Podcasty Aktuality.sk

Má za sebou prvú olympiádu. Bežkyňa Viktória Forster sa v Paríži predstavila v disciplínach na 100 metrov aj 100 metrov prekážky, v oboch je i držiteľkou slovenského rekordu. Forster prijala pozvanie do nášho Olympijského videocastu, kde hovorila na viacero tém a prehovorila aj o tom, ako vníma, keď jej niekto hovorí Forsterová.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti.

V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.

„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš. 

Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?

No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?

„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.

Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom. 

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Voliči Smeru či Hlasu už predstaviteľom koalície odpustili prepúšťanie odsúdených páchateľov či skokové zvýšenie platov „vyvolených“. Znesú aj priamy útok na vlastné peňaženky?

Čo Robert Fico rozprával pred pár mesiacmi a čo odrazu hovorí v súčasnosti, prečo sa za jeho vlád „odklepávali“ dotácie, za ktoré dal odvolať opozičného podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, sa zamýšľa najnovší Ťažký týždeň.

Martina Holečková bola výraznou tvárou KDH, no tento týždeň ho opustila. Tvrdí, že hnutie sa po marcovom sneme zmenilo, prestalo byť jednoznačnou opozíciou a nie je si istá tým, koho by si KDH vybralo do vlády. Pre niektorých členov je problémom rozhodnutie nespolupracovať so Smerom a robia nepriateľov skôr z liberálov. Prevládajú v strane umiernení alebo tvrdí kresťania? Poslankyňa sa rozpráva o možnej spolupráci s viacerými stranami.

V podcaste s Martinou Holečkovou sa dozviete:

– od 1. minúty – ako stúpala jej hviezda v KDH;

– po 2:00 – či jej pomohlo, že je žena;

– od 3:00 – kde sa to zlomilo;

– po 4:30 – prečo si myslí, že KDH nie je jasná opozícia;

– od 7:00 – že sa nestotožnila s listom KDH do Bruselu;

– po 8:00 – že si nevedela predstaviť hlasovať za ústavné zmeny spolu so Smerom;

– okolo 10:00 – koľko poslancov KDH je proti zmene volebného systému;

– od 11:00 – či KDH naozaj chce presadiť zmenu volebného systému, alebo ide len o politickú hru;

– po 13:30 – že pre niektorých členov KDH bolo bolestivé rozhodnutie nespolupracovať so Smerom;

– od 17:00 – či KDH reprezentuje umiernené kresťanstvo alebo tzv. tvrdých kresťanov;

– po 23:00 – či to majú ženy v KDH ťažké a či jej v strane naznačovali, že by sa mala viac starať o rodinu;

– od 24:00 – s ktorými stranami rokuje o spolupráci a či by išla aj do PS alebo SaS;

– po 28:30 – že v KDH jej prekážalo, keď niekto robil z liberálov nepriateľov;

– od 34:00 – ako by konsolidovala verejné financie;

– po 36:00 – že dôchodcovia aj tak prídu o peniaze, ktoré im vláda pošle na trinástych dôchodkoch.

Slovensko sa musí pripraviť na masívne a celoplošné uťahovanie opaskov. V mene ozdravenia verejných financií, vláda ohlásila konsolidačný balíček za vyše dva a pol miliardy eur. V rozpore s vlastnými a dlhodobo opakovanými sľubmi, ako i v zásadnom protiklade so sociálno-demokratickou politikou, vláda Roberta Fica ohlasuje masívne zvyšovanie sadzby DPH, ale na rade bude aj výrazné okresanie rodičovských dôchodkov či redukcia daňových bonusov na deti.

V mene lepších verejných financií sa zavádza aj daň z finančných transakcií, ale budeme musieť počítať i s vyššou cenou za diaľničné známky či vyššími stropmi pri odvodoch do Sociálnej poisťovne. Deklarácie premiéra, že konsolidácia sa nedotkne životnej úrovne bežných ľudí a nebude mať dopad ani na dosiahnuté sociálne štandardy sa tak nenávratne rozplývajú.

„Toto nepovažujem za ozdravovanie verejných financií, pretože nielenže nebudeme mať lepšiu výdavkovú časť rozpočtu, ale zároveň spomalíme aj náš ekonomický rast. Nazývať toto ozdravovaním verejných financií je preto veľmi zavádzajúce,“ hodnotí vládny konsolidačný balíček ekonóm INESSu Radovan Ďurana. „Potreba ozdraviť verejné financie je samozrejme nevyhnutná, ale spôsob akým to vládna koalícia robí je babrácky,“ dodáva ekonomický expert a poslanec PS Štefan Kišš. 

Kto a ako konkrétne pocíti vládny konsolidačný bič na svojej životnej úrovni? Aký dosah budú mať vládou deklarované ozdravné opatrenia na našu už i tak chradnúcu ekonomiku? Je vôbec nejaká iná a lepšia alternatíva ako ozdraviť naše rozvrátené verejné financie a prečo od vlády nepočuť konkrétne predstavy ako chce šetriť sama na sebe?

No a napokon, prečo sa pôvodne ohlasovaný konsolidačný balíček odrazu nafúkol o viac ako jednu miliardu a prečo sme, ako verejnosť, o takto zásadnej téme, nemali prakticky vôbec žiadnu šancu dlhšie diskutovať?

„Kľúčová správa je, že to zaplatíme všetci. Na základe našich prepočtov bude stáť vládna konsolidácia priemernú slovenskú domácnosť tisíc eur ročne,“ tvrdí Štefan Kišš. „Keby bol skutočný záujem ozdravovať verejné financie, tak toto zvyšovanie daní by mohlo byť až o dve tretiny menšie ako to, čo vláda aktuálne predstavila,“ dopĺňa ho ekonóm Ďurana.

Témy a otázky dnešného ranného podcastu s ekonómom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovanom Ďuranom ako i s ekonomickým expertom a poslancom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom. 

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

HK Nitra sa postaral v uplynulom ročníku hokejovej Tipos extraligy o pomerne veľké prekvapenie. Ako tím, ktorý sa v základnej časti umiestnil na 8. mieste a o postup do play-off musel bojovať v predkole, napokon zodvihol nad hlavu Pohár Vladimíra Dzurillu ako víťaz finálovej série.

Krátko pred štartom novej sezóny si naša hokejková úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak zavolala do ďalšej epizódy podcastu Góly z bufetu generálneho manažéra úradujúceho majstra Slovenska Tomáša Chrenka, s ktorým to napokon bola poriadne zaujímavá debata.

Jeden z čelných funkcionárov Nitranov sa okrem iného rozhovoril aj o novom štadióne, ku ktorému je klub spod Zobora čoraz bližšie. Vysvetlil, prečo to majú u nich brankári ťažšie ako v iných tímoch; porozprával aj o tom, aké platy si pýtajú niektorí slovenskí hokejisti; priznal, že mladí hráči sa sami hlásia, že by chceli ísť hrať do Nitry; zamyslel sa nad tým, prečo sa Samuelovi Bučekovi najviac darí najmä v Nitre a neobišiel ani tému absencie slovenského klubu v hokejovej Lige majstrov.

„Samo Buček si vyžaduje špeciálny prístup a ten u nás má. Boli by sme radi, ak by sa v budúcnosti ešte dostal do lepšej súťaže, ale chceme mu pomôcť nájsť tím, aby v novom prostredí s ním vedeli pracovať. Som presvedčený, že klub, ktorý sa ho rozhodne angažovať, nebude banovať,“ uviedol v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu šéf HK Nitra Tomáš Chrenko.

Na námestia slovenských miest sa vracajú protesty. Stojí za nimi občianska platforma Otvorená kultúra a pozýva k „masovej solidárnej akcii“ Kultúrneho štrajku. Hovorí o deštrukcii, personálnych čistkách, blokovaní obnovy pamiatok či útokoch na ľudí v kultúre, za čím má stáť rezort kultúry vedený ministerkou Šimkovičovou. 

Otvorená kultúra žiada zabezpečenie odborného a kompetentného riadenia rezortu a zastavenie deštruktívnych zmien v rezorte. Protesty podporuje aj spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.

„Žiadame, aby ministerka Šimkovičová a šéf jej služobného úradu Lukáš Machala odišli zo svojich funkcií“, hovorí spisovateľ Hvorecký.

Hovorí však aj o priamej zodpovednosti premiéra Roberta Fica za „mizerný stav kultúry“ už tým, že ministerku kultúry podporuje. „Je potrebné mu to stále pripomínať, lebo on tvrdí, že stojí za víziou ministerky Šimkovičovej. Okrem neho však túto víziu nikto nevidel“, uvádza. „Nikto ju nepozná a podľa mňa taká vízia ani neexistuje a premiér klame“, dodáva. 

Premiérova podpora ministerky Šimkovičovej podľa Hvoreckého stavia premiéra proti tisíckam tých, ktorí sa schádzajú na námestiach, či už v dvoch petíciách žiadali o jej odstúpenie. „Obidve mali pritom podporu na úrovni po 190 tisíc signatárov. Do výstražného štrajku sa zapojilo vyše tri tisíc ľudí. Je tak evidentné, že premiér nechce vidieť realitu, že ministerka Šimkovičová nemá širokú podporu kultúrnej obce“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Líder opozície prišiel o funkciu podpredsedu parlamentu. Vníma to ako pomstu a prekrývanie zdražovania a upozorňuje, že dotácie poberajú aj vládni politici. V blízkej budúcnosti môžu do PS vstúpiť ľudia, ktorí predtým pôsobili v iných stranách, pretože progresívci sa chcú posilňovať. Rokoval by znova s Hlasom? Budú ešte protesty? A zvyšovala by DPH aj vláda s PS?

V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:

– od 1. minúty – čo pre neho znamená odvolanie z funkcie podpredsedu NRSR;

– po 3:00 – či organizácie jeho príbuzných dostávali dotácie zaslúžene a bez konfliktu záujmov;

– od 5:00 – že množstvo dotácií dostali aj koaliční poslanci a rodina Roberta Fica;

– po 8:00 – či sa bojí trestného stíhania svojej rodiny;

– po 10:00 – že Slovensko je jediná krajina východného bloku, ktorá chudobnie;

– od 13:00 – či by vymenil pozíciu podpredsedu NRSR pre PS za to, aby sa predsedom parlamentu stal František Mikloško;

– po 16:00 – na čom všetkom sa PS zhoduje s KDH a ako sa pozerá na ich obrat a odchod poslankyne Holečkovej;

– od 18:10 – že do PS zrejme vstúpia politici z iných strán;

– po 19:00 – či je v PS priestor aj pre konzervatívcov a v akom stave sú rokovania s Ivanom Korčokom;

– od 23:00 – či by chcel do strany župana Ondreja Luntera;

– po 25:00 – že PS je už teraz väčšia strana ako bola kedysi SDKÚ;

– od 27:00 – či bude mať PS s kým vládnuť, ak vezme voličov SaS, Demokratom a KDH;

– po 28:00 – či by ešte rokoval s Hlasom o koalícii, a či to nebola chyba v roku 2023;

– od 32:00 – či ešte budú ďalšie protesty;

– po 36:30 – či by aj vláda s PS musela zvýšiť DPH;

– od 37:00 – že PS by nezvyšovalo dôchodky;

– po 39:00 – komu by PS zvyšovalo dane.

„STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Ivan Brada zo štrajkového výboru verejnoprávneho média.

Spraviť capa záhradníkom! Odborne frazéma pre "pomýliť sa“, „urobiť niečo neprimerané“, či  „poveriť niekoho neprimeranou funkciou". 

Ako inak nazvať situáciu, do ktorej sa dostáva STVR. Po tom, ako zmenila názov, aby mohla zmeniť riaditeľa, aktuálne pracuje na tom, aby v jej kontrolných orgánoch boli tí, čo premenu z verejnoprávnej RTVS na štátnu STVR rovno nadizajnovali. 

Štrajkový výbor zamestnancov a spolupracovníkov verejnoprávneho média upozornil na možný konflikt záujmov či nepotizmus. 

V dozornom orgáne novej STVR má byť po menovaní ministerkou Šimkovičovou rovno generálny tajomníka služobného úradu ministerstva a jej pravá ruka Lukáš Machala. A hovoria o ďalších menách a ceste, ako sa k ministerskému vymenovaniu dostali.

Štrajkový výbor preto vyzýva poslancov parlamentu, aby „pozastavili“ voľbu ďalších členov dozornej rady verejnoprávneho média a prehodnotenie aktuálnych ministerských nominácií. Dôvodom je ich právna napadnuteľnosť a reštrikcie Bruselu. 

Čo sa to deje vo verejnoprávnych vodách? Pozrieme sa na to s investigatívcom verejnoprávnej televízie Ivanom Bradom, ktorý je členom štrajkového výboru. 

„STVR v takomto stave musí zaniknúť a vrátiť sa v nejakom móde ako nové silné verejnoprávne médium“, hovorí reportér Brada. 

Spoločnosť a verejnoprávne médium ako jej obraz podľa neho dosiahli za tejto vládnej garnitúry dno. „Naozaj nám budú rozprávať ministri, že knihy sú len pre bohatých? Nech radšej urobia niečo, aby zlacneli. Ak budem šetriť, znamená to, že prídem do obchodu a vypýtam si 10 dekagramov Mirky Ábelovej (poetka), či pol litra Tekutej modernity (kniha poľsko-britského sociológa Zygmunda Baumana). Na knihách sa predsa nedá ušetriť. Buď si ju kúpim, alebo nie“, ilustruje Brada. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac

Zaplatíme si viac napríklad za benzín či naftu, nákup drogérie, ale aj bankám či mobilným operátorom? V podcaste s ekonomickým redaktorom Martinom Odkladalom zhrname konsolidačné opatrenia vlády, ktoré predstavil premiér Robert Fico spolu s ministrami.

„Banky môžu o niečo zdvihnúť poplatky. Slovnaft môže mať o nejaký cent drahší benzín a naftu, v prípade mobilných operátorov si tiež možno priplatíme za nejaký paušál o pár centov navyše. No v tejto chvíli nikto nedokáže povedať, ako presne to bude vyzerať. No firmy sú súčasťou spoločnosti a tie cestičky si nakoniec nájdu ku konečnému spotrebiteľovi, ľuďom," vysvetľuje v podcaste.

V rozhovore hovoríme aj o tom, či bude skutočne zníženie DPH na niektoré potraviny a lieky kompenzovať najslabším príjmovým skupinám zvýšenie DPH z 20 na 23%, tak ako to tvrdí premiér. „Pôjde o čiastočnú kompenzáciu. Niečo ušetria, ale keď sa pozrieme celkovo na rodinný rozpočet, tak v konečnom dôsledku zaplatia viac," približuje ekonomický novinár.

No a rozoberieme si, ako je to so slovami Roberta Fica, ktorý ešte pred niekoľkymi mesiacmi odmietal zvýšenie DPH. „Podľa mojich kuloárnych informácií, sa Robert Fico dlho bránil zvýšeniu DPH. Aj preto sa prestavenie konsolidačných opatrení naťahovalo. A podľa mojich ifnormácií nakoniec pod tlakom aj ministra Kamenického a ďalších nakoniec ustúpil."

V rozhovore tiež rozoberáme, že štát bude na sebe minimálne šetriť.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Aké je to používať internet, notebook či smartfón pre človeka, ktorý je nevidiaci? A ktoré appky či služby  im najviac pomáhajú? V technologickom podcaste SHARE o tom rozpráva hlavný koordinátor slovenskej autority pre Braillovo písmo Michal Tkáčik. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste hovorí aj o týchto témach:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Z ministerstva kultúry sa na Slovensku, žiaľ, stala trafika pre politických nominantov. SNS to dotiahla do úplne nového rozmeru a kultúru riadia päťkári. Ako ďalej? Je naša kultúra naozaj iba o folklóre a čo môže urobiť naša kultúrna obec? V diskusii sa o týchto témach rozprával šéfredaktor Peter Bárdy s llonou Németh, Alexandrou Kusou a Nikitom Slovákom.

