkladu. Odpoveď je už na úprimnosti každého jedného z nás.
Modlitba: Bože, ďakujem, že upriamuješ našu myseľ a skutky na samé dobré veci. Odpusť, že niekedy končím v márnosti. Napĺňaj ma Tvojím Duchom, nech naplním poslanie, pre ktoré si ma stvoril. Amen.
Pieseň: ES 536
Autor: Stanislav Gurka

Blahoslavený muž, ktorý svoju nádej vkladá do Hospodina. Žalm 40,5
Andrej našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša.“ Ján 1,41

1.Makabejských 2,29-41 • Modlíme sa za: Tomášovce (NoS)

15. nedeľa po Svätej Trojici
Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. 1.Petrov 5,7

Matúš 6,25-34
25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? 28 A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa ani nepradú. 29 No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. 30 Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? 31 Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? 32 Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. 33 Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.

Ustarostenosť je bremeno – preto nás Ježiš chce odbremeniť. Učí nás, že Boh si nehromadí Svoju moc pre Seba, ale chce sa o ňu podeliť. Znamená to, že v Ňom môžeme nájsť pokoj, keď sme vydesení, a istotu, keď sme ustarostení. Ako? 1. Zahoďme pretvárku, že si vieme pomôcť sami. Nevieme. Namiesto toho: otvorme svoje srdcia Bohu a dovoľme Mu pomôcť nám v našej tiesni. 2. Pripomínajme si, že nasledujeme všemohúceho Boha, ktorý Svojich nasledovníkov napĺňa Svojou silou. Spomeňme si, ako Boh zmocnil Mojžiša, posilnil Dávida, zachránil Daniela, posmelil Ester, navrátil Petra a zaktivizoval Pavla. Je to stále ten istý Boh, ktorý chce byť prítomný aj v našom živote – dnes aj zajtra. 3. Zostaňme s Bohom. Ak si nezávisle ideme podľa svojho plánu, nemôžeme očakávať, že Boh doň bude chcieť prispievať. Kráčajme Božím smerom a On nás bude na tej ceste povzbudzovať a posilňovať. 4. Mali by sme jasne a konkrétne požiadať Boha o pomoc. Jakub hovorí: „… ale nič nemáte, lebo neprosíte…“ (Jk 4,2). Preto prosme. A 5. pridajme k tomu všetkému vieru. Keď prejavíme vieru tým, že sa budeme pridŕžať slov: „Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj Mu a On sa o všetko postará“ (Ž 37,5), budeme mať sebavedomú nádej v Božiu pomoc a silu vo všetkých výzvach života. A ustarostenosť môžeme smelo hodiť za hlavu.
Modlitba: Bože, ďakujem, že chceš niesť naše starosti. Odpusť, že Ti neverím dostatočne a preto sa snažím život uniesť sám. Posilni vo mne vieru, nech sa vložím do Tvojich rúk. Amen.
Pieseň: ES 494
Autor: Mária Popičová

Uč ma dobrote, múdrosti a poznaniu, lebo dôverujem Tvojim príkazom. Žalm 119,66
Pavel píše Timoteovi: „Odmietaj bláznivé a neužitočné škriepky, veď vieš, že vyvolávajú iba rozbroje.“ 2.Timotejovi 2,23

1.Petrov 5,5b-11 • 1.Mojžišova 2,4b-9(10-14)15(18-25) • Žalm 127 • Modlíme sa za: Tisovec (RiS)

2.Tesaloničanom 2,13-17
13 My však sme povinní ustavične ďakovať Bohu za vás, bratia Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvých na spásu a posvätil Duchom a vierou v pravdu. 14 K tomu vás povolal naším evanjeliom, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista. 15 Tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa podania, ktorému ste sa naučili, či naším slovom, či listom. 16 Ale sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý si nás zamiloval a v milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, 17 nech poteší vaše srdcia a upevní ich v každom dobrom skutku a slove.

Vzdávanie vďaky Pánu Bohu – biblický svetonázor. Pavel ho pripomína tým, ako často sa s vďakou modlí za svojich bratov a sestry. V cirkevnom zbore v Tesalonikách má na to hneď niekoľko dôvodov: jeho bratia a sestry sú milovaní Pánom Ježišom Kristom, vyvolení Bohom, stali sa prijímateľmi pravdy evanjelia a sú predurčení získať slávu Pána Ježiša Krista. Byť milovaným je nádherné označenie Ježišových nasledovníkov ako tých, ktorí si zamilovali pravdu evanjelia. Ich vyvolenie je pozvaním k svätosti, ktorá sa stáva kanálom, nástrojom na vykúpenie mnohých. Táto svätosť je zakotvená v poznaní pravdy evanjelia, ktorej stredobodom sa stáva Pán Ježiš Kristus. On si nás zamiloval, dal nám večné potešenie a dobrú nádej milosti, potešuje nám srdcia a utvrdzuje ich v každom dobrom skutku. Večné potešenie a dobrá nádej milosti dvíhajú naše srdcia k nebu a uisťujú nás o našej večnosti. Potešenie srdca a utvrdenie v každom dobrom skutku nás otvárajú pre ľudí v tomto svete. Spasenie nedostávame preto, že robíme dobré skutky, ale istota nášho spasenia nás v moci Ducha Svätého vedie k dobrým skutkom voči iným ľuďom. Náš vzťah s Kristom nás vedie do Kristovej podoby a to je aj zmysel života Božích detí v tomto svete – byť viac a viac podobnými svojmu Spasiteľovi. A cez Ducha Svätého skutkami lásky pomôcť dosiahnuť spasenie tým, ktorí Krista nepoznajú.
Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme, že sme Tebou milovaní a ako milovaní Boží sme prijali pravdu evanjelia, a tak sme sa stali predurčenými získať Tvoju slávu. Mocou Svojho Ducha nás viac a viac premieňaj do Tvojej podoby, aby sme skutkami lásky pomohli aj iným ľuďom dosiahnuť spasenie a večnú slávu. Amen.
Pieseň: ES 357
Autor: Monika Beňová

Šalamúnovi Hospodin povedal: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ Šalamún odpovedal: „Obdaruj Svojho služobníka schopnosťou spravovať Tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým.“ 1.Kráľov 3,5.9
Nato diabol vzal Ježiša na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: „Toto všetko Ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš odpovedal: „Odíď, satan!“ Matúš 4,8-10

1.Makabejských 2,15-28 • Modlíme sa za: Terany (HoS)

Ján 13,31-35
31 Keď Judáš vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je oslávený Syn človeka a Boh je oslávený v ňom. 32 A keď je v ňom oslávený, aj Boh ho oslávi v sebe a oslávi ho čoskoro. 33 Deti, už len krátko budem s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy nemôžete ísť. 34 Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. 35 Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“

Ježiš – Syn človeka – a Boh, ktorý neváha o Sebe povedať, že v Ňom, hoci bol v ľudskom tele, je oslávený Jeho Otec. Toto oslávenie sa v plnosti dokázalo na Golgote. Golgota sa stala miestom skutočného oslávenia Pána Boha a to v kríži Jeho Syna. Stala sa vrcholným prejavom Božej lásky k nám – ľuďom. Stala sa miestom víťazstva a s víťazstvom prichádza aj oslávenie. No rovnakým spôsobom sa Pán Boh túži osláviť cez každé Svoje dieťa v tomto svete. Preto Pán Ježiš prichádza s „novým prikázaním“. Ono v skutočnosti nové až tak nebolo. Už v 3. knihe Mojžišovej (19,18) Pán Boh prikazuje Svojmu ľudu, aby miloval svojho blížneho ako seba samého. To nové bolo v tom, že veriaci sa majú navzájom milovať tak, ako nás miluje Pán Ježiš. Bruce Corley napísal: „Kristov ľud je charakterizovaný etikou lásky, v ktorej je existencia milosti spojená s potrebou lásky v tomto svete.“ Pretože láska je jedinou vlastnosťou, ktorú Boží nepriateľ nedokáže sfalšovať, nahradiť, zničiť. A to v konečnom dôsledku znamená, že naše činy voči iným ľuďom potvrdzujú alebo vyvracajú náš vzťah s Pánom Ježišom. Pretože iba láska nás definuje ako „učeníkov“, ako Božie deti.
Modlitba: Drahý Pane Ježišu, ďakujeme, že si nás miloval až tak, že si obetoval Svoj život za nás. Ďakujeme, že Golgota nie je miestom prehry, ale miestom víťazstva a oslávenia. Aj my túžime, aby sa cez naše životy v tomto svete oslávil náš Pán a náš Boh. Preto prosíme, mocou Svojho Ducha napĺňaj naše srdcia darom lásky, ktorá bude premáhať tento svet a stavať múry zlu. Amen.
Pieseň: ES 354
Autor: Monika Beňová

Svoje prosby Ti nepredkladáme pre svoju spravodlivosť, ale pre Tvoje veľké milosrdenstvo. Daniel 9,18
Ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval. Efezanom 2,8-9

