Podcasty Aktuality.sk

In his own words, Kovačič's intention with this statement was to provide just a few facts to understand the behind-the-scenes of the media. "Slovakia is right now experiencing a struggle for the orbanisation of our TV stations, the future of RTVS is being debated in public, but in reality, this struggle is happening everywhere. But it is happening quietly and unnoticed. Although it may not look like it now if we do not stop it, it will have devastating consequences for Slovak democracy," the presenter argued.

In Slovakia, what is not secret must be public. Citizens have the right to free access to information. Simply send an information request with questions and the municipality or other authority is obliged to respond. Free of charge, regardless of the time taken to collect the information.

This status may change. 

Slovakia has recorded two first places on the highest mountain in the world in two weeks. On Sunday, May 12th, Lucia Janičová successfully climbed Mt. Everest, making her the first Slovak woman to ever do it.

On Tuesday, 21 May, Lenka Poláčková also climbed Mount Everest, but without the use of oxygen.

This podcast used a short sample from facebook.com/MichalKovacic

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť, hovorí v podcaste Branislav Ondrášik, ktorý sa špecializuje na americké voľby.

Dvanásťčlenná porota newyorského súdu uznala vo štvrtok amerického exprezidenta a súčasného republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiaceho falšovania obchodných záznamov. Rozsudok nie je právoplatný a Donald Trump avizuje, že sa odvolá.

Exprezident môže napriek verdiktu stále kandidovať. S Branislavom Ondrášikom, ktorý roky sleduje americké voľby, v podcaste preto rozoberamé, ako môže tento prelomový verdikt ovplyvniť blížiace sa americké voľby, ktoré Spojené štáty čakajú 5. novembra.

Ide o prelomový rozsudok, keďže sa tak Trump stal prvým americkým prezidentom ktorý si vypočul verdikt „vinný". „Americký právny systém je nastavený na systéme poroty. Porotu vyberaju obé strany - aj obhajoba, aj obžaloba. Mali by to byť porotcovia, ktorí sú podobní vám a sú schopní rozhodnúť váš prípad. Určite boli medzi nimi aj prívrženci Trumpa," vysvetľuje Ondrášik v podcaste a približuje aj za čo presne je Trump vinný.

Podľa Ondrášika verdikt nie je dobrá správa pre tím Donalda Trumpa. „Sú prieskumy, ktoré hovoria, že nejakých pár percent voličov z tábora Republikánov odmieta Trumpa voliť, ak bude obvinený kriminálnik. A až nejakých 20 percent to bude zvažovať, ako dôležitý argument, prečo ho nevoliť," vysvetľuje v podcaste.

Exprezident bude teraz ešte motivovanejší, aby voľby vyhral. „Vo svete Donalda Trumpa je všetko o Donaldovi Trumpovi. Trump prehral, to je niečo, čo on znáša veľmi ťažko. Keď sa pozrieme na súdne procesy, ktoré boli rozhodnuté, tak tých prehral už pomerne veľa. Prehral pomerne veľa volieb od tých posledných volieb - Republikáni posledné voľby v Kongrese tiež nezaznamenali nejaký veľmi dobrý výsledok. Čiže myslím, že toto vníma niečo ako prehru, veľmi osobne a negatívne," myslí si Ondrášik a dodáva, že Trum vníma, že jeho impérium nie je úplne také veľké a neochvejné.

Podľa odborníka ho to bude určite motivovať, aby voľby vyhral, no dodáva, že o tom rozhodnú americkí voliči. „Asi ho to bude motivovať ešte viac používať rôzne úskoky, lži, klamstvá, vymyslené obvinenia. To asi bude akcelerovať," myslí si Ondrášik.

Moderuje Denisa Hopková.

Brusel nás už zase ide nemilosrdne „zbuzerovať“.

Do europarlamentu si môžeme absolútne slobodne zvoliť aj pološialencov či vypočítavých darmožráčov, no aj tak je v našich končinách populárny mýtus o tom, ako nás Brusel „buzeruje“. Na realitu sa podrobnejšie pozrel Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Líder kandidátky SaS do eurovolieb Richard Sulík tvrdí, že jeho najväčší konkurent v eurovoľbách je PS. Nemecká AfD bola podľa neho ešte pred pár rokmi voliteľná strana, no dnes by s nimi do frakcie už nešiel. Hovorí, že vojnu na Ukrajine môžu rozhodnúť americké voľby, lebo Európa jej podporu sama neutiahne.

