Podcasty Aktuality.sk

On Wednesday Slovakia with the rest of the world stayed in shock since there was an assassination attempt on Slovak PM Robert Fico. It was the first assassination attempt on a member of the government in the history of the Slovak Republic.

Wednesday, May 15, 2024 - The government of the Slovak Republic holds a cabinet meeting in the small town of Handlová. After the cabinet meeting, the ministers were greeted by several well-wishers. After a while, the prime minister also comes to the citizens. They are separated only by a fence. He shakes hands with them and greets them. Suddenly, five shots are fired. Robert Fico falls to the ground. Chaos has begun...

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Premiér Robert Fico naďalej zostáva na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári sa rozhodli pre chirurgický zákrok. Podľa riaditelky nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovej je premier pri vedomí.

Robert Kaliňák, že dnešný zákrok môže prispieť k pozitívnej prognóze premiéra. Dodáva však, že jeho stav je naďalej vážny.

Šéfredaktori viacerých médií odsúdili útok na predsedu vlády. V stanovisku hovoria o tom, že je to cesta nenávisti, ktorá nemôže ovládať Slovensko, lebo nás posunie na najtemnejšie miesta na mape.Ukázali tieto dva dni, že to nedopustíme? O vývoji udalosti za posledné hodiny a o tom, ako priespieť k upokojeniu situácie v podcaste budeme hovoriť so šéfredaktorom Aktuálit Petrom Bárdym.

„Stojí to a padá na dvoch veciach. Tá prvá je zdravotný stav premiéra. Veľmi mu držím palce, aby sa zostavil. A druhá vec je postoj politikov. To sú dve najdôležitejšie podmienky, ktoré treba splniť na umiernenie situácie," hovorí v podcaste.

 To, čo sa stalo, bol individuálny čin, ale nazhromaždená nenávisť bola spoločným dielom, uviedla včera prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore s novinárom Bárdym hovoríme aj o tom, či aj média neprispeli k zvýšeniu napätia v krajine.

„Slovensko sa rozdelilo na my a oni. A na tych dobrých a zlých. Slovensko sa rozdelilo na oligarchiu a dobrých občanov. Na obyčajných ľudí a bratislavké elity. My všetci sme do istej miery za to zodpovední," približuje v podcaste. Dodáva, že ani jedna zo strán dnes nie je šťastná, no nemyslí si, že je reálne spojiť celú spoločnosť. Stačí, keď sa naučíme spolu rozprávať bez toho, aby sme na seba nadávali.

Peter Bárdy tiež dodáva, že Robert Fico vyhral demokratické voľby a žiadny občan si nemôže s politikom vybavovať účty násilím. Ak sa teraz nezastavíme, tak nás čaká veľmi rýchla cesta do pekla. Toto nebude dobrý štát na bývanie, miesto kde budú ľudia štastní."

Moderuje Denisa Hopková.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Nezabúdajme, že aj terorista zo Zámockej chcel zabiť premiéra Hegera a pozornosť na LGBTQ komunitu zameral, až keď mu tento plán nevyšiel, pripomína psychológ z IPčka Marek Madro. Pýtali sme sa ho, ako sa máme vysporiadať s agresiou, strachom a hnevom v spoločnosti, aj na komentáre ľudí, ktorí na internete prajú Robertovi Ficovi smrť.

Agresívna reakcia Ľuboša Blahu a Andreja Danka je normálna, lebo sa cítia ohrození, hovorí psychológ Marek Madro. Podľa neho by sme mali situáciu upokojiť, pozrieť sa na veci s odstupom a s rozumom. Napríklad na to, že páchateľ možno potreboval psychologickú pomoc, no nedostal ju. Robiť z útoku predčasné závery a obviňovať z neho celé skupiny ľudí je zlé riešenie.

Ako by sme teda mali reagovať na agresiu a obviňovanie, alebo napríklad aj na komentáre, ktoré hovoria, že Robertovi Ficovi karma vrátila jeho dlhoročnú agresívnu polarizáciu? A ako sa treba o týchto veciach rozprávať doma v rodine, alebo napríklad na ulici, keď vás niekto napadne pre presvedčenie či príslušnosť k skupine?

S psychológom Marekom Madrom sa o tom rozprával Peter Hanák.

„Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.

Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra. 

Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.

Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie. 

Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie. 

Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka. 

Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ. 

Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Americká pomoc postupne prichádza na Ukrajinu, no otázne je čo pripravujú Rusi. O tom čo sa deje momentálne v Charkovskej oblasti, čo Rusi pripravujú a a ako je na tom dnes ukrajinská obrana?

Téma, o ktorej v podcaste hovorí novinárka Stanislava Harkotová.

„Od 10. mája sme svedkami lokálnej ofenzívy ruských síl, ktoré sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu, ktorá je sústredená na hraniciach. Vidíme že Rusom sa darí prechádzať pomerne plynulo. Už sa dostali do viacerýchh pohraničnýh obcí," približuje novinárka.

Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko zaznamenalo na MS v hokeji 2024 tretie víťazstvo v rade. V zápase proti nováčikovi v elitnej kategórii z Poľska uspelo 4:0, keď dva góly strelilo v závere.

Kapitán Tomáš Tatar si pripísal gól a dve asistencie a v tíme vládne už na prvý pohľad čoraz väčšia pohoda. Napriek hladkej výhre sa však v hre zverencov Craiga Ramsayho neobjavili len pozitívne prvky.

Aj stredajší zápas Slovensko - Poľsko podrobili dôkladnej analýze hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Pozrite si ich debatu po štvrtom vystúpení slovenských reprezentantov v Ostrave.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Tisícka škôl, banky i predajne elektroniky, naposledy univerzita – Slovensko čelilo vyhrážkam bombovými útokmi. Po nich však prišla - nie hrozba, rovno v našich končinách bezprecedentný pokus o atentát na najsilnejšieho muža krajiny – premiéra. Robert Fico čelil piatim výstrelom, po ktorých podstúpil náročnú operáciu. Robert Kaliňák, jeden z premiérových najbližších mužov. 

„Zažili sme jeden tragický deň, ktorý znamená boj o život predsedu vlády. Utrpel vážnu polytraumu po strelných poraneniach a jeho zdravotný stav je mimoriadne vážny“. 

To bolo krátko pred deviatou večer po vyše troj a polhodinovej operácii, ktorá ešte nebola vo svojom závere. Minister vnútra už vtedy hovoril o jasnom „politicky motivovanom“ pokuse o atentát. Matúš Šutaj Eštok.

„Páchateľ vystrelil päť výstrelov a predseda vlády je v kritickom stave. Prvé informácie, ktoré máme, hovoria o jasnej politickej motivácii a že rozhodnutie padlo krátko po prezidentských voľbách“. 

Bezprostredne po útoku policajti zadržali 71-ročného útočníka Juraja Cintulu. 

„Nesúhlasím s politikou vlády. Sú likvidované masmédiá. Prečo je RTVS napádaná? Mazák je prečo vyhodený z funkcie?“, uviedol krátko pred výsluchom v zázname pre Ta3. 

Ak v prípade útoku na premiéra polícia páchateľa zadržala, stojcov útokov na školy zatiaľ nemá, hrozby však vyšetruje ako terorizmus s najprísnejšími trestami. 

Aký potenciál v sebe skrývajú takéto opakované hrozby, keď zasievajú strach? Svoje by o tom vedeli povedať tisíce rodičov aj ich detí.

Čo o nich prezrádza ich „rukopis“? Napĺňajú klasifikáciu hybridných hrozieb a čo môžu sledovať ich strojcovia? Téma pre bezpečnostného experta so špecializáciou na hybridné hrozby či terorizmus Victora Breinera. 

Nie je v ohrození taká krehká hodnota, ako súdržnosť jednej krajiny? 

„Sme zvyknutí, že teroristické hrozby sa dejú kdesi ďaleko od nás a terorizmus je islamský, pričom sa spája s neštátnymi aktérmi. To sa aj Putinovou agresiou na Ukrajine zmenilo“, tvrdí bezpečnostný expert Victor Breiner. Poukazuje na nevídanú aktivitu ruských tajných služieb. A to aj u nás. 

Nehovorí, že za aktuálnymi hrozbami boli práve oni, no bezpečnostné zložky podľa neho nemôžu pri vyšetrovaní prípadu vynechať žiadnu z alternatív. Rovnako aktivitu nejakého technologicky schopného jedinca. 

Strach ako želaný efekt

„Terorizmus je komunikačná stratégia, pri ktorej sú obete len prostriekom. Cieľom je strach publika, ktorý odradí od aktivít proti strojcom takýchto útokov“, tvrdí Breiner. 

Bezpečnostná slepota vládnych politikov alias prospechárstvo

„Pokiaľ považujeme za blízkeho partnera krajinu, ktorá vyprovokovala vojnu voči svojmu susedovi, pokiaľ sa vládni predstavitelia úplne otvorene ukazujú so zástupcami Ruska ako so svojimi legitímnymi partnermi, to je presne tá strana, ktorá preukázateľne stojí už desaťročie za plejádou projektov, ktoré manipulujú verejnou mienkou. Nazval by som to politickým prospechárstvom. 

Vládna premena RTVS na vládnu STVR – rovnako „bombová“ hrozba

Akousi „bombovou hrozbou“ pre demokraciu a právny štát je podľa Breinera aj vládne zmočňovanie sa verejnoprávnej RTVS, o formálnom zrušení ktorej sa aktuálne rokuje v parlamente. „Potrebujú nad ňou kontrolu, aby dosiahli tzv. interpretačnú suverenitu“, vysvetľuje. 

„Potrebujú, aby im vo verejnom priestore čím menej informačných kanálov robilo konkurenciu a spochybňovali kroky, ktoré politicky robia. Na druhej strane získavajú kanály, ktorými môžu propagovať seba, svoje politiky. To, čo sa bude nazývať štátnou propagandou“, hovorí expert na hybridné hrozby. 

Cieľom je udržať sa pri moci aj ďaľšie volebné obdobie. „Mať kontrolu nad verejnoprávnym médiom im v tom rozhodne môže pomôcť“, dodáva.

Hrádzou občianska spoločnosť a slobodné médiá 

Hrádzou pre to je podľa Breinera prebudená občianska spoločnosť a slobodné médiá. „Silnou stránkou tejto vládnej koalície a ich zbraňou je propaganda. Propaganda končí tam, kde sa ľudia združujú a vedú dialóg“, tvrdí. „Dôležité je vyjsť zo svojich izieb, telefónov, zo sociálnych sietí a začať sa komunitne združovať“, dopĺňa. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niektorí koaliční politici okamžite po atentáte začali obviňovať opozíciu alebo dokonca médiá. Ako na to médiá reagujú? Vládu bude riadiť jeden z podpredsedov a bude normálne fungovať. Demisiu vlády by priniesla až kóma alebo smrť premiéra, keďže vláda je viazaná na osobu premiéra, hovorí odborník na ústavné právo.

Čo bude táto udalosť znamenať pre štát a spoločnosť, si v dnešnom podcaste rozoberieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, ústavným právnikom Vincentom Bujňákom, a aj s bezpečnostným analytikom Martinom Královičom. Budete počuť aj reakcie politikov – prezidentky Zuzany Čaputovej, lídra opozície Michala Šimečku, a zástupcov koalície Ľuboša Blahu a Andreja Danka.

Nahrával Peter Hanák.

Spoločnosť OpenAI predstavila novú verziu chatbota ChatGPT 4o s viacerými novými funkciami. Google zasa ukázal svoje riešenie na generovanie videí a tiež hlasového asistenta. Zaujímavú správu prináša aj tretí hráč, spoločnosť Anthropic s chatbotom Claude. O novinkách sa rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Témy, o ktorých v podcaste hovoríme:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kandidátka PS vo voľbách do europarlamentu Veronika Cifrová Ostrihoňová v relácii Na rovinu.

Vo podcaste s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou sa dozviete:

– do 1. minúty – či nemá rodinné spojenie s biopalivovou lobby;

– po 1:30 – ako zbohatla jej rodina;

– od 2:00 – ako by sa zachovala, keby sa v Európskom parlamente hlasovalo o biopalivách;

– po 4:00 – či hovorí celú pravdu, keď obhajuje komunikáciu svojho manžela s Mariánom Kočnerom;

– po 4:50 – že o komunikácii svojho manžela s Kočnerom sa dozvedela, až keď to vyšlo verejne;

– o 9:00 – či sa niekedy stretla s Marianom Kočnerom;

– po 9:20 – či Marcelu Kosovú diskvalifikuje zabíjačka s Marianom Kočnerom a čím je to iné ako Sajfova komunikácia;

– od 10:50 – čím je dnešný pokus o ovládnutie RTVS iný ako keď v roku 2017 SNS ovládla RTVS cez Jaroslava Rezníka;

– po 12:20 – že vláda ide po slobode médií a chce monopol na informácie;

– okolo 16:00 – či nemala z RTVS odísť skôr, aby svojou kandidatúrou nepoškodila inštitúciu;

– od 18:00 – že mala ponuku kandidovať v eurovoľbách za koalíciu PS-Spolu už v roku 2019;

– po 19:00 – čím bola zaujímavá pre PS a či si ju vybrali podľa počtu influencerov;

– okolo 22:00 – či je jej instagram kanálom pre lídra kandidátky Ľudovíta Ódora;

– po 25:50 – či ako influencerka prišla o komerčné spolupráce, keď vstúpila do politiky;

– od 27:00 – či je v poriadku, že Rytmus a Attila Végh prišli o spolupráce po vyjadreniach podpory politikom;

– po 30:30 – či by sme mali odsledovať Rytmusa na sociálnych sieťach;

– od 31:00 – čo chce presadzovať v europarlamente;

– po 32:00 – čo znamená udržanie Slovenska v Európe a či to nie je fiktívna hrozba;

– od 36:00 – či nejde do EP presadzovať aj to, čo je už vlastne presadené a vyriešené;

– po 36:50 – či si neodporuje, keď tvrdí, že bude dozerať na dodržiavanie európskeho práva na Slovensku a zároveň, že nebude žalovať v Bruseli;

– od 38:00 – ako by mala EÚ regulovať sociálne siete;

– od 39:20 – že chce na európskej úrovni presadiť jednotnú definíciu znásilnenia.

Rusko nevníma Európsku úniu ako politickú entitu, ktorá je schopná prijať nejaké geopolitické rozhodnutie a to logicky vyplýva z jej politického usporiadania. Mňa prekvapuje, že ani teraz tu neexistuje relevantná politická sila, ktorá by si to uvedomovala a chcela urobiť z Únie niečo, čo nás bude bezpečnostne chrániť, hovorí bývalý minister obrany a jeden zo zakladateľov SDK Ivan Šimko. A ako vidí možnosť spolupráce KDH so Smerom?

„KDH by tu malo byť na pozore. Premiér tým sleduje dva zámery. Jednak si chce nás, kresťanských demokratov, priaznivejšie nakloniť , ale zároveň sa pokúsi loviť v našom voličskom rybníku. Lebo čím viac budeme stáť po boku progresívcov, tým menej tomu budú rozumieť práve naši voliči. A Fico to dobre vie. Chce to teraz z našej strany chirurgicky presný postoj. Na jednej strane by sme sa už nemali podieľať na tej démonizácii politickej scény. Mali by sme mať silu vzoprieť sa tej primitívnej, ale nebezpečnej politickej logike, v ktorej jedna polovica národa chce lynčovať predstaviteľov tej druhej – a samozrejme aj naopak. Pretože toto bude pre mnohých konzervatívne cítiacich voličov stále viac dilemou, či nám o konzervatívne hodnoty naozaj ide, keď nám ich Fico ponúka ako na tácke. Na druhej strane však musí byť jasné, že v mocenskom zápase, ktorý je súčasťou aj demokratickej súťaže, stojí KDH na celkom opačnom póle, ako Ficov Smer. Máme celkom inú víziu Slovenska, Európy, sveta, nespravodlivej vojny Ruska proti Ukrajine a v mnoho, ďalších, politicky a ľudsky významných veciach. Odlišnú predstavu od tej jeho, ale inú aj od toho, čo hlása Progresívne Slovensko, ako aj strany bývalej vládnej koalície.“

To hovorí na margo snahy premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica politicky vykostiť KDH bývalý minister vnútra i obrany, expodpredseda KDH a jeden zo zakladateľov SDK, ktorá porazila Mečiara Ivan Šimko. Prečo je podľa neho politika KDH principiálne nezlučiteľná s predstavami SMERU a prečo sa Kresťanskí demokrati potrebujú vymedziť aj voči Progresívnemu Slovensku? No a môže sa zopakovať úspech SDK, ktorá v roku 1998 porazila mocného muža slovenskej politiky Vladimíra Mečiara?