1.Makabejských 2,1-14 • Modlíme sa za: Tekovské Lužany (DNS)

1.Kroník 29,9-18
9 Ľud sa radoval z ich milodarov, lebo z celého srdca ochotne obetovali Hospodinovi. Ba i kráľ Dávid sa nesmierne radoval. 10 Dávid dobrorečil Hospodinovi pred celým zhromaždením takto: „Zvelebený buď Hospodin, Boh nášho praotca Izraela, od vekov až naveky! 11 Tvoja je, Hospodin, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i veleba. Patrí ti všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, Hospodin, kráľovstvo; vypínaš sa nad všetkým ako hlava. 12 Bohatstvo a česť sú od teba. Ty vládneš nad všetkým. V ruke máš silu a moc. Na tebe záleží, či urobíš niekoho veľkým a mocným. 13 Teraz však, Bože náš, ďakujeme ti a chválime tvoje slávne meno. 14 Ako to, že ja a môj ľud sme sa zmohli na toľké milodary? Keďže všetko od teba pochádza, dali sme ti vlastne z tvojho. 15 Pokladáš nás len za cudzincov a prišelcov, akými boli všetci naši predkovia. Náš pozemský čas je ako tieň bez nádeje. 16 Hospodin, Bože náš, všetka táto hojnosť, čo sme ti prichystali na stavbu domu pre tvoje sväté meno, pochádza od teba a tvoje je všetko. 17 Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Z úprimného srdca som priniesol všetky tieto milodary a teraz pozorujem, že i tu prítomný tvoj ľud rád obetuje. 18 Hospodin, Bože našich praotcov Abraháma, Izáka a Izraela, zachovaj navždy takéto zmýšľanie svojho ľudu a jeho srdce pripútaj k sebe.

Ďakujme za všetko. Život v časnosti nie je jednoduchý. Máme veľa dôvodov na radosť, no na každý deň máme aj dostatok problémov a starostí. Niektoré sú menšie, iné väčšie, no všetky nás tak nejako otravujú. Ale potom sú tu aj momenty, keď je úplne najhoršie. Vtedy to už nie sú ani tak problémy, skôr sú to monštrá z hororov, ktoré nás desia do špiku kostí. Lenže ani malé, ani väčšie starosti a bolesti, a ani tie najhoršie a najstrašnejšie momenty nášho života nevyrieši, keď budeme frustrovaní, nahnevaní, keď budeme bedákať a lamentovať. Lebo všetko to nás má posúvať vpred. V živote a hlavne vo viere. Náročnejšie, než sa hnevať, je v takej chvíli oslavovať Hospodina a ďakovať Mu. Nie za problémy, ale za všetko, čo nám dáva. Lebo bez Neho by sme nemali nič, ani by sme neboli. Každý nádych je Jeho darom, každý prežitý moment, nielen ten pekný, ale aj ten náročný, je milosťou. Ak by sme potrebovali inšpiráciu – ako a za čo ďakovať, môžeme sa pozrieť na kráľa Dávida. On žil skutočnosťou, že Pán Boh mu dal všetko. Jeho žalmy nám dodnes môžu slúžiť ako návod na našu vďačnosť. Preto nech sa deje, čo sa deje, ďakujme nášmu nebeskému Otcovi. On je hoden všetkej našej vďaky a chvály.
Modlitba: Bože, ďakujem, že si dobrý a dávaš nám, čo potrebujeme. Odpusť, že mám iný názor na život a potom reptám. Daj mi myseľ Kristovu, nech Ťa nasledujem s radosťou a pokojom. Amen.
Pieseň: ES 395
Autor: Svetlana Dočkalová

Spas ľud Svoj! Požehnaj Svoje dedičstvo! Buď mu pastierom naveky! Žalm 28,9
Pri pohľade na zástupy ich Ježišovi prišlo ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera. Matúš 9,36

1.Makabejských 1,41-64 (43-68) • Modlíme sa za: Švedlár (KoS)

Filemonovi 1-16(17-22)
1 Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, 2 sestre Apfii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome: 3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 4 Ďakujem svojmu Bohu vždy, keď ťa spomínam vo svojich modlitbách, 5 keď počúvam o tvojej láske a viere, ktorú máš v Pána Ježiša a pre dobro všetkých svätých. 6 Kiežby sa tvoja účasť na spoločnej viere prejavila v tom, že spoznáš, čo všetko dobré môžeme urobiť pre Krista. 7 Veľmi som sa totiž zaradoval a povzbudil z tvojej lásky, brat môj, pretože sa vďaka tebe osviežili srdcia svätých. 8 Hoci by som ti v Kristovi mohol smelo rozkázať, čo sa patrí, 9 pre lásku ja, Pavol, starec a teraz i väzeň pre Ježiša Krista radšej prosím: 10 Prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v putách. 11 Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe, aj mne. 12 Poslal som ti ho naspäť, je mi drahý ako moje srdce. 13 Chcel som si ho nechať pri sebe, aby mi namiesto teba slúžil, keď som v putách pre evanjelium. 14 Ale nechcel som urobiť nič bez tvojho súhlasu, aby tvoja dobrota nebola vynútená, ale dobrovoľná. 15 Veď azda preto na chvíľu odišiel, aby si ho prijal navždy, 16 už nie ako otroka, ale viac ako otroka, ako milovaného brata, milého najmä mne, no tým viac tebe — aj podľa tela, aj v Pánovi.
(17 Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. 18 Ak ťa však v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžný, pripíš to na môj účet. 19 Ja, Pavol, píšem vlastnou rukou; ja to zaplatím. Nechcel by som ti pripomínať, že si mi dlžný aj samého seba. 20 Áno, brat, kiežby som mal z teba úžitok v Pánovi. Poteš moje srdce v Kristovi! 21 Písal som ti v dôvere v tvoju poslušnosť; veď viem, že urobíš aj viac, ako hovorím. 22 Súčasne však prosím: Priprav mi pohostinné prístrešie. Lebo dúfam, že pre vaše modlitby vám budem vrátený ako dar. 23 Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Kristovi Ježišovi, 24 aj moji spolupracovníci Marek,
Aristarchos, Démas a Lukáš. 25 Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom.)

Obyčajná slušnosť. Tá v poslednej dobe veľmi chýba. Je to vidieť všade naokolo, v našich vzťahoch. Chýba vzájomná úcta, porozumenie. Jednoducho, trpíme akútnym nedostatkom lásky. Problémy začínajú v rodinách, vzťahy samotných rodičov a detí sú narušené, chýba v nich rešpekt; a v rozšírenej rodine – tam to býva ešte horšie. Susedské vzťahy sú chladné, a radšej, ako prísť na návštevu, si medzi sebou postavíme vysoký plot. Tým, ktorí nám poskytli nejakú službu, už ani nepoďakujeme, lebo veď my za služby platíme. A na oplátku, z rovnakého dôvodu nepoďakuje takmer nik ani nám. Píšu sa na túto tému rôzne články, vedci publikujú štúdie. A je nám stále len horšie. A pritom by stačilo na nápravu tak málo. Vpustiť naspäť do nášho každodenného života Pána Ježiša. Lebo tam, kde je On prítomný, tam je aj Jeho láska. Ona nás učí ďakovať a prosiť, slúžiť a byť poslušný a mnoho iného, čo nám chýba. Pretože Kristus je stelesnená láska a ak Mu dáme priestor, tak Svojou láskou vyplní celý náš život. Dovoľme Mu to už dnes, aj zajtra, aj stále.
Modlitba: Bože, ďakujem za Ježiša a jednoduché dobro. Odpusť, že ideme po príliš zložitých cestách, ktoré sú chladné. Daj nám vieru, ktorá víťazí nad svetom. Amen.
Pieseň: ES 644
Autor: Svetlana Dočkalová

Eliáša sa dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Vstal teda a najedol sa i napil a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Horeb. 1.Kráľov 19,5.8
Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Matúš 6,31

1.Makabejských 1,29-40 (30-42) • Modlíme sa za: Švábovce (TaS)

Galaťanom 5,22-26
 22 No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. 24 Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! 26 Nehľadajme márnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému!