V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:

– od 1. minúty – prečo podľa SaS potrebujeme medzinárodnú komisiu na vyšetrovanie atentátu;

– po 2:40 – či chce odísť do europarlamentu aj pre toxickú atmosféru v slovenskej politike;

– od 3:40 – že slovenský parlament utrpel na dôstojnosti pre pár kriklúňov;

– po 4:00 – čo po ňom zostane v slovenskej politike;

– od 5:00 – prečo je pre neho v eurovoľbách konkurentom PS a nie KDH;

– okolo 7:00 – ako sa cíti vo frakcii s konzervatívcami z PiS a s talianskymi populistami G. Meloniovej;

– po 11:00 – že v nemeckej ultrapravicovej AfD boli podľa neho pred pár rokmi velikáni a bola to voliteľná strana;

– od 12:50 – či sa SaS neocitne po voľbách v europarlamente sama mimo frakcií, bez spojencov a vplyvu;

– po 16:00 – že hlasovanie v EÚ funguje dobre a pre Orbána sa nemáme vzdať práva veta;

– od 18:40 – či právo veta nebude brzdiť celú úniu, ak bude mať ešte viac členov;

– po 24:00 – že ukrajinská vojna sa môže rozhodnúť v amerických voľbách;

– od 30:00 – prečo treba zrušiť európske dotácie poľnohospodárom;

– po 31:00 – či by zrušenie agrodotácií nespôsobilo kolaps európskeho poľnohospodárstva;

– od 35:00 – že systém emisných povoleniek by mal platiť aj pre rodinné domy;

– po 39:00 – čo treba zmeniť na Zelenej dohode a či sa máme zmieriť s oteplením planéty;

– po 43:00 – že už nepodporí Ursulu von der Leyenovú za predsedníčku Európskej komisie;

– po 44:00 – či je Robert Fico tým človekom, ktorý najviac spôsobil súčasnú polarizáciu slovenskej spoločnosti;

– do 45:00 – kto nastúpi do europarlamentu za SaS, ak ho niekto prekrúžkuje.

Čo sú reálne témy eurovolieb? Zelená dohoda, pomoc Ukrajine či digitalizácia. Najbližších 5 rokov zrejme do EÚ nevstúpi žiadna iná krajina, hovorí vedúci zastúpenia Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek. Ktorí naši europoslanci sú viditeľní a ktorí naopak nuloví? V EP funguje tzv. proeurópska koalícia a zrejme bude fungovať aj naďalej, aj keď sa očakáva aj nárast krajne pravicových strán. Ich problém však je nejednotnosť, napríklad ani Marine Le Pen nechce spolupracovať s nemeckou AfD.

Hlavnou kandidátkou na šéfku Európskej komisie je aj na ďalšie obdobie Ursula von der Leyen. Ako sa však eurokomisia tvorí? Je možné, že naša vláda bude musieť navrhnúť dvoch kandidátov na eurokomisára a vyberať si bude práve predsedníčka?

Hoci každý europoslanec má plnohodnotný mandát, no kto nemá frakciu, medzi viac ako 700 poslancami nepresadí nič. Vidno to napríklad na Milanovi Uhríkovi ako Miroslavovi Radačovskom. Nezaradená však aktuálne nie je len Republika, ale aj Smer či Hlas. Postavia euroskeptici na čele s Viktorom Orbánom novú veľkú frakciu, alebo budú naďalej fragmentovaní? Mali by sme si tak vyberať europoslancov podľa sily ich frakcií?

Ako si vo voľbách vyberá šéf zastúpenia EP na Slovensku? A ako vlastne prakticky budeme o týždeň voliť?

Moderuje Peter Hanák.

