Černákovci mali Poprad príliš blízko. Miestni bossovia spod Tatier Milan Reichel a Ondrej Žemba sa nezhodli v tom, či by si do mesta mali pustiť košickú mafiu a SIS. Reichel bol kamarát s Košičanmi ak černákovcami. A zrejme práve preto sa v jeho hoteli odohrala jedna z najbrutálnejších vrážd slovenského podsvetia. Podcast Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše. 

Dnes sa pozrieme na to, či mohli existovať aj mafiáni, ktorí odmietali vraždiť. Na čom zarobili veľké peniaze? A ako sa na nich pozerali bežní obyvatelia podtatranského regiónu? 

V ôsmej epizóde Mafiánskeho štátu vystupujú až štyria novinári, ktorí sa tejto problematike venujú alebo v minulosti venovali: Arpád Soltész, ktorý bol v 90. rokoch investigatívnym novinárom na východe Slovenska; autor knihy Slovenská mafia Ján Petrovič, novinár so zameraním na mafiu Ivan Mego a regionálny reportér Aktualít v Poprade Marek Nemec, ktorý popradských mafiánov vídal v posilňovni. 

Autorom scenára a hlasom podcastu je Peter Hanák. 

Do tejto epizódy sme oslovili aj Milana Reichela. Najprv nám rozhovor prisľúbil, no potom ho zrušil.

„Mám pocit, že pri moci máme ľudí, ktorí si riešia osobné traumy. Je neskutočné, že niečo také vôbec pripustíme a nie sme v uliciach“, hovorí Milan Olekšák, odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras a čerstvý nositeľ ocenenie Biela vrana.

Národný park Slovenský kras previedol náročným procesom zonácie, na jeho konci so štvrtinou územia v kategórii bezzásahová a teda viac chránená a ponechaná zákonom prírody. Do života uviedol reformu národných parkov.

Keď od neho z ministerstva žiadali prepúšťať aj potrebných ľudí z terénu, nezakryte poukázal, kde by sa malo začať šetriť už v samotnom rezorte – na troch štátnych tajomníkoch: Kuffovcov junior a senior a Gabriele Matečnej. 

Nenasledovalo nič iné, ako jeho odvolanie. Ministerským prostredím, ktoré neváhalo za šéfa iného národného parku vymenovať pytliaka!

Rada Bielej vrany v tom zhliadla „odvážny občiansky čin“ „vzácneho človeka, ktorý bráni pravdu, spravodlivosť a verejný záujem“. 

A k to ním je? 

Odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák. 

Dnešné RánoNahlas tak bude aj o občianskej odvahe voči reprezentantom štátu paradoxne aj 35 rokov od Nežnej revolúcie. 

Čo vám to napadlo pri požiadavke racionalizovať či šetriť prepúšťaním upozorniť rovno na nadstav v štátnej správe rovno na pozíciách štátnych tajomníkov v rezorte životného prostredia?

Príde mi to úplne logické. 

Myslel som, že ide o spravodlivý hnev. Čiže nie hnev, ale logika…

Ak niekto vo výkonnej moci príde s tézou, že je potrebné šetrenie v rámci služieb štátu a týka sa to aj ochrany prírody, je logické, že začne od seba. Mne to príde úplne logické, pretože politici, ktorí vykonávajú výkonnú moc, slúžia všetkým občanom a mali by ísť príkladom. To znamená naozaj ten šok z tretieho štátneho tajomníka, pretože nejde len o štátneho tajomníka. Ten štátny tajomník má okolo seba celý tím ľudí. Príde mi to úplne logické, treba začať od vrchu, nie zospodu.

Vy ste teda odmietli prepustiť ľudí, ktorých ste potrebovali.

Áno. V Slovenskom krase sa to ešte prekrývalo s tým, že sme riešili práve delimitáciu majetku od štátnych lesov, kde som mal práve naopak povinnosť delimitovať pracovníkov štátnych lesov. Čiže navyšovať personál. Chýbala mi tam diskusia medzi ministerstvom a národným parkom, aby sa zdôvodnilo, prečo.

Nevhodná mi prišla aj forma komunikácie. Veď každé prepúšťanie je zásah do života pracovníkov, predsa musí mať zdôvodnenie. Naviac má právny rámec i procesnú formu. Nerobí sa to proste spôsobom, že pošlem vám elektronickú požiadavku a vy ju splníte.

Čiže, ak tu bola požiadavka prepustiť tých, ktorých bolo málo, vy ste upozornili na miesto, kde ich bolo veľa. A rovno na rezort a troch štátnych tajomníkov v obsadení Kufovci senior a junior a Gabriela Matečná. Ako sa vám prijímala požiadavka prepúšťať z prostredia, ktoré napríklad nominovalo na post šéfa Tanapu pytliaka?

Tá kauza úplne presne definuje súčasné vedenie ministerstva životného prostredia a aj súčasnú personálnu situáciu na ministerstve. Jednoducho, ani teraz z pozície občana, ani ako riaditeľ, tam nevidím potrebu riešiť veci odborne. Neodborné riešenie, ktoré bolo na začiatku, pokračuje aj do týchto dní.

Ilustrácia? 

Nevnímal som ani ako občan, ani ako zamestnanec Národného parku, okrem samotného programového vyhlásenia vlády, snahu riešiť nejaký reálny cieľ verejného záujmu. A to nielen v ochrane prírody, ale ani v oblasti ovzdušia, ochrany pôdy alebo čohokoľvek iného. Hej. Už v samotnom nastavení fungovania ministerstva od začiatku nevidím snahu riešiť verejný záujem.

(...)

Hovoríte teda, že má zmysel, aby ľudia zostávali aj v inštitúciách, ktoré nie sú riadené optimálne, aby tam prinášali svoj odborný vhľad a držali ich, hej?

Som o tom presvedčený. Pretože nie je možné vymeniť každého jedného človeka, to určite nie. Treba, aby v organizáciách štátu fungovala aj nejaká historická pamäť. Čas ukáže, či to bolo správne.

Vrátite sa do výkonných funkcií Národného parku Slovenský kras? 

Uvidíme, nie som veštec. Ale som pripravený pracovať pre slovenskú prírodu aj v budúcnosti. 

Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter Bárdy

Ficov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.

„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít. 

„Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou. 

„Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“. 

„Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje. 

Nahrával Jaroslav Barborák. 

ChatGPT pridal dlhoočakávanú funkciu vyhľadávania na internete. Pridal sa tak k nástrojom, ktoré mali túto schopnosť už dlhšie, ako sú AI riešenia od Microsoftu, Google či nástroj Perplexity.

O tom, či je to definitívny koniec „googlenia“, začiatok oveľa dlhšieho procesu alebo či to náhodou nakoniec nebude slepá ulička využitia AI sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme o týchto témach:

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslené a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.

Týždeň sa s týždňom stretol a Politikár je tu opäť. Myslíte si, že voliči vládnych strán si už kladú otázku, v čom konkrétne sa zlepšil ich život?

Stáva sa zo Slovenska krajina, kde má policajná brutalita svoje miesto a platí vôbec právo na spravodlivosť pre všetkých, keď ministerka kultúry vyčlení z dotačných schém celú jednu skupinu obyvateľstva?

Z vážnych tém si v štúdiu budú robiť žarty stand-up komici Silných rečí Šimon Ferst a Vladimír Mikuláš, lebo jediné, čo nám zostáva, je smiech.

V podcaste sa dozviete:

Policajti čelia veľkému tlaku, frustrácii z nadčasov, ale prežívajú aj osobné či rodinné problémy. Psychické zdravie nesmie byť tabu téma naprieč celým policajným zborom, inak nepomôžu posilnené kapacity psychológov či terapeutov, hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra.

V rozhovore s odborníkom na bezpečnosť sa dozviete:

01:00 – či by sa cítil bezpečne v rukách akéhokoľvek slovenského policajta;

02:00 – ako policajná brutalita súvisí so zmenou Trestného zákona;

03:30 – prečo nie je podstatné, či bola obeť policajného násilia človekom bez domova;

05:30 – či by mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstúpiť;

09:00 – ako mal postupovať mladší policajt, ktorý bol svedkom bitky v Košiciach;

11:30 – prečo sú najnovšie dva prípady úmrtí po zásahu policajtov iné od toho košického;

14:00 – ako zlyháva komunikácia Ľubomíra Soláka a Matúša Šutaja Eštoka;

16:00 – že násilie treba odsúdiť hneď a nemôže sa čakať do skončenia vyšetrovania;

18:45 – prečo mnohí policajti nedokážu odsúdiť agresiu vo vlastných radoch;

20:00 – ako žalostný stav v polícii nie je len vecou aktuálneho vedenia a problém pretrváva roky;

22:00 – že hliadok je málo a policajti si vyberajú, ktorý prípad riešia skôr;

23:30 – prečo mnohé samosprávy chcú znížiť alebo zrušiť obecnú políciu;

25:40 – ak je málo policajtov, nie je priestor ani na riadne preškoľovania;

28:15 – že psychické zdravie nemôže byť v policajnom zbore tabu téma;

30:30 – ako kamery na uniformách môžu pomáhať policajtom aj občanom;

36:45 – prečo kamery v školách môžu pomôcť, ale bombové hrozby neodvrátia;

39:00 – prečo Česko pri bombových vyhrážkach otvorene hovorí o ruskej hybridnej vojne a Slovensko odpovede nekomunikuje.

Podpora kvalitnej žurnalistiky je cestou, ako vytlačiť dezinfoscénu a jej tvorcov na perifériu, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály Reportérov bez hraníc. „Ukazuje, že súčasná regulácia sociálnych sietí je iba akousi náplasťou na gangrénu dezinformácií. Musíme ísť oveľa ďalej v boji proti dezinformáciám na online platformách“, hovorí. 

Dodáva, že nepôjdeme cestou zákazov zlého, ale podporou dobrého. A teda nie rušením dezinformátorov, ale podporou žurnalistiky, ktorá postupuje podľa najprísnejších štandardov tejto profesie. 

Právo na spoľahlivé informácie ako protiváha na deštruktívne schopnosti dezinformácií. Právo môcť sa spoľahnúť na to, že ponúkané informačné toky nezavádzajú, je len ďalší krok k dôvere, ktorá je nevyhnutá na pokojné a spokojné spolužitie spoločenstiev a spoločností v štátoch. A štátov medzi sebou. 

Toto právo na spoľahlivé informácie je už vyše týždňa v platnosti v legislatíve Európskej únie. A Únia ho teraz žiada pretaviť do právnych rámcov členských štátov. 

Jedným z dôsledkov by tak malo byť nielen rozšírenie štandardov klasickej žurnalistiky s povinnosťou overovania informácií či ochrany redakčnej nezávislosti, ale aj istota, aby takúto produkciu mali občania Únie zabezpečenú bez ohľadu na typ média. Ak úprava hovorí o veľkých digitálnych platformách, zasiahne vyžadovaná prax novinárskych štandardov aj dezinfoscénu? Alebo inak – postihnú požiadavky práva na spoľahlivé informácie všetkých tvorcov? Budú koncom dezinfoscény? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc, organizácie, ktorá za iniciatívou stojí.

„Sme za tvrdšie opatrenia proti dezinformáciám a dezinformátorom, to ale neznamená, že chceme niekoho zakazovať. Len nechceme, aby jeho hlas bol tým rozhodujúcim“, hovorí Szalai. 

„Je to proste boj aj na Slovensku. Povedal by som, že Slovensko sa orbanizuje, ale aj organizuje. Takže vôbec nie je ešte prehratý“, uzatvára Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. 

Pripravil Jaroslav Barborák

Slovenskí futbalisti v kľúčovom zápase o priamy postup do B-divízie Ligy národov prehrali vo Švédsku 1:2 a o postup zabojujú v baráži. „Mohli sme dosiahnuť viac, ale zároveň je to aj reálny obraz o slovenskej reprezentácii,“ vraví v podcaste ŠPORT.sk Okom odborníka futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Povolenie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku môže sťažiť ruské ofenzívne operácie. A mohlo by to viesť k zastaveniu aktuálneho ruského postupu. Pokiaľ by boli zasahované cenné ciele typu sklady munície, veliteľské stanovišťa, tak pochopiteľne to ruskú stranu veľmi ovplyvní, hovorí v podcaste český vojenský analytik.

Joe Biden povolil Ukrajine použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku. Prečo americký prezident pristúpil k takému rozhodnutiu a ako to zmení dynamiku vojny? Téme v podcaste rozoberáme s vojenským analytikom Richardom Stojarom z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii Univerzity obrany v Brne.

Podľa analytika si Rusko momentálne udržuje iniciatívu, no nedávne rozhodnutie amerického prezidenta by situáciu mohlo stabilizovať.

„Rusko si v tejto chvíli udržuje svoju iniciatívu. A možno práve povolenie nových prostriedkov pomôže situáciu zvrátiť a stabilizovať. Aby nehrozilo, že dôjde k výraznejšej erózii frontovej línie v ukrajinský neprospech," hovorí v podcaste.

Odborník tiež v podcaste vysvetľuje, prečo si nemyslí, že by to malo viesť k tretej svetovej vojne, tak ako tým straší Rusko.

Moderuje Denisa Hopková.

Ten režim si zaslúžil aby ho vyhnala ulica. Nedokázal reflektovať nálady v spoločnosti, ani o tom diskutovať. Bola v tom mocenská spupnosť a hlúposť vtedajšej „červenej šľachty,“ hovorí jeden z tých, čo boli v Novembri 89 priamo pri tom. Nebolo to však v drese VPN, on vtedy zastupoval tábor Komunistov. Peter Weiss. Ako sa z totalitnej KSS stala demokratická SDĽ a kto sa stal víťazom ponovembrovej transformácie?

Veľká časť spoločnosti má pocit, že ponovembrovou transformáciou nezískala. I to je jeden z dôvodov nostalgie po bývalom režime. A došlo i k tomu, že víťazom tej transformácie sa za vlády SMERu, stala oligarchia, ktorá vyšla z ponovembrového majetkového prevratu, hovorí v Ráno Nahlas Peter Weiss.

Je 17. november 1989, v Sovietskom zväze, matke boľševického teroru Lenina, Stalina i Brežneva, vládne reformátor Michail Gorbačov. Na severe od nás – v susednom Poľsku, si odborárske hnutie Solidarita, po rokoch tvrdých zápasov, vydobilo poloslobodné voľby, na juh od nás – v Maďarsku, zasa nestíhajú na hraniciach odbavovať prúdy utečencov z komunistického Nemecka no a napokon padá i symbol „Studenej vojny,“ Berlínsky múr. A čo tu, u nás, v husákovskom Československu?

Miloš Jakeš kdesi v Červenom hrádku kádruje platy celebrít, symbol okupácie na prezidentskom hrade chátra, ale rameno moci, všemocná ŠTB, má stále dosť sily cenzurovať, prenasledovať za názory i vieru, no najmä, má silu zatýkať a biť na koho si len pomyslí. Moc pritom sedí na bajonetoch 100 tisícovej okupačnej armády Sovietov.

Do šedivosti moci reprezentovanej „kolom v plote“ ale prichádza 17. November. Brutálny zásah štátnej moci voči bezbranným študentom pretne už i tak mimoriadne krehkú dohodu medzi chátrajúcou mocou a občanmi, ktorí ju živia. Kto z koho. Je tu November 1989. čas kedy si spoločnosť po vyše 40. rokoch útlaku a zvôle konečne povie: Dosť, už stačilo!

Vláda permanentnej lži, štátom posväteného násilia a predovšetkým neslobody padá.

Tesne pred Novembrom 89 bolo na Slovensku takmer pol milióna členov Komunistickej strany. Táto sila však prestala mať ochotu bojovať za udržanie vtedajšieho režimu pretože pohŕdali svojimi vlastnými straníckymi predstaviteľmi a nedôverovali im. Strana sa vlastne zrútila dovnútra a prestali byť ambície udržiavať moc, hovorí bývalý prvý ponovembrový predseda KSS a potom dlhé roky šéf SDĽ Peter Weiss. Ako však dodáva, ešte v povestnom štúdiu Dialóg mal strach, pretože moc podľa neho zvažovala aj násilné riešenia.

November 89 nebola prokapitalistická revolúcia, ale antikomunistická revolúcia voči vláde vtedajšej „červenej šľachty“ a spôsobom, akým vládla. Navyše, Československo zaostávalo a napriek všetkým politickým proklamáciám nebolo schopné urobiť pokrok, tvrdí Weiss, ktorý v čase 17. Novembra pôsobil na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.

Príbehy ľudí bezmoci, ktorí režim v Novembri 89 napokon povalili poznáme už celkom dobre, aké však boli príbehy tých, ktorí stáli na tej pomyselnej „druhej strane revolučnej barikády?“ Ako novembrovú revolúciu vnímali ľudia priamo z prostredia komunistickej moci? 

Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V niektorých oblastiach politika súčasnej vlády zachádza nielen späť do rokov Mečiarizmu, ale ide až pred November 89. Na Slovensku tak máme ako pronovembrové, tak i protinovembrové politické strany no a Smer nikdy nebol stelesnením hodnôt Novembra, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Prečo už oslavy Novembra 89 nevyvolávajú široké nadšenie a nakoľko sa vládna moc hlási k jeho hodnotám?

Tento víkend sme si opäť pripomenuli jednu z najkľúčovejších udalostí našich moderných dejín, November 1989. Jeho pripomienka je však čoraz viac plná rozpakov, ale i akéhosi masového zabúdania. Vládnej moci tento dejinný zlom dokonca nestál ani len za akúkoľvek oficiálnu oslavu no najmocnejšia strana celú udalosť dejinného významu opätovne prekryla vlastnými straniíckymi oslavami. Kritici pritom čoraz častejšie hovoria o paralelách aktuálnej moci s praktikami prednovembrovej Normalizácie no a v spoločnosti zasa narastá sentiment za týmito časmi a sklamanie z ponovembrového vývoja. Téma pre politológa Grigorija Mesežnikova.

Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid-19 MUDr. Peter Kotlár prehlásil, že mRNA vakcíny nie sú bezpečné. Argumentoval vlastným testom, ktorý urobil sám na sebe.

Ako tento test prebiehal, ako sa vakcíny testujú v skutočnosti a predovšetkým, ako teda mRNA technológia funguje a čo dokáže v podcaste SHARE ozrejmil lekár Ján Slopovský z Národného onkologického ústavu. Rozprával sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme o týchto témach:

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformyApple Podcasts,Spotify, DeezeraYouTube.

NAPÍŠTE NÁM:Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Tento článok vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.