Kto vládne? Keď čítame opis toho, ako sa prejavuje Boží Duch v živote človeka, môže sa zdať, že je nemožné oplývať všetkými vlastnosťami – sú to vlastne super-schopnosti. No toto uvedomenie nás nemá viesť k frustrácii, ale k pravej podstate toho, ako to funguje. V Biblii sa nepíše, že správny kresťan je láskavý, mierny, radostný, zhovievavý… píše sa tam, že je to ovocie – práca Ducha. Človek je len pôda – ak prijmeme a vyznáme Ježiša ako svojho Pána, On do nás vloží Svojho Ducha. Ďalším krokom je vytvorenie vhodného prostredia pre rast. Ak stretneme láskavých, radostných či zhovievavých ľudí, buďme si istí, že to všetko dobro nie je z nich. Oni len dovolili Duchu, aby pôsobil. Samozrejme, niečo to stálo. Ak rastie Duch, nemôže rásť „telo“. Nemôžem byť láskavý, ak pritom závidím, ani zhovievavý, ak neviem odpustiť. Každý deň je pred nami rozhodnutie, čomu dovolíme prevládať. Duchu či telu? Otvorme svoje vnútro a dovoľme, nech Duch vedie naše ústa, kroky aj myšlienky. Staneme sa „sladkým“ zastavením pre ľudí okolo nás. Nie pre márnu svetskú slávu, ale na oslavu Toho, ktorý jediný v nás koná dobré dielo. A ho aj dokončí, ak Mu to dovolíme.
Modlitba: Bože, ďakujem, že v nás pestuješ ovocie Ducha, hoci je to niekedy bolestivé. Odpusť, že občas dávam prednosť telu, ktoré rodí sváry, rozbroje a iné zlé veci. Posilňuj ma na vnútornom človeku a orezávaj na mne všetko, čo bráni ovociu Ducha. Amen.
Pieseň: ES 255
Autor: Marianna Kuchariková

Obkľučuješ ma zo všetkých strán, Svoju ruku kladieš na mňa. Žalm 139,5
Boh od nikoho z nás nie je ďaleko. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Skutky apoštolov 17,27-28

1.Makabejských 1,16-28 (17-29) • Modlíme sa za: Štrba (TaS)

5.Mojžišova 26,1-11
 1 Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva, obsadíš ju a budeš v nej bývať, 2 vezmi prvotiny zo všetkých plodín, ktoré poznášaš zo zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 3 Choď ku kňazovi, ktorý tam práve bude, a povedz mu: ‚Dnes vyhlasujem pred Hospodinom, svojím Bohom, že som prišiel do krajiny, o ktorej Hospodin našim otcom pod prísahou sľúbil, že nám ju dá.‘ 4 Potom kňaz vezme kôš z tvojej ruky a položí ho pred oltár Hospodina, tvojho Boha. 5 Ty však pred Hospodinom, svojím Bohom, povieš: ‚Môj otec bol blúdiaci Aramejčan. S malým počtom ľudí zostúpil do Egypta a tam žil ako cudzinec. Tam sa stal veľkým, mocným a početným národom. 6 Egypťania však s nami zle zaobchádzali, trýznili nás a kruto zotročovali. 7 Volali sme k Hospodinovi, Bohu našich otcov, Hospodin nás vypočul, pozrel na naše poníženie, námahu a útlak. 8 Hospodin nás vyviedol z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom, veľkou hrôzou, znameniami a zázrakmi. 9 Priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. 10 Teraz som teda priniesol prvotiny plodín zeme, ktorú si mi, Hospodin, dal!‘ Polož to pred Hospodina, svojho Boha, a pokloň sa pred Hospodinom, svojím Bohom. 11 Raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe a tvojmu domu. Raduj sa spolu s levitom a s cudzincom, ktorí bývajú v tvojom kraji.

Výzva k vďačnosti. Ešte pred vstupom do zasľúbenej zeme dáva Hospodin Izraelitom inštrukcie. Inštrukcie sú jasné: priniesť prvotiny zo všetkého, vyhlasovať skutky Božej vernosti a radovať sa zo všetkého, čo im Hospodin dal. Je táto výzva potrebná? Je možné, žeby ľud, ktorý žil 40 rokov na púšti, nebol vďačný, keď sa dostane do krajiny oplývajúcej mliekom a medom? Azda to Boh povedal preto, lebo dosť dobre pozná Svoje deti. Vie, ako rýchlo zabúdame, čo všetko pre nás spravil. Vie, ako často malým nedostatkom dávame veľkú váhu a prestávame vidieť všetko dobré, čo máme. V čase skúšok a sucha neprestávame prosiť, no v zasľúbenej zemi zabúdame ďakovať. Pozrime sa na svoj život: Oslavujeme Boha za svoje víťazstvá, za Jeho vernosť a pomoc? Investujeme svoje slová, skutky, peniaze do toho, aby iní počuli o tom, ako Boh v našom živote koná? Výzva k vďačnosti je tu aj pre nás. Či sme aktuálne v údolí alebo na výšine. Púšťou nás verne prevedie a v zasľúbenej krajine čaká, že na Neho nezabudneme.
Modlitba: Bože, ďakujem za všetko, čo pre nás robíš. Odpusť, že si to málo všímam a viac ma zaujímajú veci, ktoré nie sú dokonalé a reptám kvôli nim. Duchu Svätý, rozlej mi do srdca lásku k Bohu. Amen.
Pieseň: ES 352
Autor: Marianna Kuchariková

Hospodin uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje im rany. Žalm 147,3
Jeho ranami ste boli uzdravení. 1.Petrov 2,24

1.Makabejských 1,1-15 (1-16)* • Modlíme sa za: Štítnik (GeS)

SEPTEMBER
Heslo mesiaca: „Som Bohom iba zblízka?“ znie výrok Hospodina,  „a zďaleka už nie som Boh?“ Jeremiáš 23,23

14. nedeľa po Svätej Trojici
Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z Jeho dobrodení! Žalm 103,2

Lukáš 17,11-19
11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš naprieč Samáriou a Galileou. 12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už zďaleka zastali 13 a hlasno kričali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ A keď odchádzali, boli očistení. 15 Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. 16 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán. 17 Vtedy Ježiš povedal: „Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? 18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ 19 A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.“

Uzdravený alebo zachránený? Raz sme sa modlili za človeka, ktorý mal ťažkú chorobu, ale nebol presvedčený veriaci. Po čase, keď som ho stretol, pýtal som sa na jeho zdravotný stav. S radosťou hovoril o zlepšení výsledkov. Na to som zareagoval slovami: „Vďaka Bohu.“ On mi na to povedal: „Hlavne vďaka ľuďom, ktorí pri mne stáli, liekom, zmene štýlu života…“ Keď príde na človeka núdza, napríklad v podobe choroby, hľadá pomoc na rôznych miestach. Vtedy sa aj neveriaci najskôr začne modliť. Aj desiati malomocní hlasno kričali na Ježiša: „Zmiluj sa nad nami.“ Oni asi neboli neveriaci, ale zaiste poznali pochybnosti, ktoré o Ježišovi mali mnohí, hlavne zákonníci a farizeji. Teraz išlo o život, preto všetko šlo bokom a práve intenzita ich volania svedčila, aké je uzdravenie pre nich dôležité. Malomocní boli uzdravení, až keď odchádzali od Ježiša. A v tej chvíli sa ukázalo, čo je pre nich najdôležitejšie. Iba jeden sa vrátil, aby poďakoval. Aj preto tento Samaritán počul slová: „Tvoja viera ťa zachránila.“ Uzdravenie je dôležité, ale oveľa dôležitejšie je uzdravenie a záchrana v Kristu, ktorému hovoríme aj spása. Chceš byť zachránený pre Božie kráľovstvo? Vzdávaj chválu Bohu za všetko.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje uzdravenie. Odpusť, že si ho málo vážim. Uzdravuj ma hlavne na duchu, aby som nezabudol na Tvoje dary pre mňa. Amen.
Pieseň: ES 490
Autor: Miroslav Eštok

Pane, býval si nám príbytkom z pokolenia na pokolenie. Skôr ako sa vrchy zrodili, skôr než vznikla zem a svet, od vekov naveky Ty si Boh. Žalm 90,1-2
Ježiš učeníkom odpovedal: „Majte vieru v Boha!“ Marek 11,22

Rimanom 8,14-17 • 1.Mojžišova 28,10-19a(19b-22) • Žalm 146 • Modlíme sa za: Šivetice (GeS)

Marek 10,28-31
28 Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.“ 29 Ježiš odpovedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, 30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“

Čo za to? Pri preberaní 3. Božieho prikázania sa pán farár na hodine náboženstva snažil deti priviesť k tomu, aby v nedeľu nezabúdali prísť do chrámu Božieho. Hovoril im o potrebe schádzania Božej rodiny pri počúvaní Božieho Slova a spoločnej chvále Pána Boha na Službách Božích. Na to sa jeden žiak prihlásil a spýtal sa: „A čo mi dáte, pán farár, za to, keď prídem v nedeľu do kostola? Neviem, či sa mi to oplatí.“ Na prvý pohľad sa nám môže táto otázka zdať nevhodná, prehnaná či drzá. Neraz to však môže byť aj naša vlastná otázka: Čo za to, že slúžim v zbore, cirkvi, či už ako laik, presbyter, kantor, kostolník, vedúci mládeže, učiteľ detskej besiedky, dozorca, farár? Kto moju službu skutočne ocení? „Čo za to dostaneme, že sme všetko zanechali?“ Veď koľko pracovníkov sa v cirkvi cíti nedocenených a sklamaných? Nehľadajme odmenu. Buďme vďační, že slúžiť môžeme. Nech sú popri slovách Pána Ježiša z dnešného textu pre nás povzbudením aj slová jedného z našich bratov biskupov: „Služba je privilégium! Boh ťa povolal do služby na tom najväčšom, najbohatšom, najmocnejšom, večnom, dokonalom kráľovstve a čokoľvek, čo ty môžeš spraviť, je privilégium a pocta.“
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju odmenu za našu službu. Odpusť, že si viac cením vrabca v časnosti ako holuba vo Večnosti. Usmerňuj moju vieru na Krista. Amen.
Pieseň: ES 648
Autor: Hanka Peničková