Voľby do európskeho parlamentu budú už o týždeň. V sobotu 8. júna si budeme voliť 15 poslancov, ktorí nás budú zastupovať v európskom parlamente. Čo by mali o kandidátov vedieť občania pred tým, ako pôjdu voliť? Čo naozaj dokážu zo svojej pozície zmeniť? Čo budú témy, o ktorých budú budúci europoslanci rozhodovať? A objavujú sa počas kampane sľuby či tvrdenia, ktoré sa nedajú splniť, pretože sú mimo kompetencií europoslanca? Odpovedajú Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD)

Odpovedá odborník na európske témy Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD).

Radovan Geist hovorí, že téma kampane do eurovolieb sa týka zväčša domácich tém. Vysvetľuje, či sa budú dať praktizovať aj v Bruseli. „Väčšina práce europoslancov v parlamete, napriek tomu, že tam môžu komunikovať domáce politické témy, je zameraná na prijímanie európskej legislatívy," hovorí v podcaste.

Róbert Hajšel, ktorý kandidoval do europarlamentu za Smer, v podcaste približuje, čo potrebuje europoslanec k tomu, aby mohol naplniť sľuby. „Budúcim poslancom bez zázemia v relevantnej frakcii a bez odbornosti sa ťažko podarí presadiť akýkoľvek zo svojich sľubov, ktoré by mohli skvalitniť život občanov."

Vladimír Bilčík, ktorý kandidoval na kandidátke PS-Spolu hovorí, že európsky parlament je aj slovenským. V europarlamente sa rozhodujú o mnohých veciach, ktoré sa týkajú bežného života u nás. „Europoslanec rozhoduje o každom jednom eure, ktoré putuje aj na Slovensko, ale aj všade inde v EÚ. Každý rok schvaľujeme rozpočet," hovorí v podcaste tým, že kľúčovou právomocou europoslanca je schvaľovať rozpočet a kontrolovať využitie týchto peňazí.

Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.

Moderuje Denisa Hopková.

Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.

Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra. 

Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť. 

„Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.

Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989. 

„Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.

Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením? 

Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“. 

Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“. 

Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu. 

„Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel. 

Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?

„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Michal Handzuš je bývalý slovenský hokejový útočník, ktorý hrával na pozícii centra.

V NHL odohral viac než 1 000 zápasov a v roku 2018 svoju kariéru oficiálne ukončil. Ako vidí nielen svet hokeja, ale aj Slovensko a Európu dnes?

Aj o tom sme sa porozprávali v podcaste zo série s názvom Európske Slovensko.

Čo sa ešte dozviete v podcaste Európske Slovensko?

„Ľudí zaujíma iba to, ako to funguje a funguje to iba preto, že si dodatočnými neformálnymi úhradami zabezpečujú službu, ktorú za normálnych okolností majú dostať z verejného zdravotného poistenia. To je to "nepoznáte nejakého doktora? A keď vám ho niekto odporučí, tak čo mu mám dať, aby sa mi vôbec venoval?“ hovorí o stave nášho zdravotníctva exminister Rudolf Zajac.

„Jednou z mantier prečo to celé nefunguje je to, že občan má mať bezplatnú zdravotnú starostlivosť, čo je taká volovina, že keby som na to mal niečo povedať, tak by ste ma museli cenzurovať,“ hovorí exminister zdravotníctva a jedna z kľúčových postáv v tejto oblasti, od ktorého zásadnej reformy zdravotníckeho systému uplynulo presne 20 rokov, Rudolf Zajac.

Príbeh projektu nemocnice na Rázsochách sa píše už celé desiatky rokov, začal ešte za husákovskej Normalizácie no ani dnes v roku 2024, po tejto nemocnici niet v Bratislave ani stopy. Vláda dnes dokonca rozhodla, že na Rázsochách napokon žiadna veľká koncová nemocnica vôbec nebude. Namiesto toho, kabinet odobril výstavbu novej Národnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.

Prečo sa stala výstavba nemocníc pre politikov takým fetišom a skutočne Slovensko potrebuje toľko nemocničných kolosov? Prečo vedenie rezortu tak zanedbáva ambulantný sektor a kam miznú absolventi medicínskych fakúlt? Čo nám ukázala pandémia Covidu a prečo sme sa z nej prakticky vôbec nepoučili? Ako to, že sa Penta stala v zdravotníctve takým strašiakom a kde zlyhal štát pri vyjednávaniach s lekármi o zvyšovaní ich platov no a prečo zas a dookola riešime stámiliónové oddlžovania nemocníc? No a napokon, aká je vlastne úloha zdravotných poisťovní v systéme, v ktorom nemáme zadefinované ani len to, čo je to zákonný nárok poistenca a prečo sa tomu jedna vláda za druhou vyhýba?