Učiteľka roka: Ekonomika sa nebude posúvať bez šikovných mladých ľudí , štát ich musí motivovať k návratu zo zahraničia (podcast)

„Je smutné, že motivácia zo strany štátu pri ohodnotení učiteľov nie je lepšia. Mladý začínajúci učiteľ z pohľadu ohodnotenie namá dôvod prísť do školstva, čo je smutné“, hovorí Martina Gánovská, učiteľka roka, ocenená nadáciou Dioníza Ilkoviča. 

Keď vyučovanie nekončí na vyučovaní, či v triede. Keď učiteľ nielen učí, ale aj inšpiruje a motivuje. K tomu v predmetoch, ktoré nie sú „na prvú“ pre študentov z radu „šik“. Naviac, ak o ňom môžete povedať, že spolupracuje s NASA – a teda Americkou vesmírnou a leteckou agentúrou! A to všetko v jednom ani nie okresnom mestečku pod Tatrami vo Svite. 

To všetko sa spája v osobe pôvodom ochranárky a už dve dekády učiteľky chémie, ktorá je čerstvou nositeľkou ceny Dioníza Ilkoviča. Hosťom dnešného RánaNahlas je Martina Gánovská. 

Ako byť motivátorom mladých, ako z nich vydolovať to najlepšie? Lebo, keby som ju mal parafrázovať - „učiteľ ak mladým načúva, príde na to, že sú studnicou dobrých nápadov“.

Ako sa dostať cez škrupinu jedného študenta? Ako sa mu dostať pod kožu, ako ho zaujať?

Ja si myslím, že vždy spájať učivo s bežným životom, nie oddelene reagovať na to, že toto sú témy, ktoré musíme prebrať a ja musím teda o tom hovoriť, ale ako to vidím v realite. Čo za tým javom je, hľadať jeho skryté významy. 

No a potom samozrejme je veľmi dôležité ho oceniť. Pozitívna spätná väzba je podľa mňa to, čo žiaka otvorí a čo prinesie vzájomnú dôveru medzi ním a mnou. 

(...)

Štatistky ukázali, že tesne pred začiatkom školského roka chybalo vyše 1400 učiteľov, nejakých dvanásť riaditeľov. A keď hovoríme, že za všetkým sú peniaze, keby to finančné ohodnotenie bolo iné, bol by aj iný prístup študentov, že za svoje prvé zamestnanie si zvolia učiteľstvo, pedagogický smer? 

Myslím si, že áno. Bolo by to lepšie. Určite by ich to motivovalo k tomu, že áno, chcem byť učiteľom. A druhá vec, ktorá je v školstve zložitejšia, je neexistujúci kariérny postup. Akonáhle mladí učitelia nastúpia, tak sú učiteľmi až do konca svojho života. Čiže neexistuje tam kariérny postup ako v iných povolaniach. 

Vedeli by si predstaviť aj v školstve predstaviť takýto model? 

Určite, aj v dnešnej dobe existuje nejaký predseda alebo člen predmetovej komisie, čiže na základe toho by mohli postupovať učitelia, že tí, ktorí sú naozaj skvelí, vedia pracovať s deťmi, by sa mohli stať tými predsedami predmetových komisí, mohli by sa stať nejakými poradnými orgánmi vedenia školy. Na mnohých školách sa to už deje, školstvo ide týmto smerom dopredu. A verím, že to bude lepšie. 

Nedostatok učiteľov na Slovensku sa aj lokalizuje. Pociťujú ho hlavne v tých najväčších mestách ako Bratislava, Košice a tiež Bansko-Bistrický kraj. Je to spojené s tým, že tam sú iné pracovné možnosti a iné finančné ohodnotenia tých iných smerov. Z tohto pohľadu je postavenie a status učiteľa v menších mestách a obciach iný ako vo veľkých mestách. 

Určite áno, je to lepšie. V tých menších mestách a na východe sa skôr trápime s marginalizovanými skupinami obyvateľov. 

V akom zmysle? 

V tom, že deti z týchto komunít sú nemotivované. Nie sú vôbec motivované, aby študovali ďalej. Nevidia svoje budúce povolanie niekde v tom, aby pracovali. 

Hovoríme o rómskej komunite. Máte ich aj medzi svojimi žiakmi. V čom vidíte tú ich nemotivovanosť? 

Majú pocit, že si tak, či tak nenájdu zamestnanie v obore, ktorý študovali a pre ktoré sa rozhodli. Väčšina na nich pozera ešte stále cez zvláštne okuliare, že veď nepracuje, nebude pracovať, takže tá motivácia je tam veľmi, veľmi nízka. Ak sa už nájde niekto, kto je motivovaný, ten to naozaj dotiahne ďaleko. 

Keby ste boli poradkyňou ministra školstva, či keby vás aktuálne ako ocenentú učiteľku roka poprosil o radu, čím ich pritiahnuť do školstva? A nielen mladých, ale poprípade aj ľudí, ktorí by sa v istej fáze života rozhodovali, že chcú odovzdať svoje skúsenosti v pedagogickej činnosti? 

To je veľmi ťažké.

Skúste sa zamyslieť.

Ono je veľmi ťažké vytvoriť nejaký status učiteľa. Čiže aby to bolo všeobecne rešpektované povolanie v spoločnosti. To je podľa mňa prvá vec, ktorá musí prísť, aby sa školstvo niekde posúvalo. 

Čo robí z jedného povolania rešpektované povolanie? Spomínali sme už to finančné ocenenie, že má váhu. 

To je jedna vec. A druhá: aj tí rodičia musia vidieť zmysel vzdelania svojho dieťaťa. To znamená, že nemôže byť spoločnosť nastavená tak, že veď nech skončí akúkoľvek školu, aj tak sa zamestná úplne niekde inde. Je dôležité, aby naozaj to, čo študuje žiak na strednej odbornej škole, aby mal možnosť ďalej sa zamestnať v tomto odbore. 

A to veľmi súvisí aj s tým, aké požiadavky sú na trhu práce. Škola je stále troška zaostávajúca za požiadavkami trhu práce. 

Čiže problémom je napätie medzi požiadavkami trhu práce a tým, čo sa na školách učí. Ako to zmeniť? 

Školstvo sa musí stať flexibilnejším, pretože v dnešnej dobe to funguje tak, že ak sa vytvorí nejaký odbor, tak prebieha jeho experimentálne overovanie. No za štyri roky, kým to overovanie prebieha, sme už niekde inde v technológiách a požiadavkách. Čiže ako keby sme stále zaostávali za týmto, rozvojom technológií. Preto musí byť školstvo flexibilnejšie. 

Čo na takúto výzvu hovoria samotní učitelia a riaditelia, lebo z z toho vyplýva ďalší tlak na nich, ďalšia práca, ďalšie prezmýšľanie, ako to celé prispôsobiť. Aké sú reakcie?

Veľmi spolupracujeme so zamestnávateľmi. Odborné školy sa naozaj snažia prispôsobiť sa potrebám trhu.

Odborné školy potrebujú uplatniť svojich študentov, a preto aktívne spolupracujú so zamestnávateľmi. Komunikujú o tom, čo by ešte potrebovali doučiť žiaci a čomu sa máme viac venovať. Myslím si, že toto je cesta, ktorou by sme mali ísť.

Vaša skúsenosť je teda taká, že na tom intenzívne pracujete.

Áno, určite. 

Ale požiadavka na flexibilitu a neustále vymýšľanie nových programov na štvor či päťročnej báze, je poriadnenáročná.

Áno, je to ťažké. Existuje však Štátny inštitút odborného vzdelávania, riadený ministerstvom, ktorý by v tomto mal pomáhať. A do určitej miery aj pomáha. Takisto spolupráca so zamestnávateľmi je v dnešnej dobe veľmi flexibilná. Snaha je posúvať školstvo tým smerom, ktorým je potrebné.

(...)

Sme teraz v období, keď si pripomíname 35. výročie Nežnej revolúcie. Čo pre vás znamenali udalosti v novembri 1989?

Prežívala som november 1989 na strednej škole, takže som bola stredoškoláčka. Pod Tatrami, vo Svite. Pre mňa to znamenalo slobodu. Slobodu v cestovaní, slobodu v tom, že môžem povedať, čo chcem, môžem mať iný názor ako všeobecne uznávaný názor a neboli za to sankcie. 

Je to pre mňa obrovský odkaz aj pre študentov, ktorí by stále mali mať možnosť vyjadriť svoj názor. Čiže je dôležité, aby sme mladým ľuďom dovolili hovoriť to, čo si myslia. A to je podľa mňa najväčší odkaz novembra – počúvajme mladých ľudí a komunikujme s nimi.

Prepis rozhovoru je krátený, celý si môžete vypočuť v podcaste. 

Nahrával Jaroslav Barborák. 

Marta Neužilová prežila detstvo v Bohušoviciach nad Ohří, v obci, ktorá je spätá s tragickými osudmi (nielen) českých Židov. Práve tu vystupovali v rokoch 1941-1943 deportovaní Židia z vlakov a pod dozorom žandárov sa vydávali pešo na cestu do neďalekého geta v Terezíne. Táto okolnosť dramaticky zasiahla do života Marty i celej jej rodiny.

Sme generáciu botoxu? Kde sa vzal trend obrovských pier, a prečo sa dnes už aj mladé dievčatá boja vrások a starnutia viac, než čohokoľvek iného? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my dermatovenerologička MUDr. Zuzana Bukovinská.

Estetická medicína zažíva v poslednom období dramatický boom a jej vplyv na spoločnosť je zrejme neprehliadnuteľný. Žien, ktoré túžia vyzerať stále lepšie, je čoraz viac, no hranica medzi prirodzenosťou a veľkými, badateľnými zákromi, je u mnohých žien čoraz tenšia. Dá sa chodiť na estetické zákroky a stále vyzerať prirodzene?

Akými trendami sa nechávajú unášať dnešné mladé ženy aj dievčatá? A môže robiť estetické zákroky aj obyčajná kozmetička? A ktoré celebrity majú toho na tvári urobeného viac, než by ste tipovali? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my MUDr. Zuzana Bukovinská, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

Sme generáciou botoxu? Čo hovorí lekárka

“Povedala by som, že dnešná generácia je najmä generáciou možností. Na jednej strane je fajn, pokiaľ to vieme používať, nie nadužívať alebo zneužívať. A toto je presne tá citlivá generácia dievčat, ktoré naozaj možno ešte nemajú úplne potvrdenú svoju identitu, alebo si ju ešte len budujú,” hovorí na úvod Zuzana Bukovinská o tom, či si myslí, prečo dnešné mladé dievčatá neváhajú aj v mladom veku siahať po botoxe a výplniach.

“Keď príde 20-tnička s tým, že chce botox za účelom zmiernenia vrások, tak sa to s ňou snažím ešte nejako odkonzultovať, nastavím jej hlavne správne kozmetickú rutinu, prípadne prístrojové či laserové ošetrenia, ktoré fungujú výborne ako prevencia” hovorí.

“Naozaj ja ako lekár mám právo, môžem a často aj odmietnem nejaký typ výkonu, pokiaľ ja s ním nie som stotožnená, alebo nechcem, aby sa toto prezentovalo ako moja práca,” hovorí doktorka Bukovinská o tom, či je lekár povinný urobiť niekomu estetický zákrok len preto, že si ho vyžiada.

Aká tenká je hranica medzi prirodzenosťou a “preplácanosťou”

Možno aj vy stretávate čoraz častejšie ženy, ale už aj mužov, ktoré to so zákrokmi jednoducho začali preháňť. Ako je to s aplikovaním kyseliny, môžu tieto zákroky spôsobiť nejaké problémy, majú vedľajšie účinky, prípadne sa môžu aplikovať častejšie, než je odporúčané? Mnoho žien totiž vídať s tvárou, ktorá sa na seba buď už vôbec nepodobá, prípadne je značne vidieť, že sa jej tvár už takmer vôbec nehýbe. Ako je to teda možné?

“Pokiaľ sú tieto zákroky vykonávané pod dohľadom lekára, ideálne len jedného, ktorý tú klientku pozná, má záznamy, vedie si o nej nejakú tú históriu, že čo jej bolo a kedy jej bolo aplikované, tak by sa toto naozaj nemalo diať. Lebo my sme nejaké tie pauzy alebo tie také predpísané rozostupy naozaj povinní dodržiavať,” opisuje lekárka.

Doktorka Bukovinská prezrádza v podcaste aj to, že sa rozostupy sa ale často nedodržia a výplní je veľa.

“Príkladom je tzv. overfilled syndrome. Čiže to je veľmi časté, že naozaj práve tou prehnanou aj častou aplikácou, kedy je aj frekvencia vysoká - ale aj objemami, že to množstvo je veľké, môže naozaj vzniknúť, je to typické napríklad pri lícnych kostiach, alebo pri perách. To sú také oblasti, kde to vie naozaj vzniknúť veľmi rýchlo. Tá tvár vyzerá nafúknuto, preplneno. Volá sa to aj alienifikácia, alebo laicky taký - výzor mimozemšťana,” hovorí dermatovenerologička o tom, čo sa stane, ak sa to výplňami dlhodobo preháňa.

V podcaste sa ešte dozviete:

Herečka Anna Jakab Rakovská v Mimóze prezradila, ako sa pracuje s režisérkou Julkou Rázusovou, čo ju trápi na klimatickej kríze a prečo je podľa nej ťažké byť apolitický. Ale aj o novej divadelnej inscenácii Outkast a o tom, ako skĺbiť herectvo s materstvom.

V Mimóze sa (ne)dozviete:

02:00 – aké je jej vnútorné zviera;

06:30 – o novej inscenácii Outkast na motívy diela Stefana Zweiga;

09:30 – o práci s režisérkou Julkou Rázusovou;

12:00 – čo ju spája s Emilom Horváthom;

15:00 – prečo ju fascinujú rodokmene;

17:30 – ako prežívala tanečnú súťaž;

21:00 – prečo sú priateľstvá dôležité pre zdravie;

28:00 – ako prežila tanečnú súťaž;

32:00 – prečo sú pre spoločnosť dôležité matky a mladí ľudia;

35:30 – či sa dá byť apolitický v dnešnej dobe a iné.

Hlavnou stratégiou Ruska v jeho vplyvových operáciách v štátoch NATO a EÚ je kultúrna premena informačného a rozhodovacieho priestoru. Do tej zapadajú tisíce aktivít ako je výmena médií za alternatívne kanály, potlačenie úlohy mainstreamových médií či potlačenie slobodného rozhodovania sa riaditeľov verejnoprávnych inštitúcií. Cieľom informačného ovplyvňovania je, aby sa ľudia báli, aby sa cítili zmätení a ohrození a aby sa utiekali k novému rámcu hodnôt.

Prečo sa Rusko usiluje o získanie prevahy v informačnom prostredí? Ako by sme mali vnímať termín “naratív” a ako sú naratívy prepojené na hodnoty? Prečo dnes môže dezinformačnú kampaň robiť prakticky hocikto? Ako fungujú psychologické operácie ako je napríklad QAnon? Prečo pracuje ruská propaganda s témou boja dobra proti zlu a ako to vychádza zo západnej kultúry?

Nakoľko Rusko posilňuje svoj vplyv na Západe vďaka prepojeniam na osoby s rozhodovacím potenciálom? Do akej miery sa to týka ľudí s politickým alebo vojenským pozadím v štátoch NATO a ako sa im Rusko revanšuje? Nakoľko dochádza k šíreniu protichodných tvrdení v ruskej propagande a čo je cieľom tejto taktiky? Ako ju Rusko testovalo v minulosti a nakoľko ju uplatnilo počas pandémie Covid-19?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou a expertkou na politickú komunikáciu a online propagandu Alexandrou Alvarovou.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

V októbri tohto roka získala len v 18 rokoch bronzovú medailu na majstrovstvách Európy do 22 rokov. Teraz už 19-ročná Bibiana Lovašová prijala pozvanie do nášho Olympijského videocastu. Netají sa svojimi vysokými ambíciami a cieľmi. V rozhovore prezradila, aké má ciele, ako pracuje po mentálnej stránke a ako vníma stres a aj napríklad to, ako dokáže skĺbiť tréningy s maturitami, ktoré ju čakajú na budúci rok.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

Donald Trump môže mená členov budúcej vlády vyberať s cieľom provokovať alebo testovať lojalitu trumpistického tábora v americkom kongrese, myslí si odborník na USA Branislav Ondrášik.

„Niektoré mená veľmi ťažko prejdú americkým senátom a repubilkánmi. Viem si predstaviť, že niektorými nomináciami chce Trump dosiahnuť, aby sa ukázali ľudia, ktorí sú absolútne lojálni za každú cenu. A ľudia, ktorí sú ochotní ísť s nim do súboja," hovorí v podcaste.

V podcaste približuje, prečo konkrétne niektoré mená vyvolávajú také kontroverzie. To podľa neho ale neplatí pre budúceho ministra zahraničia. „O kompetenciach Marca Rubia nikto nemôže mať žiadne pochybnosti. Na rozdiel od iných nominantov a nominantiek, kde sú pochybnosti veľmi výrazné, a to v zmysle, či vôbec dokážu funkciu zastávať. Dokonca aj funkciu o niekoľko stupňov nižšiu."

Ondrášik označuje za kontroverznú nomináciu ministra obrany - má sa ním stať moderátor Fox News Pete Hegseth. „Keď sa pozrieme na jeho CV, nemá kvalifikáciu na to byť ministrom obrany. Nemá žiadnu skúsenosť so žiadnou vládnou funkciou a manažovaním.Treba síce povedať, že bol lídrom na bojisku a to s vyznamenaným, no niektoré jeho názory sú vyslovene kontroverzné. Napríklad sa vyjadril, že ženy by nemali byť v dôstojníckych a bojových rolách v armáde. To by bol docela veľký zásah do armády," približuje.

Prekvapenie vyvolala aj možná nová šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbard. „Myslím, že v prípade Gabbarovej je kontroverznosť nielen v tom, že má názory, ktoré môžu ísť povedzme po ruke Ruskej federácii, ale aj do očí bijúca nekompetentnosť."

V podcaste tiež rozoberáme blízkosť Donalda Trumpa a Elona Muska a jeho pozíciu v kabinete. Podľa Ondrášika je Muska vidieť viac ako viceprezidenta J.D.Vancea.

Moderuje Denisa Hopková.

Smernica Európskej únie o tom, ako majú vyzerať do budúcna záručné lehoty, na čo sa budú po novom vzťahovať a že aj výrobcovia by sa mali snažiť, aby ich produkty boli ľahšie opraviteľné, je hotová.