„Bez kompromisov sa nedá robiť demokratická politika no dnes je najväčší frajer ten, kto hovorí, že kompromisy nerobí. No ale s tým sa demokratická politika fakt robiť nedá,“ hovorí spolutvorca SDK Ivan Šimko.

No a aká je jeho predstava o budúcnosti Európy čeliacej ruskej invázií na Ukrajine, ktorá sa ani napriek tejto hrozbe nedokázala mocensky zmobilizovať a čeliť agresívnym výzvam tejto doby bez spoliehania sa na vojenskú ochranu USA? A prečo je, podľa neho, načase opustiť predstavu o sile národného veta a vydať sa radšej na cestu federalizovanej Únie?

Ráno Nahlas s exministrom obrany i vnútra a spoluzakladateľom SDK Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je koniec sporov medzi SNS a Hlasom? Koaliční partneri sa dnes podržali pri odvolávaní ministeriek Šimkovičovej a Dolinkovej. Ako to je sa viac ukáže pri hlasovaní o zmenách, ktoré sa týkajú Fondu na podporu umenia. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.

Andrej Danko totiž očakáva, že Hlas a Smer zahlasujú za ich návrhy v kultúre. Ak by to tak nebolo, tak by bol podľa Danka v koalícii problém. O situácii v koalícii budeme hovoriť s politológom Erikom Lášticom.

Politológ hovorí, že Andrej Danko robí to, čo skúšal už v predchádzajúcej koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Mohol to vyhodnotiť, ako úspešné. „Andrej Danko sa snaží tým, že často bez varovania otvára nové požiadavky, ktoré sú prekvapujúce pre koaličné strany a ich lídrov, dosiahnuť silnejšiu pozíciu, ktorá nemá v kolalícii pre výsledok vo voľbách. Táto sa strégia môže byť úspešná, lebo má moment prekvapenia, nastoluje požiadavku, na ktorú musia reagovať tým, že do toho vstúpia média," približuje Láštic. Dodáva, že Danka to však do budúcna oslabuje ako partnera.

Moderuje Denisa Hopková.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Slovensko má za sebou ďalší epický zápas na MS v hokeji 2024 v Česku. Napriek tomu, že sme jasne vyhrávali o 3 góly, tak sme sa zrazu striasli o výsledok a prosili hokejového Boha, aby zastavil americký uragán z tretej tretiny. Napokon naše modlitby vyslyšal.

Keď Miloš Kelemen strelil prvý gól, aréna v Ostrave sa otriasala v základoch. Keď sme o niekoľko minút neskôr vyhrávali už 2:0, naši fanúšikovia boli v obrovskej eufórii. Keď zverenci Craiga Ramsayho viedli 4:1, mnohí diváci si pretierali oči, či to nie je sen.

Avšak následne prišla studená sprcha v podobe troch gólov v záverečnej tretine a zrazu bolo 4:4. Opäť sa tak potvrdilo, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme. O všetkom napokon rozhodol v predĺžení Miloš Kelemen, ktorý pôvodne ani nemal byť na svetovom šampionáte.

Celý zápas USA - Slovensko na MS v hokeji 2024 opäť detailne rozobrali hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Ich zaujímavú debatu si môžete pozrieť spoločne s nami.

Čo sa dozviete v rozhovore?

„Jediným cieľom zákona o STVR je ovládnutie verejnoprávneho média, Reportéri bez hraníc volajú po stiahnutí zákon v tejto podobe“, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály tejto medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov. 

Vládne zámery s verejnoprávnou RTVS idú do finále. Tá pôvodná rovno skončí, aby tu mohla vzniknúť nová – podľa vládnych politikov až teraz verejnoprávna a „viac objektívna“. Najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, ako to stojí rovno v predkladacej správe. Deklarovaným dôvodom zmien je údajná „nespokojnosť verejnosti a ich voličov“, ako opakuje vládna väčšina. A tak po rozpustení pôvodnej s odchodom súčasného vedenia presúvajú voľbu štatutára z parlamentu na radu. Na radu, ktorá vzíde z nominácií politicky nominovaných ministrov a poslancov. A ešte aj v názve má byť viac národného, nakoľko ten súčasný má „degradovať slovenský národ“. 

Len v horizonte dní medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc Slovensku zaznamenala až „voľný pad“ v rebríčku slobody tlače. Len za posledný rok sme padli o 12 priečok. Hodnotenie pritom ešte nezachytilo zmeny s RTVS. 

Čo to môže urobiť s kvalitou demokracie u nás? A čo prípadne hrozí Slovensku, ak budú vládne kroky v rozpore s nedávno prijatým aktom o slobode médií? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. 

„Ficove tvrdenia o tom, že RTVS porušuje ľudské práva, sú nezmysel“, tvrdí Szalai. Dôkazom je podľa neho už len obyčajná štatistika Rady pre mediálne služby. Z desiatok až stoviek podaní sa RTVS týkala malá časť. A ak sa má hovoriť o sankciách, tak ide podľa neho o ojedinelé prípady. 

„Oni ani neskrývajú, že chcú ukoristiť verejnoprávnu RTVS. Je to pre nich len volebná korisť. Vnímajú to tak, že na jednej strane sú liberálne médiá, ktoré ovládnuť nemôžu – aj keď im hádžu polená pod nohy - na druhej to bude ich STVR, ktorá sa stane novým Tv Slovanom. A odtiaľ pôjde ich propaganda“, hovorí Szalai. Vidí v tom rovno oslabenie súdržnosti demokratickej spoločnosti. 

V kontexte prijímania nového zákona o STVR pripomína záväzok strany Hlas-SD, ktorý dala organizácii Reportéri bez hraníc pred septembrovými parlamentnými voľbami. „Hlas-SD sa hlási k ochrane slobodnej žurnalistiky a rovnako akékoľvek zmeny, ktoré by sa týkali slobodnej a zodpovednosť žurnalistiky, musia byť prekonzultované s odbornou verejnosťou. Takýto záväzok a podporu dala za túto stranu exministerka Ľubica Laššáková“, uvádza Szalai. 

„Nasledujúci vývoj nezávisí len od vlády“, poznamenáva Pavol Szalai. „Chcem to zdôrazniť: závisí aj od občianskej spoločnosti, protestov. Závisí od samotných novinárov v RTVS, ktorí sú mobilizovaní a ja im za to ďakujem. A samozrejme závisí od Európskej komisie, ona bude zohrávať rozhodujúcu úlohu“, dodáva. 

„Zákon o STVR odporuje európskej norme o slobode médií, ktorá obsahuje silné záruky pre nezávislosť verejnoprávnych médií. Ak slovenský zákon prejde, Slovensko bude mať zarobené na tzv. konanie pre porušenie európskeho práva. A môže sa stať, že pôjde až na Európsky súdny dvor, ktorý môže rozhodnúť aj o finančných sankciách“, upozorňuje Pavol Szalai. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Korupcia v ruskej armáde nahrávala Ukrajine a aj preto Sergej Šojgu skončil vo funkcii ministra obrany. Sú to pre nás zlé správy, lebo je jasné, že Rusko sa pripravuje na veľmi dlhú vojnu. Je to však zároveň signál, že Vladimir Putin je nespokojný s doterajším vývojom vojny, zhodujú sa odborníci.

Alexander Duleba má ešte aj ďalšiu interpretáciu – takzvaný civilný mocenský blok si chcel odkrojiť väčší kus koláča ako silový blok, a ministerstvo obrany je aktuálne najväčší objednávateť v ruskej ekonomike. Tá je už tak nastavená na vojnu, že ak sa vojna skončí, Rusko čaká krach. Rusko tak zrejme bude viesť vojny až do svojho kolapsu.

V dnešnom podcaste budete počuť najnovšie informácie o dianí v Kremli a analýzy politológa Grigorija Mesežnikova a experta na Rusko a Ukrajinu Alexandra Dulebu.

Nahrával Peter Hanák.

Má 20 rokov a okrem juniorských šampionátov stihol odohrať aj tri seniorské, jednu olympijskú kvalifikáciu a absolvoval aj premiéru pod piatimi kruhmi, kde sa podieľal na zisku historicky prvého cenného kovu pre Slovensko. Šimon Nemec sa okrem iného ako celková dvojka draftu 2022 dočkal aj debutu v NHL a na tohtoročných majstrovstvách sveta bude patriť medzi opory reprezentácie.

Sezónu začínal na farme v AHL, v decembri sa však dočkal debutu v NHL a v drese New Jersey Devils odohral napokon 60 zápasov, v ktorých si pripísal 19 bodov. Hoci sezóna pre jeho klub v zámorí sa skončila, Šimon Nemec ju zavŕši v slovenskom drese účasťou na svojom štvrtom seniorskom svetovom šampionáte. I keď hráči spod Tatier hrajú základnú skupinu v Ostrave, talentovaný obranca verí, že posledné zápasy odohrá s tímom práve v Prahe.

V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa rozhovoril o tom, kto vymyslel legendárnu hlášku, kedy sa prestal obávať, že ho pošlú späť na farmu, ako prežíval prvý zápas a gól v NHL, v čom je náročnejší život mimo ľadu, prečo body nie sú všetko, aké výhody má posadenie na tribúnu, či je lepšia atmosféra v Nitre, alebo v New Jersey, ako vníma konkurenciu na MS a aké sú jeho očakávania od šampionátu.

Rodina v Nemecku to skúsila a je z toho krásny príbeh. V Chorvátsku majú nové inteligentné radary a chceli by ste zažiť noc v múzeu? My vás do jedného výnimočného pozveme. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

„Reči o zvrhlom umení ma úprimne desia pretože otázkou je, či potom nenastúpime cestu nielenže nepodporovať také umenie, ale priamo ho zakázať,“ hovorí šéf Fondu na podporu umenia Róbert Špoták. Pôjdeme cestou zákazov umenia, ktoré sa nepáči našim dnešným mocným?

Slovenský! Slovenský a žiadny iný – či skôr náš a ministersko-poslanecký? Takto nejako v duchu motta aktuálnej ministerky kultúry pristúpila vládna koalícia k takpovediac upratovaniu v ďalšej nezávislej inštitúcií v rezorte kultúry, v tomto prípade Fondu na podporu umenia.

„Ja tomu úprimne nerozumiem, čo to znamená to (ministerkino) "Slovenská a žiadna iná" lebo to, kto sa čím inšpiruje, odkiaľ to prichádza alebo s akými kontextami pracuje to tu bolo v kultúre a umení predsa vždy. Kultúra neexistuje izolovane od nejakých iných kultúr a vplyvov, tobôž v strede Európy. Veď to sa ani nedá,“ hovorí aktuálny šéf Fondu Róbert Špoták.

Ako bude vyzerať fond na podporu po zásahoch vládnej moci, ktorá sa zjavne vydala na dlhý pochod inštitúciami s cieľom ich ovládnuť a napokon ich aj znormalizovať na ich mentálny obraz?

„Pozmeňujúci návrh z dielne poslanca SNS Michelka by mal ďalekosiahle následky na fungovanie celej tejto inštitúcie, pričom na istú dobu by bol Fond paralyzovaný a rozhodne by bol potlačený odborný prvok v jeho rozhodovaní. Ak by tento jeho návrh prešiel, bál by som sa o verejnoprávnosť Fondu,“ hovorí šéf FPU Róbert Špoták

Fond – ako verejnoprávnu ako aj samosprávnu a nezávislú inštitúciu na podporu kultúry v celej jej rozmanitosti a podľa jej vlastných potrieb, pritom nezaložil žiadny kovaný liberál či dokonca progresívec, je to dielo vtedajšieho ministra kultúry za SMER Mareka Maďariča.

Fond dlhé roky fungoval k spokojnosti kultúrnej obce i moci – až na opakovane vyčítaný nedostatok finančných zdrojov vo Fonde. Dnes však vládnej moci nezávislosť Fondu evidentne prekáža a tak sa hrá o jeho tvrdé ovládnutie politickou mocou, no paradoxne, bez akéhokoľvek záujmu o komunikáciu s tými, ktorých sa toto rozhodnutie bytostne týka. Aktuálny šéf Fondu preto pripúšťa aj celkom obyčajné motívy takejto snahy o ovládnutie Fondu, akými sú napríklad závisť, žiarlivosť alebo snaha aj takýmto spôsobom si zaviazať lojalitu časti kultúrnej obce a za verejné zdroje si takpovediac „kupovať“ vplyv či popularitu.

„Debata o kultúrnej politike by naozaj mala byť o systéme, nie o konkrétnych žiadostiach či boli alebo neboli podporené a prečo, to by rozhodnutiach,“ dodáva Róbert Špoták.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o Fonde na podporu umenia a jeho fungovaní, ale reč bude aj o našej kultúre a jej "slovenskosti", no i o kompetentnosti, či nekompetentnosti, aktuálnej vládnej moci. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má za sebou druhý zápas na MS v hokeji 2024. Do tabuľky ostravskej B-skupiny sme si po piatkovej prehre s Nemeckom (4:6) a nedeľňajšom víťazstve nad Kazachstanom (6:2) pripísali prvé tri body. Je zrejmé, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme.

Po záverečnom hvizde rozhodcu si Marek Marušiak známy z našej relácie Góly z bufetu sadol za okrúhly stôl s hokejovým expertom a trénerom Petrom Kúdelkom, aby spoločne zanalyzovali slovenský národný tím od A až po Z.

Výsledkom je zaujímavá debata dvoch odborníkov, ktorú si môžete pozrieť spoločne s nami na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Zo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova.

Aj vy ste si už niekedy vypočuli, že sa správaním podobáte svojej mame? Možno si to ani neuvedomujeme, ale tak, ako nám to dokazuje história, dokazujú to aj najnovšie výskumy. V čom všetkom sme si s mamami podobné a v čom nás dokážu ovplyvniť? Práve dnes na Deň matiek, by sme na to nemali zabúdať.

Ako deti svoje mamy milujeme a vzhliadame k nim, čím sme však staršie, tým je tento vzťah náročnejší. Kým niekto má so svojou mamou priam idylický vzťah, niekto má práve naopak, so svojou mamou vzťah komplikovaný. Nech je to ale tak či onak, mnohé ženy si vypočujú, že sa na svoju mamu v mnohom podobajú.

Najnovšie štúdie a výskumy ukazujú, že mamy dokážu svoje dcéry ovplyvniť v mnohých oblastiach. Sú to totiž práve mamy, ktoré ovplyvňujú správanie dcér v blízkych vzťahoch s ostatnými, zohrávajú významnú úlohu pri názore na svoje vlastné telo, mamy dokonca dokážu ovplyvniť budúce kariéry a výber povolania svojich dcér. Dokonca existujú dôkazy, že poruchy nálady sa geneticky prenášajú z matky na dcéru. Zdá sa vám to povedomé?

Ak ale máte pocit, že je tomu tak len dnes, ste na omyle. Vzťah matky a dcéry bol veľmi dôležitý už v minulosti a boli to práve mamy, ktoré si boli svojim dcéram tými najbližšími. Kým chlapci prirodzene vzhliadali k otcom, pre dievčatá bola mama tou najdôležitejšou osobou. Dievča sa okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ho postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Niet sa preto čo čudovať, že mama a dcéra mali k sebe veľmi blízko. Vypočujte si podcast o tom, ako to bolo v minulosti.

V podcaste sa ešte okrem iného dozviete

-ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi

-či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka?

-či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám

-čo všetko museli mamy naučiť svoje dcéry do života

Slovenský herec Alexander Bárta vo voľnom čase nerobí nič, okrem cestovania. S manželkou cestujú na to isté miesto a na miesto, kde ešte neboli. V Mimóze prezradil aké pekné gesto urobil naposledy, s kým býval na internáte alebo čo by v živote ešte chcel zažiť.

V Mimóze sa (ne)dozviete:

01:10 – či niekedy pil mimózu;

03:00 – kam chodí na dovolenky;

05:30 – na aké miesto sa stále vracia;

09:15 – či sa má s manželkou ešte o čom rozprávať;

11:35 – aký darček plánuje dať manželke;

15:00 – či je párty človek;

26:00 – či vie spievať;

33:00 – čo má vzťah k vode a iné.

Kedy ste príliš chudý a kedy normálny? Mnohí sú presvedčení, že musia naberať svaly. Tréner, ktorý kedysi chodil aj na bodybuildingové súťaže, upozorňuje, že človek nepotrebuje také veľké svaly. Je to fyzicky aj finančne náročné a môžete si seriózne ublížiť. Radšej si dajte zacieľ vyzerať ako Ronaldo než ako Schwarzenegger. Ronaldo totiž nebuduje svalstvo na ukazovanie sa, ale na pohyb.

Človek, ktorý chce naberať svalstvo, musí jesť, aj keď nie je hladný. To dáva zabrať tráviacemu systému a môže sa to neskôr kruto vypomstiť. Mnohí ľudia sa v posilňovni zrania, lebo naťahujú alebo rotujú svaly neprirodzeným spôsobom. Tretím rizikom je bigorexia – psychické ochorenie, ktoré postihuje svalovcov. Tí sú nespokojní so svojím telom bez ohľadu na to, ako vyzerá a fanaticky dolaďujú každý jeden sval.