Téma dnešného podcastu s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Podľa neho merania efektivity nášho zdravotníctva ukazujú vysokú mieru jeho neefektivity v rámci všetkých krajín EÚ. „Máme málo peňazí a za to málo peňazí, máme aj málo muziky,“ hovorí exminister Zajac. "V roku 2001 som sa preslávil výrokom, že slovenské zdravotníctvo by aj dobre fungovalo, len keby tí pacienti neboli. No a to stále platí, na tejto vete nemusím ani dnes nič odvolať,"

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Teraz sa hľadajú okrem ľudí, ktorí osobne nastavili svoju hruď ako Michal Kovačič a spolok, tak sa hľadajú i ľudia, ktorí si povedia, že je to aj ich problém a chcú skutočné informácie. To najhoršie, čo sa našej žurnalistike môže stať je to, že to ľuďom bude jedno,“ hovorí na margo rušenia politických diskusií bývalý šéf Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle. Bude teda Bombic novým mediálnym mainstreamom?

Éra kritických politických diskusií v slovenských televíziách končí. Po TV JOJ na ne rezignovala už aj najvplyvnejšia televízia u nás a jej koniec sprevádzali i obvinenia z orbanizácie slovenských médií. Quo vadis – teda, kam kráčaš, slovenská mediálna scéna a podarí sa vládnej moci znormalizovať naše médiá? Aké možnosti dnes majú nezávislí a kritickí novinári zoči voči vládnej snahe o ich pacifikáciu? No a prečo by existencia silných, nezávislých a voči moci kritických médií nemala byť ľahostajná ani bežným občanom?

„Len hlúpa vláda potrebuje hlúpych občanov. múdra vláda potrebuje múdrych občanov a múdri občania potrebujú skutočné seriózne informácie, nie bohapustú propagandu a lži,“ tvrdí Ján Füle.

Téma dnešného podcastu s bývalým riaditeľom Centra spravodajstva a publicistiky Televízie Markíza ako i exšéfom spravodajstva STV Tiborom Búzom a s bývalým predsedom Slovenského syndikátu novinárov a dlhoročným skúseným novinárom Jánom Fülem.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Podnikateľ Guillermo Söhnlein chce poslať tisíc ľudí, aby založili kolóniu na Venuši. Verí, že by tam mohli žiť v roku 2050 a už aj založil organizáciu, ktorá má na tom pracovať. O tom, prečo by mohlo byť založenie kolónie na Venuši vlastne celkom dobrý nápad a ako by taká kolónia vyzerala sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

● Prečo je Venuša vhodnejšie miesto na kolóniu, ako Mars.

● Aké problémy sa spájajú s pobytom na Venuši.

● Ako je možné tieto problémy riešiť.

● Ako by prebiehala výstavba lietajúcich stavieb na Venuši.

● Čo by bolo potrebné na to, aby bola taká kolónia sebestačná.

Téme sa venujeme aj v našom článku:https://www.aktuality.sk/clanok/kzyYDHr/mame-kolonizovat-mars-alebo-mesiac-radsej-venusu-odkazuje-zakladatel-humans2venus/

Našou úlohou je umožniť komunikáciu a tým spájať ľudí, tvrdí tlmočník Marek Trávníček. 

Americkí prezidenti, králi, či pápež. Tí všetci už boli v našich zemepisných súradniciach odkázaní na pomoc tlmočníka. Teda – najmä ich domáce publikum. Na presný, pohotový a tematicky poučený preklad, aby sa ich mentálny svet stal na okamih aj našim.

Aké je to prekladať Joe-a Bidena, Donalda Trumpa, či britského monarchu Karola III.? Alebo pápeža Františka?

A je rozdiel predkladať politické príhovory plné floskúl a napríklad posolstvá duchovného lídra? 