O tom, čo presne obsahuje, odkedy by mala platiť a aké ďalšie európske dokumenty formujú to, ako budú do budúcna vyzerať u nás predávané produkty, sa rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme o týchto témach:

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Futbalista Ivan Schranz je po zranení opäť pripravený strieľať góly aj v drese slovenskej reprezentácie. Držiteľ Zlatej kopačky pre najlepšieho strelca EURO 2024 v Nemecku pauzoval v uplynulých zápasoch v národnom tíme, no nejaký čas sa už dáva dokopy aj kondične. Naša, tentoraz netradičná moderátorská úderka Muťo a Majo ho tak pozvala do najnovšej epizódy podcastu Striedame!

V sobotňajšom stretnutí Ligy národov vo Švédsku je Ivan Schranz pripravený odohrať celých 90 minút. V debate si zaspomínal nielen na úspešné letné mesiace, ale vrátil sa aj k nešťastnému vypadnutiu Slavie Praha z Ligy majstrov, prehovoril o nálade v klube i národnom mužstve, okrem iného ponúkol aj svoj pohľad na najbližších súperov Slovenska v Lige národov a nevynechal ani nezrealizovaný životný prestup, ktorý mu po európskom šampionáte predpovedali viacerí odborníci.

„Počítal som aj s touto možnosťou a beriem to úplne v pohode. Všetko je tak, ako má byť, a uvidíme, čo bude v budúcnosti,“ vysvetlil Ivan Schranz v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Veľká jazda do pekiel sa môže začať.

Ochrániť ľudí pred ich vlastnou hlúposťou nedokážu ani tie najmúdrejšie osobnosti. A tak si Američania na vlastnej koži vyskúšajú, čo to znamená, keď si druhýkrát zvolili za prezidenta klamára a odsúdeného podvodníka. Podrobnejšie sa téme venuje Ťažký týždeň.

Zákon o kybernetickej bezpečnosti z roku 2018 bol pre mnohé spoločnosti a inštitúcie impulzom k investíciám do kybernetickej bezpečnosti. Ako sa však ukázalo, investície samy o sebe ešte nemusia zabezpečiť, že spoločnosť aj skutočne bezpečnejšia je.

Kde sa v posledných rokoch najčastejšie robili chyby a na ktoré nové smernice si dať pozor v nadchádzajúcom období, nám v novom diele podcastu SHARE porozprával člen predstavenstva a riaditeľ stratégie a obchodu spoločnosti IstroSec Roman Čupka.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou IstroSec.

IstroSec je skupina niekoľko desiatok vysoko kvalifikovaných profesionálov poskytujúca dodávateľom IT služieb, firmám a vládnym organizáciám špeciálne poradenské služby v oblasti obranných operácií, cielených útočných testovacích techník a komplexných aktivít spojených s riešením kybernetických bezpečnostných incidentov v krajinách Európskej únie a Spojených štátoch amerických.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.

Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.

Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.

„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“

Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“

O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.

Moderuje Zorislav Poljak.

"Často hovorievali, že keď sa deje v spoločnosti niečo zlé, tak sa treba ozvať už hneď na začiatku, pretože keď sa to zlo rozvinie, tak už môže byť neskoro," hovorí o hrdinoch svojej knihy "Nenechali sa zlomiť" publicistka Soňa Gyarfášová. Kniha mapuje osudy ľudí, ktorí sa postavili komunistickej moci a odhaľuje pravú tvár prednovembrového režimu. Jeho pád si pripomenieme už tento víkend.

November 1989, jeho vtedajšie ideály, ale aj záväzky verzus november 2024 a naša aktuálne žitá politická i spoločenská realita. Ak ale chceme pravdivo porovnávať či bilancovať, musíme poznať skutočnú realitu. Vieme však aká bola pravá tvár režimu, ktorý sme v novembri 1989 poslali na smetisko dejín? Režim, ktorý bol postavený na totalitných manieroch, permanentnej lži, štátom páchanom násilí a najmä, neslobode. Zrkadlo tejto jeho podobe nastavuje aj kniha "Nenechali sa zlomiť" mapujúca osudy 21 hrdinov protikomunistického odboja s príbehmi kňaza Antona Srholca, hokejistu Augustína Bubníka či syna popraveného generála Heliodora Píku.

"Pre mňa sú títo ľudia, ktorí boli v 50. rokoch v komunistických väzeniach, takou generácia stratených elít, hovorí o svojich hrdinoch autorka Soňa Gyarfášová.

Do spoločnosti sa pritom čoraz viac vkráda nostalgia za bývalým režimom ako i relativizovanie jeho hrôz. Navyše, aktuálna vláda tento resentiment výdatne priživuje a oprašuje dokonca i niektoré normalizačné ikony. O čo ide vládnej moci, prečo sa utieka k ikonám socializmu a o čom vypovedá rastúci sentiment za prednovembrovým socializmom? Odpovie ponovembrový predseda KSS a človek, ktorý transformoval túto totalitnú stranu na demokratickú SDĽ Peter Weiss.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pred pár dňami bol v prezidentských voľbách v Spojených štátoch amerických opäť zvolený Donald Trump. Vo svojom prvom prejave hovoril o „zlatej ére Ameriky,“ ale aj o uzatvorení hraníc. Vo videu zverejnenom pred niekoľkými dňami zas ohlásil podporu absolútnej slobody prejavu bez fact-checkingu. Čo nám jeho nové pôsobenie môže priniesť? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová v podcaste so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a vedúcim Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Erikom Lášticom.

Frankovská upozornila, že Trump má v pláne zaviesť veľmi konkrétne opatrenia proti údajnej cenzúre: „Fact-checking v prvom rade nie je cenzúra v zmysle obmedzovania informácií, ktoré môžu alebo nemôžu byť vo verejnom priestore. Ak sa objavia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, považujeme za dôležité ich doplniť a upozorniť, že ide o nepravdivé údaje, a uviesť zdroje, ktoré nás presviedčajú o opaku.“

Frankovská zvýraznila, že Trumpov prejav o slobode prejavu pôsobil, akoby súvisel s jeho dobrým vzťahom s Elonom Muskom. Idey a názory, ktoré budúci americký prezident prezentoval, totiž veľmi rezonovali s Muskovými víziami o tom, ako má jeho sieť X vyzerať. Musk navyše Trumpa významne podporil počas kampane.

Politológ Erik Láštic v druhej časti podcastu upozornil, že jedným zo silných motívov Trumpovho návratu je pomsta: „Časť jeho návrhov a prvých aktivít, ktorým sa chce venovať, súvisí vyslovene so snahou vyrovnať sa s pocitom, že Bidenova administratíva zneužila Ministerstvo spravodlivosti na jeho stíhanie.“

Podľa Láštica spočíva najväčšie riziko Trumpovho pôsobenia v Bielom dome v jeho nepredvídateľnosti: „Ak by išlo o tradičného politika alebo političku, ktorý sa riadi určitými konvenciami a ideológiou, vedeli by sme aspoň približne predvídať jeho kroky, nielen na úrovni komunikácie, ale aj rozhodnutí.“

Láštic uviedol, že jedným z možných vysvetlení Trumpovho víťazstva je jeho schopnosť znížiť mieru polarizácie medzi etnickými skupinami, ktoré ho podporili: „Získal pomerne silnú podporu medzi hispánskymi a afroamerickými voličmi, čo naznačuje, že politika sa láme na iných otázkach než na etnickom princípe.“

Podľa Láštica sa Američania vo voľbách zamerali najmä na ekonomickú situáciu a vysokú infláciu, „čo prehlušovalo všetko ostatné.“ Ak teda existuje jeden veľký problém, ktorý voličov trápi najviac, sú ochotní prehliadnuť iné otázky: „Naratív o tom, že Trump je hrozbou pre demokraciu, drvivú väčšinu Američanov v konečnom dôsledku nezaujímal. Súviselo to aj s jeho slovníkom a spôsobom komunikácie.“

Moderuje Veronika Jursová Prachárová

Mnohí majú nostalgiu za režimom spred roka 1989. Máme na čo spomínať aj v dobrom? Na výročie Nežnej revolúcie prijali pozvanie diskutovať traja predstavitelia odlišných názorových skupín - bývalý reformný komunista Pavol Kanis, disident a revolucionár Ján Budaj a ľavičiar, ktorý nikdy nebol členom KSS, Boris Zala.

V diskusii sa dozviete:

– či má aj disident nostalgiu za časmi pred rokom 1989;

– či aj komunisti videli problémy vo vtedajšej spoločnosti;

– či by bol komunistický režim padol aj bez Nežnej revolúcie;

– ako sú spokojní s vývojom po roku 1989 a čo malo byť inak.

My aj 35 rokov po Novembri 89 stále potrebujeme „strážiť strážcov,“ teda tých, ktorí majú v štáte monopol na násilie. Slovenský národ je ale málo citlivý na svoje práva, nebráni sa a bojí sa. Preto nabádam ľudí aby sa nebáli, veď práva, ktoré sme si v Novembri 89 vyštrngali, sú tu preto, aby nastavili štátu, a jeho moci, hranice, hovorí vo Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Ľudské práva si treba neustále pripomínať a nebrať ich ako samozrejmosť pretože veľmi ľahko o ne môžeme prísť. Tak, ako ťažko sme si slobodu v Novembri 89 vybojovali, veľmi ľahko o ňu možeme i prísť. Treba si stále robiť test: „Dnes som slobodný, voľný, bohatý a zdravý, ale zajtra sa to každému z nás môže zvrtnúť,“ pripomína v Ráno Nahlas slovenský ombudsman Róbert Dobrovodský

Snaha o privatizáciu politiky straníckymi centrálami. Ťaženie vládnej moci voči mimovládnemu sektoru, médiám i aktívnemu a kritickému občanovi. Ostrakizácia ľudí s inou než heterosexuálnou orientáciou, rozklad niektorých princípov právneho štátu a jeho faktická nedostupnosť pre sociálne najslabších, no a napokon i zvyšujúca sa policajná brutalita.

I tak vyzera Slovensko 35 rokov po Novembri 89, ktorý definitívne zmietol režim masívne porušujúci všetky možné občianske i ľudské práva. Medzi požiadavky novembrových námestí preto patrila aj sloboda tlače, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia i ďalšie občianske práva a slobody. Čo z toho sa nám za tie tri desaťročia podarilo reálne naplniť a ideme ešte smerom k uskutočnovaniu záväzkov Novembra a našich ľudských a občianskych práv? Téma pre Verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.

Pozor na trend, ktorý vo svete začína pod názvom „sekuritizácia ľudských práv“ a ktorý je veľmi nebezpečný. Inak povedané, keď pod emóciou atentátov, kríz či pandémií získa vládna moc apetít obmedzovať ľudské práva. Vtedy treba byť naozaj ostražitý, varuje Verejný ochranca práv

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dodajme, že rozhovor sme nahrávali v pondelok. Ku košickému prípadu, v ktorom policajt na smrť dobil muža bez domova nám preto ombudsman zaslal stanovisko, v ktorom vyjadril zhrozenie a vyzval k prijatiu preventívnych opatrení na zabránenie krutému a neľudskému zaobchádzaniu. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok plánuje konečne po rokoch zaviesť telové kamery policajtov. Pomôžu, ak brutálnemu policajnému násiliu nezabránila ani kamera v miestnosti?

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete, čo nové sme dnes zistili o prípade políciou zabitého zlodeja alkoholu z Košíc. Budete počuť ministra vnútra a reportérky Aktualít.

Moderuje Peter Hanák.

Raketa Starship miliardára Elona Muska je spájaná najmä s cestou na Mars či Mesiac. Prinesie však zásadnú zmenu aj v prístupe na obežnú dráhu Zeme. Pokiaľ všetko pôjde podľa plánov, urobí ho výrazne lacnejším, ako tomu bolo doposiaľ.

Vytvorí sa tým priestor na pre komerčné aktivity vo vesmíre, aké doposiaľ neboli rentabilné. O tom, čo všetko lacnejší prístup do vesmíru umožní, sa rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoria o týchto témach:

Viac na -https://www.aktuality.sk/clanok/diS0rkr/expert-na-vesmirne-start-upy-naklady-na-vesmirne-lety-klesaju-a-dalsou-kozmickou-velmocou-bude-cina-rozhovor/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ladislav Szalay sa narodil v Trnave. V roku 1944 po potlačení SNP zachránil židovského spolužiaka pred deportáciou. Po škole pracoval na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Neskôr kvôli výsledkom svojej vedeckej práce musel zo SAV odísť. Ladislav pracoval aj v časopise Roháč do roku 1973. Odmietol podpísať súhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy, a tak mu zať Biľaka znemožnil návrat. Jeho ďalšou prácou bola podradná práca v učtárni redakcie Pravda. V roku 1989 založil Slovenský denník, z ktorého sa stal tlačový orgán KDH, ale bol pre stranu príliš veľký liberál. Jeho príbeh vám premiérovo vyrozpráva Nina Pompošová.

Politikár je satirická diskusná relácia o politike a o tom, čo kvári a prekvapuje spoločnosť. Všetky situácie, osoby, ale aj ľudia v tomto podcaste sú vymyslení a nič sa nezakladá na pravde. Podobnosť so slovenskou realitou je čisto náhodná.

V aktuálnej časti satirickej relácie Politikár diskutovali stand-up komici Silných rečí Marián Psár a Matej Makovický. Ako inkluzívne pristúpiť k dôchodcom na školách? Ako jednotne nazvať zákazky v našej malebnej krajinke pod Tatrami?

V relácii sa dozviete:

„Som rád, že November’89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec

„Slovensko malo štastie na zahranično-politické smerovanie. A aktuálne ho ešte stále má, kým ho niekto nezavlečie ako ďalšiu guberniu na východ“. Obava, ktorú vyjadruje lekárska osobnosť roka 2024 Vladimír Ferianec. Svojho času „revolučne“ organizoval v Bratislave medikov. 

November 2024: 

Gynekológ a pôrodník. Unikátny operáciami detí ešte pred pôrodom v tele matky. S ružinovským tímom robí svetovú vedu bez svetových podmienok, ich vedecké články citujú vo svete. Zástupca stavu, ktorý je aktuálne v revolte voči vládnej moci porušujúcej dohody.

Strih. November 1989: 

Piatak na medicíne, ktorý nestál bokom a rovno animoval adeptov lekárstva k revolte voči komunistickej moci a jej chápadlám, ktoré siahali všade, aj na univerzitnú pôdu. 

Lekár a pedagóg Vladimír Ferianec. 

Aký bol November spred 35ich rokov? Aká bola „revolúcia medikov“, za ktorou stál? A čo hovorí na ten 35-ročný dejinný oblúk, ktorý dnes privádza jeho kolegov až k „revolte“ podávania výpovedí? 

„Som rád, že November’89 bol“, opakuje Vladimír Ferianec. V rozprávaní sa totiž vracia aj k „zásadným formujúcim udalostiam“, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na čas pred Novembrom’89. 

„Skončil som na ústave súdneho lékarstva, kde som robil pitevného zriadenca. To znamená pítevného sanitára. Mal som čersto 18 rokov a vtedy som sa dostal do konfrontácie s ľudským bytím a nebytím.

Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom v Petržalke je pomník istému Hartmutovi, ktorého roztrhali na hranici psi československých pohraničiarov. Vy hovoríte, že ste ho mali na pitevnom stole?

Áno, bohužiaľ, bola to jedna zo zásadných formujúcich skutočností v mojom živote a významný príklad obludnosti komunistického režimu a jeho reprezentantov. Mladý východný Nemec, 19-ročný Hartmut Tauz, sa zo zúfalstva, pretože mu vo východnom Nemecku neumožnili študovať hudbu, pokúsil prekročiť hranice v Petržalke. Tam ho dobehla svorka, respektíve dvojica, tzv. samostatne útočiacich psov (supy). 

Spôsobili mu tak vážne zranenia, že hoci ešte žil, keď ho pohraničiari dotiahli na strážnu stanicu, tam mu neposkytli žiadnu pomoc a ešte sa k nemu správali brutálne. Následkom toho zomrel. Jeho telo sa potom ocitlo na Ústave súdneho lekárstva. Samozrejme, o takýchto veciach sa nehovorilo, tak ako o mnohých iných, s ktorými som bol, ako 18-ročný, konfrontovaný. 

Skonal a bol obeťou svojho sna?

Proste položil život za slobodu. Inak to nemôžeme nazvať. Aj to je obraz doby pred Novembrom bezpochyby. Ale takýchto osudov bolo strašne veľa, len sa o nich nevedelo.

Mali ste ďalšie také prípady na pitevom stole?

Nie. Ale boli to iné situácie zúfalých ľudí, zúfalé situácie, ktoré boli priamo alebo nepriamo aj režimom spôsobené.

(..)

Som rád, že November’89 sa uskutočnil. A nielen v mojom živote, ale vôbec pre všetkých občanov tohto štátu. Aj tých, ktorí ho zatracujú, znevažujú a majú snahu ho dezinterpretovať. Aj pre tých, ktorí si ho nevšimli alebo v tom čase kachličkovali kúpeľne či vykonávali podobné záležitosti. Alebo ako dobrí a oddaní súdruhovia mali vtedy ambície ho zvrátiť. Vďaka nemu vyprofitovali. A vďaka nemu sa v súčasnosti majú tak, ako sa majú.

A napriek tomu hovoríte, že ste rád, že sa udial?

Áno, som rád, že sa udial. Na druhej strane si nemyslím, že ľudia by mali ďalej žiť v bublinách. Vytvárať si svoje mikrosvety, pretože voľby nedopadli tak, ako si predstavovali. Taktiež si nemyslím, že dobrá cesta je, že každý si bude robiť, čo chce. To proste neprichádza do úvahy. Každý musí mať svoje miesto a pre spoločnosť niečím prispieť.

To je to povestné: So slobodou prichádza zodpovednosť.

Hej, len to väčšinou ľudia nechcú. Chcú sa vyslovene nejako zariadiť. Je to fenomén určitej časti mladých ľudí - nejako sa zariadiť. Ani nemajú ambície získavať veľké ekonomické zdroje..., ale v podstate len preplávavajú. 

Ja si nemyslím, že musíme žiť systémom, kde každý jeden musí mať relevantný výsledok, napríklad že ušijem topánky, upečiem chlieb alebo vyliečim pacienta. Ale niečo musím odovzdať aj pre tých ostatných.

Čiže to nastavenie človeka, že som tu pre nejaké poslanie, chcem niečo v tomto svete dokázať?

Hej, ale nemôžem všetko orientovať len na seba, len pre nás a naše deti.

V rozhovore sa dozviete, ako to bolo s revolúciu medikov ale aj pohľad Vladimíra Ferianca na dnešnú „revoltu lekárov“, ktorí výpoveďami upozorňujú na „kolabujúci systém“. Riešenie vidí v kontrolovaní tokov financií v zdravotníctve. 