Existuje aj zdravá metóda? Tréner Marián Tóth z Londýna nám v dnešnom podcaste jednu takú ponúkne. Budete počuť aj názory lekárov. Môžete byť totiž aj obézny svalovec. Ako dlho trvá vyrysovať si telo? Odpoveď je, že prekvapivo dlho a stojí to prekvapivo veľa úsilia každý jeden deň. Pre niekoho je však podľa lekárov jedno jediné správne riešenie – vôbec sa neriešiť.

Podcast TELO vychádza každú druhú nedeľu na webe Aktuality.sk pod paywallom Aktuality Navyše.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol prvý hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Vo všetkých deviatich krajinách, ktoré sledovala nová publikácia GLOBSEC Trends 2024, by väčšina respondentov podporila členstvo svojej krajiny v EÚ a NATO, ak by sa o tejto otázke konalo referendum. V prípade EÚ je regionálne podpora 78 %, v prípade NATO 81 %. Za posledný rok sa podpora EÚ hýbala jedine v Poľsku (klesla o 7 %) a na Slovensku (vzrástla o 8 %). Podpora NATO je vyššia, ale v regióne existujú výraznejšie rozdiely medzi štátmi.

Ako sa za posledný rok zmenila podpora EÚ a NATO v rámci štátov strednej a východnej Európy a z čoho tieto zmeny vyplývajú? Aký postoj majú obyvatelia k možnému začleneniu Ukrajiny to západných štruktúr? Nakoľko sa v tomto ohľade prejavil vplyv manipulatívneho naratívu o mieri? Ako sa mení podpora Ruska ako strategického partnera? Zmenila v tomto ohľade nálady invázia Ruska na Ukrajinu?

Ako nahliadajú skúmané štáty na Čínu a v čom je jej stratégia v regióne účinná? Ktoré štáty najviac podporujú myšlienku Číny ako strategického spojenca? Prečo v regióne klesá podpora liberálnej demokracie a nakoľko občania rozumejú jej obsahu? Ako ich nálady ovplyvňuje démonizácia liberalizmu zo strany dezinformačných aktérov? Nakoľko si občania spájajú liberalizmus s ohrozením tzv. tradičných hodnôt?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou tímu GLOBSEC pre demokraciu a odolnosť Janou Kazaz.

O tom, do čoho sa dnes oplatí investovať, a akí sú Slováci investori, sa moderátorka Petra Podhorcová rozprávala, v podcaste Na tému, s portfólio manažérom spoločnosti HABERL Wealth Management, Martinom Krištoffom.

Preskúmajte svoje možnosti investovania: https://www.haberl.sk/

On Tuesday, bomb threats were reported at schools across the whole of Slovakia. Police have recorded a total of 1,323 bomb threats against schools so far. In addition, they also recorded 110 bomb threats on bank buildings and 40 bomb threats on electrical stores.

Martina Šimkovičová, the head of the Ministry of Culture, and Lukáš Machala, the secretary general of her office, are outraged by the behavior of some representatives of the Slovak National Theatre (SND).

Machala says that the SND, which belongs to the ministry, has been provoking and making "anti-government demonstrations" for a long time. Šimkovičová was particularly outraged by the behavior of actor Ľuboš Kostelný, who allegedly verbally attacked her directly from the stage during the performance.

On Thursday, Slovak hockey players played their first training session in the hall in Ostrava, where the World Hockey Championships kicked off on Friday. The team's biggest star, Juraj Slafkovský, also took part.

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Koalícia chce vidieť do cudzích účtov. Vlastné tají.

Čo je v skutočnosti vidno na videu nehody Andreja Danka, priblíži najnovší Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

V piatej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali Branka Radivojeviča. Bývalý slovenský hokejový reprezentant sa dvakrát predstavil na zimnej olympiáde. Najväčšie úspechy dosiahol na svetových šampionátoch, keď nechýbal pri zisku bronzu či striebra, ktoré je doteraz poslednou medailou Slovákov z MS. Okrem spomienok na kariéru sa pristavil aj pri novej generácii talentov či nadchádzajúcom turnaji v Prahe a Ostrave.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. 

Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. 

Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. 

„Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. 

„Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. 

„Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. 

V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy. Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL. Aký bol posledný deň pred štartom MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej „nultej” epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Kupovanie bytu z tzv. papiera nie je podľa Filipa Žoldáka dnes už nič výnimočné. Ide o byt alebo rezidenčný projekt, ktorý je zatiaľ iba vypracovaný v rámci projektovej dokumentácie a čaká sa na jeho výstavbu alebo celkové dokončenie. „Ja to vnímam ako bežnú prax. To znamená, že keď je na trhu malá ponuka dokončených nehnuteľností, tak klienti sa prirodzene orientujú na nehnuteľnosti, ktoré sú ešte len vo výstavbe. Čo sa týka rizík, vždy nejaké riziká existujú najmä externého charakteru, ktoré môžu ovplyvniť to, že sa projekt spomalí alebo nedokončí načas alebo sa dokončí neskôr. Ale toto by malo byť všetko ošetrené v zmluvnej dokumentácii.“ Podľa Žoldáka väčšie riziko ako samotný kupujúci nesie v tomto porovnaní samotný developer. „Ak sa developerovi nedarí dostavať projekt v tom čase, v ktorom predpokladal, tak sa jeho riziko zväčšuje. Klienti totiž majú v zmluve nastavené možnosti ako od zmluvy odstúpiť, v prípade, že developer nedodrží svoje zmluvné povinnosti.“Pri oneskorení odovzdania bytov idepritom často o vonkajšie faktory, ktoré developer nevie ovplyvniť. Či už ide o ekonomickú situáciu alebo problémy so samosprávami.

Kolaudácie často trvajú zbytočne dlho

Častými faktormi, ktoré spôsobujú to, že developer môže meškať s termínmi dostavby sú dlhé čakacie doby na skolaudovanie postaveného projektu. „Veľakrát sa nám stáva, že skolaudovať projekt trvá viac ako 6 mesiacov, niekedy aj viac ako rok po jeho samotnom dokončení. Jednoducho to je situácia na Slovensku, kde byty sú dávno predané a klienti sa nevedia do nich nasťahovať, pretože napríklad stavebný úrad alebo samosprávy nekonajú v termínoch alebo nekonajú tak, ako by mohli alebo mali,“upozorňuje dlhoročný odborník na kúpu a predaj nehnuteľností Filip Žoldák. Zároveň dodáva, že celý tento problém nie je čierno-biely ako zvykne byť často vnímaný, keď je developer označovaný za „zlého“, lebo nedodal byty na čas. V skutočnosti sú za tým mnohokrát okolnosti, ktoré sa nedajú ľahko ovplyvniť.

V podcaste sa tiež dozviete:

- kto si dnes môže dovoliť kúpiť nehnuteľnosť

- ako spoznať seriózneho developera

- či sú realitní makléri naklonení vyjednávaniu o cene nehnuteľnosti

- či je teraz správny čas na kúpu nehnuteľnosti

Podcast moderovala redaktorka Zuzana Majerčíková.

Mrzí ma, že žiadna z vládnych garnitúr za tých vyše 30 rokov tu nedokázala nastaviť jasné a pevné mantinely, ktoré by verejnoprávnej inštitúcii garantovali politickú a finančnú nezávislosť, tvrdí športový komentátor RTVS Pavol Gašpar. 

„Kvôli tomuto sa chodí na štadióny, kvôli tomuto sa chodí na zápasy. Aby hráči, ktorých pobozkala inšpirácia s múzou, nám ponúkali podobné okamihy“. Jedna z nespočetných hlášok hokejového komentátora RTVS Pavla Gašpara. 

Po dvoch dekádach ich však budeme musieť oželieť. Prvýkrát po takejto poriadnej komentátorskej šnúre jeho hlas z Ostravy či Prahy počuť nebudeme. Prečo a ako to sám prežíva? A kde berie inšpiráciu a múzu on pre svoje komentovanie? 

Dnešné RánoNahlas bude netypicky športové. Aj u nás sa začína dvojtýždňový „festival svetového hokeja“ – hoc jeho dejiskom sú české mestá Ostrava a Praha. 

"Želajme si, aby sme opäť mohli prežiť tie euforické roky 2002 a 2003, keď boli na námestiach desaťtisíce“ – hokejový komentátor Pavol Gašpar sa oblúkom vracia do čias, keď slovenské hokejové tímy zažívali najväčšie úspechy. 

„Možno to bude znieť až pateticky a frázovito, ale aby naozaj hokej splnil tú úlohu: aspoň na chvíľu nechať zabudnúť na naše rozdelenia, aby sme jednoducho mali trošku radosti zo života", vyslovuje svoje prianie pre krajinu športový komentátor. 

Za „komentátorským tichom“ z verejnoprávnej RTVS je tento rok prechod vysielacích práv na jednu zo súkromných televízií. Pozícii verejnoprávneho vysielateľa podľa Gašpara nenahrávajú ani platné pravidlá. 

„Na rozdiel od RTVS súkromné televízie nemajú povinnosť zverejňovať svoje kontrakty v centrálnom registri zmlúv. Takže akonáhle sme my niečo podpísali, konkurencia jasne videla, odkedy, dokedy, za koľko...., čo sú obrovsky výhodné faktory pri každom ďalšom jednaní. Keď si samozrejme tieto naše kontrakty dohľadali, a to aj smerom dozadu, videli, v akom rytme sa asi navyšuje a o koľko. To je ako hrať poker s odkrytými kartami. Každý pri stole vidí, čo máte na ruke. No to sa hrá dosť ťažko!“, uvádza.

Riešením by mohla byť zmena pravidiel, podľa ktorých postupujú niektoré zabehnuté demokracie. Celospoločensky významné športové podujatia sú viazané na verejnoprávneho či štátneho vysielateľa. 

Ako vidí hokejový komentátor šance nášho „ostravského“ tímu? „Je to asi to najlepšie, čo máme k dispozícii. (…) Verím teda tomu, že opäť sa pozrú chlapci do Prahy. A nie ako turisti. Že si tam prídu zahrať hokej. To by znamenalo, že postupujeme minimálne do štvrťfinále“, očakáva Pavol Gašpar. 

V rohovore budete počuť aj komentátorské hlášky, ktoré má najradšej, či jeho pohľad na súčasný tlak politikov na RTVS. 

„Zďaleka to nie je prvýkrát, keď sú RTVS, predtým STV či SRo politicky napádané, čím to nechcem samozrejme nejako bagatelizovať. Skôr ma mrzí, že žiadna z vládnych garnitúr za tých vyše 30 rokov tu nedokázala nastaviť jasné a pevné mantinely, ktoré by verejnoprávnej inštitúcii garantovali politickú a zároveň finančnú nezávislosť. Lebo ak by to čo len jedna vláda dokázala a ideálne ústavnou väčšinou, aby sa to neprelamovalo tak ľahko, tak by sme sa tu asi veľmi nerozprávali o tejto téme. Takže ma mrzí tých 30 rokov premrhaných príležitosti“, tvrdí Gašpar. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pacienti žobrú v zbierkach o záchranu svojich životov, kým ministerka pomáha oligarchom. V dnešnom podcaste to tvrdia viaceré oslovené inštitúcie v zdravotníctve. Opozícia sa dnes večer pokúsi odvolať ministerku zdravotníctva za Hlas-SD Zuzanu Dolinkovú. Ministerka ich dôvody považuje za politické. Naozaj by pomohla výmena vedenia a nejde len o prázdne politikárčenie zo strany opozície?

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa oslovili asociáciu práv pacientov, lekárskych odborárov, analytika a aj opozičných poslancov. Budete počuť aj krátku reakciu ministerky.

Podľa kritikov pacienti čakajú v čakárňach hoci aj od piatej rána, a často na nich ani nevyjde časenka. Lekárov aj sestier je málo, pacienti sa nemusia dožiť zákrokov, no ministerstvo rieši, kde bude možno o 15 rokov stáť nová nemocnica. Nenesie však časť zodpovednosti aj súčasná opozícia?

Podcast nahrával Peter Hanák.

Strach môže ničiť, ale aj motivovať. Strach ako agenda je v politike od nepamäti a v súčastnosti dominuje aj na Slovensku. Najnovšie si národniari zobrali na mušku medveďa, cez ktorého bez breho burcujú ľudí.

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Na Slovensku sa ročne vyťaží v prepočte 300-tisíc kamiónov dreva. V národných parkoch sme medzi rokmi 2000 – 2016 prišli o 12,2 percenta lesov.

V 70. rokoch na Slovensku žilo približne 3 500 hlucháňov hôrnych na ploche 175-tisíchektárov, dnes jeho populácia predstavuje menej ako 1 000 jedincov na ploche 40 000 hektárov.

Aj o týchto faktoch bol podcast s názvom Európske Slovensko, v ktorom sme sa venovali téme ochrany parkov a prírodného dedičstva. Naším hosťom bol Marek Kuchta, koordinátor z občianskeho združenia My sme les, organizácie pre ochranu životného prostredia.

Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete?

Líderka kandidátky do eurovolieb Miriam Lexmann v podcaste vysvetľuje, prečo si myslí, že nám Komisia nemôžeme vziať eurofondy za to, že sme zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry.

„Nemôžeme dovoliť, aby Európska komisia argumentovala zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a že preto nám ide zobrať eurofondy. Pre tento dôvod nám eurofondy vziať nemôže. Iba ak dokáže, že dochádza ku korupcii. V liste sme apelovali na to, aby sa Európska komisia pozrela na to, ako sa nakladá so spismi." približuje v podcaste europoslankyňa Miriam Lexmann.

Lexmann tiež hovorí, že s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou o liste komunikovala. „Sama mi povedala, že si uvedomuje problém, že sa argumentuje zrušením ÚŠP. Pretože to môže byť vnímané ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska. Svojím spôsom sa to obráti proti všetkým, pretože s tým môže Fico nakladať tak, že nám berú eurofondy spôsobom, na ktorý nemajú právo," tvrdí Lexmann.

Smer môže prejsť zmenami

Témou podcastu je aj opozičná politika hnutia. Podľa Lexman si ide KDH svojou cestou a správa sa zodpovedne. Podľa Lexmann bude hnutie v najbližších parlamentných voľbách hľadať partnerov, s ktorými by mohli naplniť volebný program.

V podcaste tiež odpovedá na otázku, či vedia do budúcna vylúčiť vládnu koalíciu so Smerom, tak ako v nedávnych parlamentných voľbách. „Nedokážeme vylúčiť aj to, že strana bude vyzerať ako vyzerá. Či bude taka silná alebo tu nebude iná strana. To je otázka, ktorá je budúcnosť. Nedokážeme sa rozprávať hypoteticky o veciach. V politike sa musíte rozprávať o konkrétnom nastavení a na zákalde sa toho rozhodnúť, odpovedá Miriam Lexmann.

Europoslankyne sa v podcaste tiež pýtame, prečo dokáže hnutie vylúčiť do budúcna spoluprácu s Republikom, no so Smerom nie. „Lebo Smer určite môže určite prejsť veľkými zmenami. Nevieme, kto bude ten partner. Vieme za čím stojí Republika a to je pre nás neakceptovateľné. My nevieme za čím stojí Smer. Smer je raz taký a raz taký. Raz háji to, potom hovorí presný opak. Z tohto hľadiska pre nás to nie je uchopiteľná politická strana, ktorá dnes sa dá predvídať, ako bude vyzerať za tri a pol roka. Samozrejme, v prípade že to bude ten istý Smer, tak pravdepodobne s nimi nebudeme môcť íst do koalície, lebo to sme vylúčili teraz a sme v tom konzistentný.

Právo veta v EÚ a Čína

Témou podcastu sú aj blížiace sa eurovoľby. KDH v programe do eurovolieb hovorí, že chce, aby bolo zachované právo veta. „Mňa mrzí, že politické strany, ktoré súhlasili s odobratím práva veta v minulosti, dnes strašia tým, že nám ho niekto chce zobrať. Hoci vedia, že je tu zábezpeka, že Slovensko to neodsúhlasí," hovorí.

Plán premiéra Roberta Fica vycestovať do Číny a nájsť partnerov na opravu stoviek mostov a výstavbu novej koľaje považuje europoslankyňa za nebezpečný.

Čítam to ako zlý a nebezpečný krok pre Slovensko. „Vyzerá to, že z krátkodobého hľadiska to môže priniesť výhody, ale z dlhodobého hľadiska to ohrozuje naše ekonomické aj bezpečnostné záujmy," vysvetľuje Miriam Lexmann.

Moderuje Denisa Hopková.

Videli sme nový iPad Pro a iPad Air. Najviac zaujal čip M4.