Otázky, ktoré mi napadajú pri Marekovi Trávníčkovi – hlas ktorého sa u nás spája s tlmočením už spomenutých lídrov, ale je tiež dôverne známy ušiam poslancov Európskeho parlamentu, ktorým pravidelne sprostredkúva parlamentné rozpravy v Bruseli či Štrasburgu. 

Dnešné RánoNahlas bude o tlmočení a teda o vnášaní poriadku a porozumenia v chaose jazykovej pestrosti dnešných spoločností poznačených globalizáciou. A tiež o nevyhnutnom počúvaní, ako predpoklade porozumenia.

„Aktívne ovládam anglický, nemecký, španielsky a francúzsky jazyk a pasívne aj taliančinu“, vovádza nás do svojho sveta jazykov certifikovaný tlmočník pre inštitúcie Európskej únie Marek Trávníček. 

Za najväčšiu výzvu pri práci v europarlamente označuje „kadenciu“ Španielov. „Keď vidím, že o slovo sa hlási španielsky europoslanec, nezostáva mi už obrazne povedané nič iné, len sa prežehnať. To tempo a nasadenie v ich prejavoch je neskutočné“, ilustruje svoju prácu. 

Je tempo reči spojené aj s rýchlosťou premýšľania, pýtam sa. Predpokladá to „výkonnejší procesor“? A ako sme z tohto pohľadu na tom Slováci?

„Každý jazyk je spojený s kultúrou, kultúra s myslením a s našou osobnosťou. A z tohto pohľadu sa my Slováci vyjadrujeme pomerne zložito a komplikovane. V slovenčine je tá syntax voľnejšia. Napríklad v porovnaní s angličtinou, či nemčinou, kde je striktnejšia“, hovorí Trávníček. 

„Keď napríklad tlmočím slovenského rečníka do angličtiny, musím to zohľadniť. Anglická systax je úplne iná. Vety sú kratšie, jednoduchšie. Tam musím myšlienku pochopiť a Angličanovi ju sprostredkovať jemu zrozumiteľných spôsobom“, vysvetľuje Marek Trávníček. 

Tlmočenie je podľa neho aj výsostne tvorivou činnosťou. „Nie sme len také papagáje. Nie je to len mechanická činnosť. Jazyky sú živé organizmy. Pri tlmočení nestačí vymeniť jedno slovo za druhé, často by z toho vznikol nezmysel. Je to skutočne náročná intelektuálna činnosť. Preto musíme premýšľať, pochopiť myšlienku a potom ju vyjadriť v druhom jazyku zrozumiteľným spôsobom“. 

Ako sa tlmočia osobnosti – Donald Trump, pápež František, kráľ Karol III.? 

„Prezident Trump je neriadená strela, pri Františkovi cítim veľkú zodpovednosť, veď sa hovorí, že keď hovorí pápež, počúva celý svet; a s korunováciou Karola III. sa mi spája extrémna príprava“, spomína Trávníček. 

„Kedže posledná korunovácia bola pred sedemdesiatimi rokmi a v slovenčine som nenašiel žiaden preklad korunovačného rítu, týždeň pred udalosťou vydala anglikánska cirkev zverejnila poriadok liturgie korunovačnej bohoslužby – to tlmočenie si vtedy vyžiadalo dôkladnú prípravu“, rozpráva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Poslanci SNS prichádzaju do Národnej rady s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Strana Andreja Danka navrhuje spoplatnenie poskytovania informácií - presnejšie po novom „by žiadateľ uhrádzal náklady spojené s vyhľadávaním mimoriadne rozsiahlych informácií." Infozákon pri tom často využívaju pri svojej práci novinári, mimovládne organizácie a aj občania.

Podľa investigatívneho novinára Martina Turčeka je väčšina informácii v štáte taká, že verejnosť má na ne právo, ale automaticky sa nezvereňujú. On sám napísal stovky článkov aj vďaka infozákonu. Návrh zákona z dielne SNS je podľa neho nejasne sformulovaný. „Problém je, že nevieme, či si to niektoré ministerstva nevyložia tak, že budú skoro pri každej žiadosti chcieť spoplatnenie," hovorí v podcaste.