V podcaste si môžete vypočuť celý otvorený rozhovor. 

Nahrával Jaroslav Barborák. 

„Často sa PS vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.

Mená ako Ivan Korčok, Ľudovít Ódor či Jozef Viskupič naznačujú, že hnutie Progresivne Slovensko chce osloviť aj iných voličov a rozkročiť sa na politickej scéne. Michal Šimečka hovorí, že jeho cieľom je poraziť Roberta Fica - pomôcť mu majú práve nové tváre. Ako sa zmenila taktika najväčšieho opozičného hnutia? Čo na to odborníci a ako sa hnutie snaží presadiť aj v regiónoch?

Téma pre politického redaktora Aktualít Mareka Biróa, ktorý sa bol nedávno pozrieť na výjazd hnutia vo Veľkom Krtíši. „Často sa im vyčíta, že sú mestská strana strana. Dostávajú rôzne nálepky a teraz sa ich snažia zbaviť a rozšíriť spektrum svojich voličov. Netaja sa tým, že chcú osloviť aj sklamaných voličov koalície," hovorí v podcaste novinár.

V podcaste tiež rozoberáme, ako tomu môžu pomôcť tváre ako je Ivan Korčok či Ľudovíť Ódor. „Ivan Korčok je trochu iný politik, ako tradičný stereotyp poslanca Progresívneho Slovenska. On sám sa nazýva ako konzervatívec, stredopravý politik. Je symbolom toho toho, čo chce Michal Šimečka urobiť."

Moderovala Denisa Hopková.

Legendárny slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger (44-10) bol hrdinom sobotňajšieho turnaja Oktagon 63 v Bratislave. V 1. kole inkasoval 2 knockdowny, bol blízko prehry, no v 2. kole otočil zápas a ubil na zemi o 17 rokov mladšiu „Namíbijskú nočnú moru“ Hafeniho Nafuku (10-2).

Po víťazstve položil rukavice do stredu klietky na znak ukončenia kariéry, no ako vzápätí vysvetlil, gestom len vtipne reagoval na vyhlásenia súpera, že ho pošle do dôchodku. Rodák z Gabčíkova chce v 38 rokoch zápasiť ďalej a v podcaste ŠPORT.sk Staredown hovoril o svojich ďalších plánoch.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Inštitúcie treba brániť, a to aj zvnútra. Tí, čo dnes ostávajú vo verejných inštitúciách, nie sú kolaboranti. Kým niekto nemusí robiť niečo proti svojmu presvedčeniu, tak prečo by mal odchádzať a vládnej moci to tak uľahčovať, hovorí bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá. Zoberme si to slovenské národne späť od tých, ktorí sa ho dnes skúšajú sprivatizovať, dodáva.

Od Ladislava Chudíka až po Martinu Šimkovičovú. Takto vyzeral personalizovaný oblúk riadenia slovenskej kultúry za uplynulých 35 rokov od pádu bývalého nedemokratického režimu, ktorého výročie – stelesnené Novembrom 89, si práve v týchto dňoch pripomíname.

Od vízií o slobodnej, otvorenej občianskej spoločnosti a nášho návratu do civilizovanej Európy až po slová aktuálnej ministerky o národne čistej kultúre pretože "kultúra slovenského ľudu má byť predsa slovenská a žiadna iná," upresňuje súčasná šéfka rezortu, ktorý kedysi - v zdanlivo iných časoch, viedli aj takí ľudia ako Ladislav Novomestský, Miroslav Válek - no napríklad i Vasil Biľak.

Orem mrazivých predstáv o akejsi čistej kultúre a radikálnom odmietaní dúhovej komunity – i celého jej umenia, však zatiaľ môžeme v tomto rezorte vidieť iba snahy o výrazné personálne čistky, ako i masívny odpor veľkej časti kultúrnej obce voči aktuálnej vládnej moci. Jedným zo symbolov týchto personálnych rošád – ako i odporu voči nim, je i dnes už bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.

"Zatiaľ sme počuli, čo všetko sa im nepáči a jediné, čo chýbalo, bola vlajka. Čiže jediné, čo by nám chceli priniesť je stožiar s vlajkou. To je aký kultúrny statok? Nemajú čo iné priniesť. Toto sú len neustále výkriky do tmy. Toto je automatické písanie a prúd vedomia. Surrealizmus. Máme to tu."

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Navýšenie náskoku majstra na čele, ďalší obrat Spartaka Trnava, pokračujúca mizéria Dunajskej Stredy a ďalší mongolský zásah. Aj to prinieslo víkendové 14. kolo Niké ligy, o ktorom sme sa porozprávali v ďalšej epizóde podcastu Kam si to kopol?

Slovenská futbalová verejnosť sa už sústredí na národný výber, ktorý čakajú 2 záverečné zápasy v Lige národov a reprezentačnú prestávku určite ocenilo aj niekoľko mužstiev z Niké ligy. Najskôr však museli odohrať kompletné 14. kolo, v ktorom sme až v troch zápasoch videli bezgólovú remízu a navýšenie náskoku úradujúceho majstra pred druhou Žilinou.

Víkendové kolo prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 14. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom Rastislavom Bôžikom, ktorý pôsobil aj v takých destináciách ako Indonézia, Spojené arabské emiráty alebo aj Mongolsko, kde viedol tamojšiu reprezentáciu.

Premiér Fico je majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. Otvorene to už povedal aj prezident Pellegrini, tvrdí politológ Štefančík (podcast)

„Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, iba opakujem, čo naznačil a možno že aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky“. Politológ Radoslav Štefančík reaguje na premiérov zámer úpravy politického systému. 

Slovensko nie je Huliakovo, nech si ho rieši Andrej Danko. Andrej Danko na to nevidí dôvod. A Huliakovci si pýtajú rovno ministerský post. Mimochodom vo vláde, ktorej premiérom je Robert Fico. Ten však vidí svoje priority inde, keďže jeho vláda a koalícia - ako hovorí - v kríze nie je. Po tom, ako sa vrátil z Číny by teraz rád zvyšoval kvórum pre politické strany, aby ich v parlamente bolo menej. Neobsadený post predsedu národnej rady ako prioritu nevidí. Opozícia reaguje, že premiér sa odtrhol od života, keď napríklad v obchodoch všetko dražie. A korekcia prichádza aj z prezidentského paláca – „odporúčal by som premiérovi, aby opäť sústredil svoju pozornosť viac na riešenie reálnych problémov tejto krajiny“. Odkaz Petra Pellegriniho Robertovi Ficovi.

A to všetko len pár dní pred 35-výročím Nežnej revolúcie. 

Svedkami čoho je krajina? Zviera sa tu moc ešte pevnejšie a poslúžia jej aj zástupné témy? Otázky pre politológa Radoslava Štefančíka. 

Aký cieľ sleduje R. Fico? Nemá predsa problémov, ktoré je potrebné riešiť, nad hlavu? 

Áno. Videl by som za tým dva dôvody. Prvý, že skutočne chce „zreformovať“, otvorene povedané devalvovať liberálnu demokraciu na Slovensku, a že to chce ťahať nejakým systémom krajín, ktoré sú mimo EÚ a ktoré nemožno považovať za demokratické. 

Už ste naznačili ten vzor v Moskve napríklad pri tom sedem percentnom kvóre pre strany, aby sa dostali do Dumy.

Ale to sa mi zdá malo pravdepodobné aj vo vzťahu k tomu, čo práve povedal Peter Pellegrini. Ale tá druhá alternatíva, a síce, že skutočne potrebuje zakryť celý rad problémov, ktoré táto krajina momentálne má. Tam by som videl reálnejší dôvod. Namiesto toho, aby sa diskutovalo napríklad o chystanom štrajku učiteľov, tak sa tu budeme baviť práve o zmene politického volebného alebo straníckeho systému. Takže myslím si, že Robert Fico je skutočne majster odkláňania pozornosti od podstatných problémov. A to vlastne nehovorím ja, to iba opakujem to, čo naznačil, alebo možnože aj otvorene povedal Peter Pellegrini ako prezident Slovenskej republiky.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vlado Voštinár je roky známy vďaka hľadaniu nového bývania a najnovšie ako tvár kampane Nehnuteľnosti.sk. V novej epizóde podcastu Autobazar.EU sme sa ho však pýtali na jeho vzťah k autám a šoférovaniu.

V rozhovore sa dozviete aj to, aké mal prvé auto, na čo všetko má vodičský preukaz a či vie v aute zaspať ako spolujazdec. Voštinár ďalej pre Autobazar.EU prezradil aj to, ktoré jeho vozidlo je najobľúbenejšie - prekvapivo to však nie je auto.

Okrem toho vám v podcaste pripomenieme čo všetko by ste mali mať v aute na jeseň a v zime a dozviete sa prečo piloti F1 chcú, aby sa k nim správali ako k dospelým ľuďom. 

Vypočujte si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

„Natáčanie rysa je najmä o čakaní, ukázal sa nám aj po 87 dňoch“, rozpráva Jakub Mrocek, ktorý pripravuje jedinečný dokument o „neviditeľnom strážcovi“ našich lesov, ako hovorí o rysovi. 

„Štyri roky. 570 dní v teréne. Stovky nocí pod holým nebom. A jeden fascinujúci tvor, ktorý nás naučil vidieť svet novými očami.“

Alebo:

„Keď som pred rokmi sníval, že raz zbadám v prírode rysa, ani vo sne mi nenapadlo, že raz o nich budem robiť film.“ 

A do tretice: 

„Predstavujeme vám príbeh o tajomnom strážcovi našich lesov.“

Toľko úryvky zo záznamov, ktoré zachytávajú proces, v ktorom sa sen premieňa na skutočnosť. 

Na Slovensku vznika dokument o divej šelme, na ktorom sa podieľajú aj špičkoví tvorcovia z britskej BBC. 

Dokument, ktorý ale nemá byť len filmom o tejto divej šelme. Ale aj príbehom o objavovaní paralel medzi človekom a prírodou, o prekonávaní vlastných hraníc. A o kráse, ktorú môžeme stratiť, ak ju prestaneme chrániť. 

Aspoň tak o ňom píšu tvorcovia. Čomu sa môžeme naučiť od neviditeľného strážcu našich lesov? Fotograf prírody a duša projektu Jakub Mrocek to formuluje až do vety: Mysli ako rys! Nuž dajme sa poučiť.

Najprv je potrebné ho zachytiť. Na to slúži technika – kamera a fotoaparát v rukách Jabuka Mroceka a Lukáša Holáska, ktorí stoja za rodiacim sa dokumentom. Doteraz sa im podarilo zachytiť približne štyri hodiny filmového záznamu zo stretnutia s rysmi. A hoci sa to zdá málo, výpovedný je fakt, že z hodín a dní čakania sú niekedy len minúty záberov. „Striedame sa v päťdňových intervaloch pri sledovaní a výsledkom je niekedy dvadsaťsekundové stretnutie s rysom. Tragédiou je, keď sa záber nepodarí“, opisuje Jakub Mrocek. 

Cenný zdrojom je sieť 130 fotopascí. „Je to pre nás sieť predĺžených očí a uší v teréne“, hovorí Jakub. 

„Prečo ten názov - Mysli ako rys, pýtam sa. „Keď sa ocitneme na novom mieste, snažíme sa správať ako on. Kam by šiel, čo by robil… Postupne sa mi stal inšpiráciou. Je samotár, no vie byť aj hravým spoločníkom a pomocníkom pri mláďatách“, hovorí Jakub. „Rovnako po celodennej práci, aby prežil, si vie vychutnať okolie alebo sa zastaviť“, pokračuje. „Rovnako je flexibilný a prispôsobuje sa podmienkam, v ktorých žije“.

Natáčanie vo voľnej prírode filmárov vystavuje aj hodinám v tichu a samote, keď striehnu na rysa. A je to čas, keď sú vystavení situáciám, keď je človek len sám so sebou. „Zrazu ten zhon vonkajšieho sveta utíchne, čas sa stane relatívnym a veľké časové plochy sa zrazu zlejú do čohosi jednoliateho. A prvotný pocit poriešiť ešte nedoriešené v práci, či inde zrazu odíde a vy ste vystavení okolitej scenérii, v ktorej by ste chceli zostať…“. 

Jakub Mrocek hovorí, že mu to pomáha aj „efektivite“ v práci. „Mám čas sa tam upokojiť a premyslieť si veci a potom za dva dni urobím toľko, čo predtým za týždeň“. 

A aj jeho vzťahy podľa jeho slov nadobúdajú nový rozmer. „Viac sa na seba tešíme“, vysvetľuje. 

„Odporúčam takúto samotu“, hovorí. „Nemusíte ísť mrznúť niekam do lesa, ale ak sa viete stíšiť hoc len na pár hodín, môžu sa vám objaviť nové perspektívy“, formuluje svoju skúsenosť. 

Do projektu sa im podarilo prizvať aj zvučné mená zo sveta prirodopisných dokumentov. Napríklad britskú scenáristku Seu Western, ktorá má za sebou stovku titulov, medzi nimi Noc na zemi (Night on Earth, Netflix) či Planéta zem (Planet Earth, BBC). 

S premiérou sa počíta na jeseň 2026. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Na Slovensku si ľudia s telesným hendikepom nevyberajú školu podľa

záujmu, ale podľa bezbariérovosti. Napríklad komentátor Aktualít Martin Behúl musel

chodiť na dve vysoké školy iba externe. Na tradičnej slovenskej dedine sa

donedávna ľudia s postihnutím skrývali, iní im často ubližovali a záznamy

hovoria aj o ich zneužívaní. 

Podcast TELO si môžete pustiť po prihlásení do služby predplatného

Aktuality Navyše. 

Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára a

rozhovoru s Martinom Behúlom je Peter Hanák. V podcaste citujeme aj z krátkeho

dokumentárneho filmu o M. Behúlovi, ktorého autorom je Dávid Žák. 

V Českej republike tvoria ženy približne 45 % žurnalistickej profesie. Samotné zastúpenie žien v médiách teda problém nie je. Problém je to, že ženy sa veľmi málo dostávajú na vedúce pozície, kde sa skutočne rozhoduje o mediálnej agende. Napriek tomu, že tvoria v ČR takmer polovicu žurnalistickej profesie, ich podiel medzi šéfredaktormi 28 hlavných českých spravodajských redakcií je len okolo 7 %.

Prečo je diverzita v redakciách médií dôležitá? Ako napomáha zvyšovaniu dôvery verejnosti v médiá či zaisťovaniu vhodného nastoľovania agendy? Kde sa Česká republika nachádza v medzinárodných rebríčkoch s ohľadom na prítomnosť žien v médiách a ich zastúpenie na vedúcich pozíciách?

Aké aktivity vykonáva spolok Ženy v mediích? Prečo sa jeho členky a členovia snažia komunikovať s mladými novinárkami a ako im môže vzájomný kontakt pomôcť? Aké témy iniciatíva rieši a ako sa ich snaží posúvať medzi verejnosť či polikov?

Akú podporu zväčša očakávajú novinári a novinárky od redakcií médií? Aké sú praktické skúsenosti novinárov a novináriek s urážkami a zosmiešňovaním a aké percento z nich sa stretlo s doxxingom či fyzickými útokmi? Ako sa môžu ženy v médiách brániť pred sexizmom či osočovaním?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so sociologičkou médií a spoluzakladateľkou spolku Ženy v mediích Marínou Urbánikovou.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Ak Donald Trump splní svoje predvolebné sľuby a zavedie clá, utrpia tým dve konkrétne slovenské automobilky. Európska centrálna banka varovala pred jeho zvolením, Európu bude Trump stáť 150 miliárd. Budeme musieť viac investovať do obrany, lebo americká ochrana Európy zadarmo sa skončí. Ekonóm z Globsecu Vladimír Vaňo dodáva, že to môže mať aj pozitívny efekt.

V podcaste s Vladimírom Vaňom sa dozviete:

– od 1. minúty – či ekonomika vyhrala Trumpovi voľby;

– po 5:00 – že Joe Biden bol žiaľ prezidentom v čase inflácie;

– od 8:00 – že v supervolebnom roku 2024 neprežila väčšina vlád z čias pandémie a inflácie;

– po 11:00 – že pracujúca trieda volila Trumpa, ktorý v realite favorizuje veľké korporácie a ľudí s vysokým príjmom;

– od 14:00 – ako na Trumpa najviac doplatí práve pracujúca trieda;

– po 16:00 – prečo sa po voľbách posilnil dolár voči euru a čo to bude znamenať;

– od 18:30 – či sa máme obávať obchodnej vojny medzi EÚ a USA;

– po 19:30 – čo je to obchodná vojna;

– od 20:30 – že Slovenska sa to dotkne úplne bytostne;

– po 21:30 – ktorým dvom slovenským automobilkám to najviac uškodí;

– od 23:40 – že spolu s Nemeckom na Trumpa na Slovensku doplatíme úplne najviac;

– po 24:40 – prečo bude Trump stáť európsku ekonomiku 150 miliárd;

– od 26:00 – ako budeme musieť investovať viac do obrany;

– po 27:00 – či to bude mať aj pozitívny efekt;

– po 28:00 – čo je najväčšia populistická hrozba Donalda Trumpa;

– od 33:00 – ako Európska centrálna banka varovala pred zvolením Donalda Turmpa;

– po 35:00 – čo máme čakať na Slovensku v kontexte konsolidácie.

Ten najčiernejší scenár sa naplniť nemusí alebo to môže byť ešte aj horšie. To celé vyjadruje jedno slovo, nepredvídateľnosť. Takto v skratke charakterizuje možnú americkú politiku za vlády Donalda Trumpa politológ Erik Láštic. Bývalý diplomat Peter Weiss zasa volá po väčšej bezpečnostnej suverenite a sebestačnostii Európy.

Donald Trump, muž s kontroverznou minulosťou, radikálnou rétorikou, ale najmä človek plný sľubov, v ktorých avizuje zásadné zmeny v americkej politike - a to ako doma v USA, tak i zmenou zahraničnej politiky, fakticky po celom svete.

Donald Trump dnes nezadržateľne kráča do Bieleho domu a kráča tam ako nový americký prezident. Ako sa to stalo, kto a prečo ho volil a najmä - aké budú Spojené štáty za jeho vlády? Čo od Trumpovej Ameriky môžeme čakať a ako by mala reagovať Európa, ktorá je na Spojených štátoch bezpečnostne prakticky úplne závislá? Akú budúcnosť čaká Ukrajinu čeliacu ruskej agresií a prežije Trumpovu vládu garant našej bezpečnosti, Severoatlantická aliancia? No a napokon, bude Trumpova éra súmrakom samotnej americkej demokracie v podobe, akú ju poznáme už desaťročia, a tým pádom inšpiráciou pre obdobný scenár tu v Európe? 