Spoločnosť Apple v utorok predstavila viaceré hardvérové novinky. Videli sme dva nové iPady, nový Apple Pencil a úplne nový čip M4. Všetky novinky v podcaste SHARE zhrnuli redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Témy, o ktorých v podcaste hovoríme:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Štefan Harabin, bývalý minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu SR, sudca a politik. V rokoch 2019 a 2024 kandidoval na prezidenta s proruskou rétorikou. Teraz ho chce SNS za člena Súdnej rady. Čo o ňom vieme? Čo sa deje v slovenskom súdnictve a aký to má vplyv na právny štát? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s politológom pôsobiacim na Ústave pre otázky súdnictva v Brne Samuelom Spáčom.

Frankovská v prvej časti podcastu rozobrala viaceré hoaxy a dezinformácie, ktoré šíril Štefan Harabin. Jedným z nich bol jeho nepravdivý výrok: „Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov.“ V tomto výroku podľa Frankovskej opakoval hneď niekoľko naratívov ruskej propagandy. „Jedným z nich je, že na Ukrajine je akýkoľvek problém s nacizmom, čo je niečo čo bolo opakovane vyvrátené, keďže ukrajinská vláda sa nijakým spôsobom k fašistickým ideológiám nehlási,“ uviedla Frankovská. Predovšetkým však podľa Frankovskej nie je pravda, že na Donbase prebiehala genocída, viackrát to vyvrátili rôzne medzinárodne organizácie, ktoré tam boli prítomné, vrátane monitorovacej misie OSN.

Podľa Spáča je slovenské súdnictvo momentálne v prechodnom období, nakoľko je čerstvo implementovaná súdna mapa, ktorá by mala vyriešiť niektoré z problémov súdnictva. „V minulosti určite platilo, že slovenská súdna sústava bola príliš rozdrobená,“ povedal Spáč. To čo sa podľa neho nepodarilo vyriešiť však je, že v niektorých častiach Slovenska je dostupnosť spravodlivosti omnoho horšia ako inde.

Spôsob akým vznikala Súdna rada a aké padali argumenty podľa Spáča nesvedčili o snahe zlepšiť súdnictvo, „bolo to len niečo čo trebalo spraviť, keď chceme vstúpiť do EÚ“. Teoretické predpoklady, že Súdna rada má byť zárukou nezávislosti a legitimity sudcovského stavu sa podľa neho nenaplnili. Dokonca uviedol, že slovenská Súdna rada figuruje vo viacerých akademických štúdiách ako príklad zlej praxe.

V podcaste sa rozoberalo aj potenciálne opätovné pôsobenie Štefana Harabina v Súdnej rade. „Štefan Hrabin v princípe svojimi postojmi nie je zásadným problémom pre značnú časť slovenského súdnictva ani súdnej rady, čiže by mohli nájsť spoločnú reč,“ uzavrel Spáč.

Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.

O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.

„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.

Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.

„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.

Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.

Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.

V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.

Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.

Moderuje Denisa Hopková.

eš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Umocňuje to proruské postoje vlády mocňujeme pocit, že Slovensko je proruské (podcast)

Demeš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Čítam to ako snahu vlády ukázať, ze s Ruskom napriek vojne udržiavame vzťahy

Futbalisti Spartaka Trnava útočili na tretiu výhru Slovnaft Cupu v rade, no ich nádeje v Košiciach ukončil večný postrach trénera Michala Gašparíka MFK Ružomberok. Spolu s trofejou Spartaku ušla aj miestenka v druhom predkole Európskej ligy UEFA a zostal mu tak len boj o Konferenčnú ligu v posledných kolách najvyššej súťaže.

O tom, čo by pre Spartak znamenala absencia v Európe, hovoril v relácii Striedame! na ŠPORT.sk prezident Spartaka Trnava Peter Macho.

Rodák z Malženíc neďaleko Trnavy Peter Macho je úspešný podnikateľ, ktorému sa podarilo dostať Malženice z najnižších amatérskych. súťaží až do 2. ligy, a to aj vďaka spolupráci s trnavským Spartakom. Na čele klubu z „malého Ríma“ je od roku 2021.

Počas jeho pôsobenia sa objavili prvé veľké úspechy Trnavy, ktorá dvakrát získala Slovnaft Cup, zahrala si skupinu Konferenčnej ligy, na ceste kam vyradila aj Lech Poznaň či Dnipro-1 a na konte má aj tohtoročné neúspešné finále s Ružomberkom. V relácii sa dozviete, ako sa z Malženíc dostal na prezidentské kreslo v klube s veľkým menom a čím je špecifické prostredie vo vnútri Spartaka.

Áno aj toto je možné. Na Slovensku našťastie nie. Dnes sa dozviete aj to, prečo je problém odviezť Ferrari F40 na neďalekú výstavu, či šoférovanie pomáha pri smútku a ako sa dá zarábať na tom, že niekto neparkuje správne. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Miroslav Gavalec bol kedysi známy oponent harabinizácie justície, ktorého Štefan Harabin perzekuoval. Dnes je sudcom Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Ak Slovensko poruší európske právo, luxemburský súd môže zasiahnuť, a to pokutou a aj tlakom na zmenu zákona. Môže sa to týkať RTVS, mimovládok či právneho štátu. Podľa sudcu Gavalca by sme mali sledovať, ako súd zasahoval proti Poľsku a Maďarsku.

V podcaste so sudcom Súdneho dvora EÚ Miroslavom Gavalcom sa dozviete:

– ako vníma nomináciu SNS Štefana Harabina na člena Súdnej rady SR;

– že Jána Mazáka si váži, Štefana Harabina vôbec nie;

– ako Harabin škodil justícii a ako už v minulosti zneužíval Súdnu radu;

– či ide o útok na nezávislosť justície;

– že by sme mali sledovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ voči Poľsku v oblasti právneho štátu;

– ako sa bude riešiť, keď Slovensko poruší pravidlá právneho štátu;

– ako môže EÚ donútiť slovenskú vládu zmeniť svoje rozhodnutia a aj prijaté zákony;

– či môže EÚ zasiahnuť aj v prípade politického obsadenia RTVS;

– že Európska únia a jej súd chránia hodnoty ako pluralita a demokracia;

– či môže súd zasiahnuť aj preventívne;

– že ak Slovensko prijme podobný zákon o mimovládkach ako Maďarsko, súd ho zastaví rýchlejšie;

– o čom hovorí rozsudok SDEÚ, že zverejnením Threemy boli porušené práva Mariana Kočnera;

– ako Súdny dvor EÚ zmenil a ešte stále mení Slovensko.

(Poznámka redakcie: Rozhovor sme nahrávali v piatok 2. 5. v Luxemburgu.)

Natočil som ho aj pre seba, tvrdí vojnový fotograf Juraj Mravec 

Keď deti nežijú na svetle dvorov, ale v tme pivníc. Už dospelé ba priam staré deti v nákupnom vozíku evakuujú svoju ultra deväťdesiatročnú mamu z frontovej línie. Či obyvateľ zničeného mesta ide na prvú návštevu svojho zbombardovaného bytu v troskách. 

Ale aj momenty, keď vyslobodením z vojnového pekla je pohárik a napätie a zlosť eliminuje zverské mučenie. To všetko rovno pred vami, na filmovom plátne, kde vám za niečo viac ako hodinu hrozná Putinova agresia vlezie až pod kožu. 

Nový dokument vojnového fotografa Juraja Mravca. A ak pred ôsmimi rokmi prišiel so snímkou MirVam, tento nazval MirNam. Prečo? A čo robia s človekom hoc len pozorované a zaznamenávané vojnové zverstvá? Otázky na Juraja Mravca, ktorý za novým vojnovým dokumentom stojí. 

„Keby som tam nešiel, kto by som bol? Hrozne sa mi nechcelo, no nemal som na výber“, hovorí o prvých okamihoch so strašlivou realitou Putinovej agresie proti Ukrajine. 

A ako vníma svoju rodnú krajinu, ktorá aj podľa najnovších prieskumov väčšinovo nevidí v Putinovi agresora a do vedenia si zvolila premiéra, ktorý občiansku zbierku na muníciu pre Ukrajinu označil za „prd“? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgán následnej cenzúry“, tvrdí Boris Koreň, dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky a diskusných formátov verejnoprávnej RTVS, ktorý je rovnako roky členom súčasnej etickej komisie.

Politické a mocenské ovládnutie versus návrat verejnoprávnosti či správa nezaujatých odborníkov, ako to deklaruje vládna moc. Už týždne krajinu zamestnáva zápas o verejnoprávnu RTVS. 

Ak vládna zostava s označením Fico4 hovorí o potrebe verejnoprávnosti a nastolení poriadku v nej, verejnosť i veľká časť RTVS hovorí o snahe túto inštitúciu ovládnuť a dosadiť tam vlastné vedenie. A cestou je rovno zrušenie pôvodného telerozhlasu a inštalácia novej STVR. S dozornou radou, ktorá volí a kontroluje generálneho riaditeľa a vstupenkou do nej je priechodnosť aktuálnou vládnou väčšinou. 

A ak pôvodný návrh zákona počítal s kritizovanou programovou radou, pri ktorej hrozil dozor rovno nad obsahom vysielania, aktuálny prichádza s novinkou, ktorou je etická komisia. Môže byť ona novou pákou na tvorcov? Boris Koreň, dlhoročný dramaturg politických diskusných formátov verejnoprávneho média so skúsenosťou člena jej etickej komisie. 

„Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgánom následnej cenzúry“, tvrdí.

Koreň stál v RTVS dlhé roky dramaturgicky aj za hlavnými diskusnými reláciami Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Pri navrhovanom zákone o STVR hovorí aj o „nebezpečenstve“ novej etickej komisie. „Je tam nebezpečenstvo, že orgán, ktorý je stanovený zvonka, nie sú to odborníci, bude rozhodovať vo vysoko odbornej oblasti o tej najcitlivejšej oblasti novinárskej profesie, že či sa novinár zachoval eticky alebo neeticky“. 

„Samozrejme, nie sme dokonalí, je čo zlepšovať v oblasti vysielania, obsahu, ale čo sa nás veľmi dotýka, čo nás uráža a niekedy aj ponižuje, je spôsob argumentácie tých, čo hovoria, že sa máme zmeniť“, hovorí Koreň. 

„Argumentujú bez argumentov, hovoria, že sme nevyvážení, že si neplníme svoje verejnoprávne povinnosti, no zatiaľ som nevidel žiadnu analýzu, kde by to podložili“, dopĺňa. 

Za „úplný nezmysel“ označuje tvrdenia koaličných predstaviteľov, že RTVS si neplní svoje verejnoprávne povinnosti. 

„Čo mňa osobne uráža je fakt, že oni vedia, že to tak nie je“, vyjadruje svoj pohľad dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky, ktorý svojho času mal dramaturgicky na starosti aj formáty ako Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Poukazuje na existenciu pravidelných výročných správ verejnoprávneho média, ktoré RTVS a jej predchodkyne museli zo zákona predkladať parlamentu. 

„(Tam) sú stovky argumentov, ktoré hovoria, že to tak nie je“. 

„Každá vláda, ktorá tu bola, chcela mať spravodajstvo a publicistiku takú, aby ich nevyrušovala, aby šírila ich posolstvá. O to im v prvom rade ide.“ Aktuálna vládna moc to však podľa Borisa Koreňa robí „bez miery“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Slovan Bratislava v končiacej sa sezóne s veľkým predstihom získal už šiesty titul v rade. Očakával napriek tomu viac? A aké veľké výzvy čakajú klub v najbližších mesiacoch? Nielen o tom hovorí pre ŠPORT.sk generálny riaditeľ najúspešnejšieho slovenského klubu Ivan Kmotrík ml.

Čo sa dozviete v rozhovore?

To dno je dovtedy, kým budú ľudia akceptovať poslancov, ktorí dýchajú dym do ikebany a budú to brať ako seriózny postup. Kým toto bude ľudí baviť, tak na tom nie sme dobre, ale ja verím, že toto ľudí donekonečna baviť nemôže, hovorí šéf Nadácie Ekopolis Peter Medveď. Podľa neho útoky voči mimovládnemu sektoru pocítia na vlastnej koži všetci občania.

„Trval som na tom, že musíme byť tolerantní, ale rovnako sa tak domnievam, že aj tolerancia má svoje medze. Nesmieme veriť tým anti-humanitárnym náboženstvám, ktoré nielen kážu o deštrukcií, ale podľa toho, čo kážu, aj konajú. Pretože, pokiaľ by sme ich tolerovali, stali by sme sa spoluzodpovednými za ich činy. Tí, ktorí nám sľubujú raj na zemi, nikdy nevyprodukovali nič iného než peklo,“ hovorí jeden z najznámejších filozofov modernej doby a autor diela Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia Karl R. Popper, v ktorej kladie práve otvorenú spoločnosť do ostrého protikladu k totalitným tendenciám uzavretých politických systémov.

No a dnes – tu u nás, môžeme i my sledovať ako sa vládnuca moc postupne pokúša ovládnuť a podriadiť si - rad za radom, všetky slobodné, nezávislé a kritické zložky spoločnosti. Začalo to pri Špeciálnej prokuratúre, postupuje to cez verejnoprávnu RTVS, ako i nezávislých a kritických novinárov až napokon na rad prichádza aj takzvaný tretí sektor so slobodnými a na vládnej moci nezávislými občanmi.

„Beriem nádej v tom, že im nebude fungovať štát, že Slovensko naozaj na tom nie je ekonomicky dobre a vláda sa nevenuje riešeniu skutočných problémov, ale namiesto toho sa venujú vyrábaniu nepriateľov a pripravovania Slovenska na to, že tu bude zle a môžu za to všetci, len oni nie,“ hovorí šéf nadácie Ekopolis Peter Medveď.

„Určitá skupina ľudí, dokonca politicky činných sa naučili žiť z peňazí tretieho sektora. Chceme mať jasno, kto týchto ľudí platí. Rôzne nadácie za záhadných okolností sa vyjadrujú k politike a financujú tak kampane stranám. Ak chcú robiť politiku, tak nech sa zaregistrujú v politickej strane,“ otvorene a jasne deklaruje vládne zámery predseda koaličnej SNS Andrej Danko a zastrája sa, že s mimovládkami urobí poriadok a "klepne ich po prstoch".

Čo je to teda tá občianska spoločnosť, kde všade - a pre koho, pôsobia mimovládne organizácie? Komu všetkému pomáhajú všetky tie tisícky a tisícky neziskoviek a napokon, prečo vlastne tak veľmi vládnej moci prekáža, keď sa občan - ten jediný skutočný nositeľ moci v tomto štáte, svojbytne a nezávisle organizuje? No a prečo snaha nálepkovať a stigmatizovať mimovládky kvôli príjmom zo zahraničia uškodí napokon nám všetkým?

„Ľudia pravdepodobne precitnú vtedy keď na vlastnej koži pocítia, že veci v tejto krajine nefungujú. Mnohí to cítia už teraz, ale zrejme to ešte nie je dostatočne silné,“ tvrdí šéfka Karpatskej nadácie Laura Dittel.

Témy pre šéfku Karpatskej nadácie Lauru Dittel a riaditeľa nadácie Ekopolis Petra Medveďa. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď chcú politici alebo dezinformátori nastoliť nejaké kauzy, musia novinárov zdiskreditovať. Tvrdia o nich, že sú zaujatí, prípadne že niekomu slúžia a že im niekto diktuje, čo majú robiť. Politici tiež často ďakujú alternatívnym médiám za prácu, ktorú robia, keď otvorene chvália vládnu koalíciu a rozhovory s politikmi vedú veľmi nekriticky.

Aké taktiky využívajú politici na diskreditáciu kritických novinárov? Ako sa môže spoločnosť brániť voči útokom na nezávislých novinárov? Čo môžu robiť samotní novinári a novinárky a ako im pomáha platforma Bezpečná žurnalistika ICJK? Prečo médiám pomáha zvyšovanie počtu predplatiteľov?

Do akej miery majú médiá a nezávislí novinári kritizovať politikov a vládne politické strany? Prečo zväčša dezinformačné médiá pôsobia voči politikom nekriticky? Akú podobu má obsah dezinformačných webov či alternatívnych online televízií a nakoľko dodržiavajú etické štandardy? Nakoľko sa osobám z dezinformačného sveta darí prenikať do politiky a prečo je to problematické?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s redaktorom Aktuality.sk Matejom Príbelským.

Slovakia's journey to the European Union began shortly after gaining independence in 1993. Slovakia joined the EU on May 1, 2004, culminating more than ten years of preparation and integration.

The Slovak government's position on sending military aid to Ukraine is no. According to the Prime Minister, weapons are equal to war and the Government of the Slovak Republic supports peace. But not all citizens share the same view, and that is why they have largely added to the collection of ammunition for Ukraine with the message "If not the government, we send it."