„Je veľmi dôležité, aby deti zažili dotyk inštitúcie v čo najrannejšom veku. Odborné štúdie už dávno hovoria o tom, že deti, bez ohľadu na to z akého sociálneho prostredia pochádzajú, tak čím skôr sa zaradia do kolektívu a inštitúcie, tým lepšie prospievajú,“ hovorí riaditeľka materskej školy v Bratislave Dagmar Luknárová.

„Nástup dieťaťa do materskej školy je asi najzlomovejším okamihom v živote človeka. Je to deň, kedy vstupujeme do inštitúcie, a teda do inštitucionálnych procesov. Musíme sa naučiť prispôsobiť, deliť sa o pozornosť dospelého s mnohými ďalšími deťmi a preto záleží mimoriadne významne na tom, ako dobre sú deti na zaškolenie zrelé. Deti totiž na rozdiel od dospelých podstatne menej premýšľajú a „špekulujú“. Deti predovšetkým prežívajú a veľmi podceňujeme, že o svojich pochybnostiach a pocitoch nedokážu hovoriť, ale drámy, ktoré sa v nich dejú, sú obrovské. Tvrdí špeciálny pedagóg a rodinný terapeut so špecializáciou na deti predškolského veku Jiří Halda.

Materské školy, presnejšie predprimárne vzdelávanie detí, je na Slovensku veľmi podceňovaná téma. Odráža sa to na žalostných platových pomeroch pedagógov, nedostatku kvalifikovaného personálu ako i slabej podpore špecializovaných a podporných profesií pre deti s akýmkoľvek typom inakosti. Vynára sa preto neodbytná otázka: Sú pre tento štát, ale najmä pre nás ako rodičov, naše deti v tomto ich mimoriadne dôležitom veku skutočne takou prioritou, ako o tom tak radi a často rozprávame?

„Nechávame to bežať v takom vyslovene opatrovateľskom režime. Samozrejme sú svetlé výnimky, ale my síce máme v zákone inklúziu, to však neznamená zobrať dieťa s bariérami či potrebami, ale vytvoriť mu vyhovujúce prostredie pretože my nemáme prispôsobiť dieťa škole, ale školu dieťatu. Až vtedy to bude funkčná inklúzia,“ konštatuje jeden z problémov predprimárneho vzdelávania v našich škôlkach Dagmar Luknárová.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia odvolala šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Jeho odvolanie v tajnom hlasovaní podporilo 76 zo 79 koaličných poslancov. Jeho odvolanie nepodporili traja poslanci Hlasu, a to Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš Šéfredaktor aktualít Peter Bárdy v podcaste hovorí, čo tým koalícia na čele s Robertom Ficom sleduje.

„Po hlasovaní o odvolaní Michala Šimečku prišli koaliční partneri s tým, že idú zvyšovať DPH na 23%. To je niečo, čo pocíti každý. Toto je hlavný dôvod, Šimečkom chceli zakryť, že nedokážu šetriť, že míňajú peniaze na nezmysly, vytvárajú čudné trafiky, ktoré volajú ministerstvo športu, rozdávajú si papalášske doživotné renty. A tvária sa, že všetky tie peniaze, ktoré bezmyšlienkovito míňajú sú v prospech Slovenska," hovorí v rozhovore šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická relácia o zákutiach slovenskej politiky. O témach, ktoré hýbali spoločnosťou, diskutovali stand-up komici Jakub Gulík a Marián Psár.

Aktuálny diel satirickej politickej relácie Politikár, ktorá vychádza na Aktuality.sk každý utorok sa venoval nielen odvolávaniu podpredsedu parlamentu, ale aj povodniam na Slovensku a tomu, ako sa k celej kríze postavila vláda.

V relácii sa dozviete:

Kybernetická bezpečnosť ambulancií je najmä o zodpovednosti lekárov.

So slovenským zdravotníctvom to nevyzerá veľmi dobre. A to ani s jeho kyberbezpečnosťou. Téma je natoľko vážna, že si ju všímajú aj poisťovne. V novom dieli specialnej série podcastov SHARE o kyberbezpečnosti sa budeme rozprávať o tom, aké najčastejšie nedostatky sa objavujú a ktoré sú najrýchlejšie spôsoby, ako ich riešiť. Na naše otázky odpovedá manažér kybernetickej bezpečnosti poisťovne Dôvera Roman Varga. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast vznikol v spolupráci s poisťovňou Dôvera. Dôvera je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa. Má 1,7 milióna klientov a zazmluvňuje 12-tisíc poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od lekární cez nemocnice až po polikliniky. Poskytuje inovatívne digitálne služby ako samostatný odbor vývoja aplikácií (napríklad e-recept, ktorý štát neskôr prevzal, či mobilná aplikácia pre klientov) a kladie dôraz tiež na kybernetickú bezpečnosť.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Nepohodlný či inak „na odstrel“ opozičný podpredseda parlamentu, lebo cez prázdniny – v čase dovoleniek – vytiahol na námestia 18 tisícový dav nespokojných s výkonom moci koaličnej väčšiny. 

Odvolaná opozičná šéfka kontrolného výboru tajnej služby, lebo sa obrátila na prokuratúru pre zmenu štatútu SIS, ktorá mala vydláždiť cestu jej novému riaditeľovi – Gašparovi mladšiemu. 

V úvodzovkách „zarezaný“ rovnako opozičný šéf výboru pre verejnú správu, lebo odmietol poslať do parlamentu kompetenčný zákon so zelenou pre nové ministerstvo športu bez nevyhnutného stanoviska rozpočtovej rady. 

Odvolaný šéf prvej divadelnej scény, rovnako šéfka národnej galérie. 

Predtým rovno zrušená RTVS, lebo bez toho nebola možná výmena nepohodlného riaditeľa na jej čele. 

A na úplnom začiatku prispôsobené trestné kódexy, ktoré „očisťujú“ predtým políciou a súdmi poťahovaných aj rovno z najvyšších poschodí politiky a biznisu. 

To je len torzo prípadov, ktoré ilustrujú rukopis vládnej koalície Ficovho Smeru, Dankovej SNS a Pellegrini-Eštokovho Hlasu. 

Na druhej strane krajina zatiaľ netuší o opatreniach na nevyhnutné šetrenie v štátnej kase, ktoré by nás udržalo v lige Európskej 27čky, či o sanácii zdravotníctva alebo školstva. 

A ak Robert Fico vytrvale kritizoval svojich predchodcov za ich postup v čase pandémie, on sa v čase tohtoročných povodní národu ani neukázal. Zato jeho spojencov – Petra Pellegriniho a Andreja Danka bolo vidieť v prvom rade na púti v Šaštíne. Na púti, k účastni na ktorej samotní biskupi veriacich odhovárali pre zlé počasie.

Slovensko septembra 2024. 

Pozrieme sa naň aj optikou politológa Samuela Spáča. 

Kam by ho zaradil na základe popísaného rukopisu mocných? 

„Ešte nehovoríme o smerovaní k ne-demokracii typu Maďarska, Ruska, Bieloruska, kde slobodné voľby nehrajú žiadnu rolu. (…) V politológii existuje koncept vyprázdnenej demokracie a ten mi Slovensko pripomína najviac“, konštatuje Sameul Spáč. 

Na otázku, z čoho sme ako krajina vyprádznení, politológ reaguje, že „máme tu inštitúcie, no fungujú iba proforma“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ani nepriaznivé a veľmi nepríjemné počasie nezabránilo Niké lige, aby odohrala kompletné ligové kolo a paradoxne všetkých 6 stretnutí sa uskutočnilo prvý raz od 1. kola. Najvýraznejšie pútal zápas na Žitnom ostrove a pod Urpínom padol historicky prvý mongolský gól.

Víkendové 7. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy prinieslo až 18 gólov, 2 remízy, 2 víťazstvá domácich výberov a dvakrát sa tešili hostia. Posledné kolo Niké ligy pútalo predovšetkým tým, že sa hralo na všetkých štadiónoch, ani jeden zápas neodložili, čo sa stalo v tomto ročníku druhýkrát, nuž a opätovne ponúklo viacero zaujímavých momentov.

O víkendovom dianí na trávnikoch slovenskej najvyššej futbalovej ligy sa v 7. epizóde podcastu ŠPORT.sk Kam si to kopol? porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka s niekdajším skvelým futbalistom a dnes odborníkom Martinom Mikuličom.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte minulý týždeň komentoval výstrahu pred povodňami, že “je to druhý krát tento rok, čo počúvam, že bude tisícročná voda.” Jeho podriadení však zrejme našťastie názor ministra nebrali vážne a na povodne sa pripravili. Napriek tomu dochádza ku škodám. Dalo by sa im zabrániť, keby sa do protipovodňových opatrení nasmerovalo viac peňazí? Boli sme v zaplavenej Devínskej Novej Vsi.

Bývalý šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku a predtým riaditeľ Povodia Dunaja Ladislav Glinda pre náš podcast analyzuje, či si na takéto povodne treba zvyknúť, alebo sa im dá aj ubrániť.

Budete počuť aj bratislavského župana Juraja Drobu a našu reportérku Kristínu Braxatorovú, ktorá bola v zaplavených oblastiach a priniesla výpovede miestnych obyvateľov.

Moderuje Peter Hanák.

Za ani nie dekádu sa na niečo podobné podujal súkromník SpaceX a snaží sa systém znovupoužiteľných rakiet priviesť do dokonalosti. My sme sa pozreli na históriu jeho úspešného predchodcu.

V 78. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:

O raketoplánoch a ich nesmiernom vplyve na výskum vesmíru sa v 78. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.

Máte otázku, žiadosť o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na naslnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!

V dnešnom podcaste vám ponúkame prieskum obľúbenosti automobilových značiek. Dozviete sa aj prečo si vodiči v obci Konská fotia jednu značku s veselým nápisom, ako stúpajú alebo klesajú ceny pohonných hmôt na Slovensku a ako policajtom pomáhajú bežné Tesly. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Aktuálny diel satirickej politickej relácie Politikár vychádza každý týžden na portáli Aktuality.sk. Stand-up komici diskutujú o aktuálnych témach najmä z politiky.

V dnešnej relácii sa venovali rozpadu politickej scény bez aktuálneho prezidenta Petra Pellegriniho, ale aj tomu, kto je slovenský Oidipus a prečo by sa hodil do čela parlamentu.

Pre maďarského premiéra Viktora Orbána majú jasný odkaz – keď vy prehradený Dunaj, my slovenský „Ľangôš“.

Príde mi to ako zakomplexovanosť, keď sa niektorí z nás snažia zvaľovať zodpovednosť na nejaký národ či rasu. Veď, všetci ľudia sú si rovní a ak niekto chce hľadať v druhom chybu, tak by ju mal hľadať najmä u seba, hovorí novinár Miroslav Čaplovič. Jednou z obetí Holokaustu je aj Kitty Weichherz. Bola jednou z nás, kde ju zavraždili však doteraz nevieme. Hoci uplynulo už vyše 80 rokov, osudy všetkých našich obetí ešte nepoznáme.

Zákaz vlastnenia rádia, konfiškácia písacích strojov, zákaz kina, divadla či čo i len vstupu do verejných parkov. Nemožnosť vyššieho vzdelania, nemožnosť slobodného výberu povolania, vyhadzovy z práce, zo škôl či verejného i politického života, ako aj zavedenie prísne rasovej definície pojmu "Žid", no a z toho vyplývajúca povinnosť nosenia tzv. Dávidových hviezd na viditeľnom mieste. No a "samozrejme" zhabanie židovského majetku, ktoré skončilo tak dobre známymi arizáciami.

To je len skutočne malý výber súboru rasových, a nacistickou ríšou inšpirovaných, protižidovských opatrení, ktoré prijala Slovenská republika pod vedením katolíckeho kňaza Jozefa Tisa a ktoré dnes poznáme ako Židovský kódex.

To všetko nachystané a aj realizované, pre našich susedov, spolužiakov, kolegov v práci či jednoducho našich kamarátov či po kresťansky blížnych – iba a len pre ich rasový pôvod.

Stalo sa to 9. septembra 1941 a tak si v tieto dni opäť pripomíname neslávne výročie rasistickej legislatívy Slovenského štátu, ktorá v konečnom dôsledku viedla od rasistickej perzekúcie a diskriminácie až do pecí plynových komôr a k zavraždeniu vyše 70 tisícok našich židovských spoluobčanov.

Napriek tomu, že od udalostí holokaustu, na ktorých máme ako Slovensko svoj vlastný a aktívny podiel, uplynulo už vyše 80 rokov, ešte nevieme všetko a stále objavujeme ďalšie a ďalšie tragické príbehy tejto tragickej kapitoly našich vlastných dejín. Jednou z nich je i príbeh slovenskej Anny Frank, teda príbeh denníkových záznamov Kitty Weichherz, ktorej životné osudy od narodenia až po smrť v niektorom z nacistických vyhladzovacích táborov, dôsledne zaznamenával jej otec Béla Weichherz.

Dnes po tejto rodine kedysi žijúcej na Slovensku, ostal iba dym a popol kremačných pecí. Pamäť však nemožno oklamať, no a o tom sú denníky maloletej Kitty od jej otca Bélu Weichherza. Práve tejto téme sa venoval kolega novinár Miroslav Čaplovič c našom dnešnom podcaste.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Každý z nás starne, a niektorí to znášame lepšie a iní horšie. Botox a rezanie a následné naťahovanie tváre dnes už nie sú nič nové.

Môže sa šesťdesiatročná stať vizuálne tridsiatničkou?

A ako sa vôbec k starnutiu stavali naši predkovia? Dnes budete počuť aj ženu, ktorej sa jej vlastné vrásky páčia. A aj poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý je body pozitívny.

Umelá inteligencia mení naše správanie na internete, ako aj samotné informačné prostredie. Umožňuje nám oveľa lepšie vyhľadávať informácie, získavať relevantnejšie výsledky. Zároveň nám AI odstraňuje informačný šum a personalizuje náš obsah. Dokáže tiež lepšie diagnostikovať choroby, prispieva k lepšej komunikácii či príprave žiakov na štúdium.

Aké sú potenciálne ohrozenia, ktoré môže AI priniesť pre demokraciu a spoločnosť? Prečo môže prispieť k strate autonómie človeka a čo v praxi znamená? Môže mať AI vplyv aj na volebné správanie a názory voličov? Čo v tomto zmysle znamenajú tzv. dark systems?

Ako vplýva AI na ochranu ľudských práv? Prečo sa v súvislosti s technológiou hovorí o diskriminácii a ako sa prejavuje v súdnictve či pri prijímaní uchádzačov do zamestnania? Ako je možné technológiu regulovať na úrovni práva a prečo by sme mali legislatívu podporovať vzdelávaním verejnosti?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcou Centra pre výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) na Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR Alžbětou Solarczyk Krausovou.

O témach umelej inteligencie hovorí v podcaste aj Matej Kandrík, riaditeľ Adapt Institute. Organizácia, ktorá zastrešuje portál Infosecurity.sk, bude 3. októbra 2024 realizovať ďalší ročník konferencie Dezinformácie a demokracia.

Podujatie bude niesť podnázov “Meeting the AI Challenge” a venovať sa bude práve témam AI a budúcnosti demokracie, kontextom ľudských práv či zneužitiu technológií v autoritatívnych režimoch.

Organizáciu konferencie môžete v najbližších dňoch podporiť prostredníctvom kampane “Pripravme demokraciu na výzvy AI!” na portáli StartLab, zdieľaním výzvy či osobnou účasťou na evente. Viac informácií nájdete v priložených linkoch alebo v udalosti na Facebooku.

„Čo sa deje v KDH sa dá rozdeliť do 3 kategórií: hnutie si snaží nájsť svoje miesto medzi opozíciou a koalíciou. V tejto atmosfére sa tiež hovorí o vzdialení sa Martiny Holečkovej od zvyšku poslancov. A navyše riešime aj, aká je pozícia Viliama Karasa, ktoré vplyv v strane rastie," opisuje v rozhovore novinárka Aktualít Kristína Braxatorová.