„Je zrejmé, že jeho víťazstvo potešilo istý typ politikov v Európe, ktorí to vnímajú ako potvrdenie a povzbudenie pretože dostávajú ďalší referenčný bod. To znamená, že akýkoľvek ďalší krok Trumpa, ktorým prípadne bude búrať nejaké bašty liberálnej demokracie, bude v Európe použitý ako príklad: Veď, pozrite sa, akým smerom sa hýbe americká demokracia. Politické riziko je tu preto silné," pripomína politológ Erik Láštic.

Dnešné Aktuality Nahlas o tom, ako bude vyzerať americká politika pod vládou Donalda Trumpa. S bývalým diplomatom Petrom Weissom a šéfom katedry politológie UK v Bratislave Erikom Lášticom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mesiac po historickom turnaji vo Frankfurte bude Oktagon baviť Zimný štadión Ondreja Nepelu v Bratislave. Na 63. číslovanom galavečere česko-slovenskej MMA organizácie sa v sobotu 9. novembra od 18.00 predstavia domáce hviezdy Ivan Buchinger, Róbert Pukač, Karol Ryšavý či František Fodor. Promotér Pavol Neruda v podcaste ŠPORT.sk Staredown hovoril aj o ďalších aktuálnych témach.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Hranice toho, čo sa smie verejne povedať, sa neustále menia, no ako to funguje na Slovensku? Čo politici ešte môžu, a čo naopak už nemôžu, povedať? Čo sú verejní funkcionári povinní strpieť a ako slobodu slova ovplyvnil internet? To i omnoho viac sa dozviete v najnovšom podcaste šéfredaktora Petra Bárdyho a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera.

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Premiér sa tvári, že dôležitejšie sú iné témy.

Ako predstavitelia koalície rečnili o zdravotníctve a čo všetko napokon nespravili, zhrnul Ťažký týždeň.

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.

Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.

Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.

Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.

Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.

Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?

Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík.“ - exminister hospodárstva reaguje na nedávnu cestu premiéra a ministrov do Číny. A to aj na pozadí prezidentských volieb v Spojených štátoch. 

„Znížim dane a dlhy, využijem ropu, uzavriem hranice“. Donald Trump takto len pár minút po tom, ako bolo jasné, že sa opäť vracia do Bieleho domu, v hrubom načrtával pred davom svojich prívržencov svoj program pre Ameriku. A čo nepovedal po zvolení, opakoval ešte pred ním – svojich budem chrániť cez vyššie clá. Aká hospodárska a ekonomická budúcnosť čaká s Trumpom Ameriku, svet, Európu a Slovensko v nej? 

Téma pre Karla Hirmana, svojho času ministra hospodárstva a odborníka na fosílne energetické zdroje. 

„Sľub znižovania daní on už raz dodržal a to znížtenie bolo výrazné“, konštatuje Hirman. Šlo o pokles z 35% na aktuálnych 21%. Teraz hovorí o ďalšom poklese na úroveň 15%. „Dodáva ale, že budú určené len pre firmy, ktoré vyrábajú na území Spojených štátov amerických. Čo je diskutabilné a uvidíme, ako sa mu to podarí. Lebo veľká časť amerických spoločností má pobočky v zahraničí a bude sa to vzťahovať len na produkciu na domácom území“, vysvetľuje Karel Hirman. 

Bude však podľa neho zaujímavé sledovať, ako sa sľub nižších daní dá dohromady so sľubovaným zrážaním dlhu. „Znižovať dane a zároveň dlh sa nedarí. Ide o veľmi zložitú rovnicu, kde si jednotlivé položky vzájomne odporujú“, hovorí Hirman. Pýta sa, čím by sa to vyvažovalo. Nie sú v ohrození napríklad výdavky na zbrojenie? „V čase aktuálnych konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe nie, ale môže to dosiahnuť zmenami vo výdavkoch na sociálno zdravotnú starostlivosť“

Problémom pre EÚ a Slovensko v nej môže byť sľubované zvyšovanie ciel. V kampani Trump hovoril o intervale medzi 10 až 20%. „To bude ohromná výzva pre všetkých exportérov na americký trh. My to pocítimi práve v produkcii automobilového priemyslu“, hovorí. Miera bude závesieť od toho, akú colnú politiku nakoniec Trump presadí. 

Dobrými správami pre nás a Európu sú zámery v oblasti ťažby ropy a skvapalneného plynu na území Spojených štátov. „Budú tlačiť ceny na nižšie úrovne. Ceny energií sú u nás totiž násobe drahšie ako v Spojených štátoch“, hovorí Hirman. 

Karel Hirman sa kriticky vníma cestu vládnej delegácie do Číny. „Nič o nej ako verejnosť nevieme“, hovorí. Mali by sme podľa neho vedieť, čo konkrétne bolo podpísané a aké sú predbežné dohody.

„Je našim záujmom dovážať všetko z Číny a prispieť k zničeniu nášho priemyslu? Čo znamená strategické partnerstvo s Čínou, ktorá je náš hlavný konkurent? Konkurent našich firiem a fabrík“, pýta sa. 

„Nevieme vyčerpať naše eurofondy, no chceme úverové projekty financované Čínou? Pričom vidíme, že v iných krajinách tie projekty pohoreli. Viď Poľsko, Chorvátsko, Čierna Hora. Spolupráca s Čínou je potrebná, ide o veľkú ekonomiku. No musí to byť založené na výhodnosti a transparentnosti, na tom, aký to má zmysel pre našu ekonomiky a občanov“, uzatvára. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Reprezentačný kouč brankárov a jeden z mnohých trénerov gólmanov na Slovensku, ktorí úspešne pomáhajú vychovávať nádejných brankárov. Keď sa s Jánom Lašákom rozprávate, oveľa radšej bude hovoriť o jeho súčasnej práci, ako spomínať na zlato z majstrovstiev sveta z roku 2002. Inak to nebolo, ani keď prišiel do Gólov z bufetu.

S Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom prebrali mnoho tém, no všetky sa točili okolo brankárov. V podcaste sa toho dozviete naozaj mnoho o gólmanoch, ktorých mená dobre poznáte, ale aj o takých, o ktorých ste možno ešte vôbec nepočuli. Ján Lašák hovoril aj o brankároch v našej extralige a komunikácii s klubmi.

„Čo mi osobne prekáža je, že kluby majú argument, že nikoho nemajú. Viem, že nikoho nemajú, ale na to potrebujeme tak 3 roky a poďme na tom robiť už teraz. Sú kluby, ktoré to počúvajú a niektoré nemajú trpezlivosť. Vo veľa veciach však majú kluby pravdu,“ povedal okrem mnohého iného Ján Lašák v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Exprezident vyviazol s podmienkou.

Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková priblížila Jurajovi Kemkovi, prečo odsúdenie bývalého prezidenta Andraja Kisku vysiela dobrý aj zlý signál.

Bol Mikuláš Černák boss bossov? Alebo ide len o legendu a mýtus? V dnešnom vydaní podcastu Mafiánsky štát sa pozrieme na jeho slávnu oslavu narodenín a na blízke vzťahy černákovcov s pápayovcami a sýkorovcami. Mafiánsky štát môžete počúať po prihásení do služby Aktuality Navyše, alebo po zaplatení predplatného cez Apple Podcasty.

Šéfoval Mikuláš Černák aj iným bossom, alebo bol napríklad s Miroslavom Sýkorom partnerom na rovnakej úrovni? Ako vôbec takéto spojenectvá fungovali a čo z toho mali jednotlivé skupiny? Aj dnešným dielom nás prevedú dvaja novinári, ktorí už desiatky rokov sledujú slovenskú mafiu. Ivan Mego a Ján Petrovič.

Moderuje Peter Hanák.

Ďakujeme Televízii Markíza za povolenie použiť ich archívy.

„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.

Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. 

Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.

Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? 

Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. 

„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. 

Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. 

Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. 

„Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. 

„Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. 

Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský. 

„Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí v podcaste odborník.

Svet pozná meno staronového amerického prezidenta. Bude ním republikánsky kandidát Donald Trump, ktorý má už teraz dostatok hlasov v zbore voliteľov. Je jednoznačný výsledok v prospech Trumpa prekvapením? V podcaste odpovedá Rasťo Kužel z Memo 98.

„Klamal by som, kebyže poviem, že som očakával takýto jasný výsledok. Donald Trump naozaj trafil emóciu," hovorí v podcaste.

V rozhovore tiež rozoberáme neúspech Demokratickej strany a ich kandidátky. „V prvom rade ja sa domnievam, že bolo chybou, že sa vlastne rozhodli opätovne nominovať súčasného prezidenta Joea Bidena. Demokrati rozprávali o Američanoch, ale zrejme sa im nedokázali prihovoriť takouto formou, ako to dokázal urobiť Donald Trump," konštatuje.

V rozhovore tiež hovorí o tom, že sa Amerika sa zafarbila načerveno. J.D.Vance bude podľa Kužela pokračovateľom trumpizmu. „Takže keď Trump skončí - dá sa povedať, že toto je jeho posledné obdobie - tak minimálne Vance bude pokračovať.

V rozhovore tiež rozoberáme, či je dôvod na obavy v oblasti bezpečnosti vo svete a na Slovensku. „Vyhral opäť šouman, ktorý je veľmi autentický a dokáže veľmi dobre trafiť nálady. Ale toto vládnutie je veľmi nepredvídateľné - čo v momente, kedy máme dve vojny na Ukrajine alebo v Gaze, nie je úplne dobrým signálom," hovorí.

Okamžité platby umožňujú prevádzať peniaze medzi dvoma rôznymi bankami tak, ako sme na to zvyknutí pri prevodoch v rámci tej istej banky. Prevod vďaka tomu namiesto dňa (či dokonca dní) trvá maximálne niekoľko sekúnd.

Európska únia bankám určila, dokedy najneskôr majú túto funkcionalitu zapracovať. Mnohé tak už urobili a ostatné sa na to chystajú v najbližších mesiacoch. O tom, na ktoré banky sa ešte čaká, dokedy musia túto funkciu zapracovať a čo to môže priniesť pre bezhotovostné platby ako také sa rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoria o týchto témach:

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aký by mal byť kvalitný realitný maklér a prečo ľudia na Slovensku často neveria realitným kanceláriám? V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk sme sa týchto témach rozprávali s konateľom spoločnosti Romdom Reality Romanom Kolovrátkom.

Ako spoznať kvalitného realitného makléra?

Oni si zoberú len veľkú províziu, radšej si kúpim alebo predám nehnuteľnosť sám. S takýmito predsudkami o realitným makléroch sa často stretáva skúsený realitný expert Roman Kolovrátek zo spoločnosti Romdom Reality. Dôvodom môžu byť aj zlé skúseností ľudí s neserióznymi praktikami v realitnom biznise. „Kvalitný realitný maklér z môjho pohľadu musí mať dobré charakterové vlastnosti. To je základ. Musí byť úprimný, čestný a musí mať vôľu pomôcť ľuďom. Dôležité je, vždy hovoriť pravdu. Nemal by to robiť niekto, kto ide len po peniazoch a snaží sa získať hocijakú zákazku za každú cenu. Zároveň by mal dobrý realitný maklér vedieť komunikovať s ľuďmi, vedieť ich počúvať a získať si ich dôveru. Je potrebné zistiť potreby klientov a vedieť ich uspokojiť,” hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Kolovrátek. Pri výbere realitného makléra je preto potrebné pozrieť sa na referencie daného profesionála a všímať si jeho správanie.

Základom pre realitného makléra je zistiť skutočné potreby klienta

Jednou z dôležitých vecí, ktoré treba urobiť ešte pred predajom bytu či domu je zistiť skutočný stav danej nehnuteľnosti. „V prvom rade si preverujeme nehnuteľnosť, o ktorú ide. Väčšinou si informácie zisťujeme ešte pred prvým stretnutím s klientom. Zaujíma nás, či na nehnuteľnosti nie sú nejaké právne vady alebo problémy, aby sme vedeli, že nehnuteľnosť je predajná,“ vysvetľuje v podcaste Kolovrátek. Následne nastupuje hľadanie skutočných potrieb daného klienta. „Snažíme sa zistiť jeho potreby. Čo je vlastne pre neho dôležité alebo akú službu mu vieme ponúknuť. Tie potreby môžu byť rôzne. Niekto má napríklad problém s presťahovaním sa, niekto zase býva v zahraničí a nemôže cestovať a my tieto situácie vieme riešiť. Hovoríme s klientami a zisťujeme, ako im vieme pomôcť. A keď sa dohodneme, tak uzatvárame sprostredkovateľskú zmluvu a dohodneme si podmienky a odmenu za naše služby," hovorí konateľ spoločnosti Romdom Reality.

Čo všetko treba urobiť pre predaj nehnuteľnosti pre klienta?

Po dohode podmienok o spolupráci s klientom sa vstupuje na realitný trh s ponukou nehnuteľnosti. „Pripravujeme profesionálne podklady pre verejnú prezentáciu. Používame najmodernejšie technológie. Robíme virtuálne obhliadky, videoobhliadky, natáčame nehnuteľnosti aj s dronmi. Robíme vizualizácie a 3D pôdorysy, čiže veci, ktoré si klient sám neurobí, pretože sú časovo aj finančne náročné. Samozrejme, zastrešujeme marketing na sociálnych sieťach." Hovorí podrobne o práci realitného makléra Roman Kolovrátek. Ide teda o množstvo investovaných peňazí do celkového procesu predaja nehnuteľnosti za klienta.

Zároveň Kolovrátek upozorňuje na riziko, ktoré za týchto okolností realitní makléri podstupujú, keďže svoju odmenu dostanú až po predaji nehnuteľnosti, teda na konci celého predajného procesu. „Môže sa stať napríklad, že sa klient zasekne na nejakej cene, ktorá nie je trhová, teda nie je reálna. My urobíme celú propagáciu, no nevieme sa s ním dohodnúť, nepočúva naše argumenty, že je to nepredajné za tú cenu, ktorú chce on a nám sa môže stať, že po nejakom čase sme na tom čisto stratoví," upozorňuje Kolovrátek. Celý rozhovor s Romanom Kolovrátkom z Romdom Reality si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.

V podcaste sa dozviete aj:

•    ako sa pohybujú ceny nehnuteľností v Žilinskom kraji

•    o ktoré lokality je v Žiline najväčší záujem

•    čo je najťažšie na práci realitného makléra

•    s koľkými odborníkmi musí realitný maklér spolupracovať

•    aké sú vzťahy developerov s realitnými maklérmi

Politikár je satirická diskusná relácia, kde stand-up komici rozoberajú aktuálne spoločenské dianie. V poslednej časti boli hosťami stand-up komici Matej Adámy a Vlado Mikuláš.

Čo prinesie vláda z Číny a budeme platiť v jüanoch? Čo prezradila koaličná (ne)kríza? Aktuálna epizóda podcastu Politikár bola aj o tom prečo situácia v SNS pripomína telenovelu, aj o tom, že currywurst je lepší ako diaľnica.

Nielen týmto, ale aj mnohým ďalším témam sa venovali stand-up komici Silných rečí Matej Adámy a najčerstvejšie mäso v chotári Vlado Mikuláš.

V podcaste sa dozviete:

Nočné sanitky bez lekárov či urgentní zdravotníci iba so 180 hodinovým kurzom. Naozaj je toto cesta ako zvýšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti? Reforma Záchrannej zdravotnej starostlivosti – teda ľudovo sanitiek, vyvoláva veľké obavy. Jej spoluautori kritiku odmietajú a v exkluzívnom rozhovore pre Aktuality tvrdia, že do systému nepôjde ani o euro menej. Podľa nich sa peniaze i lekári využíjú efektívnejšie.

Reforma záchrannej zdravotnej služby, ktorá vstúpi do platnosti od začiatku nového roka prináša veľa vážnych zmien vo fungovaní tejto doslova život zachraňujúcej časti našej medicíny. zároveň vyvoláva aj veľa rovnako tak vážnych a zásadných otáznikov no i pochybností. Ordinačné hodiny pre sanitky, teda nočné sanitky bez lekárov alebo záchranári, ktorí prešli iba 180 hodinovým certifikovaným kurzom. Je toto naozaj to, čo zdvihne kvalitu i dostupnosť záchrannej zdravotnej služby alebo tomu bude práve naopak? 

„Reforma rozhodne nepovedie k zvýšeniu dostupnosti a ani kvality starostlivosti o pacienta. Kvalita pôjde dole a tvrdíme, že v niektorých prípadoch to pôjde až na úkor ohrozenia zdravia a možno i života pacienta,“ tvrdil v nedávnom rozhovore pre Aktuality priamo prezident Asociácie Asociácie záchrannej zdravotnej služby a dlhoročný záchranár Matej Polák. Spoluautori reformy však tieto pochybnosti ostro odmietajú a za zmenami si i napriek kritike naďalej stoja. Podľa nich je dnes problémom rastúci trend výjazdov, ktoré nie sú pre sanitky určené, zneužívanie Záchrannej služby volajúcimi, ale aj malá efektivita využitia kvalifikovaných lekárov. 

Ako teda budú vyzerať ordinačné hodiny pre tento urgentný, život zachraňujúci typ medicíny a prečo prídeme v noci o lekárov v sanitkách? Naozaj stačí pre záchranára 180 hodinový – čo ako dobre certifikovaný, kurz? Ako bude vyzerať nová sieť pre záchranky a napokon, neskrýva sa za tým všetkým iba obyčajná snaha ušetriť na úkor pacientov či prekryť nedostatok kvalifikovaných lekárov?

Dnešné Ráno Nahlas s Hlavným lekárom Záchrannej zdravotnej služby Jozefom Karašom a projektovým manažérom reformy Gastonom Ivanovom.

Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Na základe toho, čo sme mohli sledovať v kampani, sa ukazuje, že USA sa bude musieť viac sústrediť sama na seba a zároveň si Amerika bude musieť odpovedať i na otázku, akú úlohu chce vo svete vlastne hrať. Európa sa musí pripraviť na to, že budeme mať dočinenia s inou Amerikou než doteraz. Pre Európu je to budíček, aby sme sa viac sústredili na vlastnú bezpečnosť, tvrdí Pavol Demeš.

Bude novým prezidentom USA Donald Trump alebo Kamala Harris? Odpoveď na túto otázku začali práve dnes dávať milióny Američanov. Prognózy výsledkov, pretože okrem prezidenta si američania volia aj nových senátorov a časť kongresmanov, sú však mimoriadne tesné a tak predpovedať meno nového lídra Spojených štátov je zatiaľ ešte prakticky nemožné.