The Judicial Council is the body responsible for administering the judiciary and ensuring its independence. In Slovakia, the Judicial Council consists of 18 members who deal with issues relating to the organization, conduct, and functioning of the judiciary. Ján Mazák and Andrej Majerník are no longer members of the Judicial Council. Their dismissal was decided by a secret ballot at today's parliamentary voting.

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život, hovorí novinár.

Mikuláš Černák chce dožiť život na slobode. Po 26 rokoch vo väzení má súd rozhodnúť, či ho podmienečne prepustí. Na pojednávaní bývalý bos podsvetia hovoril, že urobil zlé rozhodnutie, keď vstúpil do štruktúr podsvetia. Pojednávania sa zúčastnil aj novinár a autor knihy Slovenská mafia - príbehy písané krvou.

Petrovič v podcaste hovorím, že kým súd rozhodne môže trvať mesiace. Dnes sa nedá povedať, aký bude verdikt, no Černák je historicky prvý doživotne odsúdený človek na Slovensku, ktorý dostal k návrhu na podmienečné prepustenie pozitívne hodnotenie ústavu, v ktorom si odpykáva trest, teda leopoldovskej väznice.

„Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život," približuje novinár Petrovič a dodáva, že veria, že prekonal prerod počas výkonu trestu.

Približuje tiež, v čom je prípad Mikuláša Černáka výnimočný. „Černák je prvolezec. Na jeho prípade sa ukáže, ako súdy hľadia na takéto žiadosti. Čo všetko sa v nich musí posúdiť. A ako odôvodňujú svoje verdikty. Mňa bude zaujímať zdôvodnenie," dodáva.

Témou podcastu je aj minulosť bosa bosov.

Moderuje Denisa Hopková.

Tretí máj ako svetový deň slobody tlače nám pripomína význam médií a ich nezastupiteľnú úlohu v boji za pravdu a transparentnosť. Je preto na mieste pýtať sa či robíme dosť preto, aby sa novinári cítili slobodne a bezpečne.

Slovensko, ktoré za rok prepadlo o 13 miest na 29. mieste v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc, si dnes pripomína nielen úspechy, ale najmä výzvy slobodnej žurnalistiky, ktoré má pred sebou.

Aký bol zrod slobody tlače po páde komunizmu? Čo by mali robiť politici pre ochranu novinárov? Je vôbec záujem mladých o veci verejné?

To všetko i omnoho viac si môžete vypočuť v dnešnej špeciálnej diskusii v spolupráci spravodajského portálu Aktuality.sk a veľvyslanectva Spojeného kráľovstva na Slovensku. Hosťami budú veľvyslanec Nigel Baker a bývalý slovenský politik Peter Weiss.

Moderoval Zorislav Poljak.

Naše hlavné mesto ponúka pestrú paletu aktivít, ktoré môžu zaujať nielen turistov, ale aj domácich. O to, aby sa do Bratislavy dostávali turisti, sa zaujíma aj Bratislava Tourist Board, organizácia rozvíjajúca a propagujúca všetky formy cestovného ruchu a ktorá zároveň iniciuje a koordinuje rozvoj cestovného ruchu v Bratislave.

Vladimír Grežo, predseda predstavenstva, nám v podcaste povedal viac o fungovaní organizácie aj o tom, či dostatočnevyužívame potenciál mesta a rieky Dunaj.

Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete?

Priestor znovu dostala aj opozícia.

Čo sa hlásalo pred voľbami a čo po nich, zmapoval Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Vládna „mobilizácia súkromných dôchodkov“ narazí na Úniu, tvrdí Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov 

Nie Spojené štáty, ale infraštruktúra a strategické podniky na Slovensku – aj tam by mali podľa premiéra Fica končiť súkromné dôchodkové úspory z druhého piliera. Ich aktuálna výška už presiahla 15 miliárd eur, pričom si v systéme sporí takmer milión deväťsto tisíc sporiteľov. 

Jeho vlády doteraz systém otvorili štyrikrát a odklonili z neho takmer polmilióna sporiteľov a s nimi presunuli do štátnej Sociálnej poisťovne vyše miliardu. Negatívnymi zásahmi ho mali podľa ekonómov doteraz pripraviť najmenej o 18 mld. Len nedávno pritom opäť znížili príspevok, ktorý si ľudia pravidelne odvádzajú na svoje účty. Jedného 35ročného sporiteľa s mesačným hrubým prijmom 1500 eur tak pripravia o 35-tisíc eur - podľa iného modelového prepočtu. 

Máme spozornieť, ak aktuálne ten istý Robert Fico hovorí nie o otváraní druhého piliera, ale o „otváraní možností, ako využiť jeho úspory“, aby sa krajina vrátila k prosperite? Čo môže priniesť súkromných dôchodkovým účtom jeho „mobilizácia všetkých zdrojov“, ako o nej hovorí? Môže byť výhodná?

Téma pre Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. 

„Pokiaľ sa dôchodkovým spravcovským spoločnostiam otvoria možnosti, kde budú môcť investovať na základe vlastných rozhodnutí, to by nebolo pre druhý pilier škodlivé“, hovorí Kotov. „Iná téma by bola, keby dostali správcovské spoločnosti cez zákon prikázané, kam majú umiestniť časť svojich investícií. Od začiatku tvrdíme, že ak sme správcovia a v garantovanom fonde k tomu ešte ručíme za zhodnotenie a vývoj majetku sporiteľov svoji majetkom, tak musíme mať stopercentnú kontrolu nad tým, kde tie peniaze investovať“, dodáva. 

„Ak by bola v zákone ukotvená akákoľvek povinnosť pre dôchodkových správcov investovať priamo do slovenských infraštruktúrnych projektov, proti tomu budeme vystupovať“, hovorí Miroslav Kotov.

V takom prípade by v tom neboli sami, lebo by to bolo v rozpore s jedným z princípov, na ktorých stojí Európska únia a tým je „voľný pohyb kapitálu“. 

Diskusia je však ešte len na začiatku a dôchodkoví správcovia čakajú na konkrétne návrhy. 

Miroslav Kotov pripomína, že téma nie je nová a podpore výstavby diaľnic či nájomných bytov už v minulosti rokovali s predchádzajúcimi vládami. Pre komplikovanosť a nejednoznačné výhody sa však nedopracovali k výsledkom. „To je taká komplikovaná téma, že sme sa ani vtedy nedopracovali k riešeniam, ktoré by boli výhodné tak pre štát ako aj pre dôchodkových sporiteľov (…) Tie diskusie sa ukázali tak komplikované, že sa nakoniec od toho upustilo“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Rezort vnútra udelil útočisko prokremeľskému propagandistovi z českého sankčného zoznamu. Ide o krok, ktorý je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Česka i EÚ a tak sa natíska otázka, či naša vláda kryje kremeľských propagandistov až tak, že si kvôli tomu pohnevá aj našich najbližších spojencov. Je nám ozaj bližšia Moskva ako Brusel či Praha a prečo sa Ficova vláda bije za ľudí, ktorých nechcú ani v Česku?

Slovensko poskytlo ochranu jednému z hýbateľov proruskej vplyvovej dezinfoscény Arťomovi Marčevskému. Rezort vnútra mu dal dočasnú ochranu a stalo sa tak pritom v priamom rozpore s bezpečnostnými záujmami nášho suseda – Českej republiky, ktorá Marčevského zaradila na vysoké miesto svojho sankčného zoznamu. Dôvodom boli najmä jeho aktivity v mediálnej platforme Voice of Europe, ktoré mali podľa českej tajnej služby BIS napomáhať rozkladu EÚ ako i promoskovským záujmom.

„Slovensko – či už si vedomo alebo nevedomo, robí kroky, ktoré vedú krajinu k naprostej izolácií od svojich partnerov v EÚ a NATO. Myslím si, že Ficova vláda - i on sám, úplne zle kalkuluje, že bude balansovať medzi Bruselom a Moskvou, ale medzinárodná situácia sa od jeho ostatnej vlády zásadne zmenila a takéto balansovanie už dnes prípustné nie je,“ tvrdí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné vzťahy.

Kým však Ukrajina - a potom už i Česko, mali s proruským propagandistom problém, Slovensko sa naopak stalo jeho útočišťom. Natíska sa preto logická otázka: Kryje naša vláda kremeľských propagandistov a ak áno, prečo to robí a v mene koho potom vlastne koná?

„Chodí to ako kačka, kváka to ako kačka a tak už i naši najbližší bezpečnostní a zahraničnopolitickí partneri začínajú chápať, že to skutočne kačka aj je a naša vláda naozaj dlhodobo a konzistentne tlačí ruský záujem nielen na Slovensku, ale aj v EÚ či NATO,“ hovorí bývalý šéf odboru strategickej komunikácie a hybridných hrozieb rezortu obrany Victor Breiner.

Prokremeľská propaganda a jej zásadne odlišné vnímanie v EÚ - či Česku, a tu u nás, na Slovensku. Je nám ozaj bližšia Moskva než Brusel a sme ochotní kvôli Kremľu obetovať už aj Prahu? Téma dnešného podcastu s Pavlom Havlíčkom z českej Asociácie pre medzinárodné vzťahy a šéfom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom.

„Tento krok ide priamo proti zahaničnopolitickým a bezpečnostným záujmom nielen Česka, ale i celej EÚ. Ak toto niekomu prospieva, tak je to jednoznačne Moskva,“ dodáva Pavel Havlíček.

Informácie o prípade Arťoma Marčevského priniesol denník N. Ten ďalej informoval aj o neochote ministra vnútra sa k prípadu vyjadriť a stanovisku rezortu, v ktorom sa píše: „Vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania.“

A v čom je vlastne celý problém? Nechajme radšej prehovoriť kompetentnú tajnu službu –českú BIS.

„Podľa českej kontrarozviedky Marčevskij využíval finančné zdroje Viktora Medvedčuka k financovaniu spolupráce s novinármi a k skrytej finančnej podpore vybraných jednotlivcov z radov kandidátov vo voľbách do Europského parlamentu, a to za účelom podpory zahraničnopolitických záujmov Ruskej federacie a politickej a propagandistickej činnosti zameranej proti územnej celistvosti, nezávislosti, zvrchovanosti, stabilite a bezpečnosti Ukrajiny.“

Dodajme, že v spomínanom médiu účinkovali aj na Slovensku dobre známi Erik Kaliňák, Milan Uhrík alebo Ján Čarnogurský

Toto nie je normalizačný pohyb, to je klasická konzervatívna a krajne pravicová politika, hovorí o aktuálnej situácií jeden zo zakladateľov Smer-SD a bývalý poslanec Boris Zala. A ako dodáva, toto, čo sa tu dnes deje tu bude dovtedy, kým volič nepochopí, že nechce ísť touto ľudáckou cestou.

Jednoznačné víťazstvo tak v parlamentných, ale aj prezidentských voľbách. Vládna koalícia vedená stranou Smer politicky doslova valcuje krajinu a zdá sa, že ju nič zatiaľ zastaviť nedokáže. Navyše, s jedlom zjavne rastie i chuť a tak vládny valec oprášil staré a osvedčené heslo „vyhraj voľby a môžeš všetko,“ v mene ktorého frontálne zaútočili na verejnoprávny telerozhlas, mimovládny sektor, médiá, ale aj Ústavný či Najvyšší súd.

Ani opakovaná výhra vo voľbách teda proklamovaný pokoj do spoločnosti zjavne nepriniesli, ba práve naopak – napätie a polarizácia by sa dala krájať a nevraživosť voči neustále novým a novým "nepriateľom štátu" výdatne živí i sám premiér. A od parlamentných volieb pritom neuplynul ešte ani jeden celý rok no preferenciám vládnych strán sa darí a tak sa takáto politika voličom zrejme páči.

„Toto bude realita Slovenska kým volič nepochopí, e nechce ísť touto ľudáckou cestou. Toto by mal byť dnes ten hlavný ideový zápas, ktorý permanentné opakovanie mantry o východe a západe neprekryje. Ten skutočný boj je tu dnes medzi konzervatívnym nacionalizmom, ktorý reprezentuje partia okolo Andreja Danka a ktorých by som celkom pokojne nazval aj neoľudákmi. Robert Fico v týchto vodách veľmi dobre vesluje, aby si permanentne udržiaval voličskú základňu, ale nie je to jeho produkt. No veslovať v týchto vodách znamená permanentne vyhrocovať rozdelenie medzi občanmi. Podľa mňa to však už dnes nie je schopný kontrolovať,“ tvrdí bývalý poslanec i europoslanec Boris Zala.

„Už dlho hovorím, že reči o populizme sú prázdnou frázou, realitou je nástup ultrakonzerva­tívnych síl, ktoré len čakajú na vhodnú chvíľu nastoliť diktatúru svojej vízie. Takisto zvrátenej, ako bol fašizmus 30. rokov… Posledné vyjadrenia Andreja Danka o potrebe silnej ruky sú jasnou výstrahou. A pani ministerka je len bábkou v prúde tejto lávy…“ napísal nie tak dávno Boris Zala. Zároveň však v rozhovore pre Ráno Nahlas pripomína, že náš dnešný zápas nie je o Robertovi Ficovi.

„Ten zápas nie je o Robertovi Ficovi, ale je o tom, že sú tu nejaké politické línie a že Slovensko (ale aj mnohé iné štáty aj na Západe) sú dnes rozdelené v tom, či sa vrátia k tomu národnému konzervatívnemu tradicionalizmu, izolácii a protekcionizmu alebo sa v rámci EÚ posilníme,“ dodáva Zala.

Kam smeruje slovenská spoločnosť pod štvrtou vládou Roberta Fica a kam ho zavlečú čoraz silnejšie no i temnejšie prúdy ožívajúceho ľudáctva a radikálnej polarizácie, ktorá v politickom oponentovi už ani len nechce alebo nedokáže vidieť človeka a spoluobčana? Hráme tu dnes o samotnú demokraciu a bude mať vládna moc vôbec nejaké červené čiary v boji o ovládnutie štátu? Kam zmizol hlas Hlasu, aký bol odkaz týchto prezidentských volieb a čo nám nimi voliči vlastne povedali?

No a napokon, akej budúcnosti bude čeliť Ukrajina a prečo Európska únia akútne potrebuje vlastný vojenský priemyselný komplex, ktorý by dokázal účinne našim východným susedom pomôcť a zastrašil by svojou silou aj Putina? Nie je na čase prestať váhať o práve veta a vydať sa cestou reálnej federalizácie Európskej únie? A záverom, ak Ukrajina prehrá, nelegitimizuje to i veľkomaďarské ambície oživenia Trianonskej traumy a nebudeme čeliť ére nielen nestability, ale už aj nových a nových vojen?

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšinský.

Nečakajte vizuálny zázrak, no je veľmi dôležité, že táto hra vyšla. 

O hre Vivat Slovakia sme v našich podcastoch hovorili nespočetne veľakrát. Až teraz sme si ju však mohli naozaj zahrať. Ak chce po celú tú dobu čakali, aká táto hra bude, vaše čakanie sa skončilo. Rozoberáme každý detail a pekne do hĺbky.

V podcaste SHARE sa o hre rozprávajú redaktori Živé.sk Mária Dolniaková a Maroš Žofčin. Obaja prešli celú hru od začiatku do konca. 

V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 

Kvízy, o ktorých v podcaste hovoríme:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Je možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala Zuzana Čaputová, ale Peter Pellegrini, zhoduju sa opozičné poslankyne.

Opozícia tvrdí, že koalícia si chce na Ústavný súd zvoliť svojho človeka, a preto sa nepodarí tento týždeň vybrať ani jedného zo súčasných kandidátov na ústavných sudcov.

„Nechcú, aby nového sudcu z dvoch kandidátov vyberala ešte Zuzana Čaputová. Je dokonca možné, že koalícia má vlastné mená, ktoré chce na Ústavný súd. Nie je to nitko z tejto pätice, pretože pri voľbe je potrebných 90 hlasov. No my sme nezachytili snahy vládnej koalície, že by hľadala podporu v radoch opozície," hovorí v podcaste poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová.

Ak by sa voľba kandidátov na ústavných sudcov nepodarila, pri opätovnej voľbe by stačilo 76 poslaneckých hlasov. Podľa poslankyne SaS Vladimíry Marcinkovej sa čaká na rozhodnutie Roberta Fica „Či Robert Fico obnoví alebo neobnoví túžbu oddýchnuť si na Ústavnom súde,“ hovorí.

„Vieme o ambíciách Roberta Fica na túto pozíciu. Ja by som to nevylučovala, keďže sú tu úvahy o Štefanovi Harabinovi na člena Súdnej rady," doplňa poslankyňa Mária Kolíková.

Toto meno by nezavrhovala aj poslankyňa Zuzana Števulová. „Vieme, že už mal záujem. On povolaním právnik takúto možnosť môže zvažovať. Určite by som nezavrhovala toto meno."