Šéfka Nadácie Zastavme korupcie Zuzana Petková upozorňuje, že by sa verejnosť nemusela dozvedať o všetkých kauzách.

„My si myslíme, že to nie je v poriadku, pretože občania už raz svojimi daňami zaplatili aj za činnosť týchto úradov a neviem prečo by mali platiť znova, ak chcú skontrolovať, ako hospodária s peniazmi," približuje v podcaste, čo im prekáža na novele poslancov SNS.

Dodáva, že v zákone nie je jasné, aké poplatky by sa mali platiť.. „Avšak je veľký predpoklad, že by sme si my, organizácie, novinári nemohli dovoliť podávať toľko infožiadostí a získať informácie. Verejnosť by sa nedozvedala o mnohých kauzách," tvrdí Petková.

Poslacni SNS novelu dôvodia aj tým, že sú uradníci „zahlcovaní častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií" a osoby „sú konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje.

Na zaťaženosť úradnikov v mestách sa v podcaste pýtame prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka. Ten nevidí dôvod na to, aby sa zákon menil.

„Problém vidím v kapacitách menších obciach. Tam to problémové môže byť. Štátne úrady, vlýda, veľké mesta, ale aj obce nad 4-tisíc obyvateľov by to mali vedieť zvládnuť. Myslím, že zákon by mal ostať zachovalý," hovorí v podcaste.

No a tému rozoberáme aj s expetom na mediálne právo Tomášom Kamencom. Novela zákona je podľa neho nepodarok. „Návrh ako je teraz koncipovaná skôr otvára priestor pre svojvôlu pri potenciálnej snahe nesprístupniť informácie, približuje advokát.

Moderuje Denisa Hopková.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:

Ja by som poprosila všetkých ľudí, ktorí si myslia, že vedia žiť za vás lepšie ako vy sami, aby to nerobili. Aby dospelý človek, ktorého v živote čaká už iba utrpenie a pomalé bolestivé umieranie pred zrakmi milovaných, aby mohol povedať dosť! A aby dobrovoľný odchod pomocou eutanázie nebol v našej spoločnosti tak démonizovaný, hovorí vdova po manželovi, ktorý trpel Amyotrofickou laterálnou sklerózou Daniela Betková Vidová.

„Mojo...

Raz si mi povedal, že aj keď si nevieme poradiť, stále sa môžeme ľúbiť, veď nám nikto nikdy nesľúbil, že to bude jednoduché. Bola to jedna z chvíľ nášho spoločného života, kedy som definitívne pochopila, akého veľkého človeka som od osudu dostala do daru. Dnes mi spolu s tebou chýba aj to nesmierne ťažké, čím sme žili. Anička bozkáva monitor, keď si pustíme video s tebou. Ešte stále ti dáva pred spaním pápá otočená k už spomínanému kreslu. Ak teda v tom kresle sedávaš aj naďalej a ona ťa svojím čistým srdcom vidí, zrejme som ti teraz, po dlhom čase, sedela na kolenách.

Bolo to s tebou krásne, zlato. Rozsvietil si a naplnil láskou životy všetkých, v mene ktorých ti píšem tento posledný list. Každá rola, ktorú ti osud v živote vytvoril a ponúkol, ti sedela. Syn, manžel, otec, priateľ, kolega. Bol si nenahraditeľný a skvelý naozaj vo všetkom a tak si ťa budeme pamätať aj my – mama Marta, otec Marián, sestra Renka, dcéry Mášenka, Anička, manželka Daniela.“

To je úryvok so statusu hosťa dnešného podcastu Daniely Betkovej Vidovej. Dnešné Ráno Nahlas totiž bude o živote s Amyotrofickou laterálnou sklerózou, bude o umieraní, bude o smrti, bude o Mariánovi Betkovi, ale v konečnom zmysle slova bude najmä o láske - v tomto prípade láske skutočne v tom povestnom dobrom aj zlom.