Jedno je však už dnes úplne jasné, tieto voľby budú mať zásadné dopady na aktuálne veľmi nestabilnú geopolitickú situáciu prakticky po celom svete – od Taiwanu, cez izraelsko-iránsky konflikt až po vojnu na Ukrajine, putinove agresívne plány a napokon i bezpečnostný dáždnik nad našou Európou a garancie USA v jadrovom odstrašení našich nepriateľov. 

Navyše, mimoriadne tesné prognózy, ako i dramatický priebeh kampane ukazujú veľmi polarizovanú a hlboko rozdelenú superveľmoc, ktorá stojí i pred možnosťou opakovania scenára spred štyroch rokov, v ktorom neúspešný kandidát Trump spochybnil výsledky volieb čo viedlo až k násilnému útoku na Kapitol.

Téma nášho dnešného podcastu s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov SR a politickým analytikom Pavlom Demešom. Dodajme, že Aktuality sa budú téme volieb v USA intenzívne venovať a samozrejme, nájdete u nás aj online plný čerstvých aktuálnych informácií.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

MŠK Žilina prvýkrát pocítila chuť prehry a Skalicu zachránil žolík z lavičky. Proti Komárnu bola odpískaná ďalšia penalta, už siedma v tejto sezóne. Aj o tom sme hovorili v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž má po 13. kole Niké ligy nového lídra. Na čelo tabuľky sa dostal Slovan Bratislava, ktorý zvíťazil v sobotu v Podbrezovej 3:1. Úradujúci majster využil zaváhanie Žiliny, ktorá o deň neskôr podľahla domácemu Ružomberku 0:1.

„Šošoni“ si pripísali prvú prehru v sezóne a prišli o prvé miesto. Za Slovanom zaostávajú o 1 bod, pričom odohrali o zápas viac. Ružomberok bodoval naplno opäť po piatich stretnutiach, pomohlo mu aj vylúčenie obrancu hostí Adamu Drameho už v 6. minúte. O triumfe domácich rozhodol Matúš Malý v nadstavení prvého polčasu.

„Belasí“ prehrávali v Podbrezovej 0:1, ale gólmi Nina Marcelliho, Gurama Kašiu a Tigrana Barseghjana otočili skóre a po víťazstve 3:1 natiahli svoju bodovú šnúru v lige už na 7 stretnutí.

Tretiu priečku si poistila Trnava, ktorá v treťom zápase za sebou predviedla gólový obrat. S Michalovcami prehrávala od 11. minúty 0:1, ale napokon triumfovala 3:1 aj vďaka dvom presným zásahom Kevina Oforiho. Spartak stráca na druhú Žilinu 6 bodov a má 3-bodový náskok pred štvrtou Dunajskou Stredou.

Tá zvíťazila nad Komárnom 1:0 vďaka gólu Mateja Trusu z pokutového kopu v siedmej minúte nadstaveného času. Nováčik utrpel šiestu prehru v rade a v tabuľke zostal na poslednom mieste.

Odpútala sa od neho Skalica, ktorá zdolala Banskú Bystricu 1:0 a s 12 bodmi sa dotiahla na desiaty Trenčín. Ten remizoval v Košiciach 0:0.

Víkendové 13. kolo kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa moderátor Marián Lontoš porozprával v najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s členom Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu a predsedom Klubu ligových kanonierov Tomášom Medveďom.

Nie je otázka, či použiť cloud, ale aký zvoliť.

Využívanie cloudových služieb je dnes už pre väčšinu spoločností štandardom. Je však viacero modelov a riešení, ako sa ku cloudu postaviť. Ako si z dostupných možností vybrať tú správnu a čo v prípade, že niektoré formy cloudu použiť nemožno?

V novom dieli podcastu SHARE o tom hovorí riaditeľ informačnej bezpečnosti v spoločnosti Aliter Technologies Michal Srnec. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies.

Aliter Technologies pôsobí v kyberbezpečnosti a aj ako konzultačno-poradenská spoločnosť pre mnohé spoločnosti či už v súkromnom, alebo vládnom segmente.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky“. Pohľad na prezidentské voľby v Spojených štátoch optikou bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute.

Exprezident Republikánov, ktorý vyprovokoval až krvavý útok na Kapitol, verzus viceprezidentka, ktorá zachraňuje Demokratov – po tom, ako neodhadli sily Joe-a Bidena. Exprezident, ktorý Putina nazýva priateľom, no rovnako, že by neváhal zaútočiť priamo do srdca Moskvy, ak by tá „šla po Ukrajine“, verzus viceprezidentka s deklarovanou podporou Zelenského. Vyše tristo miliónov Američanov si už v horizonte hodín vyberie svoju budúcnosť personifikovanú v postave nového prezidenta. Na výsledky týchto v poradí už 60tych prezidentských volieb však čaká aj svet – vzhľadom na to, že sú v čase Putinovej vojny na Ukrajine, či Netanjahuovho krvavého tiahnutia voči militantom Hamasu a Hizballáhu s rozkolísanou bezpečnostnou situáciou v širšom regióne. 

Čo čaká svet a s ním aj Slovensko s Donaldom Trumpom a čo s Kamalou Harrisovou? 

Téma pre bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý sa čerstvo vrátil z volebnej Ameriky. 

„Význam Spojených štátov v dnešnom svete je enormný. Ide o superveľmoc, ktorej vplyv, záujmy, spojenectvá, ale aj nepriateľstvá majú globálny rozsah. Spojené štáty sú významným hráčom v každej časti sveta“, hovorí Kandrík. „Preto sú poctivo sledované, študované, analyzované prakticky úplne všade“, dopĺňa. 

Predvolebné prieskumy hovoria, že výsledky budú tesné. A podľa Kandríka tesný výsledok nahráva stratégii ich spochybnenia Donaldom Trumpom. „Vidíme to už teraz, kandidát Trump hovorí, že voľby mu môžu byť ukradnuté. Opakuje tak svoj naratív z posledných volieb, kedy to skončilo tragicky, útokom na Kapitol“, dopĺňa analytik Adapt Institute. 

Ak by vyhral Donald Trump Kandrík predpokladá jeho tlak na ukončenie vojny na Ukrajine, otázkou však stále zostáva ako. V prípade Blízkeho východu zas očakáva podporu tvrdej línie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Nepotešili by sa mu v Teheráne“, tvrdí analytik. 

V prípade víťazstva Kamaly Harris Matej Kandrík hovorí o kontinuite Bidenovej administratívy vo všetkých oblastiach. A teda podporu Ukrajine. „Od Kamaly Harris nemáme žiadne špecifické vyjadrenia a konkrétne predstavy, ako by pomoc Kyjevu mala ďalej vyzerať“. A v prípade Izraela dôraz na vyváženejšiu vojenskú operáciu a zabezpečenie humanitárnej pomoci postihnutým týmto konfliktom.

Matej Kandrík však upozorňuje, že nech vyhrá voľby v USA ktorýkoľvek kandidát, vždy bude korigovaný kongresom. 

„Americký prezident nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu“, hovorí.

Prezidentské voľby v USA však podľa analytika nevyhráva zahraničná politika, ale témy tej domácej. 

xxx

„Nepozerajme sa len na osoby politických lídrov. Videli sme to v USA koniec koncov aj pomerne nedávno, keď sme čakali takmer pol roka na schválenie balíčka pomoci Ukrajine, ktorý vtedy blokoval kongres. 

O zložení kongresu sa bude tiež rozhodovať v týchto voľbách. Zastúpenie republikánov a demokratov v ňom do veľkej miery určí, ako bude tá politika vyzerať. Americký prezident - nech je ním ktokoľvek - nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu. 

Čiže inak povedané, nech je Donald Trump akýkoľvek, nemôže si robiť, čo chce. Je viazaný samotným kongresom.

Presne tak. Uvediem konkrétny príklad. Veľa sa hovorilo a špekuloval o tom, že by Donald Trump mohol nariadiť vystúpenie Spojených štátov z NATO. No nie je to právne možné. Práve kvôli tomu, že rozviazanie medzinárodných zmlúv a konkrétne tá o NATO by bolo podmienené súhlasom kongresu, kde na takýto krok si veľmi ťažko predstaviť politickú podporu. Čiže Donald Trump z pozície právomoci prezidenta nnemôže urobiť takýto konkrétny krok. A samozrejme je súhlasom kongresu podmienený v mnohých ďalších otázkach.

(…)

Ak by otázka znela tak, že kto z adeptov na prezidentský post viac vyhovuje záujmom Slovenskej republiky? Trump alebo Harris, kto by to bol a prečo?

Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky. Vieme, že Donald Trump je v mnohých otázkach pomerne kritický a ochotný vyvíjať tlak na Európsku úniu. Vyhlásil, že on bude ten, čo zabezpečí mier na Ukrajine a vieme, že to je cieľ, ktorý opakovane zdôrazňuje aj naša vláda.

V tom sú v harmónii s premiérom Robertom Ficom.

Presne tak. Tam vidím isté styčné body, ktoré by mohli zafungovať. A asi by tam nebol prítomný nejaký dôraz na kvalitu demokracie, slobodné médiá, otázky ľudských slobôd, aký by sme mohli viac očakávať od demokratickej administratívy.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Advokáti Mariana Kočnera chcú spochybniť kľúčové dôkazy proti nemu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a tiež v kauze zmenky. Chcú na to použiť nový rozsudok Európskeho súdneho dvora. Súd v Luxemburgu totiž v inom prípade rozhodol, že polícia sa nám nemôže len tak pozerať do mobilu. A práve na konverzácách Mariana Kočnera z jeho telefónu stoja dôkazy proti nemu. 

Ak by mali advokáti Mariana Kočnera tentoraz pravdu, bude to znamenať, že bude naše súkromie lepšie chránené napríklad aj pred okom polície? 

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas to vysvetlí Annamária Domeová, reportérka z investigatívneho oddelenia Aktualít. 

Moderuje Peter Hanák.

Najdôležitejšie veci v mojom živote boli tie, ktoré ma najviac boleli a mojim najväčším zápasom bolo, prijať tú bolesť a nazatvárať pred ňou oči. Keď ju do seba integruješ, ona nezmizne, ale stane sa tvojou súčasťou. Pretože je dôležité aby sme boli ochotní do seba integrovať aj pravdu o našej bezmocnosti a krehkosti, hovorí kazateľ Daniel Pastirčák.

Tam kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam nie som ja. To hovorili kedysi dávno už antickí stoici a ako k tomu oveľa neskôr dodáva alžbetínsky básnik John Donne: „Krátké zdriemnutie, k věčnosti vstaneme, smrti nebude – a smrť zahynie."

Napriek týmto ubezpečeniam je však smrť tou najzákladnejšou konštantou našej existencie, vymedzuje všetky naše plány i ambície a vedomím vlastnej smrteľnosti meriame aj všetky naše nádeje i obavy. Neunikne jej nik, no často nás oveľa viac straší – a aj bolí, nie vedomie našej vlastnej smrteľnosti, ale straty, ktoré nám prináša smrť našich blízkych, no nielen blízkych, veď napokon: „Nik nie je ostrovom samým pre seba a smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva. Preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe “

Dnešné Ráno Nahlas bude o smrti a o tom, ako prijať vedomie vlastnej pominuteľnosti, ale bude i o stratách, ktoré nám smrť prináša, ktorými nás samých umenšuje – no paradoxne i posilňuje a napokon, bude aj o smútku, ako prirodzenej súčasti nášho ľudského ja. S kazeteľom Cirkvi bratskej a básnikom Danielom Pastirčákom.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši Braňo Dobšinský.

No a na záver vás ešte pozývame k novému seriálu Aktualít pod názvom: „Tvárou v tvár smútku." Prečítať si v ňom môžete o neľahkých osudoch ľudí, ktorí prišli o svojho blízkeho, ale odborníci vám v ňom poradia, ako sa vyrovnať so stratami. Chýbať nebudú ani reportáže z originálnych cintorínov na Slovensku a inšpiratívne rozhovory s tými, ktorí odprevádzajú ľudí na druhý svet.

Od roku 1941 sa zaúčal v pneuservise v Martine, kde si partizáni nechávali opravovať autá. Už 28. augusta 1944 po vyhlásení všeobecnej mobilizácie sa so všetkými členmi dielne pridal k armáde na stranu SNP. Viackrát bojoval v horách s Nemcami. Dostal sa do zajatia v Nemecku v tábore Altengrabow, Stalag 11 A a vo Weidenbergu.

Uznávaný režisér Peter Bebjak v Mimóze prezradil, či dôveruje fondu na rozvoj umenia, čo si myslí o slovenskej kinematografii alebo či pozerá svoje filmy.

V Mimóze sa (ne)dozviete:

00:20 – či ľuďom tyká;

02:00 – čo momentálne pripravuje;

04:25 – prečo sa nedokážeme presadiť vo svete;

08:00 – ktorý film ho naposledy zaujal;

10:30 – ako si hľadá témy na filmy;

14:00 – či pozerá svoje filmy;

15:00 – či rieši názory divákov;

20:00 – či vlastní domáce zvieratko;

23:10 – prečo sa vyjadruje k spoločenským témam a iné.

Päťkrát vyhral anketu o najlepšieho hokejového rozhodcu na Slovensku, trikrát bol na seniorských majstrovstvách sveta a okrem toho pravidelne píska slovenskú aj českú najvyššiu súťaž. Niekto by si mohol povedať, že rozhodovanie na ľade je pomerne ťažká a dôležitá práca, no Peter Stano robí popritom ešte dôležitejšiu. Pracuje ako operátor v jadrovej elektrárni. Nielen o hokeji sme sa tak s ním rozprávali v najnovšej časti Olympijského videocastu.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa v rozhovore dozviete?

Regulácia AI je bezpochyby potrebná, ale sama o sebe nestačí. Akt o umelej inteligencii z dielne Európskej únie je veľmi vítaný základ, keďže nastavuje pravidlá hry a mantinely. Zároveň sa ale žiadny pokus o obmedzenie negatívnych dôsledkov AI nezaobíde bez spolupráce so súkromnými firmami, ktoré tieto nástroje vyvíjajú.

Do akej miery sú dnes AI nástroje zneužívané na tvorbu falošného obsahu? Prečo majú bežní ľudia z AI nástrojov obavy a do akej miery ich Slováci a Česi používajú? Prečo môže AI pomôcť zlepšiť zameranie a charakter čínskych dezinformačných kampaní v strednej Európe?

Prečo útočia ruskí a čínski škodliví aktéri na členské štáty NATO a ako ich kampane ohrozujú zahraničné misie Aliancie? Na koho cielila ruská dezinformačná kampaň “Dvojník” a prečo využívala falošné webstránky či videá s celebritami? Nakoľko je úspešná čínska dezinformačná kampaň “Spamouflage” a aké taktiky v priebehu času používa?

Ako definuje problém rastúceho používania AI nástrojov nová stratégia NATO voči AI? Ktoré hrozby NATO vníma ako najzásadnejšie? Ako by mohla AI Aliancii pomôcť, napríklad pri odhaľovaní dezinformácií či budovaní systémov včasného varovania? Mohlo by NATO využívať AI avatary, ambasádorov či influencerov?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Nové Zámky začali aktuálny ročník hokejovej Tipos extraligy azda najhoršie, ako sa dalo. Z doterajších 15 zápasov vyhrali iba 3-krát, pričom vo zvyšných dueloch nebodovali. Aj to spôsobilo to, že sa momentálne nachádzajú na poslednej 12. priečke s 3-bodovou stratou na predposledný Trenčín a 6-bodovým mankom na baráž o play-off, aj keď do tejto fázy sezóny je ešte pomerne ďaleko.

Naša hokejová úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak si tak zavolala do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu riaditeľa klubu HC Nové Zámky Imreho Valáška, ktorý okrem iného poodhalil aj zákulisie fungovania klubu, v ktorom musia starostlivo zvažovať každú investíciu, pričom záruku úspechu im negarantuje nikdy nikto.

„Môžete mať nasledovaného hokejistu na videách, obtelefonovaných jeho bývalých trénerov a spoluhráčov, ale on priletí a má o 10 kg viac, pretože posledné tri mesiace sedel doma a jedol iba hamburgery. Každý vám povie, že sa pripravuje a neviem čo, ale...,“ poodhalil Imre Valášek riziko zámorských hráčov v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Príjemné a pohodové prostredie je v rámci práce dôležité, no ako vyplýva z prieskumov, zamestnanci chcú mať flexibilitu aj možnosť home office-u. Ak zamestnávateľ poskytuje benefity, hneď sme o niečo spokojnejší.

Dragana Smolović, riaditeľka Ľudských zdrojov a organizácie vo VÚB banke, nám v podcaste povedala viac o vedení jej oddelenia, o flexibilite, ktorú zamestnancom ponúkajú aj o tom, ako moderná banka „zamestnáva“ umelú inteligenciu.

Ako zlepiť zlepenec vládnej koalície.

V najnovšej časti Ťažkého týždňa bude reč o sexuálnej výchove na školách a nanočasticiach v pive. Tiež sme sa pozreli na vyšetrovanie pandémie.

Po spochybnení vakcín prichádza Peter Kotlár so spochybnením transfúzií. Odborníci sú z jeho tvrdení zhrození. Označiť to za blud je ešte veľmi mierne, tu skôr ide o veľkú a nebezpečnú hlúposť, tvrdí hematológ Martin Mistrík. „Viete, ja keď si kúpim pílku, tak som ortopéd? Myslím si, že pán Kotlár sa vyjadruje ako politik, nie odborník,“ dopĺňa prednostka mikrobiologického ústavu LF UK Adriana Liptáková.

Vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, dostal od vlády funkciu, kúpil si mikroskop a vydal sa na svoju krížovú cestu. Po tom ako spochybnil pôvod Covidu a vláde odporučil zastaviť očkovanie mRNA vakcínami si tentoraz za terč vybral krvné transfuzie. Ortopéd Kotlár sa totiž obáva, že by transfúziami mohlo prichádzať k akémusi skrytému očkovaniu neočkovaných. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie,“ tvrdí splnomocnenec.

Relevantným a rešpektovaným odborníkom však z týchto slov vstávajú vlasy dupkom a považujú ich za ako úplne nekompetentné, tak aj veľmi nebezpečné. „Takéto vyjadrenia považujeme za nezodpovedné a potenciálne ohrozujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ priamo varuje Národná transfúzna služba. Téma nášho dnešného podcastu s hematológom Martinom Mistríkom a hlavnou odborníčkou rezortu zdravotníctva Adrianou Liptákovou.