O téme hovoríme aj s poslancami koalície Budete počuť Tibora Gašpara a Dušana Jarjabka zo Smeru. Tibor Gašpar odmieta, že by na kandidátov na sudcov Ústavného súdu mohli v budúcnosti kandidovať David Lindtner či Marek Para. Poslanec Jarjabek odmieta, že by o funkciu mal záujem Robert Fico.

O téme budeme hovoriť aj s právnikom Via Iuris Petrom Čurošom. „Predlžovanie tohto konania je dosť neobvyklé, čiže v tomto je táto voľba iná," hovorí v kontexte toho, že Ústavný súd má už mesiace prázdno jedno kreslo.

Moderuje Denisa Hopková.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:

Prokurátor, ktorý dozoroval aj prípad vraždy Jána Kuciaka, Matúš Harkabus, končí v rezorte prokuratúry. Ako bude ďalej pokračovať prípad? A aké sú problémy v praxi s novým trestným poriadkom?

„Dúfam, že sa neprebudíme do krajiny, kde sa bude pre administratívne chyby rozpúšťať mimovládny sektor“, vyjadruje obavy Simona Stískalová zo Slovenskej katolíckej charity.

Viac transparentnosti vo financovaní pre vyššiu dôveru verejnosti, versus stigmatizácia a nepotrebný až podozrivý štátny dohľad nad tretím sektorom, ktorý Brusel - analogicky s maďarským modelom - označuje za rozporný s pravidlami.

Vládna SNS navrhuje, aby každá mimovládka s darom zo zahraničia na úrovni aspoň päťtisíc eur dostala označenie „organizácie so zahraničnou pomocou“. Ak vládna moc operuje transparentnými finančnými tokmi, ktoré majú vnášať svetlo na donorov, opozícia hovorí o stigmatizácii a nepatričnej kontrole. Hovorí o tlaku na mimovládny sektor, ktorému hrozí aj možnosť rozpustenia v prípade porušenia pravidiel. 

Mimovládky reagujú, že o pôvode darov a darcoch už teraz transparentne a pravidelne informujú. A finančná pomoc zo zahraničia podľa nich „nie je ohrozením suverenity či nezávislosti krajiny“, ale „prejavom solidarity medzi národmi a podpora demokratických hodnôt“. 

To sú formulácie zo stanoviska Slovenskej katolíckej charity, ktorá pomoc zo zahraničia nielen prijíma, ale za hranice Slovenska ju aj obrazne povedané vyváža. Je vôbec potrebná „maďarská“ či „ruská“ úprava slovenských mimovládiek? Na čo niekomu opäť pripínať na hruď žlté hviezdy? A čo to s mimovládnym sektorom a demokraciou u nás môže urobiť? Otázky pre Simonu Stískalovú z charity.

„Už dnes môžeme konštatovať, že mimovládne organizácie sú veľmi transparentné vo vykazovaní pôvodu darov“, konštatuje Stískalová. 

„Len za posledné dva roky sme zo zahraničia získali od darcov 5,2 milióna eur. Boli to prostriedky pochádzajúce z dvanástich krajín. Vďaka ním sme dokázali vybudovať ďalších 24 podporných centier a urobiť 290 tisíc intervencií. Poskytli sme pritom konečnú podporu za 45 tisíc eur“, ilustruje situáciu s prijímanou i poskytovanou pomocou Slovenskej katolíckej charity Simona Stískalová. 

Ak politici od určitého momentu hovoria aj o možnosti, že by spod týchto zákonných zmien vyňali cirkevné organizácie, zástupkyňa najväčšie charitatívnej organizácie na Slovensku – katolíckej charity – reaguje, že „cítime povinnosť stáť na strane mimovládnych organizácií“. 

Vládnu taktiku označuje za hru na mačku a myš. „Na jednej strane sa tu hovorí o novelizácii zákona, ktorá má priamo ovplyvniť fungovanie a činnosť mimovládnych organizácií, na druhej chcú z toho vyňať cirkevné charity. Teda tých najväčších hráčov akosi upokojiť, no tým menším až znemožniť činnosť“, tvrdí Stískalová, ktorá pred katolíckou charitou roky pôsobila aj Človeku v ohrození. 

Upozorňuje tiež na fakt, že nové navrhované povinnosti môžu darcov rovno odháňať. „Neviem si predstaviť, keby som ja bola darcom a chceli by odo mňa nielen meno aj priezvisko, ale aj štátnu príslušnoť, či národnosť… Ako donora ma to len odradí“, upozorňuje Simona Stískalová. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Opozícia opäť zvoláva protesty, ktorých témou bude okrem snahy ovládnuť RTVS aj dôchodkový systém. Nie je to prehnaná reakcia, ak vláda nejde druhý dôchodkový pilier znárodniť?

Odborník na dôchodky Michal Nalevanko hovorí, že by investovanie dôchodkových úspor do diaľnic nemusel byť zlý nápad, ak by to bolo dobrovoľné. Takúto investíciu by však nikomu neodporúčal.

Premiér Robert Fico minulý týždeň naznačil, že vláda plánuje využiť peniaze, ktoré si ľudia odkladajú v druhom dôchodkovom pilieri. Podľa neho by tieto peniaze mali pomôcť našej ekonomike, a naznačil napríklad využitie týchto peňazí na stavbu diaľnic. Vyvolalo to prudké reakcie opozície, ktorá tvrdí, že vláda ide ľuďom „ukradnúť“ alebo „zobrať“.

Minister práce Erik Tomáš však tvrdí, že štát si tieto peniaze len požičia, investuje a vráti s výnosom. Kto má teda pravdu?

V dnešnom podcaste budete počuť aj ekonomického experta PS Štefana Kišša, ktorý tvrdí, že ak má na stavbe diaľnic zarobiť investor, bude to na úkor sporiteľov. SaS už organizuje petíciu proti štátnym zásahom do druhého piliera.

Čo si o tom myslí nezávislý expert? Oslovili sme Michala Nalevanka.

Moderuje Peter Hanák.

Nemecký minister to doma skúsil navrhnúť, ale nepochodil. Prečo? Dnes si predstavíme aj kľúč od trojmiliónového auta, zistíme prečo minister zmenil názov auta svetovej automobilky a potešíme sa z toho, že tunelári naplno pracujú. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Slovan Bratislava sa s veľkým predstihom stal šiestykrát po sebe majstrom Slovenska. Prečo je tak odskočený od zvyšku ligy, čo sa musí v klube napriek tomu zmeniť a aká veľká výzva čaká belasých počas leta? Nielen o tom hovorí futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély v relácii ŠPORT.sk s názvom Okom odborníka.

Obľúbený rozhlasový aj televízny moderátor je už rok hlasom prvého slovenského podcastu o filantropii. Milan „Junior“ Zimnýkoval v ňom spovedá inšpiratívnych ľudí, ktorí pomáhajú a nezištne zlepšujú svet okolo nás. Prečo o tom vlastne hovoria a čím ho prekvapili? Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, ktorý prináša príbehy filantropov a filantropiek a búra tabu spojené so slovom filantropia.

Filantropom vraj zväčša býva starý, bohatý, prípadne aj škaredý muž. Junior o tomto pomerne rozšírenom klišé so smiechom hovorí, že dve z podmienok spĺňa každým rokom viac a viac. Podobne nezmyselné predsudky s filantropmi a filantropkami rozbíjajú v štúdiu s ľahkosťou.„Sú to milí ľudia, aj sa zamyslia, aj sa usmejú. Platí, že čím viac človek dokázal, tým je normálnejší,“ opisuje hostí, ktorých volá „veličiny“ filantropie.

Pomáhanie videl od detstva ako prirodzenú súčasť života rodiny, susedov a priateľov. Aj jeho mnohoročné prispievanie pacientom so svalovou dystrofiou súvisí s priateľstvom. Hoci Milana kolegovia označujú za veľkého darcu, sám seba vidí inak. „Sú ľudia zameraní na cieľ, ktorí vedia, čo chcú dosiahnuť, a potrebujú na to „pikolíka“ alebo prostriedok. A pre mňa je v poriadku byť pikolíkom,“ vysvetľuje.

V podcaste sa dozviete:

·      čím Milan v detstve obdarúval rodinu na Vianoce

·      ako vybavuje v Londýne peniaze pre slovenských pacientov

·      čo ho naučili rozhovory s filantropmi a filantropkami

·      prečo považuje cirkev za úspešný projekt

·      či radšej moderuje podcast o filantropii alebo o varení.

Kto je Milan Zimnýkoval?

Vyštudoval angličtinu a dejepis na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Ako rozhlasový moderátor začínal v internátnom rozhlasovom štúdiu. Dvadsiaty rok pracuje vo Fun rádiu, aktuálne vo dvojici Junior a Marcel. Moderoval množstvo televíznych programov vrátane obľúbenej šou Pečie celé Slovensko.

Impact Talks

V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.   

Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. 

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Druhú svetovú vojnu obyvatelia osady Trstená spočiatku ani nepociťovali. Niečo sa začalo diať až v roku 1944, kedy sa v neďalekom Kunerade začala formovať Partizánska brigáda M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania koncom leta 1945. Vtedy sa v Strážovských vrchoch a v obciach pod Kľakom začali vyskytovať rôzne partizánske skupiny. Hoci bola Vlasta len malé dievča, pamätá si nielen na zlobu nemeckých vojakov, ale aj na častokrát bezohľadné správanie sa partizánov.

Dnes už dvojnásobná mama si užíva materstvo naplno, otvorene však priznáva, že tomu nebolo vždy tak. Príchod jej prvého dieťatka na svet bol náročný a ona ako mama si prešla náročným obdobím.

Diana Hágerová a Roman Juraško tvoria pár už 12 rokov, sú dvojnásobnými rodičmi a radosť im robia dcérka Izabelka a synček Tristan. Diana nám nedávno v podcaste Ženy ako my, ktorý vám prináša magazín Diva.sk celkom otvorene priznala, že príchod prvého dieťatka na svet bol pre ňu náročný a ako rodina si prešli veľmi náročným obdobím. Diana hovorí o tom, že Izabelka veľa plakala a toto obdobie bolo pre ňu extrémne náročné psychicky aj fyzicky.

Zdravotné problémyboli skúškou aj pre vzťah

"Naša Izabelka mala ťažší príchod na svet a tie prvé mesiace jej života boli naozaj náročné a dnes som naozaj veľmi rada, že sme to zvládli. Ja naozaj obdivujem rodičov, ktorí majú dieťatko, ktoré ma nejaké špeciálne potreby a musia sa oň neustále starať, je to neuveriteľné, klobúk dole pred všetkými. Našťastie, my sme také nemali, ale bol tam istý moment, kedy nám niečo také hrozilo a je to extrémny nápor na psychiku rodiča. Prvé mesiace boli pre nás náročné, Izabela veľmi veľa plakala…” otvára dnes to, čím si spolu s partnerom Romanom Juraškom prešli.

Aké boli začiatky vzťahu Diany a Romana?

Bola to láska na prvý pohľad? “Zoznámili sme sa v práci a najskôr sme mali úplne normálny pracovný vzťah, ale postupom času sme spolu pracovali viac a viac. Musím povedať, že z môjho pohľadu mi bol Roman vždy sympatický. No a naše pracovné telefonáty a debaty sa zrazu preklopili do nie úplne pracovných a telefonovali sme spolu aj tri hodiny, jednoducho tam už bol ten pocit, že je nám spolu fajn. Potom som sa presťahovala do Bratislavy, začali sme spolu bývať a bolo to celé také veľmi postupné," prezradila Diana.

“S Romanom sme vo vzťahu tak nastavení, že aj keď sa nám niečo nedarí, tak to chceme riešiť, pretože dnes aj doba v ľuďoch podporuje to, že ak vo vzťahu niečo nefunguje, tak sa rozídeme, rozveďme, veď nevadí. Som, rada že my takto naše problémy neriešime,” hovorí Diana Hágerová.

A kedy bude svadba?

Diana a Roman často dostávajú aj otázku o tom, kedy bude svadba. Ako to vidí Diana? “Mám už jedno miesto, ktoré sa mi páči, chcela by som niečo maličké, komorné. Dlho som tému svadby neriešila a vedela som si predstaviť aj to, že by v našom prípade žiadna nebola, dnes to už vnímam inak, najmä z toho praktického hľadiska.”

V podcaste sa ešte dozviete:

-aký je jej recept na šťastný vzťah a aké boli začiatky jej lásky s Romanom

-čo považuje vo vzťahu za najdôležitejšie

-kedy a či chystajú svadbu

-čo si Diana rada dopraje v rámci skrášlovacích procedúr a prečo si pred časom radikálne skrátila vlasy

-čo si myslí o sociálnych sieťach, filtroch ale aj estetický zákrokoch

-prečo sa rozhodla študovať na vysokej škole a omnoho viac

Má za sebou tri šampionáty do 20 rokov a premiéru absolvoval už aj na seniorských majstrovstvách sveta vo Fínsku a Lotyšsku. Samuel Hlavaj chytal ešte v minulej sezóne za Modré Krídla v druhej najvyššej súťaži. Cez Slovan a Plzeň sa netradične pred MS v Česku dostal k podpisu nováčikovskej zmluvy v NHL.

Do svojej štruktúry si ho vybrala Minnesota Wild. Na severe USA bude o svoje miesto v zámorskej profilige bojovať s tromi ďalšími brankármi, medzi ktorých patrí kanadský 39-ročný veterán Marc-André Fleury, švédsky brankár Filip Gustavsson a jeho krajan považovaný za generačný talent Jesper Wallstedt.

Ešte predtým však rodáka z Martina čaká vrchol tejto sezóny - svetový šampionát v Prahe a v Ostrave, kde by mal tvoriť brankársku dvojicu so Stanislavom Škorvánkom.

V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk porozprával, ako vníma svoju budúcu pozíciu v Minnesote, prečo sa mu nepodarilo presvedčiť skautov už počas jeho pôsobenia v zámorskej juniorskej súťaži a čo mu pomohlo vypracovať sa z 1. ligy až k podpisu nováčikovského kontraktu v NHL.

Taktiež si zaspomínal na svoj prvý seniorský šampionát a prezradil, či cíti tlak pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta v Česku.

Vďaka otcovi od malička vyrastala v televízii a očarilo ju na toľko, že si prešla všetkým – od spravodajstva až po zábavné relácie, prezradila moderátorka Lucia Hlaváčková. Okrem toho v Mimóze priznala prečo sa cíti ako dôchodkyňa, ako bojuje s trémou a koľko rokov má naozaj jej partner.

V Mimóze sa (ne)dozviete:

01:10 – čo robí pre krásny chrup;

03:40 – prečo sa cíti ako dôchodkyňa;

06:30 – či zvykne meškať;

09:30 – ako bojuje s trémou;

13:15 – ako sa stala moderátorkou;

17:05 – či sa cíti ako hviezda Lets Dance;

25:30 – ako často cvičí;

33:00 – čím je jej snubný prsteň špeciálny a iné.

Nemusíte byť vegetarián, môže vás baviť rastlinná strava. Treba sa stravovať zdravo aspoň 80 percent času a nemusíte pritom úplne vylúčiť nezdravé jedlo. Stačí ho zredukovať. Dnešný podcast TELO je pokračovaním rozhovoru s trénerom Janym Landlom. Vypočuť si ho môžete po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Z jedného dobrého jedla človek nepriberie, rovnako ako z jedného dobrého neschudne. Ako často teda máme jesť čokoládu? Proteínovú tyčinku často musíte spáliť hodinovým behom. Ak si po hodinovom výlete na bicykli doprajete guláš a kofolu, bude priberať napriek pohybu.

Náhrady pre vegánov však Jany Landl neuznáva, napriek tomu, že sám je vegán. Bryndzové halušky bez bryndze totiž nie sú ono.

Svaly fungujú inak ako tuk, a preto by sme mali cvičiť inak, vysvetľuje tréner Jany Landl. Ak chcete zmenšiť brucho, hlavná je kuchyňa a kardio cvičenie, nie cviky na brucho.

Podcastová séria TELO vychádza každú druhú nedeľu.

Slovenské vlastenectvo, národnú alebo politickú identitu môžeme skĺbiť s vyššou nadnárodnou ideou či príslušnosťou k Európskej únii. Túto identitu musíme spájať nie s jazykom a kultúrou, ale viac s politickými inštitúciami Slovenskej republiky. Iracionálna väzba na Rusko – pre nás, keďže sme národ v Európskej únii a NATO – nemá veľký zmysel.

Ako doposiaľ vyzeral slovenský nacionalizmus a na akých princípoch stál? Ako vznikla myšlienka o tom, že slovenský národ musí byť založený na identite najnižších vrstiev? Aký typ vlastenectva je potrebné budovať s ohľadom na členstvo v euroatlantických štruktúrach? Nakoľko je v rámci neho možné zohľadňovať existenciu národnostných menšín na území Slovenska?