„NA ALS (Amyotrofická latetálna skleróza) nie je nič dobré. ALS je absolútne koncentrovaná beznádej do troch písmen. Nedá vám to vôbec nič, rozloží to vás, rozloží vašu psychiku, vašu rodinu, rozloží všetko, čoho sa to dotkne. Pachuť prichádzajúcej smrti, v ktorej napokon vidíte vykúpenie - a to nehovorím ako opatrovník, ale to hovorím z pohľadu toho pacienta, tak to vám nedá vôbec nič dobré....

....Ja som zažila smrť v priamom prenose po prvý raz a zistila som, že je to drina. Podľa toho ako je človek spotený a studený, tak to musí byť veľká drina a vôbec nevyzerá ako to ukazujú americké filmy,“ hovorí Daniela Betková Vidová.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vedeniu Markízy sa postavila veľká časť zamestnancov. Pohrozili kolektívnym odporom.

„Potichu a plíživo“. Tak má u nás vyzerať boj o „orbanizáciu“ televízií. V širšom zmysle médií ako celku. Do jeho zákulisia v najsilnejšej zo slovenských televízii – v Markíze - dal nahliadnuť Michal Kovačič. V živom vysielaní na záver nedeľňajšej relácie Na telo tomu „potichu a plíživo“ dal rovno pomenovanie: „Tlak nielen politikov, ale aj vedenia; pokusy o cenzúru, denno-denný tlak aj na televízne noviny“. 

A hoci to vedenie Markízy promptne odmietlo, za Kovačiča sa s odstupom dňa postavila veľká časť televízie. A „za neakceptovateľné“ verejne vo vyhlásení označila, aby „moderátor najúspešnejšej politickej relácie musel okrem tlakov politikov čeliť ešte tlakom vlastného vedenia“. Dali si rovno trojdňové ultimátum – že Na telo bude s Kovačičom pokračovať aj po letnej prestávke. Ak nie, pohrozili „kolektívnym odporom“. 

Čo priviedlo až k tomuto bodu? Pozrieme sa na to s Martinom Halandom, ktorý je bývalý vedúci vydania televíznych novín Markízy. Aktuálne vedenie televízie sa s ním rozlúčilo ešte začiatkom roka. Hovorí o „mikrosúbojoch“, ktoré vyústili až do nedeľného kroku Michala Kovačiča. 

Situáciu tiež rozoberieme s politológom Samuelom Spáčom, so Zuzanou Petkovou z nadácie Zastavme korupciu a tiež s Petrom Bárdym, šéfredaktorom a politickým komentátorom Aktualít. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj tieto informácie sa dozviete z rozhovoru o cestných tuneloch. Dnes si predstavíme aj špeciálny parfém so zvláštnou kombináciou vôní, dáme si zvolávačku kvôli zaujímavej poruche a konečne zvýšime rýchlosť na diaľnici. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Presne pred 20 rokmi sa mladá Prešovčanka prihlásila na prvú SuperStar. Katarína Koščová túto spevácku súťaž vyhrala a dnes sa živí hudbou. Vystupuje aj bez nároku na honorár, no zvažuje, komu pomáha. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.

Katarína Koščová sa ako skautka už v detstve naučila, že pomoc iným je jedna zo základných hodnôt a že silnejší zakaždým pomáha slabšiemu. Vzor videla aj vo svojej mame. Rodičia mali malý obchod, kde niektoré rodiny dostávali „na sekeru“ tašku s potravinami. „Videla som mamu, ako pomáha sociálne slabším rodinám. Povedala, že im treba pomôcť, lebo sa nedá inak. Skrátka, je tu napríklad sám otec s tromi deťmi, žena mu odišla a on sa nevie poriadne zamestnať. Treba mu pomôcť, a tak to budeme robiť,“ hovorí Katarína o výchove z domu.

Dnes sama pomáha hudbou. V Prešove založila tradíciu benefičných koncertov a spieva na ďalších podobných akciách, nedávno napríklad na Orave, kde sa zbierali peniaze na bezpečný dom pre týrané ženy. „To je téma, keď poviem jednoznačne áno, keď nás zavolajú. Máme občianske združenia, ktoré veľmi radi podporujeme, lebo za nimi vidíme prácu a efektivitu. To je pre mňa dosť dôležité,“vysvetľuje Katarína Koščová.