Je to úplne nezmyselné vyjadrenie pretože človek, ktorý sa dá zaočkovať nejde hneď darovať krv. Tu hovoríme o chemických látkach, ktoré sú súčasťou imunitného systému a ktoré majú určitý polčas rozpadu a ten polčas rozpadu je skutočne krátky takže takéto tvrdenia považujem za veľmi nešťastné, vysvetľuje nezmyselnosť kotlárových špekulácií Adriana Liptáková.

Šarlatánstvo horšie než bludy, takto reaguje na kotlárove tvrdenia skúsený hematológ, docent Martin Mistrík. Podľa neho ide o nebezpečné a hlúpe tvrdenia pretože ohrozujú dôveru medzi pacientom a lekárom a môžu mať negatívne dosahy i na dostatok zásob tak prepotrebnej krvi u nás.

Toto sú veľmi nebezpečné tendencie, ktoré tu v posledných rokoch máme. Púšťajú sa tu neoverené informácie a absolútne zbytočne sa tak strašia ľudia. Je nemysliteľné aby si tu v roku 2024 hovoril ktokoľvek, čokoľvek. Pán Kotlár, sorry, o čo vám ide? pýta sa na záver hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Adriana Liptáková.

Dodajme, že voči vládnemu splmocnencovi sa už vymedzila aj jeho stavovská organizácia. „Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby,“ upozorňuje Slovenská lekárska komora.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Voľby v Moldavsku a Gruzínsku sa považovali aj za signál, či krajiny zostanú na ceste k vstupu do Európskej únie alebo či budú narastať proruské sily. Odborník na postovietsky priestor Ján Cingel v podcaste hovorí, že Rusi využívajú neistotu EÚ v jej rozširovaní.

Európska komisia tento týžden predložila výročnú správu o pokroku v prístupových procesoch kandidátskych krajín. Uviedla, že nebude môcť odporučiť začatie prístupových rokovaní s Gruzínskom, pokiaľ krajina nezmení svoje smerovanie. V krajine počas víkendu prebehli voľby, kde vyhrala strana Gruzínsky sen. Voľby prebehli aj v Moldavsku, súčasťou ktorých bolo referendum o tom, či sa do moldavskej ústavy zakotví zmienka o EÚ -referendum dopadlo mimoriadne tesne. Narastá v kandidátskych krajinách euroskepticizmus a darí sa proruskym silám? V podcaste odpovedajú odborník na postovietsky priestor Ján Cingel, europoslankyňa Ľubica Karvašová (PS) a europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD).

„Keď politika rozširovania EÚ išla do úzadia v týchto regiónoch vzniklo vákuum, ktoré vyplnili iní aktéri - Rusko. A na Balkáne aj Čína a Truecko. Využili vajatavosť a neistotu Únie," hovorí Ján Cingel.

Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk a Európskeho parlamentu.

Moderuje Denisa Hopková.

Vakcíny zachránili milióny životov a pomohli eliminovať choroby, ako sú kiahne a detská obrna. Napriek týmto úspechom však naďalej čelíme konšpiračným teóriám o ich údajných rizikách. Tieto mýty nie sú ničím novým – ich korene siahajú až do 19. storočia, keď sa začali objavovať obavy, že vakcíny môžu obmedzovať osobnú slobodu. Aké hoaxy sa v poslednej dobe šírili a aké sú reálne fakty? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk, Veronikou Frankovskou.

Frankovská vysvetlila, že dezinformácie sa šíria najefektívnejšie, keď dokážu zasiahnuť ľudské emócie, najmä strach. „Jedna z najsilnejších emócií je strach. Je úplne prirodzené, že ľudia sa boja predovšetkým o svoje zdravie,“ uviedla. Dodala tiež, že hoci vakcíny čelili obavám už v počiatkoch svojej existencie, dnes je šírenie dezinformácií podstatne jednoduchšie.

Frankovská ďalej zdôraznila, že počas pandémie COVID-19 sa jasne ukázalo, aké vážne následky môže mať rozhodnutie nezaočkovať sa.

V podcaste sa venovala aj starším nepravdivým tvrdeniam Mariana Kotlebu o údajnom obsahu ťažkých kovov a nanočipov vo vakcínach. Frankovská upozornila, že tieto dezinformácie sa znovu objavujú v aktuálnych hoaxoch, často v upravenej podobe, ktoré ich prezentujú ako „novinky.“

Moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Skupina troch poslancov za Hlas má často odlišné názory od zvyšku koalície a neraz aj inak hlasuje. Kritizovali aj ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú. Pri odvolávaní ju však podržali, lebo s ňou predtým osobitne rokovali o tom, čo sa má v riadení kultúry zmeniť. Požiadali ju napríklad o zmenu riaditeľa Slovenskej národnej galérie. Čo im sľúbila? Poslanec Roman Malatinec hovorí aj o dianí v Hlase - pozícia predsedu parlamentu sa má vyriešiť do konca roka. O Rudolfovi Huliakovi hovorí, že má krivdu.

V podcaste s poslancom Romanom Malatincom sa dozviete:

– od 1. minúty – či ich môžeme označiť za skupinku nespokojných poslancov Hlasu;

– po 3:00 – s čím sú nespokojní a či sú už viacerí ako traja;

– od 5:00 – či sú nespokojní aj s predsedom Matúšom Šutajom-Eštokom;

– po 8:00 – že voličov Hlasu traumatizuje neobsadená funkcia predsedu NRSR a strana má viacero kandidátov;

– od 10:00 – ako Hlas reaguje na útoky zo strany SNS;

– po 13:00 – že Andrej Danko by mal preukázať viac veľkodušnosti;

– od 15:00 – že poslanec Huliak má krivdu z nesplnenia politického cieľa;

– po 18:00 – či si aj on myslí, že za atentát môže opozícia a médiá;

– od 20:00 – prečo podržali ministerku kultúry vo funkcii;

– po 22:00 – že ministerku Šimkovičovú požiadal o výmenu riaditeľa SNG;

– od 25:30 – že Otvorená kultúra má byť pre ministerku partner a nie súper;

– po 28:30 – že za meškajúce projekty na ministerstve kultúry zrejme môže aj vyhadzovanie odborníkov;

– od 30:00 – či vôbec v kultúre sú odborníci, ktorí ideologicky súznejú s Lukášom Machalom;

– okolo 40:00 – či majú byť v STVR politickí nominanti.

„Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality. Synoda je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda.

Ako byť živým spoločenstvom, ktoré dáva chuť spoločnostiam aj v 21. storočí? Ako prinavrátiť dôveru, ktorú strhla pliaga sexuálneho zneužívania rovno kňazmi? Ako premeniť štruktúry, aby stáli nohami pevne na zemi a stali sa prístupné nielen laikom, ale i ženám? Ako zahodiť triumfalizmus a vymeniť ho za službu posledným? Ako byť znamením Neznámeho s veľkým N, ktorý má dať zmysel rovno dejinám? 

Vo Vatikáne sa po troch rokoch skončil Františkov synodálny proces, či inak hľadanie odpovede na otázku: Ako ďalej? 

Po tom, ako sa nad ňou od októbra 2021 zamýšľali jednotlivé spoločenstvá najprv na miestnej, neskôr národnej, potom na kontinentálnej úrovni. Ako neskôr poslali svoje vízie a pripomienky do vatikánskeho ústredia a rozdebatovali ich kardináli a biskupi celého sveta na jeseň 2023. Október 2024 vo Vatikáne bol časopriestorom, aby ich dotiahli do programu, ako na to. A pri tom už boli okrem duchovných aj laici i ženy. Z vôle pápeža Františka. 

Aké úlohy teda stoja pred vyše miliardovým spoločenstvom katolíkov, ktorých je v Európe stále menej? Čo môže priniesť dôraz na väčšiu decentralizáciu? Prečo sa odložila otázka diakonie žien? A čo so sebou nesie Františkovo odporúčanie – „nebojte sa zašpiniť si ruky v službe“?

Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu z portálu Postoj. 

„Synoda o synodalite je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek. Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality“, vysvetľuje Gazda.

Pripomienky zo Slovenska pritom tú odtrhnutosť pomenovali ako „nedostupnosť biskupov“ či ich „jednosmernú komunikáciu“. Nemáme tu podľa nich rovnako dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu; „je tu nechuť počúvať“, „neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku“, nedostatok „kritického myslenia“. Ale i fakt, že slovenskí katolíci nevedia „formulovať svoje túžby“. 

Prekvapivo aj zo slovenského prostredia smerovala do Vatikánu požiadavka, či by službu diakona (čo je prvý stupeň služobného kňazstva) nemali zastávať aj ženy. „Túto tému máme spojenú skôr so západom, ako požiadavku skôr liberálnejších miestnych cirkví vo Francúzsku či Nemecku“, reaguje Gazda, no poukazuje, že je obsahom i pripomienok zo Slovenska. 

Aktuálna synoda nechala tému „diakonátu žien“ bez záveru s odkazom na ďalšie štúdium problému. Záverečný dokument však konštatuje, že „neexistujú dôvody, ktoré by bránili ženám zastávať vedúce úlohy v cirkvi“. Imrich Gazda konštatuje, že „slovenská cirkev ja na ženách závislá“. Sú podľa neho neraz jej motorom. „V prvom rade ženy potrebujú byť v cirkvi docenené“, hovorí. 

Upozorňuje, že v horizonte dvoch až troch dekád môžeme byť aj na Slovensku svedkami toho, že katolíci budú vo farnostiach odkázaní nie na slovenských, či poľských kňazov, ale na duchovných z Afriky či Ázie. Napovedajú to trendy záujmu o kňazskú službu v jednotlivých krajinách i fakt, že Európa podľa štatistík na rozdiel od iných svetadielov „kresťansky“ stagnuje a početne sa zmenšuje. 

Františkovým dedičstvom bude podľa Imricha Gazdu aj ťah na decentralizáciu či deklerikalizáciu. „Klerikalizácia je podľa Františka najväčšia choroba cirkvi. Hovorí dokonca, že je väčším hriechom ako zhýralí renesanční pápeži“. 

Je táto synoda úspechom či nevyužitou šancou? 

„Je dôležité, že sa o problémoch začalo otvorene rozprávať, to vidím ako úspech. Za čiastočný neúspech považujem fakt, že samotný koncept synodality zostáva pre mnohých vzdialený, nezrozumiteľný, neznámy“, hodnotí Imrich Gazda. Dodáva pritom, že neúspechom by bolo, keby závery synody zostali len na papieri. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Odborník na Čínu v rozhovore kritizuje poklonkovanie sa čínskej vláde zo strany premiéra, ktorý hovorí „o režime, ktorý garantuje stabilitu."„Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.

Robert Fico v stredu večer vycestuje na pracovnú návštevu do Číny. Podľa premiéra ide o cestu roku 2024. V agende bude podľa šéfa Smeru nielen veľký rozhovor o možnostiach mierového riešenia konfliktu na Ukrajine, ale aj strategická spolupráca a hľadanie ďalších príležitostí. Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií v podcaste hovorí, že Čína okrem Viktora Orbána získa v Európskej únii nového spojenca - Slovensko.

„Pre Čínu je zaujímavé to, že sme členský štát Európskej únie a členský štát NATO. Toto je pre ňu dôležité, v kontexte toho, že Európska komisia a mnohé členské štáty majú záujem implementovať čoraz kritickejšiu pozíciu voči Číne. Je pre ňu zaujímavé si hľadať iných spojencov v rámci Európskej únie, doteraz mala k dispozícii ako spojku prirozhodovaniach v EÚ Maďarsko, niekedy aj Grécko a ďalšie štáty. Teraz to bude pravdepodobne aj Slovensko," hovorí odborník na Čínu s tým, že sa snaží hľadať práve cesty, ako ovplyvňovať zahraničnú politiku a dostať aspoň niektoré štáty naspäť na svoju stranu.

Premiér tiež nedávno pri téme Číny povedal, je to režim, ktorý garantuje stabilitu. Šimalčík to vníma ako poklonkovanie sa čínskej vláde. Podľa neho je možné ekonomické vzťahy rozvíjať aj bez takýchto servilných poznámok. „Mal by sa skôr prejavovať náš záväzok k ľudským právam vo svete a nie označovanie režimu Komunistickej strany, ktorá v Číne vládnou pomocou veľmi leninistických metód ako niečo, čo je v poriadku," konštatuje v rozhovore.

Moderuje Denisa Hopková.

Politikár je satirická diskusná relácia, kde stand-up komici rozoberajú aktuálne spoločenské dianie. V poslednej časti boli hosťami stand-up komici Matej Makovický a Marián Psár.

Nahliadnete s nami do kuchyne v ktorej sa varila nová štátna hymna? Prečo filharmonické fuj malo byť zborové? Prečo neobstoja argumenty skladateľa a dirigenta Rózsu?

Nielen týmto, ale aj mnohým ďalším témam sa venovali stand-up komici Silných rečí Matej Makovický (Mako) a Marián Psár.

V relácii sa dozviete:

– čo vieme o novej hymne;

– prečo by lepšou hymnou bola minúta ticha;

– čo ukazujú výpovede na ministerstve kultúry;

– prečo budú čoskoro v kluboch razie na maslo a nie drogy;

– o jednom kokonkrétnom splnomocnencovi a jeho alfa šéfovi;

– o páde SNS a Andreja Danka.

Predvianočné obdobie je každoročne časom, kedy sa telekomunikační operátori obzvlášť usilujú zaujať zvýhodnenými paušálmi či rôznymi akciovými ponukami. Ohlasujú ich tradične vopred a v tejto chvíli poznáme už takmer všetky. 

Zhrnuli sme, čo všetko si operátori pripravili tento rok, ako najlepšie sa bude dať ušetriť a či sú tohtoročné akcie lepšie, alebo horšie, ako v predošlých rokoch. O vianočných akciách operátorov sa rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoria o týchto témach:

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Viac ako 2700 lekárov dáva výpoveď. Ak by k januáru odišli, podľa šéfa odborov Petra Visolajského skolabujú nemocnice. Peniaze podľa neho v zdravotníctve sú, ale idú súkromníkom a to aj cez operácie a vyšetrenia, ktoré pacient nepotrebuje – potrebuje ich súkromník, lebo sú ziskové. Za akých podmienok stiahnu výpovede? Peter Kotlár podľa neho reálne nevyšetruje pandémiu a slúži len ako dymová clona na prekrytie skutočných problémov.

V podcaste so šéfom LOZ Petrom Visolajským sa dozviete:

– od 1. minúty – ktorí lekári podávajú výpovede;

– po 3:00 – že sú dohnaní do kúta;

– od 4:00 – či chcú reálne odísť, alebo len vytvárať tlak na vládu;

– po 6:00 – že sestrám sa znižujú dohodnuté mzdy;

– okolo 7:00 – čo presne lekári žiadajú;

– po 8:00 – prečo im ide o to, aby sa nemocnice nemenili na akciové spoločnosti;

– od 9:00 – že premiéra Roberta Fica zachránila štátna nemocnica, nie súkromná;

– po 11:00 – prečo podľa neho nemocnice majú zostať štátne, ak ich štát zjavne nevie manažovať;

– od 12:00 – že nemocnice riadia politickí nominanti;

– po 14:30 – ako nám odtekajú peniaze zo zdravotníctva;

– od 17:00 – že robíme množstvo vyšetrení a aj zákrokov zbytočne;

– po 18:30 – že zdravotníctvo je stroj na peniaze pre vyvolených a neslúži pacientovi;

– od 20:00 – za ktoré zbytočné zákroky alebo výkony poisťovne bežne platia;

– po 25:00 – ako lekárski odborári už nechcú diskutovať, ale potrebujú od ministra konkrétne kroky;

– od 27:00 – že treba najmä poriadok vo financovaní nemocníc;

– od 29:00 – ako je podľa neho zdravotníctvo nekontrolovateľné;

– od 30:00 – čo hovorí na vyšetrovanie pandémie;

– po 31:30 – či je rozdiel v krvi očkovaného a neočkovaného;

– od 32:00 – že to, čo robí Peter Kotlár, nie je vyšetrovanie pandémie;

– od 36:00 – ako nikoho nezaujíma, čo našiel Peter Kotlár pod mikroskopom.

Smrť patrí k životu človeka rovnako ako narodenie, no s definitívnym koncom našej pozemskej púte majú niektorí nielen emocionálny problém. Čoraz viac ľudí sa zamýšľa nad tým, ako môžu po svojej smrti odľahčiť planétu. Jednou z foriem je aj čoraz medializovanejšie ekologické pochovávanie.

Aj táto téma sa stala súčasťou nového seriálu portálu Aktuality.sk s názvom Tvárou v tvár smútku. Od 30. októbra si môžete prečítať a vypočuť o neľahkých osudoch ľudí, ktorí prišli o svojho blízkeho a poradia aj odborníci, napríklad v tom, ako sa vyrovnať so stratou. Nebudú chýbať ani reportáže z originálnych cintorínov na Slovensku a inšpiratívne rozhovory s tými, ktorí odprevádzajú ľudí na druhý svet.

V októbrovom podcaste Ekocaste, ktorý je súčasťou seriálu Tvárou v tvár smútku, si vypočujte rozhovor s Monikou Kossuth zo Živice, ktorá vedie projekt Funebra. Spoločne sme rozoberali tému ekologického pochovávania na Slovensku.

Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?

Mladí zdravotníci odchádzajú zo Slovenska aj preto, že sa u nás z pozície funkcií k zdravotníctvu vyjadrujú ľudia ako Peter Kotlár, hodnotí poslanec za KDH a záchranár František Majerský. Zodpovedá za to premiér, ktorý musí vyhovieť aj Kotlárovi, aby si udržal tesnú väčšinu v parlamente. Opozičný poslanec paradoxne podporuje reformu sanitiek. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas sa sťažuje, že parlament rieši zástupné témy miesto skutočných problémov.

V rozhovore s Františkom Majerským sa dozviete aj to, či podporuje požiadavky lekárskych odborárov a aká vážna je aktuálna kríza slovenského zdravotníctva.

Moderuje Peter Hanák.

Ak bude premiér ignorovať výpovede, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Tiež sa budú predlžovať čakacie doby, hovorí v podcaste odborník na zdravotníctvo.

Lekári z nemocníc po celom Slovensku začali v utorok podávať výpovede. Podľa šéfa lekárskych odborárov Petra Visolajského sa veci v zdravotníctve hýbu, len keď sú na stole výpovede.

Čo výpovede môžu znamenať pre pacientov a zdravotníctvo v podcaste približuje zdravotnícky analytik Dušan Zachar. Premiér by podľa neho výpovede lekárov nemal ignorovať. „Ak to bude ignorovať, vráti sa nám to dvojnásobne. Bude znášať vysoké politické náklady, nespokojnosť ľudí, ktorým sa budú odkladať operácie. Budú sa predlžovať čakacie doby," hovorí v podcaste s tým, že ak sa Robert Fico nezapojí minister zdravotníctva to bude mať ťažšie. Zapojiť by sa podľa neho mal aj minister financií.