Prečo dochádza k selektívnemu prezentovaniu národných dejín a konkrétnych dejinných udalostí? Ako vznikla myšlienka o slovanstve a ako usmerňovala vzťah s Ruskom? Prečo pomáhala vytvárať idealistický obraz o Rusku? Na čom stojí idea tzv. euroslovanstva a akú má perspektívu? Z čoho vyplýva obdiv k silným charizmatickým lídrom a na čom stojí ich úspech? 

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s pedagógom Trenčianskej univerzity Danielom Šmihulom.

Radio and Television of Slovakia (RTVS) will be transformed into Slovak Television and Radio (STVR) according to a new draft law approved by the government.

National Parks is to lay off 80 employees. The order came by mail from the environment ministry. Most people are to leave the Tatra National Park Administration. The decision surprised both the employees and the director of our oldest national park. Of the current 160 employees of the Tatra National Park, 30 are to be dismissed.

HK Nitra became the Tipos Extraliga champions in the 2023/24 season. In the fourth final playoff game, they defeated Spišská Nová Ves 2:1 after overtime and won the series 4:0. The winning goal was scored by Miloš Bubela in the 62nd minute. It is the second Slovak title in history for the team nicknamed "the Corgoni".

Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej, hovorí v podcaste Barbara Zmušková z Euractivu.

Slovensko navštívila eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Dočasne prebrala aj spravodlivosť po eurokomisárovi Didierovi Reyndersovi. Včera sa stretla s premiérom Robertom Ficom a viacerými členmi vlády. Predseda vlády dnes označil stretnutie s eurokomisárkou za veľmi dobré a dodal že mali veľmi vážny rozhovor.

Nedávno mal premiér na adresu eurokomisárky ostré vyjadrenia, hovoril že ich má „rada ako koza nôž."

Európska komisia si bude ďalej písať s vládou o novele Trestného zákona, uviedla včera Věra Jourová. Skritizovala aj návrh zákona SNS o mimovládnych organizáciach. Čo je záver stretnutia? V podcaste budete počuť analytičku z Euractivu Barbaru Zmuškovú.

„Doteraz vláda Roberta Fica tvrdila, že na posledný list Komisie odpovedali a ich odpoveď má 40 strán, vyrieši to vyhrády a obavy. No eurokomisárka teraz povedala, že stále evidia dosť dôkazov a vláda ich stále nepresvedčila, že Slovensko dostatočne chráni peniaze pred korupciou. To považujem za najnovšiu a najzaujímavejšiu nformáciu zo stretnutia premiéra Fica a eurokomisárky Jourovej," hovorí.

Moderuje Denisa Hopková.

Ako sa postarať o záhradu na jar a kedy je vhodné začať vysádzať rastliny? Na čo si dať pozor pri zakladaní zeleninového či kvetinového záhonu? Všetky podstatné informácie sa dozviete z podcastu portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou.

Ochrana pred mrazmi závisí od regiónu, v ktorom pestujeme rastliny

Apríl je veľmi premenlivý mesiac. Jeden týždeň je pomaly leto a na druhý týždeň udrie opäť zima. Pre našu záhradu a najmä samotné rastliny ide o kritické obdobie, ktoré nemusia prežiť. Zvlášť, ak ich pestujete v regióne, kde udrú silné prízemné mrazy. „Čo sa týka úrody, tak tá ochrana je taká diskutabilná. Ak sa bavíme napríklad o našej záhrade na Devíne, tak tam možno stačí prekryť rastliny textíliou, prípadne na nejaké sadenice dať prevrátené sklenené poháre alebo plastové vedro. A je to v poriadku. No mnohí ľudia mi písali, že sadenice poprekrývajú, no aj napriek tomu namrznú. Veľmi to závisí od toho, kde sme a aká mínusová teplota udrie. Pretože, ak budeme mať -5 °C, tak niekde tá textília nepomôže. Môže to trochu stlmiť celý ten dopad toho počasia, ale bohužiaľ niekedy to neustrážime. Je to najmä o tom – neponáhľať sa,“ odporúča v podcaste odborníčka na záhradu Janka Bieliková.

Ako si dobre nakombinovať zeleninový záhon

Rastliny, ktoré majú podobné nároky na obsah živín, sa môžu vysádzať spolu. „Napríklad plodová zelenina, ako sú papriky, paradajky, uhorky a tekvice, obľubujú naozaj humusom obohatenú pôdu na živiny. Na druhej strane tu máme napríklad hrach či mrkvu, ktoré zase až tak veľmi nemajú radi silné hnojenie,“vysvetľuje Bieliková. „Potom dajme tomu v nasledujúcich sezónach môžeme kolovať dané záhony. Prvý rok si jeden záhon vyhnojíme, napríklad aj maštaľným hnojom, granulovaným hnojom, kompostom alebo čímkoľvek, čo má vysoký obsah živín a tam vysadíme plodovú zeleninu. A o rok neskôr, keď sa už tie živiny z toho záhonu odčerpajú, tak tam môžeme vysadiť napríklad koreňovú zeleninu,“hovorí Bieliková o možnom kombinovaní zeleniny v záhonoch podľa ich náročnosti na živiny.

Viac o tom:

-         akými rôznymi spôsobmi môžeme ochrániť rastliny pred mrazmi

-         aký by mal mať podklad zeleninový záhon

-         či sa inak pripravujú vyvýšené a nízke záhony

-         ako vypestovať chutné jahody

-         čo potrebujú letničky, aby sa im darilo

-         aké kombinácie letničiek a v akom pomere môžeme vysádzať

si vypočujte v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou a redaktorkou Zuzanou Majerčíkovou.

Ďalšia kapitola papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti.

Ďalšou kapitolou papalášizmu, rodinkárstva a nekompetentnosti v podaní súčasnej vládnej koalície vás prevedie najnovší Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

 „Krátka pamäť, tak rýchlo zabúdame. Mnohí z nás majú zmraštené čelá a zatvrdnuté srdcia. Prešlo 6 rokov cítim tú úzkosť ako včera. To zlo je späť silnejšie jak vtedy a oni už netušia prečo zomrel Kuciak," hovorí v najnovšej sklabe The rap i ja raper Tono S., vlastným menom Anton Suchota. V rozhovore odpovedá, prečo si myslí, že zlo je späť a ešte silnejšie ako v minulosti.

„Nastúpili ľudia, ktorých si pred tým spoločnosť nepriala. Mám pocit, že idú ako dobre namazaný stroj. Vyzerá to, že makajú veľmi svedomito. Mám taký nepríjemný pocit, že veľa ľuďom to vyhovuje alebo to tolerujú a pozerajú iným smerom," konštatuje hudobník a dodáva, že má strach, že sme nepoučiteľný národ a točíme sa v začarovanom kruhu už desaťročia.

Skladbou The rap i ja chcel vypustiť frustráciu z diania v spoločnosti a na politickej scéne. „Chcel som to urobiť ako moju osobnú spoveď. Nie nadarmo sa to volá The rap i ja. Je to slovná hračka, therapia - taká moja osobná terapia. Frustruje ma absencia slušného dialógu a vzájomného rešpektu, aj keď spolu nesúhlasíme. Často vidíme vyhrotené reakcie," približe známy slovenský raper.

Skladbu Vráť sa domov spred piatich rokov, ktorú zložil spolu s raperom Vecom, považuje za stále aktuálnu. Hovoria v nej o ľuďoch, ktorí odišli zo Slovenska. „Sám som mal myšlienky odísť zo Slovenska aj po parlamentých aj po prezidentských voľbách. No je za čo bojovať a je možno škoda zobrať nohy na plecia. Boli tu aj horšie časy, mnohí za slobodu položili život. Treba si vážiť a nebyť ľahostajní. Začať od seba, budovať si komunitu, vo sovjim ísť príkladom ako pristupovať k susedom, kolegom, ľudom na ulici s rešpektom a úctou. A skúšať tým nakaziť aj iných ľudí. Možno to je recept a možno som len romantik," hovorí.

Témou rozhovoru je aj súčasná slovenská rapová scéna a debata, či by sa mali raperi vo svojej hudbe vyjadrovať v politicke alebo sa vyhraniť voči veciam v spoločnosti. Raper Suchota sa vo svojich viacerých songoch venuje aj politickým témam. V minulosti vydal napríklad skladbu Neublížil som, v ktorej reagoval na Mečiarove amnestie. S raperom Vecom a speváčkou Zuzanou Mikulcovou je aj autorom skladby Tváre slobody, ktora je poctou ľudom Novembra 1989.

Suchota hovorí, že polarizáciu vidieť aj na rapovej scéne. Posledné voľby podľa neho ukázali, že časť hip-hopových umelcov je názorovo a hodnotovo inde, ako druhá časť.

„Tu sa bavíme o tom, že sa viacej ľudí postavilo na stranu, ktorá svojim konaním popiera hodnoty demokracie a rešpektu. Videli sme, že sa tu ľudia bavia s človekom, na ktorého je vydaný zatykač za rasistické výroky. Vidíme, ako tí ľudia komunikujú, je to nebezpečné. Ak vyjadrím podporu niekomu, kto toto toleruje alebo sa pohybuje v kruhoch, kde sa to toleruje, alebo s nimi spolupracuje, tak je to priklonenie na temnú stranu."

Moderuje Denisa Hopková.

Verejne ukazujú svoju tvár, aby chránili nezávislosť a verejnoprávnosť. Už teraz však vyjadrujú aj obavy o svoju profesnú i osobnú budúcnosť. Vládna väčšina rozpúšťa aktuálnu verejnoprávnu RTVS a chce z nej STVR. Z rozhlasu a televízie Slovenska chce Slovenskú televíziu a rozhlas. V spravodajstve napríklad vládnu obavy z návratu manierov z čias riaditeľovania Jaroslava Rezníka.

„Pravidelne mi strhávali z výplaty. Pravidelne som dostávala pokarhania, ak sa niečo nepáčilo šéfovi, pričom som sa snažila o objektívne informovanie v súlade so štatútom RTVS. Bojím sa, že k čomusi podobnému dôjde aj v najbližších mesiacoch“, hovorí spravodajkyňa Kristína Chrenková, ktorá stojí za protestným listom s vyše 1200 podpismi zamestnancov. 

Ďalšia z jeho iniciátoriek Soňa Weissová dodáva, že „nechcú určite pochovať verejnoprávnosť. Urobíme všetko pre to, aby sme vyjadrili svoj nesúhlas“. 

„Nechceme sa nechať pochovať. Ale ak má byť verejnoprávna a nezávislá RTVS minulosťou, vyhlasujeme štvrtok, deň po schválení návrhu zákona vládou, za Čierny deň RTVS“ – avizovala Iniciatíva za verejnoprávnosť a nezávislosť, ktorá vznikla na pôde verejnoprávneho média. 

Len pred bratislavské sídlo rozhlasovej časti RTVS ju prišlo podporiť v čiernom oblečení približne 150 zamestnancov a spolupracovníkov, či podporovateľov výzvy. 

„Je to ťažká dilema, čo robiť a čo nie. Každá lúza, ktorá vládne, nebude pri moci večne. Bude teda potrebné postaviť inštitúciu na nohy“, hovorí ďalší z účastníkov stretnutia Michal Vojsovič, ktorý je v rozhlase zvukovým technikom. „Momentálne je vízia taká, že pracujme ako pracovať máme. Poctivo, normálne a keď im to bude vadiť, pôjdeme preč“, dopĺňa. 

Podporu zamestnancom RTVS vyjadril aj kazateľ Daniel Pastirčák. „Dejú sa tu veci, ktoré sa nediali od Mečiara, bojím sa, že to pôjde ešte ďalej“, povedal.

V dnešnom podcaste si môžete vypočuť reportáž z verejného prejavu „smútku i nesúhlasu“ so zákonnými zmenami, ktoré RTVS naordinovala aktuálne vládna moc. 

Budete počuť aj názory exministerky Silvie Hroncovej, Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc či Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Expert na politiku, predseda Kolégia Paměti národa Jan Dobrovský a renomovaný český novinár Jindřich Šídlo, obaja známi aj z populárneho podcastu Dobrovský & Šídlo “nastavujú zrkadlo” Slovensku a našej politike. Čo si o nás myslia? Sme naozaj podobní Čechom? Alebo sme iní?

Sledujte nás aj na Youtube: www.youtube.com/@BardyAndKacer

Minuloročný prieskum agentúry Focus ukázal, že mladí ľudia vo vekovom rozložení od 18 do 25 rokov podporujú naše členstvo v Európskej únii, pričom na popredných priečkach oceňovaných výhod sa nachádza možnosť cestovať bez víz.

Svoje skúsenosti s bezpečným pohybom po svete má aj známy dobrodruh, Martin Navrátil.

V našom podcaste s názvom Európske Slovensko nám o tom, ako sa so slovenským pasom cestuje po Európe či po svete, povedal viac.

Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete?

Možno sa bude obnovovať aj to, čo sa nedávno rušilo.

Z rozhovoru šéfky nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej s Jurajom Kemkom vyplýva, že Brusel pri znižovaní trestov za korucpiu napokon možno „dobehne“ koalíciu Roberta Fica.

Ivan Korčok už má ponuku od SaS. Budú pokračovať protesty? A prečo chce podpredsedníčka strany odísť do Bruselu? Podľa Jany Bittó Cigánikovej ministerka zdravotníctva nič nerobí, no najhoršia vec na súčasnej vláde je strata nádeje ľudí, že na Slovensku niekedy bude spravodlivosť.

V podcaste s Janou Bittó Cigánikovou sa dozviete:

– od 1:30 min. – či vládny splnomocnenec Kotlár vtipkuje, alebo myslí svoje konšpirácie vážne;

– po 4:00 – aká veľká hanba je, že pandémiu vyšetruje konšpirátor tohto typu;

– od 6:00 – prečo by sme mali seriózne vyšetriť manažment pandémie;

– po 8:00 – čo sa deje v zdravotníctve pod ministerkou Dolinkovou;

– od 10:00 – prečo stále nemáme interrupčnú tabletku;

– po 11:00 – prečo ambulancie začali vyberať poplatky;

– od 13:00 – ako vláda nerieši ceny benzínu, keď sú vyššie, ako Smer kritizoval z opozície;

– po 15:00 – čo hovorí na plán vlády použiť peniaze z dôchodkov na diaľnice;

– od 19:00 – že ľudia si jedného dňa opäť zvolia pravicu;

– po 19:30 – že najhoršie, čo vláda robí, je, že berie ľuďom nádej na spravodlivosť;

– od 21:00 – ako nerozumie komunikácii KDH so Smerom a že zákon o medveďoch je scestný;

– po 25:00 – či budú ďalšie protesty, napríklad na obranu RTVS;

– od 30:00 – že do europarlamentu kandiduje aj pre sklamanie z toho, že Slováci si volia len bláznov a zlodejov;

– po 32:00 – že v europarlamente chce presadzovať, aby sme ženy neposielali zbytočne pod nôž iba pre názor biskupov a náboženských fanatikov;

– po 33:40 – že Ivan Korčok už má ponuku od SaS;

– od 36:00 – že Richard Sulík bude mať vždy vplyv na dianie v SaS;

– okolo 40:00 – v čom bude do budúcna rozdiel medzi SaS a PS.

Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.

Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. 

Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. 

A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? 

„Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. 

Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. 

Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. 

Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. 

„V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. 

Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. 

Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. 

„Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pri deťoch, ktoré žijú v neúplných rodinách je riziko chudoby až 40 percent, kým pri dôchodcoch je to len 9 percent. Najohrozenejšou skupinou obyvateľstva teda nie sú penzisti, ale sú to deti, ktoré majú iba jedného rodiča, hovorí na margo aktuálne schválených 13. dôchodkov Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Trináste dôchodky ako nová realita nášho penzijného systému versus potreba konsolidácie verejných financií. Zvyšovanie životnej úrovne penzistov totiž prichádza v čase potreby ozdravenia verejných financií, teda ľudovo povedané doby uťahovania opaskov. Vládna štedrosť k penzistom ale nebude vôbec lacná. V tomto roku nás to bude stáť 829 miliónov, budúci 926 a v roku 2027 výdavky na trináste penzie prekročia jednu miliardu eur. Trináste penzie pritom prichádzajú v čase vládou avizovaného uťahovania opaskov. Vláda totiž akútne potrebuje nájsť takmer jeden a pol miliardy a v najbližších troch rokoch počíta s konsolidáciou vo výške takmer 4. miliárd.