Martina Holečková prišla do NRSR s vlastným návrhom, aby rozhodnutie o prerušení výkonu trestu odňatia slobody na základe návrhu ministra spravodlivosti bolo povinne preskúmané súdom. Ide o nedávnu reakciu na kroky Borisa Suska, ktorý podal dovolaniev kauze Dušana Kováčika a súčasne s podaním dovolania rozhodol o prerušení výkonu rozsudku Najvyššieho súdu a to až do rozhodnutia o dovolaní. Za svoj návrh si bývala šéfka poslaneckého klubu KDH vyslúžila kritiku od samotného predsedu strany Milana Majerského. „Povedal, že návrh Martiny Holečkovej sa mu nezdá odborný," približuje novinárka.

Na Majerského vyjadrenie reagoval na sociálnej sieti jeho kolega a bývalý europoslanec Ivan Štefanec so slovami „Hanba...milý súčasný predseda KDH, keď už je príťažou aj konštruktívny návrh vlastnej poslankyne," napísal s tým, že ide o hanbu, ak je pre predsedu opozičnej strany prednejší smerácky minister ako nezávislé súdy.

V rozhovore tiež rozoberáme, či sa objavuje v hnutí viac kritických hlasov na adresu Milana Majerského. „Opozičné postoje v rámci hnutia sa kopia. Nie všetci sú spokojní s tým, že KDH chce o zmene ústavy rokovať aj s vládnymi stranami," hovorí novinárka Braxatorová.

Moderuje Denisa Hopková.

Na Donio sa 1. septembra 2024 spustila zbierka na nový spravodajský portál 360. Ani nie za 24 hodín sa podarilo vyzbierať 320 000 eur. Tento úspech však priniesol aj mnoho dezinformácií. Aké to boli? A čo predchádzalo vzniku portálu? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a novinárom a jedným zo zakladateľov 360 Adelom Ghannamom.

Frankovská uviedla, že prvé dezinformácie sa objavili už na druhý deň po spustení zbierky na podporu nového spravodajského portálu 360. Riešili napríklad, ako je možné, že hneď oznámili spustenie webu 17. novembra a zároveň sú si istí, že do tej doby získajú 500-tisíc eur.

V skutočnosti na to, aby mohol byť web 360 spustený 17. novembra 2024, však je potrebných len 50-tisíc eur. Cieľová suma 500-tisíc eur má podľa míľníkov kampane médiu zabezpečiť prvý rok nezávislého fungovania.

Niektoré dezinformácie taktiež uvádzali podozrenia zo skrytého financovania portálu firmou Eset. Na tieto tvrdenia však neexistujú žiadne dôkazy.

Novinár Adel Ghannam uviedol, že podľa neho je hlavnou motiváciou za šírením dezinformácií snaha zdiskreditovať 360. Dezinformačné médiá totiž podľa neho „asi predpokladajú, že budú našou konkurenciou, keďže sa presúvame z televízie na internet. Čiže budeme pôsobiť sčasti na ich pieskovisku.“ Ghannam ešte dodal: „Keď na nás nevedia nájsť nič rukolapné, tak si musia niečo vymyslieť.“

Nadácia ESET každoročne podporuje činnosť Demagog.sk sumou 5000 eur, neovplyvňuje pritom redakčný proces ani obsah výstupov projektu.

Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Pre jezídov sú Slováci synonymom vody, je tam vzácnejšia ako chlieb, tvrdí filmár Martin Ondruš. 

Kde môže byť voda vzácnejšia ako chlieb a Slovensko tam rezonuje ako synonymum pitnej vody? Irak a jeho komunity jezídov, moslimov a kresťanov, ktoré spája v našich končinách až nepochopiteľná vďačnosť za niečo také bežné, ako je voda na pitie, pranie či kúpanie. 

Aj vďaka veľkodušnosti Slovákov tam za osem rokov vyrástla sieť dvadsiatky studní, ktoré uhášajú smäd a sprostredkovávajú príjemný pocit čistoty. Len v oblasti Šerfadinu tam bolo v začiatkoch na dvoch studniach závislých päť tisíc ľudí, ktorí vtedy utekali pred teroristami Islamského štátu. 

Skúsenosť, ktorú zdokumentoval a hoci „neprenosnú“ sa ju snaží preniesť do našich končín. 

Filmár a dokumentarista Martin Ondruš. 

Aké je to, ocitnúť sa v prostredí, kde priority prehádže príroda? A nie je čas na takúto lekciu aj pre nás – keď dlhotrvajúce suchá a horúčavy menia aj Slovensko? Naviac optikou človeka, ktorý natočil už virálne videá, ktoré Igorovi Matovičovi vyhrali voľby, či stál za produkciou ako je Ruža pre nevestu. 

Ako sa točilo pre Igora Matoviča? „Už som to vytesnil. Bolo to strašne náročné. Veľká životná skúsenosť, ktorá ma zaodiala hrošou kožou“, spomína Martin Ondruš. 

No bude to aj o búraní paradigmy kresťanov „kostolníkov“ s niekedy „nereálnym pohľadom na svet“, ako hovorí, lebo Martin Ondruš je popri svojej práci fotografa a filmára aj tvorcom podcastov o „živej viere“. 

„Viera nie je o slovách, ale o skutkoch a nasledovaní toho Ježiša, ktorý sa stretával aj so spodinou spoločnosti“, vysvetľuje svoj prístup.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Stredopoliara Róberta Maka možno považovať za futbalového svetobežníka. Okrem pôsobenia v Nemecku, Grécku, Rusku i Turecku si zahral aj v Maďarsku a dokonca i v ďalej Austrálii. Vo veku 33 rokov už pomaličky začína rozmýšľať aj nad koncom futbalovej kariéry, a tak v lete prikývol na ponuku bratislavského Slovana. V tej chvíli ani on sám neveril, že si na jeseň zahrá skupinovú fázu Ligu majstrov.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk naša futbalová úderka Julo a Muťo vyčerpávajúco vyspovedala stredopoliara bratislavského Slovana Róberta Maka.

Okrem iného opísal, ako prežíval postup do skupinovej fázy Ligy majstrov s „belasými”, zaspomínal si, ako sa dostal do akadémie Manchestru City, rozobral svoje pôsobenia v gréckom PAOK-u, ruskom Zenite Petrohrad, tureckom Konyaspore a austrálskom Sydney.

Julo s Muťom nevynechali ani kontroverzný koniec Róberta Maka v slovenskom národnom tíme a jeho slovnú prestrelku v médiách s trénerom Francescom Calzonom. „Keď odohráš v reprezentácii 90 zápasov a si štvrtý najlepší strelec, tak aj tréner by mal mať voči hráčovi istý rešpekt. Viete si predstaviť, že by sa to stalo Jurajovi Kuckovi alebo niekomu ďalšiemu?” ponúkol svoj pohľad na vec Róbert Mak.

To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Uťahovanie opaskov – pre politikov mimoriadne nepopulárna téma, pre slovenské verejné finacie zasa téma ich doslovného prežitia. Vládna koalícia je k tejto téme zatiaľ informačne veľmi skúpa, diskutuje sa však už aj o zmenách vo výške DPH, dani z finančných transakcií, prepúšťaní v štátnej správe či masívnych odvodoch pre banky.

Slovensko teda čaká veľké uťahovanie opaskov. Konsolidácií verejných financií v tak veľkom – niekoľkomiliardovom objeme sa tak zrejme nevyhne prakticky nik z nás. Tvrdí to ekonóm Martin Šuster. 

Ako by mala vyzerať konsolidácia podľa predstáv ekonómov a čo by tieto návrhy urobili s našou ekonomikou, ale i s našimi peňaženkami? Dajú sa donečkonečna jednou rukou žmýkať banky a tou druhou rozdávať trináste dôchodky či nízkymi daňami pomáhať živnostníkom? Chápe vôbec vláda hrozivosť situácie a ak áno, prečo premiér tvrdí, že sa to nedotkne životnej úrovne občanov? No a najmä, prečo je tak nevyhnutné si práve teraz utiahnuť opasky a čo by sa stalo, ak by sme to neurobili?

„Teraz je ten priestor keď s tým vieme niečo urobiť, ak s tým, povedzme, že 10 rokov, nič neurobíme, tak už nebude v našich silách a schopnostiach naše dlhy zastabilizovať a zabrániť krachu v budúcnosti,“ hovorí ekonóm Martin Šuster.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s ekonómom Martinom Šusterom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na oslavy SNP prišlo jedine zastúpenie Ruska, premiér počas návštevy múzea holokaustu hovoril o nacistoch v ukrajinskej armáde a Lukáš Machala sa vyhráža šikovným úradníkom sledovaním SIS. Diletantstvo Ficovej vlády prekonalo aj vládu Igora Matoviča.

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, Ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Chýbajú hliadky, čo sa odzrkadľuje aj na bezpečnosti občanov. Nejaké územie malo počas nočnej tri alebo štyri hliadky, teraz má dve. To má za následok aj zvyšovanie kriminality a aj jej objasnenosť. Hliadka dokáže chytiť páchateľa na mieste činu. Ak tam nebude, páchateľa nechytí, hovorí vyšetrovateľ a bývalý odborár NAKA Štefan Mašin o chýbajúcich policajtoch v zbore.

V relácii Na rovinu so Štefanom Mašinom sa dozviete:

00:20 – či niekedy ľutuje, že sa stal policajtom na Slovensku;

2:30 – či by mali obvinení vyšetrovatelia ďalej pracovať;

5:30 – ako vyzeralo rušenie NAKA v polícii;

9:00 – prečo bola reforma v polícii šitá horúcou ihlou;

10:30 – ako sa policajti museli vracať k starým spisom, hoci ich už odstavili z NAKA;

13:50 – ako s kolegami rozložil jednu z najbrutálnejších mafiánskych skupín sátorovci;

15:20 – prečo ho preložili na okresné riaditeľstvo a čomu by sa tam mal venovať;

17:00 – ako vedenie polície odstavilo najskúsenejších vyšetrovateľov NAKA, ktorí sa predtým venovali aj politicky citlivým kauzám;

20:30 – prečo skúsení vyšetrovatelia odchádzajú do civilu;

25:00 – ako chýbajú policajné hliadky a ako to pociťujú občania;

30:30 – či by mohli vojaci pomôcť po masívnom odchode policajtov;

32:20 – o obvinení v kauze čurillovci;

34:00 – či vopred vedeli o odpočúvaných kanceláriách;

39:15 – prečo policajti v odposluchoch hovoria o podpálení auta Diane Santusovej alebo ako ju treba nakopať;

44:30 – ako sa správal sudca počas väzobného výsluchu;

51:30 – či mu vo väzbe napadlo, že bude vypovedať proti kolegom a vylepší si situáciu;

53:30 – či je pripravený aj na odsudzujúci rozsudok a či sa dá zbaviť nálepky čurillovcov;

55:00 – ako sa dá napraviť fatálny stav v polícii.

Tretí diel podcastovej krimisérie Mafiánsky štát o Mikulášovi Černákovi prináša analýzu jeho aktuálnej žiadosti o podmienečné prepustenie z doživotného trestu. Podľa akých kritérií sa bude súd rozhodovať? Čo svedčí v prospech bossa odsúdeného za vraždy a čo v jeho neprospech? A čo by v praxi znamenalo podmienečné prepustenie?

Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po zaplatení predplatného v službe Aktuality Navyše.

Vedeli ste, ako trávi Mikuláš Černák čas vo väzení a čo je jeho plán po prípadnom prepustení? Aj tieto skutočnosti bude brať do úvahy súd. V dnešnej epizóde nám skúsení právnici vysvetlia, ako proces podmienečného prepustenia funguje. Kľúčový bude znalecký posudok o tom, či je Černák po 26-tich rokoch za mrežami napravený človek.

Moderuje Peter Hanák.

„Viac ako 85 percent financií, ktoré tečú do nemocníc tvoria mzdové náklady - a kde sú potom zdroje na zabezpečenie samotnej nemocnice, nehovoriac o investiciách? Problémom však je, že len za obdobie rokov 2018 až 2023 sa na poste šéfa rezortu vystriedali deviati ministri. Tak, kde je nejaká kontinuita čí vízia? Niektoré lobistické skupiny sú tam pritom „nasáčkované“ neustále. A ako môžu poisťovne vykazovať zisk, ak sú nemocnice v strate?“ pýta sa na základe kontroly zdravotníckeho systému predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Po megakorupčnej kauze známej pod názvom „Dobytkár“ je Poľnohospodárska platobná agentúra predmetom intenzívneho a dlhodobého záujmu našich štátnych kontrolórov. Ešte v roku 2022 odišiel Najvyšší kontrolnú úrad z PPAčky s varovaním, že ak sa nezačnú riešiť zlyhania v tejto inštitúcii, môže to ohroziť čerpanie eurofondov pre slovenských poľnohospodárov. Kontrolóri prisľubili aj akýsi permanentný dozor nad agentúrou a kontrola NKÚ prebieha v PPA aj v týchto chvíľach. Ako spraviť z megastroja korupcie opäť dôveryhodnú štátnu inštitúciu?

Bödörovo komando je označenie pre skupinu, ktorá mala roky pracovať pre Smer a „našich ľudí“. Neformálnej grupe mal šéfovať nitriansky oligarcha Norbert Bödör, jej súčasťou mal byť aj vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar.

A prečo je aj napriek veľkému objemu financií slovenské zdravotníctvo neefektívne a pripomína skôr chorého muža, než modernú podobu medicíny 21. storočia v srdci Európy?

„Aktuálne treba prijať strategický ozdravný rámec, ktorý ale musí mať merateľné ciela, konkrétne dátumy, ale aj konkrétne osoby zodpovedné za jeho realizáciu. Musí byť jasne povedané, že ak mám zodpovednosť za riadenie, tak mám aj osobnú zodpovednosť a ak sa mne zverená inštitúcia dostane do červených čísiel, tak musím za to niesť osobnú zodpovednosť,“ vymenúva potrebné zmeny systému šéf NKÚ.

Podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy

No a napokon, bol armádny majetok darovaný vojnou sužovanej Ukrajine darovaný v súlade s našimi zákonmi a predpismi? Témy a otázky pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Že najpopulárnejší šport na svete rastie po každej stránke, je čoraz viac cítiť aj v našich podmienkach a postupne sa vyvíja aj v oblasti, ktorá ešte prednedávnom nepútala toľko pozornosti, koľko by si zaslúžila. Stále to síce nie je na želanej úrovni, ale krok po kroku by sa to mohlo zmeniť.

Hovoríme o popularite ženského futbalu na Slovensku, jeho vývoji, raste a budúcnosti. Že by sa tento šport mohol konečne vydať správnym smerom, potvrdzuje aj druhá najvyššia návšteva na ženskej futbalovej reprezentácii počas nedávneho zápasu reprezentácie v Nitre, no ruku k dielu prikladá aj Spartak Trnava. Chce zájsť ešte ďalej a stanoviť divácky rekord.

„Červeno-čírni” totiž chystajú výnimočný zápas medzi ženským tímom Spartaka Trnava a MŠK Žilina (28. 9. o 15.00 h) v rámci 8. kola Demišport ligy (ženská najvyššia futbalová liga na Slovensku) a uskutoční sa na trávniku Štadióna Antona Malatinského. Pre ženský tím Spartaka to bude historická ligová premiéra na zelenej ploche tohto stánku.

O projekte, ktorý „presahuje samotný futbal”, ako píše Spartak, sme sa v rámci špeciálu podcastu Kam si to kopol? porozprávali s hrajúcou trénerkou ženského tímu Spartaka Viktóriou Čeriovou.

Reprezentantka Slovenska v debate s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom porozprávala oveľa viac. Napríklad aj o tom, že futbalistky to majú na Slovensku neporovnateľne náročnejšie ako ich mužskí kolegovia. Viac už v pravidelnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.