„Budú Mi,“ hovorí Hospodin zástupov, „zvláštnym vlastníctvom. Budem k nim zhovievavý, ako je zhovievavý otec k synovi, ktorý mu slúžil.“ Malachiáš 3,17
Ježiš hovorí: „Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.“ Matúš 5,9

Júdov 1.2.20-25 • Modlíme sa za: Šamorín (BaS)

Marek 10,17-27
17 Keď vyšiel na cestu, pribehol ktosi k Nemu, a padnúc pred Ním na kolená, spýtal sa Ho: Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života? 18 Ježiš mu povedal: Čo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepoškodíš, cti si otca i matku: 20 Odpovedal Mu: Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti. 21 Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď vezmi kríž a nasleduj ma. 22 Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. 23 Poobzeral sa teda Ježiš a povedal svojim učeníkom: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky! 24 Učeníci však žasli nad Jeho slovami. Ale Ježiš im znova odpovedal: Deti moje, ako ťažko je vojsť do kráľovstva Božieho tým, čo dúfajú v majetok. 25 Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. 26 Oni ešte väčšmi užasli a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený? 27 Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné.

Na čom skutočne záleží? Dnešný text nám predstavuje takmer dokonalého muža. Na prvý pohľad by mu už v živote nemuselo nič chýbať. Je mladý, úspešný, bohatý a bohabojný. Niečo ho však predsa trápi: Nevie, ako môže získať večný život. Časný život má pod kontrolou a rád by si zaistil aj večnosť. Preto prichádza za Ježišom. Je však zvláštne, že mladík prišiel k Pánovi Ježišovi s veľkým nadšením a obrovskou úctou, ale po rozhovore s Ním zosmutnel a sklamaný odišiel. Stalo sa to preto, lebo nebol ochotný vzdať sa vecí, ktoré pokladal vo svojom doterajšom živote za dôležité. Nebol ochotný sa odpútať od vlastných predstáv o živote, od svojho bohatstva a bezpečia, ktoré si sám vytvoril. Nechcel sa meniť a vydať sa na cestu nasledovania dobrého Majstra. – – Možno aj nás niečo pripútalo k časnosti. Naše predstavy o nutnosti sami sa o seba postarať v každej oblasti života, mať svoj život pevne v rukách a na nikom nebyť závislí. Veď zaiste poznáme staré úslovie: „Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.“ Dnes sme znova pozvaní všetko zanechať a odhodlať sa k pravému, nefalšovanému nasledovaniu Pána Ježiša. Je to celoživotný program, ktorý môžeme s vďačnosťou uskutočňovať snáď aj krok po kroku či krôčiku. Keď Pána nasledujeme a dôverujeme Jeho vedeniu, máme pre čo žiť, a to dáva nášmu životu skutočný zmysel.
Modlitba: Bože, ďakujem za Večnosť, ktorú si nám pripravil. Odpusť, že príliš verím v časné veci a potom mi uniká viera spásonosná. Posilňuj ma na duchu, prosím. Amen.
Pieseň: ES 647
Autor: Hanka Peničková

Hospodinove zámery sú večné. Žalm 33,11
V Kristovi sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia Toho, ktorý koná všetko podľa zámeru Svojej vôle. Efezanom 1,11

Jakub 2,5-13 • Modlíme sa za: Šahy (HoS)

Marek 10,13-16
13 Prinášali k nemu deti, aby sa ich dotýkal; ale učeníci im dohovárali. 14 Keď to Ježiš videl, namrzel sa a povedal im: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. 15 Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň. 16 A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich.

Namrzený Ježiš. Nečítame v Písme veľmi často o tom, že by bol Ježiš namrzený. Jedna z vecí, ktorá sa Mu zjavne nepozdáva, je triedenie ľudí na hodných a menej hodných Ježišovej prítomnosti. Aj keby to mali byť deti, ktoré veciam dospelých až tak nerozumejú. Možno je to o to zarážajúcejšie, keď vidí, ako to robia tí, ktorí by to robiť nemali: Jeho žiaci – učeníci. A veru nenechá to len tak. Nebojí sa vziať deti na ruky. Zastane sa tých, ktorí túžia po Jeho prítomnosti. Navyše, túto chvíľu využíva aj na „edukatívne okienko“, aby nielen učeníkov, ale nás všetkých naučil, aký dôležitý je pre Neho aj ten najmenší a ako aj ten najmenej pravdepodobný človek môže byť príkladom pre iných. Je tu ešte jeden zaujímavý moment hodný povšimnutia: Hoci je na začiatku spomenuté, že bol Ježiš namrzený, neskončilo to výbuchom. Naopak. Prinieslo to požehnanie, lebo pravda je tu snúbená s láskou. Koľko sa toho ešte musíme naučiť!
Modlitba: Bože, ďakujem, že máš rád deti. Odpusť, že ich málo prinášam do Tvojej prítomnosti. Veď ma Tvojím Duchom, nech im viem čo najlepšie odovzdať Teba. Amen.
Pieseň: ES 319
Autor: Tomáš Valašík

Kto pripraví krkavcovi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez potravy? Jób 38,41
Tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast. 1.Korinťanom 3,7

2.Korinťanom 8,10-17 • Modlíme sa za: Svit (TaS)

Marek 10,1-12
1 Keď sa odobral odtiaľ, prišiel do končín Judska a na druhú stranu Jordánu. Opäť sa zhromaždili k Nemu zástupy a On ich podľa svojho zvyku zase vyučoval. 2 I pristúpili farizeji a pokúšajúc Ho, spýtali sa: Či je mužovi dovolené prepustiť manželku? 3 Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš? 4 A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť ju. 5 Ale Ježiš im povedal: Pre tvrdosť vášho srdca napísal vám to prikázanie. 6 Od počiatku stvorenia však stvoril ich Boh ako muža a ženu. 7 Preto opustí človek otca i matku a bude sa pridŕžať svojej manželky, 8 a budú dvaja jedno telo; takže už nie sú dve telá, ale jedno. 9 Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! 10 Keď prišli do domu, znovu sa Ho učeníci na to spytovali. 11 Povedal im: Kto by prepustil svoju ženu a vzal si inú, cudzoloží s ňou. 12 A ak ona prepustí muža a vydá sa za iného, cudzoloží tiež.

Ku koreňom. V období reformácie bolo medzi učencami populárne heslo: ad fontes = ku koreňom. Týmto prístupom sa riadili aj reformační učenci vrátane Martina Luthera. Pri výklade Písma sa orientovali na pôvodné jazyky, teda na hebrejčinu a gréčtinu. Nestačil im dlho používaný latinský preklad, chceli ísť bližšie k zdroju. Ku koreňom, aby lepšie rozumeli. Veľmi podobnú vec urobil Ježiš, keď Ho prišli pokúšať farizeji s otázkou ohľadom prepustenia manželky: Môže muž prepustiť manželku, či nemôže? Ježiš nepristúpi na ich zákernú hru, ale majstrovsky to využije na to, aby šiel „ku koreňom“. Áno, rokmi sa to síce vyvinulo tak, že za istých okolností môže človek prepustiť manželku. Lenže nad týmto je stále platný Boží pohľad a v Božom pláne niečo také nebolo. A práve na tento Boží pohľad a poriadok Ježiš upriamuje zrak človeka. Ak chceme dobre rozumieť životu, ak majú byť naše vzťahy čo najlepšie, je nutné, aby sme nehľadali výhovorky, ale išli ku koreňom; aby sme stále mali pred očami Hospodina, Jeho dielo, Jeho poriadok a Jeho vôľu. A Ježišova diskusia s farizejmi nám pripomína, že najlepšie nám Otcovu vôľu zjavil práve On.
Modlitba: Bože, ďakujem za dobré korene, ktoré si nám dal. Odpusť, že svojím tvrdým srdcom Ti kazím svet. Obmäkči ma zvnútra a veď po Tvojich dobrých cestách. Amen.
Pieseň: ES 288
Autor: Tomáš Valašík

Teraz sa srdcom a celou bytosťou zamerajte na hľadanie Hospodina, svojho Boha. 1.kroník 22,19
Filip našiel Natanaela a povedal mu: „Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone i Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Ján 1,45

5.Mojžišova 24,(10-15)17-22 • Modlíme sa za: Svätý Peter (DNS)

Marek 9,42-5
42 Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju; lepšie ti o jednej ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa 44 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 45 A ak ťa zvádza noha, odtni si ju; lepšie ti o jednej nohe vojsť do života, než s oboma byť uvrhnutý do pekla 46 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 47 A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho; lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s obidvoma očami byť uvrhnutý do pekla, 48 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 49 Lebo každého osolí oheň a každú obeť osolí soľ. 50 Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji.