Ako teda ide zvyšovanie životnej úrovne penzistov dohromady s potrebou utiahnuť našim verejným financií opasok? Dá sa konsolidovať v rádoch miliard bez toho aby to nemalo negatívny dosah na našu životnú úroveň a môžeme si trináste dôchodky dovoliť? No a napokon, sú naši penzisti skutočne tou najohrozenejšou skupinou obyvateľstva a ak ňou nie sú - pretože tou sú deti rodičov samoživiteľov, tak prečo sa vláda venuje prioritne práve penzistom? Odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V podcaste budete počuť aj ministra práce a sociálnych vecí Erika Tomáša ako i premiéra Roberta Fica

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Študoval na vesmírnej univerzite, zúčastnil sa viacerých vesmírnych projektov a prednášal po celom svete. Aktuálne sa venuje popularizovaniu vesmíru na Slovensku aj prostredníctvom konferencie VýťahConf.

O tom, čo ho na vesmíre fascinuje najviac nám porozprával Aleš Nohel. V podcaste SHARE sa s ním zhovára redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. 

V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Každý piaty slovenský senior sa nikdy nestretol s pojmom dezinformácia alebo hoax. Tretina nevie povedať, ktoré médium je dôveryhodné alebo nedôveruje žiadnemu - aj toto nedávno, ukázal prieskum spoločnosti CallQuest. Takmer milión hlasov vo voľbách patrí práve seniorom. Ako je to s ich vzdelávaním v oblasti kritického myslenia? A čo s tým má Demagóg.sk? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s lektorom a analytikom Demagóg.sk Pavlom Lackom.

Frankovská poukázala na fakt, že po voľbách sa situácia na dezinformačnej scéne mierne ukľudnila. Šírili sa podľa nej skôr hoaxy súvisiace so zdravotnými témami ako hoaxy o Ukrajine či Európskej únii. Práve pri hoaxoch o zdraví patria medzi najzraniteľnejšie skupiny seniori.

Lacko opísal dôležitosť vzdelávania v oblasti kritického myslenia pri všetkých vekových kategóriách. Uviedol, že aj keď medzi sebou medzigeneračne nemusíme súhlasiť, mali by sme byť zhovievaví a nepáliť mosty. 

Veronika Jursová Prachárová 

Partnera prezidentky Zuzany Čaputovej odvolali z Rady vlády pre mimovládne organizácie. Ak prejde zákon z dielne SNS, mimovládky budú môcť dostávať pokuty a bude ich môcť zrušiť ministerstvo vnútra. Pripomína, že v Maďarsku takýto zákon ohrozil eurofondy. Zuzana Čaputová sa podľa neho nechystá odísť z verejného života, jej plán je skôr mimovládna alebo akademická sféra.

V podcaste s Jurajom Rizmanom sa dozviete:

– od 1:30 min. – že v Rade vlády pre mimovládne organizácie pôsobil aj za vlád R. Fica a P. Pellegriniho;

– po 3:00 – koho dosadila vláda do rady namiesto neho;

– od 4:00 – že aj Petra Pellegriniho podporovali politické mimovládky;

– po 5:40 – že zásah proti mimovládkam v Maďarsku ohrozil eurofondy;

– od 7:00 – že problém zákona o mimovládkach nie je len stigmatizácia, ale aj pokuty a možnosť ich rušenia ministerským úradníkom;

– po 10:00 – že každá autokracia sa začína vysporiadaním sa s občianskym sektorom, médiami a opozíciou;

– od 12:30 – či vláda poškodí aj pomáhajúce mimovládky, napríklad domovy dôchodcov;

– po 15:20 – že aj v USA majú zákon o zahraničných agentoch, ale to by u nás znamenalo označovanie ruských a čínskych vplyvových organizácií;

– od 18:00 – že vláda sa nezaviazala k otvorenému vládnutiu;

– okolo 20:00 – či zastavenie grantov a dotácií zastaví mimovládky;

– po 21:00 – akú má náladu po voľbách a či sa nechystá odísť zo Slovenska;

– od 24:00 – čo plánuje robiť Zuzana Čaputová po skončení prezidentského mandátu;

– po 28:00 – na koho zaberajú príhovory prezidentky o krotení emócií;

– od 30:00 – či Petrovi Pellegrinimu nebude chýbať prvá dáma;

– po 31:00 – čo v neoficiálnej funkcii prvého gentlemana dokázal pre Slovensko;

– na konci rozhovoru – či nechce podľa vzoru Hillary Clinton kandidovať aj on.

„Politická situácia na Slovensku sa nepochybne uberá neliberálnym smerom. Fašizmus ako taký je v súčasnej Európe mŕtvy, čo ale neznamená, že režimy, ktoré sa formujú, nie sú v princípoch podobne nebezpečné ako fašizmus. Čo je pre Európu reálnou hrozbou je neliberálny populizmus a rôzne zaobalené autokracie, ktoré už nemajú v sebe revolučný náboj ako fašizmus, ale chcú kontrolovať inštitúcie,“ hovorí historik Aton Hruboň.

„Sociálne ladený liberálny populizmus s národným akcentom sa druhýkrát v krátkom slede ukázal ako triumfálna stratégia, čo vylučuje, že ide o náhodu. Pre koalíciu to znamená potvrdenie a povzbudenie. Matematika a trendy nepustia: V horizonte troch rokov má pri konsenze v nacionalistickom tábore a systematickej vplyvovej podpore Aliancie zvonka našliapnuté na hladkú ústavnú väčšinu,“ tvrdí na margo aktuálneho diania na Slovensku historik Anton Hruboň, ktorý sa zaoberá sa modernými dejinami Slovenska, ale i Európy a to s dôrazom na historické a súčasné podoby fašizmu, politického radikalizmu a nacionalizmu.

Smeruje teda slovenská spoločnosť k nejakej modernej podobe fašizmu, čo je vlastne ten liberálny populizmus a kde má táto vzbura voči elitám a liberálnej demokracií svoje červené čiary a hranice? No a vyrovnali sme sa vôbec s dedičstvom Tisovho štátu alebo politika hrubých čiar nás naučila v mene prežitia zabúdať a nevyvodzovať spravodlivosť čo nastavilo mentálne vzorce spoločnosti tak, že v mene víťazstva je možné skutočne všetko a účel svätí i akékoľvek prostriedky? A máme vôbec ako spoločnosť nejaký príbeh o tom, kto sme, čo chceme a kam smerujeme?

„Jedna z kľúčových veci, ktorá nám chýba v našej národnej identite je chýbajúci budovateľský príbeh alebo mýtus našej štátnosti. Toto je jadro, ktoré tu absentuje a to potom častokrát vedie k pocitom akejsi národnej menejcennosti a chýbajúcemu konsenzu na určité kľúčové témy,“ pripomína historik Hruboň.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od futsalu sa cez mládežnícke kategórie dostala až do A-mužstva Spartaka Trnava. Fyzioterapeutka Lenka Jurišičová sa v športovom prostredí začala pohybovať už počas vysokej školy a postupne začala naberať na popularite medzi futbalistami aj na sociálnych médiách. Ako sama tvrdí, ona si nevybrala futbal, ale futbal si vybral ju.

Dnes je 29-ročná rodáčka z Trnavy neodmysliteľnou súčasťou klubu z jej rodného mesta. Často pracuje pod tlakom a dokonca priznala, že už mala aj obavy z vyhorenia. Svoju prácu by však nevymenila za nič.

V najnovšej epizóde relácie Striedame! na ŠPORT.sk porozprávala, ako sa k práci vo futbale dostala, čo je jej každodenná náplň v klube a aký je najväčší rozdiel medzi prácou s mládežou a A-mužstvom Trnavy.

Taktiež prezradila, aké sú jej ambície do budúcna, čo spôsobilo jej popularitu na sociálnych médiách a ako vníma to, že je jediná žena v realizačnom tíme úradujúceho víťaza Slovenského pohára.

Martina Šimkovičováprenajalasvojmu generálnemu tajomníkovi rezortu kultúry Lukášovi Machalovi sálu v kaštieli v Budmericiach na súkromnú spoločenskú akciu. V kaštieli minulý týždeň oslavoval svoju päťdesiatku. Sálu dostal na dva dni za 100 eur.

„Čo sa javí ako kľúčový problém je, že Lukáš Machala je pravá ruka Šimkovičovej. Sprevádza jú a blízko s ňou spolupracuje. A tento človek uzavrel zmluvu s ministerkou - a teda s osobu, s ktorou je v blízkom kontakte, aby získal sálu na súkromnú akciu. Je otázka, či by aj iný občan Slovenskej republiky, ktorý by si povedal, že si chce urobiť oslavu narodenín, mal taký jednoduchý prístup na ministerstvo a dokázal by si v kaštieli prenajať sálu," približuje v podcaste autor zistenia a reportér Aktualít Tomáš Kyseľ.

Novinár tiež vníma ako problém za akú sumu Machala dostat sálu. „Javí sa to ako nízka suma už len preto, že napríklad minulý rok sa tam konal svadobný obrad za 400 eur," dodáva tiež Tomáš Kyseľ.

Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho je to nastavenie ľudí zo Slovenskej národnej strany. „Funkcionári SNS vtrhnú do krásnych objektov, ako je kaštieľ v Budmericiach, ministerstvo kultúry alebo inštitúcie a ničia to tam a dehonestujú. Je to prirodzené správanie funkcionárov SNS, ktorí majú neúctu k Slovenskej republike," hovorí v podcaste.

Zástupcovia SNS podľa Bárdyho nie sú kariérni politici, ktorí si uvedomujú, ako by sa mal riadiť štát. „Prišli sa správať ako papaláši. Prišli si odtrhnúť z koláča, ktorý získali po voľbách vďaka Robertovi Ficovi. Od nich sa nedá čakať nič dobré. Nominácie zodpovedajú mentálnej a hodnotovej úrovni tej strany. Je to strana papalášov," dodáva.

Moderuje Denisa Hopková.

Prvý milión za 41 hodín, druhý za 70 a už je aj tretí. Na siedmy deň. Občianska zbierka Munícia pre Ukrajinu má presne týždeň. A ak sa k českej vládnej iniciatíve Ficov kabinet pridať odmietol, suplujú ho občania. 

Slogan „keď nie vláda, posielame my“ zatiaľ zmobilizoval už viac ako 50 tisíc darcov. Reagujú tak nielen na neutíchajúci hlas Volodymyra Zelenského po pomoci, ale aj na volanie iniciatívy, že „Slovensko nie je zbabelé“ a jeho občania sa „nevedia zmieriť s vládnym odopretím pomoci vojnou zmietanému susedovi“. 

Ako iniciatíva masívnej občianskej pomoci vznikla a ako využije zhromaždený kapitál? Otázky pre Zuzanu Suchovú, ktorá za zbierkou stojí. A keďže v jej osobe sa dobročinnosť spája aj s profesným zameraním na fundraising, pozrieme sa aj na to, ako nutkanie k pomoci u ľudí prebúdzať, aby sme mohli žiť v lepšom svete. 

„Je to vyjadrenie postoja a hodnôt, ktoré vyznávame“, tvrdí v podcaste Zuzana Suchová. Široká komunita darcov podľa nej takto „online partizánči“ voči postojom zostavy Fico4.0 pri pomoci Ukrajine. 

Zuzana Suchová bola konfrontovaná aj s otázkou, čím by sa snažila presvedčiť premiéra Fica, aby na pomoc prispel on.

„Konfrontovala by som ho so svedectvami filmu Viery Dubačovej Tí, ktorí zostali. To, čo sa tam deje, sa dá prirovanť ku koncentračným táborom z druhej svetovej vojny“, reaguje Suchová. 

„Keď Rusi naženú tristo ľudí do školskej pivnice, kde má človej miesto na ktorom môže len sedieť, či stáť. A sú tam zavretí niekoľko týždňov. Zakazujú im pritom vynášať mŕtvych. Alebo na pochovanie majú hodinu, ako kopú ten plytký hrob, pričom ich počas toho ešte aj ostreľujú… Toto sú svedectvá, ktoré by som pustila pánovi Ficovi, aby sa na to pozrel.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Robert Fico po boku ministerky Martina Šimkovičovej útočil na kultúru a médiá. Umelcom vyčítal vulgárnosť. Herec SND Richard Stanke však pripomína, že je to Robert Fico, kto o ľuďoch hovorí ako o prascoch. Ministerka kultúry medzitým avizuje zosekanie financií umelcom, ktorí protestovali proti jej politike. Premiér hovorí, že na stole bude aj financovanie cirkví.

Ministerku kritizujú len nekultúrni ľudia a duchovní bezdomovci, slovenská národná kultúra nemá byť transsexuálna, a počas predstavenia nemajú zaznievať vulgarizmy. To všetko povedal dnes Robert Fico na pôde ministerstva kultúry. Nezostáva to však iba pri slovách. Vládna koalícia sa pokúša ovládnuť kultúrne fondy, zrušiť RTVS a do novej inštitúcie nominovať vlastného riaditeľa, a avizuje zmeny vo financovaní cirkví.

Ako na to reaguje opozícia? Okrem predstaviteľov koalície budete v podcaste Aktuality Nahlas počuť aj poslankyňu za PS Zoru Jourovú.

Nahrával Peter Hanák.

Vo štvrtej časti nášho videocastu sme privítali reprezentantku vo vodnom slalome Elišku Mintálovú. Vicemajsterka sveta si ziskom striebornej medaily v K1 zaistila účasť na olympiáde v Paríži, kde bude patriť medzi naše najväčšie želiezka v ohni. Okrem prípravy na súboje pod piatimi kruhmi prišla reč aj na čítanie vody, povahu súperiek a otázku, ako dokáže byť malá krajina ako Slovensko úspešná v tomto športe.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Eliška Mintálová bude v Paríži patriť k veľkým slovenským nádejam na zisk cenného kovu. Na posledných majstrovstvách sveta premiérovo získala medailu, vo finále nestačila len na Austrálčanku Jessicu Foxovú. Po jednej z jej najlepších sezón sa umiestnila na štvrtom mieste v tradičnej ankete Športovec roka.

V exkluzívnom rozhovore s komentátorom Formule 1 Števom Eiselem sa dozviete:

- prečo si z vlastných peňazí platí výlety za Formulou.

- kde bol,keď sa na internete objavila informácia o prestupe Hamiltona do Ferrari 

- aké je to komentovať so živým publikom za chrbtom. 

Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

O tom, aké výhody má wealth management, čo môže klientom priniesť v rámci zhodnocovania majetku a prečo je dôležité mať prehľad v investovaní, diskutovala moderátorka Petra Podhorcová s Robertom Obernauerom, obchodným riaditeľom spoločnosti HABERL Wealth Management.

Novinári, ktorí píšu o dezinfoscéne dávajú svoju kožu na ich trh. Totiž ľudia z dezinfoscény sú známi tým, že zverejňuju čísla týchto novinárov. Snažia sa na nich hľadať špinu, zverejňujú ich osobné údaje, či ich rodinu. Je to rozšírené na Telegrame, hovorí v podcaste novinár Matej Príbelský.

Číslo novinára Aktualít Mateja Príbelského pred nejakým časom zverejnil na svojom účte na sociálnej sieti známy slovenský raper Patrik Vrbovský. Stalo sa tak po tom, čo sa ho reportér spýtal na stretnutie na úrade vlády pár dní pred voľbami. Na druhý deň sa raper ospravedlnil, no číslo mladého novinára stále koluje napríklad na dezinformačných kanáloch.

„Stále prijímam hovory na moje súkromné číslo. Moje číslo sa dostalo inzerát k jednému produktu. V popise bolo napisane že ľudia ma môžu kontaktovať v čase od 6:00 do 9.00," hovorí podcaste novinár Matej Príbelský.

Vo svojich textoch sa hlavne venuje dezinformáciam a dezinformačnému priestoru. „Novinári, ktorí píšu o dezinfoscéne dávajú svoju kožu na ich trh. Totiž ľudia z dezinfoscény sú známi tým, že zverejňuju čísla tíchto novinárov. Snažia sa na nich hľadať špinu, zverejňujú ich osobné údaje, či ich rodinu. Je to rozšírené na Telegrame."

Podľa neho sa vzťah verejnosti k novinárom zhoršil aj pre slovné útoky politikov. Tie sú zamerané aj na jednotlivých novinárov. „Do veľkej miery to napomáha k tomu, aby sa zradikalizoval vzťah verejnosti k novinárom," konštatuje. V rozhovore približuje, ako sa dá útokom vo verejnom priestore brániť.

Reportér hovorí, ako komunikovať s blízkymi, ktorí podľahli dezinformáciám. „Záleží, či sa dá s touto osobou komunikovať, či je prístupný aj iným názorom. Ak áno, tak treba s ním komunikovať rešpektujúco, pýtať sa odkiaľ sa informáciu dozvedel a prečo si to myslí. Nezabúdať pri tom byť tak trochu človekom. Môžeme mať iné politické názory, ale na druhej strane sme stále kamaráti. Treba debatu kultivovať. Potom začne byť človek prístupný aj našim pohľadom na svet," dodáva Príbelský.

Moderuje Denisa Hopková.