Spoločnosť Apple predstavila nové iPhony 16 a 16 Pro, ako aj 10. generáciu hodiniek Apple Watch a sériu nových bezdrôtových slúchadiel. Redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin v podcaste SHARE zdieľajú svoje prvotné dojmy z predstavenia noviniek.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Malo to byť vyriešené už pred letom, riešenie nepriniesol ani avizovaný záver augusta a nevyriešený predseda parlamentu delí vládnu koalíciu aj v polovici septembra. A ak Hlas naďalej nevidí dôvod, prečo by postu mal vzdať, SNS Andreja Danka mu odkazuje, že Hlas má prezidenta, čím sa situácia zmenila, zakrýva sa tiež deklarovanou podporou Smeru, pozíciou, ktorú označuje za „rozhodujúcu“. Aké toto môže mať riešenie? Na druhej strane zaznievajú hlasy, že kým sa politici naťahujú o posty, bez riešení zostávajú sľuby o lacnejších potravinách, kvalitnejšom školstve a fungujúcom zdravotníctve. A z obvinených sa stávajú ľudia bez korupčných škrabancov – či inak čistí. Téma pre Petra Bárdyho, šéfredaktora a politického komentátora Aktualít. 

„Je tu dvadsiatka ľudí s napojením na Smer na jednej strane. Oproti nim je zvyšných päť miliónov. Tých dvadsať je dnes v bezpečí, sú spokojní, užívajú sú slobodu a najmä pocit, že im nehrozí stíhanie. Na druhej strane je päť miliónov ľudí, ktorí čakajú, že štát budú riešiť manažéri, ktorí naplnia predvolebné sľuby aspoň sčasti“, ilustruje situáciu Bárdy. 

„Tých päť miliónov sa toho zatiaľ nedočkalo a prekvapuje ma, že ich nespokojnosť sa nepremieta do prieskumov verejnej mienky. Zdá sa, že stratégia Roberta Fica prekrývať to kultúrnymi vojnami a vymyslenými pseudokauzami funguje“, konštatuje komentátor a šéfredaktor Aktaulít. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V pondelok 30. septembra uplynie rok od volieb, v ktorých uspela súčasná koalícia.

Koalícia vedená Robertom Ficom upravila zákony tak, že beztrestné sa stávajú nielen niektoré väčšie prípady korupcie ale aj menšie krádeže a vybraným ľuďom by sa mali ujsť doživotné renty. Jediná sila, ktorá by mohla situáciu zvrátiť, však zatiaľ všetko toleruje, upozornila šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

„Núka sa mi podobenstvo: newyorské dvojčky zničili dve lietadlá, našu kultúru masakrujú tiež dvaja ľudia“, hovorí Ladislav Snopko, ktorý bol ministrom kultúry hneď v troch ponovembrových vládach. Podobenstvom na aktuálne dianie v kultúre za ministrovania Martiny Šimkovičovej si pritom pomáha útokom na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001, ktorý vtedy zmenil globálne bezpečnostné štandardy.

Keď sa ministerka kultúry stáva jednotkou neschopnosti už aj na študentských predstaveniach. A do divadiel sa aj pre ňu vracajú diskusie hercov s divákmi. Platforma, ktorú si niektorí pamätáme z novembrových dní Nežnej revolúcie spred už okrúhlych 35ich rokov. Vtedy aj tieto diskusie zasievali zrnká slobody medzi ľudí, ktorí na ňu vtedy ešte neboli zvyknutí. Dnes sú volaním o „alarmujúcom stave, do ktorej sa kultúra dostala pod vedením Martiny Šimkovičovej a jej pravej ruky Lukáša Machalu“, či o pociťovanej „objednávke na autocenzúru“. A ako do kontry zaznieva formulovaný odpor voči „cenzúre“ a „prispôsobovaniu sa“. „Chceme tvoriť slobodne a o tom, čo považujeme za dôležité“, „nechceme, aby sa predstavenia prerušovali“, ako to zaznieva z divadelných dosiek naprieč krajinou. 

To všetko sú čriepky z Kultúrneho štrajku, do ktorého sa v sedemdesiatke miest a tristovke kultúrnych organizácií zapojilo už takmer 2700 ľudí z kultúrnej brandže. 

Na situáciu sa pozrieme s niekdajším ministrom kultúry v troch ponovembrových vládach a tvárou Novembra’89 Ladislavom Snopkom. 

„Tisíce ľudí, ktorí tvoria špičku našej kultúry a umenia, si niečo len tak nevymyslia, aby to vraveli naraz len tak. Vravia tak preto, lebo majú dôvod“, hovorí exminister. 

„Hlúposť nikdy nemôže byť obhajovaná ako sloboda slova“, poukazuje pritom na niektoré excesy aktuálnych „obyvateľov“ rezortu kultúry. 

Liekom pritom má byť orientácia na vzdelanie a kultúru. Práve ich absencia podľa Snopka umožnila to, že ľudí typu aktuálnej ministerky kultúry a jej generálneho tajomníka služobného úradu vyniesli na svoje miesta demokratické voľby. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V dôsledku zanedbanej vodárenskej infraštruktúry ročne prichádzame o takmer tetinu pitnej vody. Investičný dlh vodární sa vyšplhal až k desiatim miliardám a vodárne ani samosprávy to samé zvládnuť nemôžu, hovorí na základe kontroly NKÚ jeho šéf Ľubomír Andrassy. Chystá sa štát ovládnuť vodárne?

Hoci je voda strategickou surovinou, ktorú u nás chráni dokonca i Ústava, prístup štátu a predovšetkým samospráv k tejto cennej komodite tomu vôbec nenasvedčuje. Správa Najvyššieho kontrolného úradu totiž odhalila, že stav vodárenskej infraštruktúry je doslova kritický, pre deravé potrubia sa stráca tamer tretina pitnej vody, no a samozrejme, všetky tieto straty si napokon zaplatíme my, ako spotrebitelia.

Navyše, vodárne do svojej infraštruktúry prakticky vôbec neinvestujú a tak sa investičný dlh vyšplhal až k neuveriteľnej sume 10 miliárd. Situáciu chce riešiť už aj vláda. Bude tak v hre aj nejaká forma prevzatia vodární do správy štátu – výmenou za investície do vodárenskej infraštruktúry? A ako mrhanie vodou a zanedbávanie vodárenskej infraštruktúry mohlo vôbec dospieť až takto ďaleko a koho je to zodpovednosť?

Témy nášho dnešného podcastu s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Kým opozíciu príliš vidieť a počuť nebolo, koalícia sa zviditeľňovala až priveľa.

Nový Ťažký týždeň zhrnul, čo sa u nás udialo počas letných prázdnin.

Vladimír Šucha je slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a manažér a zároveň vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.

V podcaste s názvom Európske Slovensko sme spolu rozoberali nielen fungovanie Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ale porozprávali sme sa aj o aktuálnom stave nášho štátu aj o pravidlách v spoločnosti, ktorými sa riadia nielen inštitúcie Európskej únie, ale mali by sa všetky krajiny sveta.

Čo sa ešte dozviete v podcaste Európske Slovensko?

Slovensku hrozí zastavenie eurofondov, pretože Brusel nás už rok upozorňuje na nedostatky, na ktorých sme nič nezlepšili. Naopak, vláda ešte viac oslabuje demokraciu a právny štát. Upozorňuje na to výkonná riaditeľa Via Iuris, právnička Katarína Batková. Zuzanu Čaputovú by naspäť už nechceli.

V podcaste s Katarínou Batkovou sa dozviete:

– od 1. minúty – kto a ako by mal riešiť bombové hrozby;

– po 1:30 – ako vláda demotivuje policajtov;

– okolo 3:00 – že vláda sa o atentáte vyjadruje nebezpečným spôsobom, obzvlášť, ak ešte nie je vyšetrený;

– od 5:00 – že vláda nehovorí pravdu, ak tvrdí, že systém Pegasus by u nás nebolo legálne používať;

– po 7:00 – ako veľmi na Slovensku nefunguje ochrana bežného človeka pred odpočúvaním;

– od 10:00 – čoho sa obáva, keď sleduje podozrenia zo zapojenia šéfa SIS do diskreditácie opozície;

– po 11:30 – prečo nám hrozí zastavenie eurofondov;

– od 12:00 – aké konkrétne veci nám vyčíta Európska komisia a čo sa dá urobiť na záchranu európskych peňazí;

– po 16:00 – že nejde o žiadnu diskusiu medzi našou vládou a Bruselom, ale vysvedčenie, ktoré nám EK vystavila;

– od 18:30 – prečo je rétorika Roberta Fica o súdoch nebezpečná;

– od 20:30 – že po zmene trestného zákona sa nedozvieme, či bola korupcia na najvyšších miestach reálna;

– po 23:00 – že vláda nevedela, čo spôsobí vo väzniciach a na súdoch;

– od 25:00 – že mnohé krádeže zrejme zostanú nevyšetrené;

– po 29:00 – že kriminalita sa v policajných štatistikách zníži, aj keby sa reálne neznížila;

– od 31:00 – či má zmysel nahlasovať krádeže bicyklov, ak sú iba priestupkom;

– okolo 32:00 – že ak vám ukradnú peňaženku, ktorú máte pri sebe, stále pôjde o trestný čin;

– po 34:00 – prečo združenie Via Iuris už nechce naspäť exprezidentku Zuzanu Čaputovú;

– od 35:00 – ako mimovládky normálne fungujú aj z verejných peňazí;

– po 37:00 – či sa ľudia v mimovládkach boja konať dobro, lebo sa im ľudia vyhrážajú.

„Pochopila som, že tu nie je žiadny problém sa bez vlastného pričinenia dostať na ulicu či na hranicu chudoby. Úplne stačí aby vám ochorel niekto v rodine alebo aby ste ochoreli vy a balansujete nielen nad priepasťou smrti, ale zároveň aj nad priepasťou chudoby – vrátane celej vašej rodiny,“ hovorí Daniela Betková Vidová, vdova po manželovi, ktorý podľahol ALS a dnes zápasí s neochotou úradov aby jej poskytli sociálnu pomoc, ktorá jej rodine náleží.

Daniela Betková Vidová, vdova po manželovi, ktorý roky zápasil s amyotrofickou laterálnou sklerózou až kým tomuto zákernérnému, krutému, mimoriadne bolestivému a nevyliečiteľnému ochoreniu 19. apríla napokon definitívne podľahol. Dnes, okrem vyrovnávania sa s jeho smrťou a starostlivosťou o ich dvojročnú dcéru, musí zápasiť aj s byrokratickým molochom a neschopnosťou sociálneho štátu v jeho slovenskej podobe.

Je totiž začiatok septembra, od Mariánovej smrti uplynuli už viac ako 4 mesiace a tento štát, ktorý sa inak tak rád verbálne deklaruje ako sociálny, ukázal vdove a predovšetkým celej jej rodine, vrátane dvoch maloletých detí chrbát a neposkytol jej, v ich naozaj ťažkých a kritických chvíľach, prakticky žiadnu reálnu pomoc.

O čom svedčí takýto postoj k tým najzraniteľnejších členom našej spoločnosti a ako sa vôbec dá prežívať v tieni nielen nedávnej smrti milovanej osoby, ale aj obáv o existenčnú budúcnosť svojej rodiny? No a napokon, ako sa zmieruje so smrťou milovanej osoby, ktorá hoci tu už fyzicky nie je, stále rámcuje každé jedno ráno i každé jedno zaspávanie a ako sa to všetko dá i má, vysvetliť dvojročnému dieťaťu?

Témy pre Danielu Betkovú Vidovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensku môže hroziť zmrazenie europskych peňazí. Európska komisia hovorí o narúšaní demokratických noriem a údajne navrhne zastavenie eurofondov za zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tvrdí to agentúra Bloombergs odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.

Podľa zdrojov blízkych Komisii má byť tento proces v začiatkoch a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Či k tomu môže naozaj prísť čo by to znamenalo pre Slovensko v podcaste rozoberáme s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. „Asi to bude trvať niekoľko mesiacov. O viac, že sa teraz kreuje Európska komisia," vysvetľuje, koľko by mohol trvať proces, pokiaľ by sa naozaj potvrdili informácie agentúry.

Oslovili sme aj samotnú Komisiu, ktorá hovorí, že pokiaľ ide o Slovensko, v súčasnosti analyzu nedávnu reformu Trestného zákona a tento proces ešte stále prebieha. „Čo sa teda týka aktivácie príslušného nariadenia, v súčasnosti nie je prijaté žiadne rozhodnutie, a to ani také, ktoré by čakalo na politické schválenie,“ uzavrela eurokomisia.

Moderuje Denisa Hopková.

Hlavnou zmenou je výrazné rozšírenie počtu subjektov, ktorym zákon ukladá povinnosti.

Slovensko bude čoskoro novelizovať zákon o kybernetickej bezpečnosti. Zmeny vychádzajú zo smernice NIS2, ktorú Slovensko musí preniesť do našej legislatívy.

Novela už mieri do parlamentu a mala by platiť od budúceho roka. Čo sa tým zmení pre firmy a organizácie? Aké povinnosti pribudnú a ako sa zariadiť?

O tom sa rozprávame v prvom diele špeciálnej serie podcastov Share ku kyberbezpečnosti. Na naše otázky odpovedá špecialista na kybernetickú bezpečnosť a právo Štefan Pilár z advokátskej kancelárie Signum. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast vznikol v spolupráci sadvokátskou kanceláriou Signum – Spojenie teórie a praxe, spojenie práva a IT bezpečnosti.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Prečo slovenské filmové festivaly nehrajú rovnakú ligu ako napríklad Karlovy Vary? Spoluorganizátor jedného z najväčších slovenských filmových festivalov hovorí, že je to o pochopení štátu aj súkromného sektora, že treba podporovať kultúru. Tento rok majú mnohé nové filmy jednu spoločnú tému – premeny ľudského tela.

Filmový festival Cinematik sa začína už zajtra v Piešťanoch. Jeden z najväčších hitov je film Substance, ktorý je radikálny a hlavnú úlohu hrá Demi Moore. Ide o taký silný film, že je otázne, či takýto zážitok zvládne každý divák.

Otváracím filmom je Ema a smrtihlav, v hlavnej úlohe napríklad aj s Milanom Ondríkom a Alexandrou Borbély. Ide o obdobie Slovenského štátu a spor o priazeň ženy medzi gardistom a príslušníkom SS. Slovenských premiér bude na festivale niekoľko, vrátane nového filmu Petra Kerekesa Wishing on a Star.

Na Cinematiku spolupracujú aj Aktuality.sk. Ponúkame vám dve diskusie – o slovenskej kultúre s Petrom Bárdym, Ilonou Németh a Nikitom Slovákom v sobotu 14. 9.; a tiež diskusia Slovenská mafia a kinematografia v piatok 13. 9. o 15:30 so scenáristom filmu Miki Mirom Šifrom, expertom na mafiu Jánom Petrovičom, filmovým kritikom Petrom Konečným. Moderuje autor podcastového seriálu mafiánsky štát Peter Hanák.

Je kapitánka florbalovej reprezentácie, klub však má vo Švajčiarsku. Katarína Klapitová patrí k najskúsenejším a najúspešnejším slovenským florbalistkám, no okrem toho ju so športom spája aj jej práca. Bola vďaka nej viackrát na MS v hokeji a videla Tour de France z helikoptéry. Raz jej dokonca volal aj Miroslav Šatan. Klapitová prijala pozvanie do Olympijského videocastu, kde hovorila nielen o florbale.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

Je rekordér Slovenska v počte štartov za hokejovú reprezentáciu, teraz ale už pôsobí v pozícii experta. Dominik Graňák ukončil kariéru v sezóne 2022/23, počas nej získal mnoho skúseností. V podcaste Góly z bufetu rozprával, ako videl olympijskú kvalifikáciu a pristavil sa viac aj pri trénerovi či gólmanovi Samuelovi Hlavajovi. Dozviete sa aj jeho názor na hráčov z ruskej KHL v tíme. Sám Graňák má z Ruska bohaté skúsenosti, odohral tam štyri sezóny.