Výstraha pred následkami zvodu. Hriech je v našej spoločnosti často buď neznámym pojmom, alebo naopak, propagáciou niečoho príťažlivého bez vážnejšieho rizika či následkov. Preto sa z času na čas stretáme s oxymoronmi ako napríklad: „Stojí to za hriech. Jedlo je hriešne dobré. Ona je hriešne krásna…“ Veď kto by si dnes z hriechu niečo robil? Koncept hriechu v zmysle „minúť sa cieľa“ (hamartia) od Stvoriteľovho zámeru, a teda niečoho, čo má vážne dôsledky na našu budúcnosť, dnes výrazne vybledol. Pán Ježiš ho však kreslí na krikľavo. Hraničná maľba následkov zvodu cez ruku, nohu a oko by mala byť pre všetkých poslucháčov (čitateľov) silným mementom, varovaním, aby sme sa vyhli miestu, kde červ neumiera a oheň nevyhasína. Pán Ježiš radikálne maľuje obraz odplaty, ktorá je v nepriaznivom výsledku fatálna. Na základe zaznamenanej Kristovej interakcie s hriešnikmi je zrejmé, že Pán nepovzbudzuje k extrémnemu správaniu (to by sme dnes boli mnohí bez končatín či zraku), ale k jasnému porozumeniu následkov po podľahnutí životným zvodom. Vezmime teda do úvahy Kristovu výzvu. Nezvádzajme iných k žitiu mimo Jeho zámer a my sami, znepriateľme si až do krvi život v hriechu (Židom 12,4). Potom budeme ľuďmi soli, svetla a nositeľmi pokoja.
Modlitba: Bože, ďakujem za výstrahou pred zvádzaním. Odpusť, že mu občas podľahnem. Prenikaj ma Tvojím Duchom a chráň pred duchom zlým, nech odolám v pokušeniach. Amen.
Pieseň: ES 273
Autor: Peter Hrubo

Hospodinove príkazy sú správne, srdce napĺňajú radosťou. Žalm 19,9
Ježiš povedal: „Blahoslavení sú skôr tí, čo počúvajú a zachovávajú Božie slovo. Lukáš 11,28

Ámos 5,4-15 • Modlíme sa za: Svätý Kríž – Lazisko (LOS)

Marek 9,38-41
38 Ján Mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňal démonov, ale nechodí s nami; preto bránili sme mu, keďže nechodí s nami. 39 Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nikto nemôže robiť prejavy moci v mojom mene, a hneď nato zle hovoriť o mne. 40 Veď kto nie je proti nám, je za nás. 41 Lebo ktokoľvek by vás napojil čo aj len čašou vody preto, že ste Kristovi, vpravde vám hovorím: neminie ho odmena.

Spojenci, nie konkurencia… Učeníci sa snažia ochrániť službu ich Majstra. Jeho „registračnú známku“: „V Mojom mene“ sa snažia chrabro brániť. Veď oni sú jedinými autorizovanými osobami na „V Mojom mene“! Ide im o čistotu učenia, o správnosť zachovávania postupov, jednoducho o správnu, svätú vec. Záležitosti Jeho kráľovstva predsa nie sú holubník! Cítia to tak, že nie každý má od Krista mandát jednať v Jeho mene. A tak iným bránia v ich činnosti. Popri tom im však uniklo to podstatné: totiž tí, ktorí sú v ťažkostiach, ovládaní zlými duchmi, núdzni. Ján rozoberá situáciu. Nepriamo sa pýta Pána, či ich prístup bol správny. Je čas na spätnú väzbu. Pán Ježiš sa k záležitosti stavia z nadhľadu. Trpezlivo objasňuje odlišný prístup: „Nebráňte mu!“ radí. – – Poučme sa od Krista. My nie sme tí, čo všetko vedia najlepšie, tí jediní, spravodliví a najsprávnejší. Pán má mnoho iných, ďalších a nie je „odkázaný iba“ na nás. Kráľovstvo je širšie než naše úzke teologické porozumenie životu. Sme len časťou väčšieho celku, súčasťou tých, ktorí majú slúžiť tým, ktorí potrebujú Jeho pomoc a oslobodenie! Otvorme sa Jeho spätnej väzbe na naše postoje. Nezabraňujme v službe iným, ale radšej sa pridávajme v pomoci núdznym, k podávajúcim pohár vody a neprídeme o svoju odmenu.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju Cirkev. Odpusť, že sa ju snažím vtesnať do ľudských mantinelov, ale Ty ju buduješ a vedieš omnoho pestrejšie, ako sme ochotní prijať. Rozlievaj v našich srdciach lásku ku každému, čo Ti slúži. Amen.
Pieseň: ES 642
Autor: Eva Hrubová

Ty si ma vytrhol zo smrti, ba aj moje nohy si zachránil od úrazu, aby som smel chodiť pred Bohom vo svetle živých. Žalm 56,14
Ježiš chytil dieťa za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Marek 5,41-42

Matúš 6,1-4 • Modlíme sa za: Svätý Jur (BaS)

13. nedeľa po Svätej Trojici
Ježiš hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto Mojich najmenších bratov, Mne ste urobili.“ Matúš 25,40b

Lukáš 10,25-37
25 A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26 Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34 pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35 Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36 Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37 A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!

(Ne)choď na druhú stranu. Raz oproti mne po chodníku kráčalo dievča, pár rokov po konfirmácii. Keď ma zbadala, zabrzdila a okamžite prešla na druhú stranu cesty. Uvedomil, som si, že my tiež využívame túto možnosť. Ak zbadáme človeka, s ktorým máme zlý vzťah, ak je to niekto, komu sme niečo sľúbili a zabudli na to, alebo ak je to aj niekto, kto by nás mohol vyrušiť z nášho pohodlia – žobrák, bezdomovec. Pritom sa tvárime, že na tej druhej strane cesty je obchod, do ktorého sme práve chceli ísť. – – V podobenstve Pána Ježiša je opis ľudí, ktorí prešli na druhú stranu. Kňaz a levíta, ktorí sa ponáhľali „slúžiť“ Bohu do chrámu v Jeruzaleme, keď zbadali zraneného pocestného, doslova prešli na druhú stranu cesty. Bolo im nepríjemné sa k nemu priblížiť, obetovať mu svoj čas a prípadne tým zobrať na seba záväzok k pomoci. Až keď šiel okolo pocestný Samaritán, ľútosť ho primäla, aby sa zastavil a pomohol. To chýbalo kňazovi a levítovi a často aj nám. Ľútosť a súcit s človekom, ktorý potrebuje pomoc.– – Pán Boh vo Svojom Synovi tiež prešiel na druhú stranu, ale na stranu k nám. Nezostal v pohodlí Svojej slávy, ale prišiel do našej ľudskej biedy. Skláňal sa k biednym, neobchádzal „žobrákov“ a nevynechával nikoho. Aj pre teba obetoval dokonca to najcennejšie – Svoj život.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju lásku, ktorú nám dávaš. Odpusť, že ju často zneužívame len pre seba a nedávame ďalej. Rozlievaj ju v našich srdciach a hlavne skutkoch. Amen.
Pieseň: ES 498
Autor: Miroslav Eštok

Hospodin, ďakujem Ti, že si ma vypočul, že si sa mi stal záchranou. Žalm 118,21
Toto je dobré a príjemné pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a spoznali pravdu. 1.Timotejovi 2,3-4

1.Jána 4,7-12 • 3.Mojžišova 19,1-3.13-18.33-34 • Žalm 120 •  Modlíme sa za: Svätoplukovo (DNS)

Marek 9,30-37
30 Stadiaľ potom odišli a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby niekto zvedel o tom. 31 Lebo poučoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný ľuďom do rúk a zabijú Ho; ale keď Ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych. 32 Oni však neporozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať. 33 Tak prišli do Kafarnaumu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? 34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou zhovárali o tom, kto je najväčší. 35 Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým. 36 Potom vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im: 37 Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma poslal.