Moderuje Denisa Hopková.

Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu 12. kolom, čím sa už dostávame do druhej polovice základnej časti Niké ligy. Veľké veci priniesla sobota aj nedeľa a o všetkom sme sa porozprávali v podcaste Kam si to kopol? s Jánom Muchom.

Koniec dlhotrvajúcej série bez straty bodu pre MŠK Žilina, ďalšie vyhorenie Dunajskej Stredy pod rukami španielskeho trénera Xisca Muñoza, koniec Martina Škrtela v službách DAC už po mesiaci, päť gólov a obrat v zápase AS Trenčín - FC Spartak Trnava či krásne góly v zápase medzi Michalovcami a Skalicou.

Víkendové 12. kolo kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 11. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s niekdajším reprezentačným brankárom a v súčasnosti trénerom brankárov v Slovane Bratislava Jánom Muchom ml.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž má svoju prvú tretinu za sebou a každý jeden zápas nesie svoj vlastný príbeh či momenty, ktoré sa podpíšu pod výsledok samotného stretnutia alebo doznievajú ešte aj niekoľko dní po ňom. Výrazné rezonancie ostali aj po najslávnejšom slovenskom futbalovom derby, o ktorom porozprával v podcaste Striedame! futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka.

Súčasťou redakcie ŠPORT.sk je už od roku 2007 a jeho zameraním je práve futbal, v ktorom sa venuje najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, ako aj dianiu v našej reprezentácii. Ján Jasenka prispieva k slovenskému futbalovému dianiu aj komentármi či názormi a tým posledným vzbudil veľký rozruch. Najmä na fanúšikovskej scéne, keď poukázal na antisemitizmus či rasizmus, ktorý podľa jeho názoru prehliadame či vedome zľahčujeme.

„Veľmi sa mi nepáčilo, že slovo ‚žid‘ bolo používané ako niečo zlé alebo nadávka. Niečo, čo znamená urážku a hanbu. Pobúrilo ma to a možno ešte viac fakt, že ako keby si to nikto nevšímal a bolo to každému úplne jedno. Neviem, v akej dobe to dnes žijeme, keď zlý je ten, ktorý na to poukáže a nie to, že sa to dnes stále deje,“ upozornil Jasenka po derby medzi Spartakom Trnava a ŠK Slovan Bratislava (0:1).

Nielen o tom sa s naším redaktorom porozprávali Muťo a Julo v najnovšej časti podcastu Striedame! na ŠPORT.sk, keďže sme nahliadli aj do práce futbalového novinára na Slovensku, porozprávali sa o jeho skúsenostiach z tohto fachu a dozvedeli sa, že aj futbalový novinár môže fandiť niekomu konkrétnemu.

ChatGPT už vie plynulo rozprávať po slovensky. Čo sa však stane, keď dáme dva rozprávajúce ChatGPT, aby hovorili medzi sebou? Presne to sme vyskúšali a do štúdia Technologického podcastu SHARE sme namiesto podcastérov „posadili“ dva smartfóny s nainštalovaným ChatGPT. 

Redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin im tentoraz iba zadali pokyny, ktoré si môžete vypočuť na konci. Samotný rozhovor urobili dve umelé inteligencie medzi sebou. 

V podcaste hovoria o týchto témach: 

Téme sa venujeme aj tu:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Ak má transakčná daň štátu priniesť 700 miliónov a z toho nejaké tri milióny majú ísť od mimovládneho sektora, príde mi to nedomyslené“, tvrdí Jana Žišková zo Slovenskej katolíckej charity, ktorá chodí na rokovania so štátom aj v zastúpení ďalších mimovládnych organizácií. 

„Budeme na vás myslieť, budeme vás „výnimkovať“ – sľuby a prísľuby, ktoré zostali sľubmi a prísľubmi. Tzv. transakčná daň prešla nielen parlamentom, svojim podpisom ju odobril aj prezident. Napriek tomu, že do ich uší zaznievali obavy mimovládneho sektora.

Jej vyrúbenie sa dotkne najviac zraniteľných: starých ľudí, rodín a detí z podporných zariadení, či hospicov, ako zaznievalo. 

„Prídeme o sumu, ktorý by nám pokryla celodennú stravu pre tridsať chorých bez domova na tri mesiace“ – vypočítalo Depaul Slovensko. A najväčší neverejný poskytovateľ sociálnych služieb – Slovenská katolícka charita hovorí, že na pomoc odkázaným bude mať menej o 135-tisíc a neraz pritom nahrádza úlohu samotného štátu!

Príde na slová prezidenta o novele, ktorá by odstránila „nezamýšľané dôsledky novej dane“? A čo ak nie? Téma pre Janu Žiškovú z Charity, ktorá aj v zastúpení ďalších z mimovládneho sektora rokuje s predstaviteľmi štátu. 

Črtá sa nádej na odstránenie tejto „nespravodlivosti“, ako označujú novú transakčnú daň…?

„Nám sa ukazuje, že dopady konsolidácie budú znášať najzraniteľnejší“, hovorí Žišková. 

Slovenská katolícka charita vypočítala, že ak by to tak nakoniec aj bolo, jej klienti a najmä seniori a znevýhodnení by prišli o vyše 9600 hodín opatrovateľskej služby. Alebo by distribuovali o deväť tisíc menej potravinových balíkov, ktoré smerujú aj k rodinám s deťmi. A tie s viacnásobným zdravotným znevýhodnením by prišli v jej zariadeniach o 1901 dní komplexnej starostlivosti. Charita by rovnako musela odmietnuť podporu pre 13 500 prenocovaní v nocľahárňach. Alebo 3 412 dní starostlivosti o starších ľudí v zariadeniach pre seniorov. 

Na približne sedemstomiliónovom výnose transakčnej dane sa pritom podľa Jany Žiškovej bude mimovládny sektor podieľať maximálne tromi miliónmi. Ide tak o necelé pol percento spomínaných úspor. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spájanie národnostných síl, s ktorým prišiel Andrej Danko sa po roku vlády rozpadá. Situáciu zachraňuje premiér. Rok vlády a jej stabilitu v podcaste rozoberáme s politickými redaktormi Aktualít.

Rudolf Huliak a ďalší dvaja poslanci rozbili Dankovo spájanie síl. Klub SNS nakoniec zachránil premiér Fico, keď poslal šéfovi SNS na „hosťovanie" Dušana Muňka. „Môže to byť spôsob, ako udržať dôstojnosť Andreja Danka, ktorý sa snaží byť predsedom parlametnu. Hrozil mu rozpad poslanenckého klubu. Ak by ho stratil hneval by sa o trochu viac. A keď sa hnevá koaličný partner, znamená to problémy," hovorí v podcaste šéf politického oddelenia Martin Sliz.

Novinár Marek Biró v podcaste približuje, aké ambície majú huliakovci a ako ich odchod ovplyvnil vzťahy v koalícii.

Moderuje Denisa Hopková.

V dnešnom podcaste vám ponúkame rozhovor s porotkyňou show Pečie celé Slovensko Petrou Tóthovou. Ďalej sa dozviete aj to, ktoré značky automobilov sú na Slovensku najpredávanejšie, zaujímavé info z histórie zimných pneumatík a povieme mi si aj, prečo chcú v Česku prísnejšie tresty za priestupok, ktorý za volantom robíme aj u nás.

Vypočujte si novú časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Nielen o jazdenkách vieme všetko.

Jej povolanie by dalo riadne zabrať ľuďom zo šoubiznisu, ktorí v zábavnej televíznej relácii hádajú netradičné profesie hostí. Dagmar Goldmannová je filantropická poradkyňa a aj jej práca je spojená s radosťou. Vypočujte si ďalší diel podcastu Impact Talks, v ktorom sa tentokrát dozviete, akí sú českí filantropi, ako sa dá pomáhať testamentom a čo môže byť zložité na tom, keď chce niekto dobre rozdať peniaze. 

Prvú konzultáciu si Dagmar Goldmannová pamätá úplne presne: staršia pani riešila poslednú vôľu a chcela, aby jej majetok raz zmysluplne pomáhal. „Pomáhali sme jej premyslieť, ktoré organizácie v závete podporiť a ako to dobre nastaviť. Táto veľmi osobná téma nás prepojila a dodnes sa vídavame,“hovorí. Skúsenosti z Veľkej Británii, kde sú dary zo závetov časté, ukazujú, že ľudia s vysporiadanými záležitosťami v testamente zvyčajne žijú dlhšie.

V podcaste sa dozviete: 

Kto je Dagmar Goldmannová? 

Venovala sa HR, spoločenskej zodpovednosti a tiež humanitárnym a rozvojovým projektom v Afrike aj Ázii. Jej srdcovkou bolo dobrovoľníctvo a globálne vzdelávanie. Dnes je riaditeľkou Nadačného fondu Via Clarita. V rámci svojich pracovných skúseností prepája projekty zo sveta medzinárodných spoločností a filantropie. 

Impact Talks 

V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.

Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.

O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.

„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.

Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.

Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?

„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.

Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?

„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. 

„Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. 

Tvár Kamily Moučkovej poznali v 60. rokoch 20. storočia televízni diváci v celom Československu. 21. augusta 1968 ju z televízneho štúdia, kde do poslednej chvíle informovala divákov o tom, čo sa deje v uliciach Prahy po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, vyviedli až sovietski vojaci s namierenými samopalmi. Obľúbenú a rešpektovanú hlásateľku a redaktorku komunistický režim vytlačil z verejného života a kvôli otvorenému kritickému postoju v období normalizácie jej komunisti znemožnili vykonávať akúkoľvek kvalifikovanú prácu.

Večný cynik, nihilista a stand-up komik Matej Adámy v Mimóze prezradil, čo na sebe neznáš, prečo nedokázal rozosmiať 800 divákov alebo kde má jeho humor hranice.

V Mimóze s Matejom Adámym sa (ne)dozviete:

00:30 – prečo je jeden z posledných komikov v Mimóze;

01:30 – prečo sa ho Lenka a Janka boja;

05:40 – prečo sa 800 ľudí v Starej tržnici nesmialo;

09:30 – čo sa za 15 rokov stand-upov zmenilo;

14:00 – ako vyzerá jeho priprava;

16:00 – čo na sebe nemá rád;

19:30 – prečo urazil vyholené dievča;

22:00 – aké myšlienky mu napádajú;

24:20 – či má empatiu;

32:15 – prečo mu pokazilo vystúpenie Dankov semafór a iné.

Zorka Lednárová liezla po horách, veľa športovala, starala sa o dve deti. V dospelosti jej však postupne pohyb obmedzila progresívna svalová dystrofia, ktorá sa u nej rozvinula. Práve dlhodobý šport však túto chorobu spomalil a aj vďaka tomu dnes búra prognózy lekárov. 

Podcast Telo si môžete vypočuť po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Vo veľmi otvorenom rozhovore si vypočujete:

 – ako sa vyrovnať s tým, keď vás zrádza vlastné telo;

 – ako to ovplyvní sexuálny život, keď hlava funguje a túžba zostáva;

 – víria hlavou zdravotne znevýhodnených myšlienky na eutanáziu;

 – prečo je tak málo ľudí s hendikepom vo vedúcic h pozíciách;

 – ako sa pozerajú na instagramovú honbu za krásou, plastické operácie a túžbu po dokonalej fyzickej kráse.

Na Slovensku aj Českej republike sú pomerne zásadné nedostatky v boji proti hybridným hrozbám, a to tak v legislatíve, ako aj na inštitucionálnej úrovni, v oblasti finančných a personálnych kapacít. Hybridné hrozby, dezinformácie a zahraničné pôsobenie dnes nie sú dostatočne reflektované v legislatíve ani v strategických dokumentoch.

Akým prekážkam čelia osoby na dôležitých inštitucionálnych pozíciách v Česku a na Slovensku? Aké sú najzávažnejšie hybridné vplyvy z Ruska a Číny, ktoré dnes ovplyvňujú tieto dva štáty? Aké dôsledky má toto pôsobenie pre kvalitu demokracie a súdržnosť spoločnosti? Ako môžu štáty budovať svoju strategickú komunikáciu a prečo stále panuje nepochopenie ohľadom toho, čo tento termín znamená?

Ako by bolo možné do českého trestného poriadku zahrnúť spoluprácu s cudzou mocnosťou a odovzdávanie citlivých informácií? Prečo je to vlastne potrebné? Čo by bolo vhodné upraviť v českej sankčnej legislatíve? Existujú vhodné opatrenia aj v oblastiach, ktoré sa netýkajú legislatívy, napríklad v spolupráci medzi inštitúciami?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Centra pre informovanú spoločnosť Veronikou Víchovou.

Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Odborník na Kórejský polostrov v rozhovore hovorí, že Rusko a Severná Kórea sú predurčení k tesnejšej spolupráci, pretože oba režimy sú sankcionované a vytesnené zvyškom sveta. „Rusko má všetko, čo Severná Kórea potrebuje. Trpí nedostatkom energetických surovín alebo chronickým nedostatkom potravín. To všetko môže poskytnúť Rusko. No a Rusko sa na Severnú Kóreu obracia ohľadne dodávok munície a v poslednej dobe v dodávke živej bojové sil. Ideo obojstranne výhodnú spolupráciu," hovorí v podcaste koreanista z Ústavu ázijských štúdii Univerzity Karlovej Tomáš Horák.

Severná Kórea plánuje na Ukrajinu vyslať špeciálny druh vojsk. „Jednotky, ktoré boli vyslané do Ruska, by mali patriť k tomu najlepšiemu. V rámci severokórejskej armády ide o špeciálne vydelený druh vojsk, špeciálne sily."

Severná Kórea bude vyrábať hrdinov

Horák tiež vysvetľuje, že obyvateľom Severnej Kórey je odmala vštepované, že záujmy spoločnosti sú nadradené záujmom jednotlivca. Naopak si myslí, že prípadné straty na bojisku by mohli byť využité propagandisticky. „Severná Kórea si bude vyrábať hrdinov. Nemyslím, že prípadné ľudské straty na životoch by vyvolali nespokojnosť Severnej Kórey," hovorí v podcaste. Severokórejská armáda môže isť do vojny s tým, že bojuje proti spoločnému nepriateľovi proti Spojeným štátom.

Témou rozhovoru je aj blízkosť Vladimira Putina a Kim Čong-una a život v KĽDR. Odobrník hovorí, že v Severnej Kórey je miera totality, neslobody, manipulácie a propagandy rádovo vyššia než v Rusku. Pokiaľ nedokážeme pochopiť Rusko, tak prípade Severnej Kórey to bude ešte obtiažnejšie. „Mám veľmi krátku skúsenosť so severokórejským režimom, ale aj ten krátkodobý pocit na človeka veľmi silne zapôsobí. Propaganda naozaj číha na každom kroku. Dokonca aj Severní Kóreici ju majú už tak hlboko v hlave, že majú problémy vyjadrovať myšlienky. Keď sa ich ale opýtate na niečo čo súvisí milovaným vodcom, sú schopní vysypať propagandististické frázy," hovorí tiež v podcaste.

Moderuje Denisa Hopková.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Boli sme diskutovať v podniku KC Dunaj v Bratislave. Hostkou podcastu Bárdy & Káčer bola filmová producentka Wanda Adamík Hrycová, ktorá sa podieľala aj na česko-slovenskom filme VLNY. Česká filmová a televízna akadémia vyslala tento film do boja o Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Diskutovať budeme nielen o filme, ale aj o situácii novinárov na Slovensku.

Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom. Získajte prístup k prémiovému obsahu so službou Aktuality Navyše už od 5,99 €.

Síce veľmi pomaly, ale predsa len badať zmeny aj v prieskumoch verejnej mienky.

Na Slovensku sme nútení zvykať si na kadečo, no keď človek počúva, ako dokážu predstavitelia koalície popierať samých seba, predsa len človeku znovu a znovu „padá sánka“.

Útok poslanca Huliaka na jeho parlamentnú kolegyňu Plavákovú odhalil spor o podobu interrupčnej legislatívy, ale obnažil i neznalosť verejnosti o jej aktuálnom znení. Plod verzus žena – jeho potenciálna matka? Tieto práva sú v spore, žiadne z nich však nie je absolútne a nie je ani nadradené, pripomína právnička Andrea Erdősová.

Bábätko verzus plod. Rozvíjajúci sa život verzus základné ľudské práva ženy na svoje telo, súkromie, ale aj vlastný život i zdravie. Právo plodu verzus právo ženy – jeho matky. No a napokon definícia z našej Ústavy: „Každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ verzus rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom konštatuje: „Podľa ústavy nasciturus nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa článku 15, odseku jeden, prvej vety Ústavy.“

„Jedna z najväčších osobností našej teórie práva profesor Holländer hovorí o dôležitosti rovnosti práv ako akejsi axióme nášho práva. Žiadne právo nie je absolútne a žiadne nie je ani nadradené, to znamená, že na jednej strane máme právo ženy na svoj súkromný život, a na strane druhej máme právo plodu na život, ale nik nehovorí o tom, že to právo na život má byť absolútne nadradené iným právam,“ hovorí právnička Andrea Erdősová.

Vulgárny útok poslanca Rudolfa Huliaka na jeho parlamentnú kolegyňu Luciu Plavákovú, a to práve kvôli citácií rozhodnutia ústavných sudcov v tejto téme, tak obnažil silný hodnotový spor, ktorý v otázke našej interrupčnej legislatívy drieme pod povrchom našej spoločnosti. Ešte vážnejšie však je, že napriek vážnosti tejto témy, povedomie o tom, aký zložitý spor to je a aké práva sú v tomto spore, akoby v spoločnosti čoraz viac absentovalo.

Zvrat v prelomovej americkej kauze Roe vs. Wade po takmer 50. rokoch pritom ukazuje, že táto téma sa môže stať nielen politickou rozbuškou, ale má i potenciál opätovne zvrátiť ženské práva doslova o desiatky rokov späť do minulosti. Téma pre právničku venujúcu sa otázkam zdravotníctva i ženských práv Andreu Erdősovú.

„To, že si spoločnosť formuje názory na vážne hodnotové problémy je v poriadku pretože v demokratickej spoločnosti konzervatívne i liberálne názory majú byť vzájomne rešpektované a musia žiť spolu vedľa seba, ale čo už v poriadku nie je, že sa pre politikov – tým, že je to pre nich tak vďačná téma, hoci to vôbec nie je zásadný problém nášho zdravotníctva ani spoločnosti, sa pritom všetkom úplne stratila zo zreteľa žena a ochrana jej zdravia i jej práv,“ tvrdí Andrea Erdősová.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.