Čo sa dozviete v podcaste?

Po životnom víťazstve nad Karlosom Vémolom (37-8) odišiel do Dominikánskej republiky, otestoval sa v reality šou Survivor. Po desiatich mesiacoch opäť vstúpi do klietky proti rovnakému súperovi s jediným cieľom, stať sa na druhý pokus právoplatným šampiónom Oktagonu. Hosťom podcastu Staredown bol víťaz Oktagon Výzvy a bývalý dočasný šampión v strednej váhe Samuel „Pirát“ Krištofič (17-6).

Čo sa dozviete v rozhovore?

Nielen miestami až neznesiteľné teplo a vlny horúčav, ale aj suchá, kríza s dostupnosťou vody, potravín, nový fenomén sťahovania sa za znesiteľnejšími klimatickými podmienkami, znevýhodnení chudobní a hrozba až sociálnych nepokojov. To všetko so sebou nesú stále vypuklejšie klimatické zmeny. Aj toto leto prepisovalo teplotné rekordy vôbec od začiatku meraní. 

Na Slovensku sa v horizonte hodín objavila klimatická výzva, podporená stovkou osobností, ktorá hovorí, že pri klimatickej kríze nejde len o prírodný a technický problém, ale že má vážne presahy na fungovanie samotnej spoločnosti. Pozrieme sa na ňu s jej iniciátorkou, sociologičkou Zuzanou Fialovou. 

„Utrpenie a bezmocnosť (ľudí sužovaných klimatickými zmenami) môžu viesť až k frustrácii a do naozaj veľkých a hlbokých sociálnych konfliktov“, hovorí Fialová. 

Budeme hovoriť o „boji o zdroje“ pre možný obmedzený prístup k nim, o „energetickej“ a „klimatickej“ chudobe a o zmene migračných tokov, ktoré presmerujú ľudí do oblastí s prijateľnejším klimatickými podmienkami na prežitie. 

V podcaste načrtneme aj možné scenáre vývoja. 

Nahrával Jaroslav Barborák. 

V prípade pozastavenia toku ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska nejde o ohrozenie životných záujmov týchto štátov. Situácia nebola zďaleka tak dramatická, ako ju slovenská a maďarská vláda prezentovali verejnosti. Oba štáty situáciu zneužili na kritiku Kyjeva a prehlbovanie konfliktu s európskymi inštitúciami a ďalšími štátmi EÚ. 

Prečo mohla byť sabotáž plynovodov Nord Stream I a II výhodná pre Rusko a ako ovplyvnila jeho vzťah s Nemeckom? Čo ukázali nové zistenia vo vyšetrovaní incidentu? Ako sa vyvíja situácia ohľadom pozastavenia ruskej ropy spoločnosti Lukoil na Slovensko a do Maďarska? Prečo je oboma vládami hyperbolizovaná a nakoľko slúži dezinformátorom na útoky voči Kyjevu či EÚ?

Do akej miery Rusko zneužíva svoju pozíciu energetickej veľmoci? Prečo je zaisťovanie energetickej bezpečnosti v Európe natoľko dôležité vo vzťahu k ruskej vojne proti Ukrajine? Ako sa môžu východoeurópske štáty odkloniť od závislosti na ruských energetických zdrojoch? Aké sú alternatívy dodávok ropy pre Slovensko alebo Českú republiku?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.

Záhadný ruský zbrojár Anatoly Klunny dodával vojenské súčiastky na Slovensko aj napriek sankciám, využívajúc svoje rozsiahle kontakty v Rusku. Jeho spolupracovník Oleg Belay, spojený s pochybnými finančnými transakciami, sa po ruskej invázii na Ukrajinu dostal k lukratívnym aktívam vrátane futbalového klubu CSKA Moskva.

Imúnni voči hrôzam minulosti rozhodne nie sme pretože vždy bude niekto, kto si bude myslieť, že je niečo viac. Je načase, aby sa mlčiaca väčšina ozvala, pretože ak nie - hrozí, že raz si moc môže prísť aj po vás. Tvrdí novinárka Veronika Homolová Tóthová. A čo bola akcia T4, ktorá stála životy státisícov detí?

Vždy bude niekto, kto bude mať pocit, že on má právo hovoriť o tom, kto aký život bude žiť. Jediné, čo ti garantuje, že ty budeš môcť žiť, tak ako ty chceš, je slobodná spoločnosť. A keď za tú slobodnú spoločnosť nebojuješ vtedy, keď ju máš - a keď sa neozveš proti neprávosti, proti neslušnosti a proti tomu, keď niekoho vystavujú na pranier na základe úplne lživých vecí, tak postupne z tej slobody ukrajuješ, až raz si napokon prídu aj po teba, hovorí v Ráno Nahlas novinárka, režisérka a spisovateľka Veronika Homolová Tóthová.

Bolo ich viac ako štvrť milióna. Deti s Downovým syndrómom, epilepsiou či s nejakou formou mentálnej retardácie alebo telesnými malformitami. Deti na autistickom spektre či na vozíku alebo proste nejakou odlišnosťou. Všetky sa stali obeťou vedomej a pedantne naplánovanej nacistickej genocídy, ktorá sa stala aj akýmsi predobrazom a testovacím laboratóriom samotného Holokaustu. Bol to takzvaný program T4. Program, ktorý mal očistiť nemecký národ od takzvaných "životov nehodných žitia" a zbaviť tak Tretiu ríšu aj nákladov na starostlivosť o týchto svojich občanov.

"Nevytŕčaj hlavu", to je asi to základné heslo, ktoré nás tu 40 rokov učili, no a toto - či chceme alebo nie, je v nás, a buď sa s tým vieme popasovať alebo to ani nevnímame a žijeme podľa toho."

Napriek tejto až neuveriteľne cynickej beštialite je tento program u nás prakticky neznámy. Dobre známe sú však obete Holokaustu páchaného tisovým Slovenským štátom, ako i obete komunistického teroru po februárovom prevrate v roku 1948.

"My sa snažíme buď prikloniť - alebo sa priamo pridať na stranu víťazov, ktorí sú schopní vybojovať kľúčové bitky aj za nás, no a zároveň, nie sme schopní niesť zodpovednosť za to, čo sa v našej minulosti stalo.," tvrdí Veronika Homolová Tóthová

Aké je teda to naše historické povedomie o našich vlastných dejinách? Čo o nás vypovedá tá neustála potreba hrubých čiar a nechuť pozrieť sa pravde o nás samých priamo do očí? Prečo bola červená komunistická totalita rovnakým zlom ako tá hnedá fašistická a prečo sú reči o očkovacej totalite či aktuálnych politických perzekúciách na úrovni politických procesov z 50. rokov urážkami skutočných obetí vtedajších totalitných zločinov? No a napokon, aké vzorce správania v nás zanechali dve prežité totality - a napriek poučeniam z minulosti, môžu sa všetky tie hrôzy zopakovať aj dnes?

"Kritické myslenie je strašne dôležité, veľmi ho potrebujeme a - áno, strašne sme ho zanedbali, ale zároveň nám chýba ešte niečo iné - a chýba nám to tu ešte predtým, než budeme cibriť kritické myslenie, no a to je empatia. Empatia, ako schopnosť predstaviť si - a vcítiť sa do toho, že ten iný človek, je presne taký istý človek, ako ty sám," tvrdí Homolová Tóthová.

Témy pre rešpektovanú novinárku a spisovateľku Veroniku Homolovú Tóthovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posledne dni síce púta pozornosť situácia vo vládnej koalícii, ale veci sa dejú aj medzi opozičnými stranami - Richard Sulík sa stiahol z parlamentu, Ľubomír Galko opustil hnutie Slovensko a bude zastupovať Demokratov. Politickú situáciu v podcaste rozoberáme s novinárom Martinom Slizom.

V podcaste približujeme aj zákulisie toho, čo sa dnes odohráva medzi opozičnými stranami prečo nedochádza k žiadnemu veľkému spájaniu, po ktorom niektorí volajú, a ako do toho celého zasiahne Ivan Korčok.

Moderuje Denisa Hopková.

Nová futbalová sezóna je už v plnom prúde, začali sa všetky špičkové európske súťaže vrátane anglickej Premier League. Jednou z hlavných postáv slovenského futbalového mediálneho priestoru okolo prestížnej ligy na Britských ostrovoch je aj komentátor Matúš Lukáč.

Diváci ho môžu poznať najmä z obrazoviek Canal+ Sport, a to vďaka jeho hlasu, ktorý pravidelne sprevádza dianie v anglickej najvyššej súťaži. V rozhovore v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk nám prezradil rozdiely v príprave na komentovanie zápasov Premier League a slovenskej reprezentácie, aký komentátorský štýl preferuje či kto je jeho inšpiráciou.

Matúš Lukáč je známy slovenský futbalový komentátor, ktorý profesijne vyrástol na anglickej Premier League a aktuálne je súčasťou televízie Canal+ Sport, ktorá u nás vysiela od roku 2022. V posledných rokoch dostal príležitosť komentovať aj zápasy slovenskej reprezentácie, čo považuje za vrchol kariéry pre každého futbalového komentátora.

Do konca leta bol veľvyslancom SR pri NATO, teraz posilňuje Progresívne Slovensko. Podľa neho nie všetci voliči koalície vidia PS ako diabla. Tvrdí, že spojenci si všímajú správanie našej vlády a Slovensko má preto v zahraničí menej kamarátov. Tzv. „suverénna" zahraničná politika je podľa neho truc Roberta Fica a nemôže fungovať, keď tvrdíme, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. Ako prognózuje vojnu na Ukrajine a ako vidí Izrael a Palestínu?

V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:

– od 1. minúty – prečo PS a čo bude jeho úloha a ambícia v strane;

– od 2:00 – na čo budú progresívcom traja experti na zahraničnú politiku, keď vstúpi Ivan Korčok;

– po 5:00 – odkiaľ prídu noví voliči PS, ak im po vstupe Ivana Korčoka stúpnu preferencie;

– od 6:30 – ako sa PS postaví k poklesu preferencií ich možných partnerov, ako napríklad SaS a Demokrati;

– po 8:00 – či má PS potenciál presvedčiť aj voličov súčasnej koalície;

– od 9:00 – ako sa zmenila slovenská zahraničná politika po nástupe novej vlády a Juraja Blanára;

– od 12:30 – že Slovensko má teraz v zahraničí menej kamarátov a to má aj konkrétne dôsledky;

– po 13:30 – či s nami naozaj tajné služby spojencov nezdieľajú informácie, ako tvrdí exminister J. Naď;

– od 15:30 – ako nefunguje „suverénna" zahraničná politika;

– po 17:00 – čo sa Slovensko nepodarilo presadiť pre politiku Roberta Fica;

– od 18:00 – že suverenita nemôže znamenať truc a tvrdenie, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia;

– po 19:00 – čo sa stane, keby bol Donald Trump zvolený za amerického prezidenta;

– po 21:00 – čo by Ukrajina dala za to, aby pred rokmi viac investovala do armády;

– po 23:30 – či by Európa vyhrala vo vojne proti Rusku, ak by nám nepomohli Američania;

– od 25:00 – že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak, ako doteraz minimálne do amerických volieb;

– po 28:00 – čo by sa zmenilo, keby USA prestali podporovať Ukrajinu;

– od 29:00 – čo by bol aktuálne pre Ukrajinu realistický úspech vo vojne;

– po 31:00 – že prehra Ukrajiny by nás stále oveľa viac ako naša vojenská pomoc;

– od 32:30 – či je proizraelský alebo propalestínsky.

Na Slovensku patrí vekom do spoločnosti nemnohých. Spája sa s našim jediným veľtokom – Dunajom, ktorý je so svojimi vyše 2800 kilometrami európskou riečnou dvojkou. A prechádza naprieč spoločenskými zriadeniami. 

Už sto rokov je rámcom pre živú spleť vzťahov, priateľstiev, kamarátstiev. Bol už pri odhalení mohyly na Bradle a aktuálne pracuje na tom, aby sa z Bratislavy ako hlavného mesta na Dunaji stalo aj „boat city“, čiže metropola, ktorá počíta pri riešení svojej mobility aj s vodou a dopravou na nej. 

Dnešné RánoNahlas je netypicky vodácke. O najstaršom vodáckom klube v týchto končinách. A ak sme nedávno s Alexandrou Kusou konštatovali, že nám tu chýba kontinuita, bez ktorej sme nepoučiteľní, dnes sa pozrieme na storočné kontinuum komunity okolo vodáckeho klubu Dunajčík. 

S jedným z jeho niekdajších predsedov Vladimírom Mišíkom a Ondrejom Michalíkom, jeho súčasným animátorom. 

„Moje prvé vnemy, ktoré si pamätám, sa spájajú s Dunajom. Sme v stane, na brehu rieky. Vidím nad sebou rozžiarené nebo hviezd, ktoré v meste človek nevidí. Počujem tajomný hukot rieky v tme. Občas prejde okolo loď. Bol to nesmierne silný zážitok, akýsi pocit majestátna a kontaktu s prírodou“, spomína Vladimír Mišík, jeden z dvanástich predsedov Dunajčíka v jeho storočnej histórii.

Ondrej Michalík, ktorý je „dušou“ dnešného živého vodáckeho klubu zas hovorí o slobode, ktorú nachádza v kajaku na vode. „Na Dunaji môže ísť človek kamkoľvek. Chvalabohu i žiaľbohu, nie je nás veľa, takže človek tak dokáže zažiť takmer v strede mesta pocit, že je sám so sebou v prírode“. 

V podcaste sa dozviete aj „o exile pre nepohodlných komunistického režimu“, ktorým sa vodácky klub Dunajčík stal v čase totality, či o čistote vody v Dunaji a či sa v nej dá vôbec kúpať. A rovnako o možnostiach vodáctva v súčasnosti.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pamätáte si ešte protesty Smeru proti obrannej zmluve s USA? Robert Fico zmluvu označoval za vlastizradu a sľuboval jej zrušenie. Predseda SNS Andrej Danko teraz tlačí na Smer, aby tento sľub dodržal. Minister obrany Robert Kaliňák totiž na zmluve zatiaľ nič nezmenil.

Môže Andrej Danko naozaj dosiahnuť zrušenie obrannej spolupráce s USA, alebo mu ide iba o radikálnych voličov Smeru, ktorí nespokojnosť s nedodržanými sľubmi dávajú najavo prechodom k strane Republika?

Viac v dnešnom podcaste vysvetlí Tomáš Kyseľ, autor dnešného textu o tejto téme.

Moderuje Peter Hanák.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:

Ceny predplatného na streamingové služby, ako sú Netflix, Disney+, SkyShowtime a ďalšie, nárazovo rastú. Prečo sa to deje a ako tento trend ovplyvní divákov na Slovensku? Čo znamená nárast cien pre súčasný trh a aké možnosti majú predplatitelia? V podcaste SHARE sa na tému zvyšovania cien streamingových služieb detailne pozreli redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin. 

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Dušan Kováčik pôsobil ako špeciálny prokurátor od roku 2004, na túto pozíciu bol zvolený až trikrát a skončil až po obvinení z korupcie. Najvyšší súd SR ho právoplatne uznal za vinného a odsúdil na osem rokov odňatia slobody, dnes je však na základe intervencie od ministra spravodlivosti z cely von. V utorok rozhodol sudca Truban, že Kováčik je v ďalších dvoch kauzách vinný. Čo si máme z týchto protichodných rozhodnutí a stanovísk zobrať? Čo to znamená pre právny štát na Slovensku? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s novinárom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomášom Madleňákom. 

Frankovská v úvode zdôraznila, že mnoho dezinformácií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, šíria aj politickí predstavitelia, pričom hoaxy o Kováčikovi sú súčasťou rozšíreného dezinformačného naratívu, ktorý oslabuje dôveru v justíciu a vyšetrovanie korupčných káuz.