Pokora v prenasledovaní. V Evanjeliu dnes čítame dve správy, ktoré sú vzájomne prepojené. Pán Ježiš hovorí o Svojom utrpení a zároveň pripravuje učeníkov na budúcu úlohu, ktorá má byť charakterizovaná pokorou a službou. To bude jediný spôsob, ako obstáť v konfrontácii so zlom sveta. Vieme, že tieto predpovede boli skoro naplnené. Situácia nebola mladej cirkvi priaznivo naklonená, kresťania boli cielene prenasledovaní. Aj v situáciách utrpení mali kresťania prejavovať dôveru v Božie vedenie. Dôvodom je znovuzrodenie pre večný život, získané Kristovým vzkriesením. Dnes sú formy a prejavy utrpenia iné. Ale aj dnes mávame pocit, ako keby sme žili uprostred sveta, do ktorého nepatríme. Ako cudzorodé telesá. Naša viera je okolo nás pravidelne skúšaná posmechom, urážkami a rôznym znevýhodnením. Čo je to však oproti väzeniu, mučeniu či poprávam – teda dennej realite, ktorú kresťania v prvých storočiach museli znášať? Veď večnosť aj nám ponúka nepomerne viac než pominuteľné hodnoty tohto sveta. Zamerajme sa preto v časoch skúšok v pokore a službe na toto zasľúbenie záchrany. Uvaľme starosti na nášho Pána a budeme sa vedieť tešiť aj vo chvíľach navštívenia.
Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem, že si obstál v zápase o naše spasenie. Odpusť, že si to málo vážim. Nech ma Tvoj Duch vedie životom na Tvoju slávu. Amen.
Pieseň: ES 641
Autor: Norbert Hajský

Pozri, sňal som z teba tvoju vinu, aby som ťa obliekol do slávnostného rúcha! Zachariáš 3,4
Otec povedal svojim sluhom: „Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.“ Lukáš 15,22.24

Skutky apoštolov 9,31-35 • Modlíme sa za: Súľov – Hradná (TuS)

Marek 9,14-29
14 Keď prišli k (ostatným) učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa hádajú s nimi. 15 A celý zástup, len čo uvidel Ježiša, predesil sa; potom pribehli k Nemu a pozdravili Ho. 16 I spýtal sa ich: O čom sa hádate s nimi? 17 Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha, 18 a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. 19 A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne! 20 A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval (chlapcom); tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili. 21 Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva. 22 A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami! 23 Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné! 24 Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere! 25 Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho! 26 Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že umrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol, a on vstal. 28 Keď (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, spýtali sa Ho učeníci: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 29 A On im odpovedal: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou a pôstom.

Viera v Božie konanie. Pre veriaceho je samozrejmosťou vnímať Bibliu ako zdroj múdrosti. Hľadáme v nej odpovede, poučenia, vnímame cez ňu Božiu vôľu a Jeho konanie. Takýmto poučným miestom je aj dnešná správa o uzdravení posadnutého. Môžeme sa dozvedieť významnú informáciu: Pán Ježiš je nám oporou v ťažkých chvíľach, najmä vtedy, keď už nikto a nič nemôže pomôcť. Nie je to pre nás úplná novinka, potrebujeme si ale toto uistenie neustále pripomínať. Veľakrát sa nám totiž stáva, že v utrpení zostávame sami. Pozor, je to však len naše vlastné presvedčenie, pod vplyvom ktorého sa cítime opustení. Deje sa tak vtedy, keď sa spoliehame na seba a zabúdame na pomoc zhora. Príbeh hovorí jasne: Pre veriaceho v Božiu moc nie je nič nemožné. Práve vo chvíľach, keď z ľudského hľadiska neexistuje šanca vyslobodiť sa a pomôcť si – práve vtedy Boh povzbudzuje Svojím zásahom. Neznamená to, že sa nám budú navždy vyhýbať všetci nepriatelia, ani že nás už nebude nikdy nič trápiť. Protivníci, strach, nešťastia a útoky aj démonských síl tu budú neustále. Ale v tom všetkom bude náš Pán s nami. Nie je to jediné miesto v Písme, ktoré nám túto povzbudzujúcu zvesť pripomína. Zapamätajme si to dobre, je to dôležitá správa pre celý náš život.
Modlitba: Bože, ďakujem, že máš moc aj nad najväčším zlom. Odpusť, že sa málo modlím s pôstom a potom nevidím oslobodenia. Veď ma Tvojím duchom v zápase o duše. Amen.
Pieseň: ES 323
Autor: Norbert Hajský

Keď hovorím: „Noha sa mi kĺže,“ Tvoja milosť ma podopiera, Hospodin. Žalm 94,18
Stačí ti Moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. 2.Korinťanom 12,9

Matúš 12,15-21 • Modlíme sa za: Sucháň (HoS)

Marek 9,2-13
2 Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi; 3 rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi. 4 I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom. 5 Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. 6 Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. 7 Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte; 8 A zrazu, keď sa poobzerali, nevideli pred sebou nikoho okrem Ježiša. 9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nehovorili o tom, čo videli, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Aj si zachovali to slovo, ale hádali sa medzi sebou, čo znamená vstať z mŕtvych. 11 Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? 12 Odpovedal im: Iste, najprv príde Eliáš a napraví všetko; ale prečo je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a že Ho za nič nebudú mať? 13 Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.

Do samoty. Pán Ježiš zobral so Sebou učeníkov, ktorí boli Jeho srdcu veľmi blízki. Sú to práve tí učeníci, ktorí s Ním zažili veľa osobného. Chcel im ukázať, kto v skutočnosti On je. Aj nás dnes volá na vrch hory do samoty. V tomto hektickom svete plnom povinností chce, aby sme boli s Ním osobne v tichu. Tam, kde nás nič nebude rozptyľovať, aby sme strávili aspoň chvíľku času. Len tak sa nám On môže zjaviť – ako mocný Boh, pri ktorom je dobre. Len tak môžeme skutočne spoznať, kto je Ježiš Kristus pre nás osobne. V Jeho prítomnosti nám bude zaručene dobre. A potom premenenie sa nebude týkať iba Ježiša Krista, ktorý chcel týmto obrazom s Mojžišom a Eliášom Svojim učeníkom povedať, že On je naplnením zákona aj prorockých zasľúbení. Premenenie sa bude týkať každého jedného, kto vo viere vidí Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa. Lebo stretnutie s Ježišom premieňa život človeka. Nech toto premenenie zažiješ aj dnes, brat, sestra.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju prítomnosť. Odpusť, že si ju málo vážim. Pridaj mi lásku k Tebe, nech mám radosť s Tebou a aj v samote zažívam Tvoj dotyk. Amen.
Pieseň: ES 445
Autor: Viera Šimová Šoltés

Takto hovorí Hospodin: „Ak sa obrátiš ku Mne, navrátim ťa k Sebe, budeš stáť predo Mnou.“ Jeremiáš 15,19
Ježiš hovorí: „Každého, kto Mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i Ja pred Svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ Matúš 10,32

Lukáš 8,1-3 • Modlíme sa za: Sučany (TuS)

Marek 8,34-9,1
34 Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma: 35 Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36 Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? 37 Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? 38 Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.
9, 1 Potom im povedal: Veru, hovorím vám: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie.

O čo ti skutočne ide? Keď sa pozrieme na to, aký je život krehký a ako rýchlo plynie, je na mieste pýtať sa: „Čo prospeje človeku?“ Alebo: „Čo v skutočnosti čakáš od života na tejto zemi? Čo čakáš od dnešného dňa? Čakáš, že sa budeš mať lepšie a robíš všetko preto, aby si si mohol život užiť?“ Mnohí sú tak pohrúžení do tejto činnosti, že si ani neuvedomujú, ako im život uteká pomedzi prsty. Spamätajú sa príliš neskoro a potom by chceli všetko vrátiť späť. No už je neskoro. Akú náhradu dá človek za svoj život? Čo si ochotný dať za svoj život? Akú hodnotu má pre teba tvoj vlastný život? Pán Ježiš od nás chce, aby sme Mu dali každú minútu časnosti. Aj napriek tomu, že je to náročné. Aj napriek tomu, že to nie je pohodlné. Teraz, v tomto živote to určite nebude pohodlné. No ak my Mu dáme časnosť, On nám dá večnosť. A to už je kvalitná náhrada za život, ktorý nezastaviteľne plynie.
Modlitba: Bože, ďakujem za dobrú Večnosť, čo pre nás máš. Odpusť, že sa pominuteľným veciam venujem viac, než je zdravé. Daruj mi tú pravú vieru. Amen.
Pieseň: ES 660
Autor: Viera Šimová Šoltés

Pozdvihnime srdcia na dlaniach k Bohu na nebesiach!  Náreky/Plač 3,41
Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí! Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy! Jakub 5,13

Ján 4,46-54 • Modlíme sa za: Stredné Plachtince (NoS)

Marek 8,27-33
27 Ježiš vyšiel spolu s učeníkmi do dedín Cezarey Filipovej. Cestou sa spýtal svojich učeníkov: Za koho ma ľudia pokladajú? 28 Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa; iní za Eliáša a iní zase za niektorého z prorokov. 29 Potom sa ich opýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Ty si Kristus! 30 Vtedy im prísne prikázal, aby o Ňom nevraveli nikomu. 31 Potom ich začal poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. 32 A povedal to celkom otvorene. Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať. 33 Ale On sa obrátil a vidiac svojich učeníkov, pokarhal Petra a povedal mu: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské!

Naše okolie a my a Ježiš. Veľmi často sa rozhovoríme o tom, čo je okolo nás. Čo hovoríme na politiku, na ceny, na nášho suseda, na našu či inú cirkev, spoločenstvo, zbor a podobne. Pán Ježiš sa pýta učeníkov: „Čo ľudia hovoria o Mne, že kto som Ja?“ Vedeli by sme povedať, čo hovoria ľudia dnes o tom, kto je Pán Ježiš? Hovoríme o tom s ľuďmi okolo nás? Je to len historický štatistický údaj? Ale Pán Ježiš dáva ešte konkrétnejšiu otázku priamo nám osobne: „A vy čo hovoríte, kto som Ja?“ Čo na to odpovieme? Nielen nášmu okoliu, ale hlavne v srdci Ježišovi. Kto je ON pre nás? Je to prorok, úžasný človek, údajne Boží Syn. Alebo len vianočná a veľkonočná pripomienka, tradícia: tak sa to hovorí, všetci to hovoria. Počul som hovoriť známeho herca: modlím sa, lebo čo ak je to pravda. Ale Pán Ježiš sa pýta každého z nás osobne: Za koho Ma pokladáte VY? Je to veľmi dôležitá a zásadná otázka pre nás. Kto je pre nás Pán Ježiš? Konkrétne pre teba. Kto Mňa vyzná pred ľuďmi, toho Ja vyznám pred Nebeským otcom, ale kto Mňa zaprie pred ľuďmi, toho Ja zapriem pri poslednom súde.
Modlitba: Bože, ďakujem za Pána Ježiša. Odpusť, že sa o Ňom málo rozprávam. Rozlievaj vo mne lásku k Nemu, nech moje srdce prekypuje túžbou hovoriť o Ňom. Amen.
Pieseň: ES 248
Autor: Ján Bruncko

Abrahámov služobník ju pritom mlčky pozoroval, aby poznal, či Hospodin doprial jeho ceste úspech, alebo nie. 1.Mojžišova 24,21
Keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal im Duch Svätý: „Oddeľte Mi Barnabáša a Saula na dielo, na ktoré som ich povolal.“ Potom sa postili a modlili sa,
a keď vložili na nich ruky, prepustili ich. Skutky apoštolov 13,2-3

Marek 3,1-10(11.12) • Modlíme sa za: Stará Turá (PoS)

Marek 8,22-26
22 Potom prišli do Betsaidy. Tu viedli k Nemu slepca a prosili Ho, aby sa ho dotkol. 23 A On chytil slepca za ruku, vyviedol ho z mestečka, poslinil mu oči, položil ruku na neho a spýtal sa ho: Či vidíš niečo? 24 On prehliadol a povedal: Vidím ľudí, pretože sa mi zdá, akoby stromy chodili. 25 Potom mu znova položil ruky na oči. Slepec ich otvoril, ozdravel a videl všetko jasne. 26 Nato ho poslal domov a povedal mu: Nechoď do mestečka ani nikomu z mestečka o tom nehovor.

Vidiaci a nevidiaci. Príbeh slepého muža nás nabáda k tomu, aby sme neboli sebeckí, nepozerali len na seba, ale aby sme videli problémy a potreby iných ľudí okolo nás. Ľudia okolo slepého možno vedeli, počuli alebo len dúfali, že Pán Ježiš mu môže pomôcť. Nezostali sa len prizerať a nečakali, čo bude. Požiadali Ho o pomoc. Ale On predsa vedel o tom slepom. Nevieme, či by ho uzdravil aj bez ich prosieb, ale vidíme, že ľuďom okolo slepého to nebolo jedno. Nečakajme na to, že Pán Boh vie o našich problémoch, chorobách a ťažkostiach. Nečakajme na to, že bude konať aj bez nás. Preto nám dal dar modlitby, aby sme sa navzájom povzbudzovali, posilňovali, bojovali na modlitbách jeden za druhého. Slepého Ježiš nielen uzdravil, ale mu povedal, aby do toho mesta nešiel, ale išiel domov. On nás nechce len uzdraviť, ale On nás chce aj vyslobodiť z doterajšieho života, ak pre nás nie je vhodný a usmerniť náš život pre budúcnosť. Aj márnotratný syn – keby si len uvedomil zlý smer svojho života a nevrátil sa domov, ale zostal by tam kde bol, nenašiel by nový život, ktorý pre neho pripravil jeho otec.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju moc. Ďakujem za zázraky, ďakujem aj za lieky. Odpusť, že sa málo modlím za uzdravenia ľudí. Veď ma Tvojím Duchom, za koho sa mám prihovárať. Amen.
Pieseň: ES 565
Autor: Ján Bruncko

Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť! Nerozčuľuj sa, vedie to len k zlému! Žalm 37,8
Hľaďte, aby sa nikto nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým. 1.Tesaloničanom 5,15

Matúš 9,27-34 • Modlíme sa za: Spišské Vlachy − Krompachy (TaS)

12. nedeľa po Svätej Trojici
Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí. Izaiáš 42,3a

Lukáš 13,10-17
10 Potom učil v sobotu v synagóge. 11 A tu, ajhľa, bola žena osemnásť rokov posadnutá duchom nemoci, bola zhrbená a vôbec sa nemohla narovnať. 12 Keď ju Ježiš videl, zavolal ju k sebe a povedal jej: Žena, zbavená si svojej nemoci. 13 Položil na ňu ruky a ihneď sa narovnala a oslavovala Boha. 14 Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, povedal zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, preto vtedy prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v deň sobotný. 15 A Pán mu riekol: Pokrytci, či si v sobotu neodväzuje každý z vás vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? 16 A táto dcéra Abrahámova, ktorú satan mal poviazanú, hľa, osemnásť rokov, či nemala byť zbavená tohto puta v deň sobotný? 17 Keď to povedal, zahanbili sa všetci Jeho protivníci a celý zástup sa radoval zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

Putá zlámané… možno poznáte pieseň s týmto názvom. Spieva sa v nej o slobode, ktorú priniesol Pán Ježiš Svojou smrťou a vzkriesením, a „srdce, ktoré Ježišovu obeť prijalo, z Božích rúk ktože by vytrhol.“ O tom hovorí aj príbeh ženy, ktorá prišla v sobotu do chrámu chváliť a oslavovať Pána Boha. Bola 18 rokov vážne chorá. Obmedzovaná v pohybe. Jej stav však nebol iba dôsledkom fyzických príčin. Pán Ježiš hovorí, že ide o putá, ktorými ju mal poviazanú satan. On sa odjakživa usiluje zbaviť človeka dôstojnosti a ponížiť ho. Aj dnes sú muži i ženy, ktorí majú fyzicky, telesne zohnutý chrbát. Omnoho horším putom však je duševné a morálne ohnutie rôzneho druhu, keď nemáme silu sa oslobodiť, zhodiť zo seba putá, ktoré nám nasadil satan. Kresťanský psychológ zo svojej praxe hovorí, že duchovné uzdravenie rôznych neduhov, slabostí, problémov v manželstvách, osobných, vzťahových… je cestou viery, pokánia a modlitieb ďaleko rýchlejšie, ako cesta, ktorú vytvorili psychológovia, a ktorá trvá aj 2 – 3 roky. Vyslobodená žena a celý zástup oslavoval Boha a radoval sa zo slávnych skutkov, ktoré Ježiš Kristus konal. Oslavujme Ho aj my a radujme sa v Ňom a skrze Neho, že láme putá otroctva, poviazanosti hriechu, nemoci, strachu, smrti a dáva dôstojnosť a slobodu. Nech On triumfuje aj dnes.
Modlitba: Duchu Svätý, zmocni sa ma a premeň ma. Prines uzdravenie do môjho života, rodiny, vzťahov skrze vieru v Božie slovo a moc Ježišovho uzdravenia. Odpusť mi hriechy a previnenia. Zbav nás pút, ktoré nám nasadil satan. Osloboď nás a vytrhni z jeho úmyslov. Odovzdávam Ti svoj život. Obdar ma múdrosťou zhora a ja Ťa, Trojjediný Bože, budem oslavovať a radovať sa z Tvojich slávnych skutkov. Amen.
Pieseň: ES 522
Autor: Monika Cipciarová

Urobil si človeka len o niečo menším než nebeské bytosti. Korunoval si ho slávou a dôstojnosťou. Žalm 8,6
Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť, keď sme poznali Toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a účinnou mocou. 2.Petrov 1,3

Marek 7,31-37 • Skutky apoštolov 9,1-20 • Izaiáš 29,17-24 • Žalm 147 • Modlíme sa za: Zvolenský seniorát

Marek 8,14-21
14 Ale (učeníci) zabudli si vziať chleba; nemali na lodi so sebou viac, len jeden chlieb. 15 On ich vystríhal: Dajte si pozor! Varujte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesovho! 16 I hovorili si medzi sebou: To preto, že nemáme chleba! 17 Ježiš to zbadal a povedal im: Prečo hovoríte o tom, že nemáte chleba? Či ešte vždy nechápete a nerozumiete? (Ešte vždy) je zatvrdnuté vaše srdce? 18 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nečujete? Či sa nepamätáte, 19 koľko plných košov zvyškov ste nazbierali, keď som piatim tisícom lámal päť chlebov? Odpovedali Mu: Dvanásť. 20 A keď som tých sedem (chlebov lámal) pre štyri tisíce, koľko plných košov zvyškov ste nazbierali? Odpovedali: Sedem. 21 Vtedy im povedal: Či ešte nerozumiete?