Viacero príspevkov na sociálnych sieťach napríklad spochybňuje právoplatný rozsudok nad bývalým špeciálnym prokurátorom. Frankovská vysvetľuje, prečo takéto príspevky facheckeri označili ako nepravdivé: „Najvyšší súd sa priamo zaoberal argumentom, že odsúdenie Dušana Kováčika stálo len na výpovediach tzv. kajúcnikov, tieto výpovede boli podporené a doplnené ďalšími súvisiacimi dôkazmi, ako sú výpovede Kováčikových bývalých kolegov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy.“

Investigatívny novinár Madleňák uviedol, že rozhodnutie sudcu Trubana z utorka (3. 9. 2024) považuje za dobrú správu. To, že v prvej kauze na dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Suska došlo k prerušeniu výkonu trestu do času, kedy sa o dovolaní rozhodne na Najvyššom súde, ho zaskočilo. Navyše vyzdvihol, že minister Susko sa s odôvodnením nepostavil pred novinárov, ale nahral video. V ňom naznačuje, že celý Kováčikov prípad stojí na výpovediach kajúcnikov, čo podľa Madleňáka nie je pravda.

Podcast bol vyrobený včera 3. septembra. Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.

V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:

00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;

02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;

05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;

08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;

11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;

16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;

19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;

23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;

26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;

32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;

35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;

38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;

39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.

To, čo voči Tretiemu sektoru hovorí Andrej Danko je úplne absurdné. Veď i taká Jednota dôchodcov vstupovala do volebných kampaní, tak ich za to budeme trestnoprávne stíhať? Pýta sa dlhoročný občiansky aktivista Juraj Rizman. Podľa neho sa zo strany vlády začali opakovať vzorce, ktoré poznáme už z totality. Pravda i právo je na našej strane, moci - aj keď sa vracia k totalitným metódam, sa preto báť netreba, odkazuje Rizman.

"Tu vôbec nejde o boj voči politickým mimovládkam. Tu ide o to, že chcú odkloniť financie a znížiť priestor pre kritické občianske mimovládky a idú urobiť niečo, ako bol za scoializmu Národný front (pod vedením vládnucej Strany) kde budú tí, ktorí budú držať hubu a krok no a k tým presmerujú zdroje," hovorí dlhoročná postava mimovládneho sektora Juraj Rizman.

Vláda sa rozhodla vyhlásiť tretiemu sektoru nepísanú vojnu. Hoci jedny z prvých zákonov po Novembri 89 boli o slobode slova a slobode zhromažďovania - a tým po rokoch totality opätovne založili občiansku spoločnosť a jeho kľúčový pilier - spolkový život, teda moderne povedané mimovládny sektor, dnes vláda radikálne otáča kurz a začala nepokryte označovať tretí sektor za svojho nepriateľa. Deje sa tak cez snahu okresať ich financovanie - často určené na výkony verejnej služby v oblastiach kde zlyháva samotný štát, no deje sa tak aj cez otvorené zastrašovanie mimovládok trestnoprávnymi postihmi či cez ich stigmatizáciu ako agentov cudzej moci alebo proste opakovaným a demagogickým škandalizovaním jednotlivých predstaviteľov občianskej spoločnosti.

"Ak sa pacienti obrátia na štátne inštitúcie a požadujú zmeny v zdravotníctve alebo ak sa združenie záhradkárov obráti na štát, že chce zmeny v zákone o ochrane rastlín, tak samozrejme, že to všetko je politika. No a my teraz chceme týchto ľudí za toto trestnoprávne stíhať? Veď to sú predsa práva grantované našou Ústavou," pripomína Rizman.

Tretí sektor to sú pritom tisicky organizácií s desiatkami tisíc aktivistov neraz suplujúcich činnosti zlyhávajúceho štátu v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej práce, duševného zdravia, ekológie či kultúry. A preto, ako svojho času napísal už filozof Karl Popper: "Optimizmus je povinnosťou. Budúcnosť je otvorená, nie predurčená. My všetci prispievame k určeniu toho, aká napokon bude, tým čo robíme. Preto sme my všetci rovnakou mierou zodpovední za jej úspešnosť."

"Parafrázujem pápeža Jána Pavla II., ktorý v súboji s totalitou odkázal veriacim vo Východnom bloku aby sa nebáli. Proste - máme pravdu, právo je na našej strane, tak sa nebojme konať, nebojme sa podporiť nezávislé médiá a občiansky sektor, ktorý má právo byť kritický aj k vládnej moci. Je to úplne normálne a legitimne. Hlavne si nedajme nahovoriť, že toto je niečo protištátne a nebezpečné," hovorí Juraj Rizman.

Počúvate Ráno Nahlas, dnes s dlhoročným občianskym aktivistom predovšetkým v oblasti ochrany ľudských práv, životného prostredia či obrany občianskych organizácií Jurajom Rizmanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dušana Kováčika uznal špecializovaný súd za vinného v druhej korupčnej kauze. Sudca Michal Truban bývalého špeciálneho prokurátora odsúdil v prípade 50-tisícového úplatku v knihe. Novinárka Ivana Zigová, ktorá sa bola pozrieť na vyhlásenie rozsudku a v podcaste približuje o čom je kauza a ako súd odôvodnil svoje rozhodnutie.

Dušak Kováčik počas záverečnej reči minulý týždeň odmietal, že vzal úplatok. Tvrdil že „skutok sa nestal“ a je vykonštruovaný. „Teória Kováčika o vykonštruovanom procese padla. Ale ten dôvod bol taký, že jeho obhajoba a ani on sám ničím nepodložili a nedokázali tieto svoje tvrdenia pred súdom," hovorí v podcaste novinárka Zigová.

Podľa sudcu Michala Trubana dokazovanie pred súdom dostatočne preukázalo, že skutok sa stal. „Výpovede mu vytvorili dôveryhodný reťazec, na základe ktorého sa rozhodol, že nie je pochýb o tom, že k odovzdaniu a prijatiu úplatku skutočne došlo," uzatvára novinárka.

Moderuje Denisa Hopková

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

V 24 rokoch má za sebou svoju prvú olympiádu. Matej Duša reprezentoval Slovensko pod piatimi kruhmi v plávaní. Pár dní po olympiáde prijal pozvanie do nášho Olympijského videocastu a prišiel aj s čerstvou novinkou. Hovoril nielen o plávaní a veciach, ktoré bežný človek nepozná, no aj o celej olympiáde a tom, aké je to plávať na škole v USA.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

Dobrá správa pre krajinu? Výmena na poste ministerky kultúry, hovorí odvolaná šéfka SNG Alexandra Kusá.

December 2023 – premiéra dokumentu Pozor, padá SNG! - alias Slovenská národná galéria. 

August 2024 – padá jej dlhoročná riaditeľka Alexandra Kusá. Rovnako ako v prípade šéfov Bibiany, Rtvs, SND a ďalších inštitúcií v rezorte Martiny Šimkovičovej, bez toho dokumentárneho „pozor“. 

Dlhoročnú generálnu riaditeľku SNG, ktorá bola pri tom, keď sa „padajúca“ národná galéria zaodievala do nového krásneho šatu, odborníčku celoživotne spätú s umením, položilo ministerské „a dosť“. Lebo že „v galérii nič nie je“. Nielenže „slovenská zástava“, ale ani „umenie, obrazy, sochy, či niečo, čo vytvorili naši slovenskí umelci“. To citujeme samotnú prvú ženu rezortu kultúry ministerku Šimkovičovú. 

Odborníčku umenia Kusú tak ministerka nahradila „človekom peňazí a čísel“, ako sa pred osádkou galérie predstavil Kusej náhradník a Šimkovičovej mandant Anton Bittner. 

Čo a kto u nás ešte padne, ak padajú ľudia, ktorí kultúru z pádov ťahali nahor? 

Dnešné RánoNahlas strávime práve s Alexandrou Kusou, už takmer mesiac bývalou šéfkou Slovenskej národnej galérie.

„SNG ma naučila, že kontinuita je strašne dôležitá. Že to nie je iba slovo. A to je aj to, čo nám na Slovensku chýba. Stále všetko chceme začínať od znova a ako by sme sa tak nechceli poučiť“, hovorí Kusá. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vládna koalícia veľkolepo oslávila SNP, podpísala memorandum o zahraničnopolitickom smerovaní krajiny so suverénnou diplomaciou na štyri svetové strany, ministerka kultúry pokračuje v personálnych zmenách na čele kultúrnych ustanovizní a prezident Peter Pellegrini premiérovi vymenoval šéfa tajnej služby. 

Verejnosť však ani po lete nepozná meno koaličného predsedu parlamentu, rovnako nástroje nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. A ak pred menovaním šéfa tajných Andrej Danko zaznamenával verejnú podporu zo strany premiéra Fica pre svoj projekt šéfa parlamentu, po Pellegriniho potvrdení Gašpara mladšieho v čele SIS takáto verejná podpora zmizla. 

V opozičných vodách sa zas črtá silná posila pre Progresívne Slovensko. Čo by mu priniesol Ivan Korčok? 

Aká bude politická jeseň? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka. 

Kľúčom k jej pochopeniu je podľa neho vymenovanie šéfa SIS. Peter Pellegrini vymenoval Robertovi Ficovi jeho nominanta Pavla Gašpara, syna Tibora Gašpara. A ak predtým premiér hovoril o podpore pre Andreja Danka na post predsedu parlamentu, teraz je ticho.

„Andrej Danko je troubblemaker tejto vládnej koalície. Žiada si svoje. Veď on je vlastne taký malý Gašparko, ktorý ale vie zahrať veľké divadlo“, poukazuje Štefančík. Dodáva však, že mu chýba váha „volebného zisku“. 

V otázke prípadnej budúcnosti Ivana Korčoka spojenej s Progresívnym Slovenskom Radoslav Štefančík na jednej strane konštatuje, že „Korčok je magnetom na voličské hlasy“, na druhej môže PS oslabiť koaličný potenciál. 

„Môže sa stať, že PS takto povysáva v opozičných vodách nielen osobnosti, ale aj voličské hlasy a následkom bude fakt, že voľby síce vyhrajú, no nebudú mať s kým zostaviť koalíciu. Pretože ostatné politické strany sa nedostanú do parlamentu“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

V rozhovore sa dozviete čerstvé informácie o uzáverách pod Strečnom. Po septembri by sa všetko malo zlepšiť, ale poznáte Strečno. Automobilka Aston Martin hľadá svoje prvé auto z roku 1914, odborníci predpovedajú, či sa to podarí. V iných štátoch Európy sa ich registrujú tisíce, ale v Nórsku v júli zaregistrovali len 45 takýchto áut. Akých? Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Každý jeden Slovák na Slovensku je potenciálne závislý alebo sa závislým stať môže. Správame sa rizikovo a v medzinárodných rebríčkoch sme často na popredných miestach. Hlavným problémom je alkohol a potom tabak, kde u mladistvých začína až pandémia, hovorí adiktológ Rastislav Žemlička. A práve dnes Aktuality odštartovali nový seriál o závislostiach Slovákov.

"V problematike závislostí je 100 percentná nádej zmeniť vzorce správania sa alebo nakódovať si nové aby som abstinoval. Najťažšie je, priznať si, že mám problém a hľadať riešenie," hovorí adiktológ - teda odborník na závislosti, Rastislav Žemlička.

Hoci je Slovensko krajinou malou, závislostí máme naozaj požehnane. Alkohol, tabak, ale aj drogy, gambling či dokonca porno. Na tom všetkom vieme byť závislý a to všetko nám vie vziať rodinu, pripraviť nás o prácu a doslova nám rozvrátiť celý život.

Kde sa to v nás berie a prečo niekto závislým je a iný - rovnako tak konzumujúci látky vyvolávajúce závislosť, tejto závislosti neprepadne? Nakoľko za to môže genetika, akú rolu v tom hrá prostredie, v ktorom vyrastáme no najmä - prečo opakovane podliehame vzorcom, ktoré nás ženú do bludného kruhu závislosti a ako z toho von? Nakoľko je liečba dostupná, koľko ľudí so závislosťami prepadne sitom nášho zdravotníctva a ako veľkým problémom je recidíva? Téma dnešného podcastu, ako aj nového seriálu Aktualít s názvom "Závislosti: Ako som sa postavil svojmu démonovi."

Počúvate Ráno Nahlas, dnes o závislostiach s adiktológom Rasrtislavom Žemličkom a reportérkmi Aktualít Frederikou Lodovou a Michaelou Paulovičovou. Pakný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Benjamín Abeles hovorí, že pochádza z takej asimilovanej židovskej rodiny, že mali židovské iba meno. Napriek tomu mu celú rodinu vyvraždili nacisti. Jemu samému sa podarilo odísť v rámci Wintonových transportov do Anglicka. Tam vyštudoval, pôsobil v RAF a neskôr v Izraeli sa stal svetovo uznávaným vedcom.

Ako vplývajú UV lampy na zatvrdzovanie gélu na nechtové lôžko? A na čo si dať pozor pri omladzovacích procedúrach? Dnes sme sa rozprávali s doktorkou Zuzanou Murárovou z Národného onkologického ústavu v Bratislave. Primárne sa venuje onkodermatológii, ale sekundárne aj omladzovaniu.

Počúvajte špeciálne letné vydanie.

21. august a čiastočný odboj proti vpádu sovietskych vojsk, je dôležité zdôrazňovať a pripomenúť si, že v našom geopolitickom kontexte už aj v minulosti figurovala moc, ktorá obmedzovala základné ľudské práva a slobody, bola totalitnou, nedemokratickou. Keď sa pozeráme na Slovenské národné povstanie, to je jedným zo základných pilierov uvažovania o modernom, slobodnom Slovensku, ktoré je súčasťou západného sveta.

Prečo je náročné vysporiadať sa s udalosťami 20. storočia, vrátane obdobia druhej svetovej vojny a komunistického režimu? Z akých dôvodov sa na začiatku 90. rokov začali prebúdzať národniarske tendencie? Nakoľko je problémom spôsob vzdelávania o udalostiach minulého storočia? Ako vzdelávanie komplikuje rozvoj technológií a šírenie dezinformácií?

Ako interpretujú SNP proruskí aktéri a prečo hovoria len o účasti Červenej armády? Prečo je dôležité rozprávať aj príbehy civilistov počas SNP? Nakoľko vedomosť o dejinných udalostiach prispieva k stabilite demokracie? Ako je možné o týchto témach efektívnejšie vzdelávať a nakoľko je v tomto ohľade nápomocný mimovládny sektor?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou občianskeho združenia Post Bellum Sandrou Polovkovou.

Maďarsko počas leta zjednodušilo podmienky vstupu pre občanov Ruska a Bieloruska - čo by mohlo v praxi znamenať, že budú môcť vstúpiť do Európskej únie cez Maďarsko bez akýchkoľvek bezpečnostných previerok.

Rozhodnutie Viktora Orbán, zjednodušiť vstup ruských a bieloruských občanov, niektorí európski predstavitelia vnímajú ako bezpečnostnú hrozbu. Začiatkom augusta skupina 67 europoslancov podpísala list, v ktorom žiadajú Európsku komisiu, aby prešetrila kroky Maďarska uvoľňujúce vízové obmedzenia. List podpísali aj všetci europoslanci za Progresívne Slovensko - v podcaste budete počuť Luciu Yar.

„Orbán skúša trpezlivosť Európskej únie. Najprv blokuje sankcie proti Rusku, blokuje pomoc Ukrajine, na úvod predsedníctva vycestoval bez konzultácii vyjednávať s Putinom a toto je jeho ďalšia taktika. Podľa nás to môže byť bezpečnostným rizikom, pretože to vytvára dieru v Schengenskom priestore," hovorí v podcaste europoslankyňa za Progresívne Slovensko.

O téme v podcaste hovoríme aj s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. Približuje ako funguje vízová politika EÚ a či naozaj zjednodušenie vstupu znamená bezpečnostnú hrozbu. „Nemáme presné informácie, ale ak sa hovorí o zjednodušení vstupu, tak sa hovorí o zjednodušovaní overovania si osôb, ktoré o takýto vstup žiadajú. Možno môžu mať kratšie lehoty, menšie množstvo dokumenotov, informácií, ktoré o sebe musia poskytovať," hovorí v podcaste.