Aká je naša pamäť? Denne si veľa ľudí precvičuje svoju pamäť rôznymi pomôckami. Niekedy si povzdychneme a skleslo povieme: zabudol/la som. A nedeje sa to len vo veciach tohto sveta, kde sme naučení na množstvo termínov, ktoré treba stihnúť. Deje sa to aj v otázkach viery. – – Máme pred sebou učeníkov, ktorí sú napomenutí Pánom Ježišom Kristom. Po Jeho boku zažili veľké veci. Určite k nim patrí aj nasýtenie obrovského zástupu. Toto všetko im Pán pripomína: „Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nečujete? Či sa nepamätáte, koľko plných košov zvyškov ste nazbierali, keď som piatim tisícom lámal päť chlebov?“ – – Nenechajme sa ovládnuť zlom a skazenosťou okolitého sveta. Práve naopak: Prichádzajme do Božej blízkosti, aby sme sa nanovo utvrdili, čo všetko náš Pán urobil a čo koná aj dnes. Nechajme sa Ním viesť a sa varujme, aby sme Ho nestratili z očí a srdca. Využime k tomu aj dnešný deň, aby sme sa obzreli, videli a pripomenuli si, čo všetko Pán aj pri nás a okolo nás dokázal.
Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že aj nás varuješ pred zlom a skazenosťou. Daj, aby sme si vedeli pripomenúť, čo všetko si Ty vo Svojej moci aj pri nás dokázal. Prosíme, aby sme Ťa nestratili z našich očí a mysle. Tak Ťa chceme verne nasledovať a za Tebou kráčať. Amen.
Pieseň: ES 235
Autor: Peter Székely

Dávid sa modlil: „Pre Svoje slovo a z vlastnej vôle si zariadil všetky tieto významné veci.“  2.Samuelova 7,21
Ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia. Galaťanom 3,29

Marek 7,24-30 • Modlíme sa za: Spišská Nová Ves (TaS)

Marek 8,10-13
10 hneď vstúpil na loď spolu s učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanuta. 11 Tu vyšli (k Nemu) farizeji a začali sa hádať s Ním; žiadali od Neho znamenie z neba, a tak Ho pokúšali. 12 Povzdychol si a povedal: Prečo žiada znamenie toto pokolenie? Veru, hovorím vám: Nebude dané znamenie tomuto pokoleniu! 13 A opustiac ich, zase vstúpil na loď a preplavil sa na druhú stranu.

Znamenia. Pri čítaní Božieho slova často nachádzame požiadavku konkrétneho človeka alebo celej skupiny ľudí, či národa, aby im Hospodin dal znamenie. Aby ich utvrdil, že Ten, kto k nim prehovára a niečo od nich žiada, je mocný Hospodin. Ani dnes sa na tom až tak veľa nezmenilo. Farizeji však svojou požiadavkou pokúšajú Pána Ježiša. Asi im nestačilo, čo urobil. Alebo sa im to zdalo málo? Nasýtil obrovský zástup ľudí. A oni túžia po ďalšom znamení. Akoby bol Pán Ježiš automatom na priania – ak máte dostatok peňazí, tak vám vyhodí žiadaný tovar. Pána Ježiša majú po svojom boku a nestačí im to. Chcú stále niečo viac. Ježiš má voči nám obrovskú výhodu: Vidí do nášho srdca. Vníma a pozná, čím je naplnené a aké hodnoty v ňom vládnu. Tiež ponúka možnosť, aby sa naše kamenné srdce premenilo na srdce mäsité. Na srdce, ktoré patrí Jemu. On to dokáže. Cez všetko, čo konal, sa o tom utvrdzujeme. A tak majme nielen dnes vnímavé srdcia, aby sme Pánovo konanie neprehliadli. Vnímajme Jeho znamenia, silu a moc a nechajme Ho, aby aj k nám pristúpil a menil nás.
Modlitba: Ďakujeme, Bože, za Tvoju moc. Ty máš silu premeniť aj naše srdce. Daj, aby bolo chápavé a vnímavé na Tvoje mocné skutky. Odpusť, že niekedy aj my podmieňujeme náš vzťah znameniami a prehliadame Tvoju blízkosť. Amen.
Pieseň: ES 279
Autor: Peter Székely

Cti svojho otca a svoju matku!  2.Mojžišova 20,12
Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu. Rimanom 15,7

Lukáš 22,54-62 • Modlíme sa za: Spišská Belá (TaS)

Marek 8,1-9
1 V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. 4 Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? 5 Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. 6 Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. 8 I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. 9 Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil,

Dôverujme Pánu Bohu! Je príjemné čítať o veľkých zástupoch, ktoré radi počúvali Pána Ježiša Krista. Svojím slovom im chce pomôcť ku spáse, ale pri dnešnom príbehu z Božieho slova vidíme, že ani telesný rozmer života človeka Mu nie je ľahostajný. Vníma, že ten zástup, ktorý s Ním zotrval tri dni, je už hladný. Urobil div, v ktorom vidíme, že je Záchranca. Nie je iba výborný rečník, ale má aj moc, ktorú dokáže prejaviť. Učeníci nevedeli zabezpečiť potravu pre toľkých ľudí. Pán Ježiš však má aj na túto situáciu riešenie. Dobrorečí a zo siedmich chlebov a niekoľkých rybičiek, ktoré niekto daroval pre všetkých, nasýtil celý zástup. Ako to dokázal, nevieme, poznáme iba výsledok. On má moc, ktorá zachraňuje. Zložme svoje starostí k Božím nohám! Dôverujme Mu, že On aj nám vždy pomôže – ako pomohol zástupu zhromaždenému tri dni okolo Pána Ježiša Krista. Zároveň aj sami horlivo otvárajme svoje srdcia i dlane, aby sme boli nápomocní k Božiemu dielu.
Modlitba: Bože, ďakujem, že sa staráš, keď to podporuje šírenie Evanjelia. Odpusť, že Ti nedokážem plne veriť. Posilni ma na vnútornom človeku, nech Ti dávam celý priestor v mojom živote. Amen.
Pieseň: ES 628
Autor: Radoslav Grega

Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby ste im už neboli otrokmi. Odvtedy, čo som polámal vaše ťažké jarmo, môžete chodiť vzpriamene. 3.Mojžišova 26,13
Už vás nenazývam sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi. Ján 15,15

1.Petrov 5,1-5 • Modlíme sa za: Soľ (ŠZS)

Marek 7,31-37
31 Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia. 32 Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. 33 On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka. 34 Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa! 35 I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. 36 I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. 37 A náramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.

Pán Ježiš – naša pomoc. Blízkosť Pána Ježiša Krista je nám veľkou oporou. To pocítili aj ľudia v krajine, ktorú On navštívil. Mali nádej, že pomôže ich blížnemu, ktorý je hluchý a zajakáva sa. Prosia Ho, aby položil Svoju ruku na chorého. Ich prosbu vypočul. Jeho mocné „Effata!“ otvorilo sluch hluchému, jazyk bol rozviazaný a chorý zrazu rozprával správne. Možno premýšľame, prečo Pán prikázal, aby o tom dive nerozprávali?! Azda preto, že v prvom rade je Pán Ježiš Spasiteľom, teda nie je len lekárom alebo divotvorcom. Priniesť spásu, duchovné zdravie človeku bolo pre Neho to najdôležitejšie. Napriek Jeho príkazu však bola správa o tomto dive rozhlasovaná. Úžas nad Jeho mocou im nedovolil mlčať. Ak sa k Nemu obraciame, On nájde pre nás riešenie. Nie vždy však musí dôjsť k navráteniu telesného zdravia. Ale to najdôležitejšie je, aby sme boli duchovne zdraví. Čo znamená, aby sme v Pánovi Ježišovi Kristovi videli svojho Spasiteľa, Záchrancu, ktorý počíta s nami pre večné spoločenstvo s Ním. Jeho blízkosť povzbudzuje našu vieru, že nám pre pozemský život dá, čo potrebujeme. Ale najmä že nás vtiahne k večnému spoločenstvu s Ním. A to je podstatné. Prosme Ho za seba, prosme Ho aj za blížnych.
Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju moc nad všetkým zlým aj nad chorobami, či už poskytneš zázrak, alebo prírodný zákon, na základe ktorého sa vyrábajú lieky. Odpusť, že Ti za to málokedy ďakujem. Veď ma k modlitbám za chorých. Amen.
Pieseň: ES 634
Autor: Radoslav Grega

Hospodin, tvoj Boh, vie o tvojej ceste touto veľkou púšťou. 5.Mojžišova 2,7
Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená. Hebrejom 12,12

Ján 8,3-11 • Modlíme sa za: Sobotište (MyS)