V podcaste tvrdí, že Rusko už teraz vykonáva rôzne hybridné operácie v EÚ, a to vďaka svojím agentom, ktorých tu má. „Akékoľvek uľahčenie vstupu pre Rusov a Bielorusov zvyšuje toto bezpečnostné riziko," dodáva Radovan Geist.

Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.

Moderuje Denisa Hopková.

27. december 1965 – tenisový tím Austrálie obhájil Davisov pohár. Trinásty raz za posledných dvadsať rokov. V tento deň sa tiež zrútila britská ropná plošina v Severnom mori, pričom zahynulo 13 ľudí. A tiež sa narodil známy indický herec, producent, televízny moderátor a filantrop Salman Khan, či austrálsky futbalista Chris Mainwaring.

A vo vtedajšom socialistickom Československu, v Skalici na Záhorí, na ulici skonal väzeň svedomia, niekdajší „Mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz. 

Po takmer šiestich dekádach sa z neho už v horizonte hodín stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. V dnešnom podcaste sa pozrieme na príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. 

„Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. 

Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. 

Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.

Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. 

„Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. 

Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? 

Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mnohí majú na film Miki názor bez toho, aby ho reálne videli. My sme si ho pozreli a hodnotíme, ako reálne zobrazuje život a kriminalitu Mikuláša Černáka. V dnešnej epizóde podcastu Mafiánsky štát podrobne rozoberieme, ako sa vo filme zobrazené udalosti reálne stali, kde ich filmári ukázali presne a kde niečo pozmenili alebo domysleli. Tvorcov filmu sme sa pýtali, ako sa vyhli heroizácii mafiánov. Počúvať môžete po prihlásení do predplatného Aktuality Navyše.

Scénu po scéne, situáciu po situácii, vraždu po vražde, detailne analyzujeme s expertom na mafiu Jánom Petrovičom. Pýtali sme sa aj scenáristu filmu Miki Mira Šifru, herca v hlavnej úlohe Milana Ondríka a producentky Zuzany Mistríkovej. Pristúpili k Mikulášovi Černákovi kriticky? A pochopí to aj bežný divák, alebo si treba vo filme všímať konkrétne veci?

Mafiánske filmy formujú naše vnímanie tohto typu kriminality. Aj reálni zločinci sa inšpirovali tými fiktívnymi a práve v 90. rokoch sa k nám dostalo množstvo gangsteriek ako Krstný otec alebo Goodfellas. Výklad filmu a jeho zasadenie do reality, v podstate fact-checking, je preto v takýchto prípadoch extrémne dôležitý.

Autorom podcastu Mafiánsky štát je Peter Hanák. Prvá séria o klane Bödörovcov je už dostupná zadarmo online. Druhú sériu o Černákovcoch môžete počúvať po zaplatení predplatného.

Nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

V záplave informácií zo všetkých strán nie je vždy jednoduché sa vyznať. Ktoré autority sú naozaj autoritami, a kto sa nás snaží oklamať? Ktorým zdrojom veriť a čo v prípade, keď sa ani zdanlivo spoľahlivé zdroje nezhodujú? A čo očité svedectvá, sú tie tým najspoľahlivejším zdrojom?

O dôležitosti kritického myslenia v modernej dobe a nástrahách, na ktoré si máme dať pozor sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Dušan Valent a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenské národné povstanie. Od toho dnes už chronicky známeho rozkazu „začnite s vysťahovaním“ bude v horizonte hodín okrúhlych 80 rokov. Golianova veta vtedy velila k odporu voči okupačným jednotkám. A hoci tento ozbrojený odpor Nemci do dvoch mesiacov porazili, prechodom na partizánsky spôsob boja domáci odboj vydržal až do oslobodenia krajiny sovietmi o pár mesiacov neskôr. 

Čo si to s odstupom ôsmich dekád vlastne pripomíname? Povstanie si totiž od začiatku chceli ochočiť či komunisti, svoje nálepky mu dávali rovnako ľudáci. Čosi napovedajú už jeho dobové názvy: „čechoboľševický puč“, „banskobystrické“ či „stredoslovenské“ ale i „slovenské povstanie“. 

Na jeho očisťovaní pracovali a pracujú historici – Jozef Jablonický ho chcel mať „bez legiend“, Marek Syrný zas konštatuje jeho „uškodenie“ vlastným precenením komunistov. 

A diplomati Francúzska, Spojených štátov, Veľkej Británie, Českej republiky a Rumunska v spoločnom vyhlásení upriamujú aj na pomoc Západu, ktorú mal „sovietsky naratív histórie“ po roku 1948 vymazať. 

Na Slovenské národné povstanie sa pozrieme prizmou príbehov jeho protagonistov, ako ich má napočúvané novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá systematicky už desaťročia zachytáva osudy tých, ktorí sa pričinili aj o našu slobodu. 

„Slovenské národné povstanie vnímam ako vyvrcholenie nesúhlasu a odporu voči režimu, ktorý bol nespravodlivý. Voči režimu, ktorý prenasledoval mnohých svojich občanov a ďalších vydal na smrť v deportáciách“, rozpráva Gyarfašová. 

Novinárka pripomína aj vystúpenie Rudolfa Viesta ešte z roku 1939, krátko po vzniku Slovenského štátu, v ktorom sa krajanom prihovára a „to, čo sa deje vo vojnovom štáte“ označuje už vtedy za „nekresťanské“ a „neľudské“. 

Niektorí aktívni účastníci Povstania boli neskôr perzekvovaní režimom, ktorý nastúpil po vojnovom Slovenskom štáte, a síce komunistickým Československom a stranou, ktorá si SNP chcela „prispôsobiť na vlastný obraz“. Soňa Gyarfašová pripomína príbeh Vojtecha Gejzu Danieloviča, ktorý bol jedným z veliteľov v SNP. „Zomrel v komunistickom väzení“, ilustruje. 

„Ak sa vysokí štátni predstavitelia chodia klaňať na hrob Gustávovi Husákovi, myslím si, že by si mali pripomenúť aj generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, Imricha Karvaša, Petra Zaťka a dalších, ktorí boli kľúčoví v SNP. A možno kľúčovejší, ako postavy, ktoré dnes vyťahujú mnohí politici“, hovorí.

V podcaste budete počuť príbehy tých, čo ešte žijú, ako aj pamätníkov, ktorí už nie sú medzi nami. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nová posila Slovana Bratislava sa stihla presadiť pri debute v slovenskej najvyššej futbalovej lige a čo čaká oporu Spartaka Trnava po prestupe do 2. španielskej ligy? Aj o tom sme hovorili v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Najvyššia slovenská futbalová liga mala cez víkend na programe svoje 5. kolo, ktoré prinieslo ďalšie zaujímavé momenty. Nebola núdza o góly, obrat, sporné momenty, dokonca ani vylúčenia, no reč padla aj na prestupy, konkrétne Sebastiana Kóšu, ktorého čaká nová výzva v Reale Zaragoza v 2. španielskej lige.

Futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa o víkendovom 5. kole Niké ligy porozprávali s bývalým futbalistom a dnes expertom Stanislavom Angelovičom. Viac už v podcaste Kam si to kopol? od ŠPORT.sk.

Kúpim si nehnuteľnosť, začnem ju prenajímať a budem mať veľké peniaze. Naozaj je to také

jednoduché? Nájom má svoje výhody, ale aj mnohé úskalia. A rovnako má svoje nároky

nájomca aj prenajímateľ. Kto je pomyselne na koni? O situácii s nájmom na Slovensku sme sa

rozprávali s advokátom a tajomníkom Realitnej únie SR Mojmírom Plavcom v podcaste

portáluNehnuteľnosti.sk

V podcaste sa dozviete:

Slovenská polícia a prokuratúra ho podozrievala z korumpovania mocných v Karibiku, vládna novela jeho prípad zastaví. Veľkopodnikateľ Mario Hoffmann je ďalším z radu tých, ktorým pomohla vládna novela Trestného zákona. 

Problém sa však ukazuje aj pri samotných „mužoch zákona“. Už o pár dní môže nastať policajný exodus. Naviac elitní vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorú nahrádza staronový ÚBOK nevedia ani šesť dní pred prvým septembrom, čo bude s nimi ďalej. 

Prípady sledujú Laura Kelloová a Ján Petrovič z investigatívneho tímu. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák 

V podcaste sa dozviete aj to, aké meno vybrali ľudia novému modelu Škody. Ktorá automobilka to má "nahnuté" a možno skončí s výrobou? A čo vlastne robia pod Strečnom. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Nehrozí z Blízkeho východu totálna vojna? Po ukrutnostiach Hamasu a následnej ešte krvavejšej odvete Izraela, ktorá trvá už desať mesiacov, sa do konfliktu zapojilo libanonské teroristické hnutie Hizballáh. 

Po mesiaci tak chcelo odčiniť usmrtenie jedného zo svojich vysokopostavených mužov Fuáda Šukra. Má za tým stáť Izrael, no k činu sa nepriznáva. 

Na jednej strane stovky odpálených rakiet zacielených na Izrael, na druhej stovky leteckých útokov, ktoré mali preventívne zneškodniť libanonský útok väčšieho rozsahu. 

Proti sebe pritom stoja rivali, za ktorými sú atómové mocnosti – Irán a Spojené štáty. K čomu smeruje napätie na Blízkom východe? 

Téma pre odborníka na oblasť Attilu Kovácsa z bratislavskej Univerzity Komenského. 

„Ak nechceme byť svedkami radikálneho zdražovania pohonných hmôt či novej utečeneckej krízy, konflikt na Blízkom východe nám nemôže byť ľahostajný“, tvrdí Kovács. 

„Určite si musíme všímať, čo sa v oblasti Blízkeho východu deje. Minimálne ekonomicky to môže mať na nás veľký vplyv. Veď ropa je stále dôležitá. Nemali by sme to podceňovať. A rovnako sociálny impakt. Keby tam nastala globálna vojna, nedávna utečenecká kríza by bola nič v porovnaní s tým, čo by hrozilo v prípade vypuknutia konfliktu na Blízkom východe“, vysvetľuje arabista Attila Kovács z katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. 

„My sa správame, ako by sa nás to ani netýkalo“, uzatvára. 

V rozhovore sa tiež dozviete: 

- o aké hnutie ide v prípade libanonského Hizballáhu

- aké môže mať následky rozšírenie konfliktu do Libanonu

- prečo je dôležité sledovať situáciu na Blízkom východe

- kto môžu byť garanti mierového riešenia

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už niekoľko rokov pátra po neobjavených príbehoch filantropov a filantropiek, ktorí sa pred 100 rokmi zapísali do slovenskej histórie. Pavol Lacko za ten čas spracoval originálne osudy spisovateliek, lekárov, bankárov, vedcov aj šľachticov. Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, tentokrát o ľuďoch, ktorým nebolo ľahostajné ich okolie. 

Legenda o Jánošíkovi, ktorý vraj chudobným dával, čo ukradol bohatým, podľa Pavla Lacka celkom nesedí. Historické pramene uvádzajú len jeden prípad, keď najznámejší slovenský zbojník rozdával prstene v Terchovej. „Dúfam, že táto krajina má na viac ako pestovať si národný mýtus o niekom, kto oberal o majetok nižšiu strednú vrstvu,“ hovorí autor filantropických príbehov z našej minulosti.  

Pri ich písaní spolupracuje s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje pátraniu v archívoch a štúdiu dobových dokumentov. Jeho cenné nálezy ukazujú, aké rozmanité boli podoby pomáhania v predchádzajúcich storočiach. Na rozdiel od Jánošíka išlo často o skutočné hrdinstvo a zachraňovanie životov. Napríklad lekár Ladislav Nádaši-Jégé liečil koncom 19. storočia ľudí na Orave zadarmo a prispieval chudobným pacientom na lieky. 

V podcaste sa dozviete: 

Väčšina filantropov a filantropiek z našej minulosti je spätá so vzdelávaním. Každé jedno meno pritom inšpiruje aj dnes. „Politik Emil Stodola a lekár Ladislav Nádaši-Jégé už začiatkom 20. storočia upozorňovali na niečo, čo nám nefunguje dodnes – na chýbajúce nemocnice a nedostatok študentov. Ich odkaz bol, aby sme viac podporovali študentov, vedu a vzdelanie. To sa potom prejaví v celej krajine a na mnohých iných veciach, kde to možno ani nečakáme,“ objasnil odkaz osobností slovenskej filantropie novinár Pavol Lacko. 

Impact Talks

Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania, prináša aj podcast Impact Talks.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.  

Aktuálny diel satirického podcastu Politikár s komikmi Jakubom Gulíkom a Šimonom Ferstlom o riešeniach v kultúre a obľúbených politických kauzách. Prečo by sa SNG mala premenovať na ŠNG a čo by sa malo urobiť so Slovenským národným divadlom?

Kurskú ofenzívu zasadzuje kremeľská propaganda do osvedčených rámcov o agresívnom Západe, ktorý využíva krvilačných neonacistov na zničenie Ruska. Na Slovensku preberá kremeľské propagandistické naratívy v plnej miere len tá najradikálnejšia časť prokremeľskej scény, ktorá je zároveň menej vplyvná. Najvplyvnejší obhajcovia ruskej politiky sa totiž spoliehajú skôr na princíp „nepomáhajme vojensky Ukrajine a potom bude mier“.

Aké sú možné príčiny ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti a aké môžu byť jej dopady pre Kremeľ? Ako na operáciu reaguje samotné Rusko? Je ukrajinská operácia v Kursku porovnateľná s ruskou inváziou do Ukrajiny? Môže aktuálne dianie prispievať k zvyšovaniu morálky a záujmu o nábor do ukrajinskej armády?

Ako sa rôznia názory na kurskú ofenzívu v rámci slovenskej populácie? Vyskytuje sa aj snaha šíriť klamlivé propagandistické naratívy? Ako sa rozvíja falošný príbeh o ukrajinských fašistoch v kontexte aktuálneho diania? Ako situáciu v Kurskej oblasti interpretujú kremeľské informačné zdroje? Preklápa sa kremeľská propaganda aj do rétoriky slovenských dezinformátorov? Ktorí z nich sú najvplyvnejší a o čom hovoria?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s externým analytikom Infosecurity.sk Štefanom Ižákom.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní - takto pomenoval balík desiatok zmien, ktoré tento týždeň schválila vláda, minister školstva Tomáš Drucker. Revolúciou to rozhodne nemožno nazvať, ide však o pozitívny posun, tvrdí šéf Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Ako zabrániť odlivu mladých mozgov a prečo tomu nezabráni zákaz mobilov ani rodičovská stopka sexuálnej výchove?

Vzdelanosť a vzdelávanie - to je jedna z kľúčových achiloviek slovenskej spoločnosti už celé desaťročia. Napokon, najvýpovednejšia o tom hovorí takzvaný Braindrain - teda únik mozgov, kde z tejto krajiny každým rokom uteká čoraz viac tých najlepších a najchytrejších mladých ľudí študovať do zahraničia. Samotný minister školstva pritom nazval aktuálne výsledky testovania PISA "Národnou tragédiou", kde naše deti zlyhávajú tak v čitateľskej gramotnosti, ako aj v matematike. Navyše, Slovensko je pritom krajinou, kde dobré vzdelanie jeho nositeľov neposúva k lepším, hodnotnejším a ani bohatším zajtrajškom. Na čele rezortu školstva sa pritom po Novembri 89 už vystriedala doslova celá plejáda rôznorodých ministrov. A kam sa v tomto panteóne zaradil po takmer roku vo funkcií Tomáš Drucker?

Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o problémoch vo vzdelávaní našich detí ako i o aktuálnej reformnej snahe ministra školstva. So šéfom Centra vzdelávacích analýz Michalom Rehúšom. Pekný deň pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Čo sa u vás deje mi pripomína dianie zo začiatku tohto storočia v Rusku. Obmedzovanie slobody slova, zásah do súkromných televízií. Ide to zlým smerom, hovorí v rozhovore ruský aktivista Filipp Sedov, ktorý žil v Rusku 26 rokov. V relácii približuje, ako vyzerali začiatku Putinovho režimu a aký je dnešný život Rusov. Minulý rok vycestoval do Ruska a v Moskve sa vyfotil s papierikom: Rusko je teroristický štát. Navštívil aj ukrajinské okupované územia a otvorene hovorí, že sa ako ruský občan hanbí za to, čo sa deje na Ukrajine.

Vo videorozhovore s Filippom Sedovom sa dozviete:

1:00 - že je na Slovensku stále viac ľudí, ktorí fandia Rusku;

3:16 - ako Rusko píše, že sa Slovensko zobudilo;

3:54 - ak Andrej Danko vycestuje do Moskvy, prečo tam neuvidí realitu;

4:32 - čo by šéfovi SNS odporučil v Rusku vidieť, aby skutočne spoznal tamojší život;

5:37 - ako vyzeralo jeho detstvo v Rusku;

7:34 - ako bola kedysi propaganda miernejšia a kedy si uvedomil, že jej prepadol;

8:55 - ako ich na škole viedli k tomu, že je Rusko výnimočné;

15:35 - prečo sa prezident Putin stal populárnejším po anexii Krymu;

17:54 - ako zariskoval a minulý rok vycestoval do Ruska napriek tomu, že verejne podporuje Ukrajinu;

19:17 - ako sú všade billboardy, ktoré vábia Rusov do vojny;

22:11 - ako si Rusi zvykli na sankcie a ombedzenia;

27:42 - prečo vystúpil na Červenom námestí v Moskve s papierikom: Rusko je teroristický štát;

28:30 - ako ho chytil policajt;

34:13 - čo desivé videl na okupovaných územiach na Ukrajine;

36:00 - prečo chce, aby Rusko prehralo vojnu a či sa môže režim zlomiť;

39:25 - v čom mu pripomína dianie na Slovensku začiatky Putinovho režimu v Rusku.

Obetuje premiér ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú? Pred voľbami 2020 mu ešte záležalo na verejnej mienke či sociálnom zmieri, dnes ale Robert Fico potrebuje presne také "kladivá" ako je Šimkovičová či Taraba, odpovedá šéfredaktor Peter Bárdy. A prečo maskuje vláda neschopnosť plniť predvolebné sľuby potemkiniádou o progresívnom či dúhovom nebezpečenstve?

Horúca politická jeseň dorazila na Slovensko zjavne predčasne. Okrem takmer až vražedných teplôt a divokých búrok, atmosféru na politickej scéne tvrdí predovšetkým najmenšia koaličná strana - Dankova SNS. Ministerka kultúry s elánom akéhosi "Veľkého inkvizítora" čistí rezort v mene svojich svojráznych predstáv no a jej stranícky šéf si zasa takpovediac zasadol na mimovládky kde okrem škandalizovania - postaveného však zväčša na vode, sa im už vyhráža dokonca aj tými najprísnejšími trestnoprávnymi postihmi. Premiér zotavujúci sa z atentátu pritom pýticky veští nejaký ďalší atentát a jeho verní už preto chystajú opäť ďalšie regulácie občianskych protestov.

Niet divu, že to všetko - i v rozhorúčenej Bratislave, zdvihlo novú vlnu pomerne masívnych občianskych, kultúrnych i politických protestov no a hoci sa koalícii mobilizácia v uliciach vôbec nepozdáva, v parlamente - kde politika akosi prirodzene patrí, sa s opozíciou jednoducho baviť nechce. No a september - a s ňou nové kolo politickej i občianskej konfrontácie nám už doslova klope na dvere.

"Vláde sa nedarí plniť programové vyhlásenie vlády. Jednoducho, ľudia sa nemajú lepšie, nie sú nižšie ceny potravín ani energií, nerastie životná úroveň, majú deravý štátny rozpočet, majú fatálne problémy v policajnom zbore, zdravotníctvo sa rozpadá, tak predsa musia niečo robiť. No a namiesto toho, aby hľadali riešenia reálnych problémov, tak pustia medveďa na bicykli pod šapitó a čakajú, že im ľudia budú za to tlieskať," zhodnotil aktuálnu politickú situáciu šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.

Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnej politickej i spoločenskej situácií ako i prognózach čo nás čaká - a možno neminie. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Aký je ten správny guláš a poznajú Maďari slovenský "maďarský guláš"? Aký je rozdiel medzi vzťahmi Slovákov s Maďarmi a Slovenska s Maďarskom alebo prečo vláda inklinuje k Viktorovi Orbánovi, ale Lukáš Machala zakazuje stretnutia slovenskej a maďarskej kultúrnej obce? Aj to sa dozviete v najnovšej časti podcastu Bárdy & Káčer.

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Prečo fanúšikovia nevedia naplniť Tehelné pole aj na ligové zápasy a špeciálne v šlágri proti FC Košice? Kto predviedol futbal ako FC Barcelona „za stara“ a čo ste robili vy, keď ste mali 15 rokov?

V 3. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa pozreli na dianie v 4. kole slovenskej Niké ligy. Na programe bolo päť zápasov, v ktorých padlo dovedna až 18 gólov a niektoré veci ostali nezmenené – Spartak Trnava stále nepozná pocit po inkasovanom ani strelenom góle, majstrovský Slovan Bratislava ostáva bez straty bodu a o zápasy Trenčína v Skalici nie je takmer žiadny záujem.

Zaujal takisto súboj Podbrezovej so Skalicou, v ktorom sa zrodilo historicky najvyššie víťazstvo „železiarov“ v najvyššej súťaži. Viac sa už dozviete v podcaste Kam si to kopol? s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom. Pozvanie prijal niekdajší skvelý útočník a dnes aj futbalový expert Juraj Piroska (37).

V posledných dňoch sa objavili opakujúce sa útoky politického vedenia krajiny na Nadáciu

Milana Simečku. Organizácia má vraj byť napojená na predsedu Progresívneho Slovenska

Michala Šimecku. Útoky na rodinu Šimečkovcov sa objavili aj v minulosti. Čo je na nich

pravda, čo ich spája a odkiaľ prichádzajú? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika

Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou

a riaditeľkou Nadácie Milana Šimečku Veronikou Fishbone Vlčkovou.

Hincová Frankovská na úvod poznamenala, že za najnebezpečnejšie hoaxy považuje tie,

ktoré spájali rodinu Šimečkovcov s Ficovým atentátnikom. Rovnako poukázala na to, že

mnohé dezinformácie sa nachádzajú na facebookovej stránke Bádateľ.

Riaditeľka Nadácie Milana Šimečku uviedla, že neexistuje žiadne prepojenie Nadácie na

Michala Šimečku a stranu Progresívne Slovensko. „Líder opozície sa našich aktivít

nezúčastňuje, nie je v žiadnych orgánoch nadácie. Je vnukom disidenta Milana Šimečku, po

ktorom sme nazvaní, ale nadácia je založená kamarátmi a priateľmi Milana Šimečku, ktorý

zomrel tesne po revolúcií.“

Vyjadrenia premiéra Roberta Fica a ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej okrem iného

spôsobili, že Nadácia čelí návalu telefonátov a emailov. „Máme oveľa viac práce, takej ktorá

sa netýka priamo našich aktivít. Sú to hodiny a hodiny práce, ktorú by sme radi venovali

činnosti, na ktorú sme boli založení.“ Situácia je natoľko vyhrotená, že čelili aj vyhrážkam

smrťou.

Invázia v auguste 1968 do Československa bola násilným pokusom ruského impéria zabrániť odtrhnutiu časti svojho dobytého územia. To s komunizmom a jeho ideami nemalo nič spoločné. To je presne to isté, čo sa prejavuje aj dnes na Ukrajine, stačí sa započúvať do rečí ruských propagandistov či samotného Putina a brať to vážne, tvrdí pamätník augustovej invázie a expolitik František Šebej.

Fakty a mýty o augustovej invázií a následnej okupácií ČSSR.

Presne pred 56 rokmi bola naša vlasť brutálne okupovaná. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhla do Československa približne 700-tisícová armáda Sovietskeho zväzu a jeho štyroch spojencov – Poľska, Maďarska, východného Nemecka a Bulharska. Ozbrojená, jednoznačne protiprávna, ako i krvavá invázia našich vtedajších „spojencov“ si vyžiadala 137 civilných obetí. Títo naši spoluobčania boli zastrelení, zabili ich črepiny granátov, prešli ich okupačné vozidlá či uhoreli v troskách zapálených domov. Invázia sa však následne zmenila na okupáciu veľkým kontingentom sovietskych vojsk, kde sa počet obetí z radov československého obyvateľstva vyšplhal až k číslu 406.

Pod neslávne známym tzv. pozývacím listom, ktorý sa stal falošnou zámienkou či skôr právne neospravedlniteľným alibi invázie, boli podpísaní piati konzervatívni komunisti – Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. Za tento akt kolaborácie však nikdy nikto nebol odsúdený. Invázia zlomila reformné snahy pražskej jari a odštartovala temnú éru normalizácie stelesňovanú predovšetkým Gustávom Husákom.

O čo v tejto invázii a následnej okupácii Československa Sovietom išlo a ako to, že sme sa tak rýchlo nechali znormalizovať? Prečo sme sa nebránili a zlyhali naše vtedajšie politické elity? Prečo nie je pravdou, že invázia bola na vyžiadanie samotných československých orgánov a nenesie za ňu zodpovednosť ani súčasná Ukrajina, ale naopak, Kremeľ? Bola Brežnevova doktrína takzvanej „obmedzenej suverenity“ opakujúcim sa vzorcom ruského imperializmu a ako sa nás vtedy zastal demokratický svet? No a napokon, aké stopy tento akt bezprecedentného násilia a následnej kolaborácie s okupantmi a ich domácimi pochopmi zanechal v našej spoločnosti a čo to o nás dnes vypovedá?

To je téma dnešného podcastu s pamätníkom tej doby, ako i bývalým politikom prodemokratických ponovembrových strán Františkom Šebejom. Vypočuť si však môžete aj slová Jolany Kusej, disidentky a manželky jedného z mála slovenských chartistov Miroslava Kusého.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Na Ukrajine sa. bojuje už tretí rok. Pokým spočiatku boli nasadzované technológie skôr štandardné, rýchlo sa vo väčšej miere začali nasadzovať drony a dnes sa už zapája aj umelá inteligencia. O technologických aspektoch konfliktu, ako aj o tom, ako ovplyvňuje uvažovanie o vedení vojenských konfliktov vo všeobecnosti v podcaste SHARE rozpráva vojenský analytik Vladimír Bednár. Zhovára sa s ním Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Sledovať predpoveď počasia je dôležitou aktivitou dňa pre mnohých ľudí. To, čo nás čaká, zaujíma záhradkárov, turistov aj ľudí smerujúcich do práce či školy. Niekedy však nie sme spokojní s tým, čo na grafikách vidíme.

Ako je to s predpoveďou počasia, na základe akých modelov sú pripravené jednotlivé grafy a či je pravda, že rosničky dokážu predpovedať počasie, nám v augustovom podcaste Ekocaste povedala známa rozhlasová a televízna meteorologička a klimatologička Miriam Jarošová. 

Čo sa ešte v podcaste Ekocaste dozviete?

Opozícia dnes ministrov M. Šimkovičovú ani B. Suska neodvolala. Vládna moc totiž z väčšej časti mimoriadne schôdze ostentatívne odignorovala a namiesto poctivej debaty o problémoch v kultúre či spravodlivosti v parlamentnom pléne, uprednostnila pohodlné výpady voči opozícií, občianskej spoločnosti či médiámi z bezpečia vlastných tlačoviek. Pripomeňme, že ide pritom o tú istú koalíciu, ktoré sa doslova zaklína parlamentnou kultúrou a opozíciu kritizuje za prenášanie politiky do ulíc. Ked však príde na lámanie chleba a politika sa ocitne v požadovanom parlamentnom kolbišti, koalícia rokovať odmietne. No, ako sa hovorí: "Podľa skutkov poznáš ich."

O čom teda vypovedá tento čoraz viac napätejší a neustále eskalujúci opozičnokoaličný súboj? Prečo sa kultúrna obec ocitla v tak ostrom strete s vlastnou ministerkou, je naozaj najvyšší čas vrátiť sa do ulíc na protesty voči vládnej politike a o čo dnes Robertovi Ficovi vlastne ide? Vracia sa krajina pod rukami štvrtej ficovej vlády opäť do temných a šedivých čias prednovembrovej Normalizácie a ak áno, ako to nevzdať a nerezignovať? Témy a otázky pre dlhoročného poslanca KDH, jednu z tvári novembra 89 a veľkú postavu disentu Františka Mikloška.

Je utorok, 20. augusta - dnes v noci si pripomenieme výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy vedených Sovietskym zväzom do Československa. Brutálna a bez akýchkoľvek pochybností i protiprávna invázia v Auguste 1968 tankami rozdrvila ideály Prazskej jari a odštartovala éru husákovskej Normalizácie podopieranú okupačnou sovietskou armádou. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Šach je hra, kde každý ťah podlieha prísnym pravidlám a len tí, ktorí ich rešpektujú, môžu dosiahnuť víťazstvo.

Podobne aj právny štát stojí na dodržiavaní zákonov, ktoré zabezpečujú prosperitu, spravodlivosť a rovnosť pre všetkých občanov.

V ďalšej epizóde podcastu Európske Slovensko sme sa zamerali na dôležitosť dodržiavania pravidiel v našej spoločnosti a na to, ako tento princíp preniesť zo šachovnice do reálneho života.

Naším hosťom bol šachový veľmajster a lektor kritického myslenia Ján Markoš.

Zatiaľ sa to testuje, ale výsledky sú nádejné. Kúpili by ste si šortky do vody za 400 eur? V Japonsku vyvíjajú farbu, ktorá ochladzuje auto a interiér, len to má zádrhel, aký? Robotaxíky rušia spánok obyvateľov, ako?  Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Mám vážne obavy, na ktorej strane "Železnej opony", ktora sa formuje okolo Ruska a Číny sa Slovensko ocitne. Teraz sa o tom rozhoduje, hovorí v Aktualitách Nahlas predseda Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac a to v súvislosti so stupňujúcim sa tlakom vládnej moci voči Tretiemu sektoru. Oslabením Tretieho sektora budú trpieť občania, nie mimovládky, tvrdí Zajac.

Po Špeciálnej prokuratúre prišli na rad vyšetrovatelia NAKY, po RTVS, či novinároch, prišli na rad kultúrne erbové inštitúcie ako SNG a SND, no a teraz sa v hľadáčiku vládnej moci ocitá čoraz častejšie Tretí sektor. Ako sa zdá, kreativita vládnej moci pri hľadaní ďalších alebo staronových nepriateľov zrejme nemá hraníc. Na rad tak prišli všemožné snahy odrezať mimovládky od financií štátu, cez pokus navliecť niektorým NGOčkam stigmatigujúce označenia zahraničných agentov až po stupňujúcu sa snahu Tretí sektor a jeho aktivistov verejne škandalizovať. Na a aktuálne prišlo už aj na vyhrážky prísnymi trestnoprávnymi postihmi.

O čom táto vládna trestná výprava voči tretiemu sektoru teda vlastne je? Kto v skutočnosti pocíti následky oslabenia mimovládneho sektora a uvedomuje si vládna moc aké obrovské úlohy dnes na Slovensku plnia tie tisícky mimovládok všemožného zamerania? No a nakoľko silná je naša občianska spoločnosť voči takýmto útokom alebo už smerujeme do akejsi novodobej podoby husákovskej normalizácie? Témy a otázky pre šéfa Komory mimovládnych organizácií Marcela Zajaca.

Je pondelok, 19. augusta. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši vám želajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.