V podcaste sa dozviete:

·      či by spievala radšej na plese alebo na charitatívnom podujatí,

·      akú najlepšiu vec pre seba urobila,

·      pri akej otázke o SuperStar sa jej ježia chlpy,

·      prečo na koncertoch rozpráva aj o aktuálnej situácii v krajine,

·      či pre svoje názory neprichádza o vystúpenia.

Kto je Katarína Koščová

Vyštudovala odbor filozofia a estetika na Prešovskej univerzite. Spievať začala spolu so sestrou Veronikou. V roku 2005 vyhrala súťaž Slovensko hľadá SuperStar, v diváckej ankete Slávik získala cenu Objav roka 2005 aj Cenu mesta Prešov. V súčasnosti vystupuje so svojím hudobným partnerom, klaviristom Danielom Špinerom. Ich najnovší album Krehkosť získal cenu Nahrávka roka v kategórii Folková hudba na Radio Heads Awards 2024. S manželom vychováva dve deti.

Impact Talks

V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.   

Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. 

Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Keď ti sabatikal otvorí cestu k sebe samému. Skúsenosť, ktorou si prešla svojho času začínajúca novinárka, potom úspešná PR špecialistka, ktorá to v jednom momente zabalila a odišla na skusy do sveta. A až kdesi k lapóncom na hranice polárneho kruhu. Po návrate – síce ochudobnená o vitamín D pre dlhú polárnu noc – sformulovala aj nasledujúcu skúsenosť: „keď robíte veci, kde motivácia naozaj vychádza z vašich potrieb, zažívate neskutočné veci“. Aké? Na ne sa pozrieme v dnešnom RánoNahlas. S Nikolou Richterovou. 

„Na počiatku bola úzkosť“, spomína Nikola. A keď hovorí o počiatku, myslí tým začiatok jej reflektovanej ceste k sebe samej. „Predtým som ten pocit vôbec nepoznala a vôbec som nevedela, čo sa vlastne so mnou deje“, vysvetľuje.

Aké to malo prejavy? „Bola som zatvorená doma, bola som nešťastná, cítila som sa smutne. Nahnevaná. No netušila som, čo sa deje a prečo sa tak cítim“, rozpráva. „Cítila som prázdnotu. Nič ma nebavilo, nič mi nedávalo zmysel“. Čo skúsila riešiť „vyjedaním chladničky“. Keď sa to začalo opakovať, Nikola si uvedomila, že to nebude v poriadku, čo sformulovala do konštatovania: „Takto nechcem existovať“. 

Bol to zároveň začiatok riešenia. V jeho úvode bolo rozhodnutie dať si pauzu od práce. „S mojim zamestnávateľom sa sa dohodla na trojmesačnom sabatikale, čo bolo vlastne trojmesačné neplatené voľno“, uvádza. A to Nikola spojila s pobytom vo Fínsku. 

S rozhodnutím pre oddych však prišlo prekvapenie, spomína Nikola. „Tým, že som si dopriala zrazu ten oddych a že som nerobila nič, stala sa mi taká vec, že som mala toľko myšlienok, že som nevedela spávať. Zrazu sa mi začali vynárať veci v minulosti“. 

Aby si urobila v hlave poriadok, začala si písať diár. „Nehovorím, že je to pomoc pre každého, ale mne to pomohlo. Zapisovala som, čo mi bežalo hlavou a s tým prichádzal poriadok a začala som si uvedomovať svoje potreby. Začala som pociťovať, že viac s poznávam samu seba“, spomína. 

A s týmto poznaním prišlo aj rozhodnutie dať váhu sebe, svojim pocitom, svojim želaniam. 

„Vo Fínsku mám nižší plat, ako som bola schopná zarobiť na Slovensku. V živote som sa ale ešte necítila úspešnejšie a sebavedomejšie“– jedno zo „životných“ konštatovaní Nikoly Richterovej. Prácu PR špecialistky načas vymenila za pozície čašníčky či barmanky, osobný zážitok toho, že tým nešla za očakávaniami okolia, ale za očakávaniami seba samej prišla až k tomu, že hovorí, že sama seba „objavila“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Osvety je málo, o to viac by každá z nás mala dbať nielen o svoje zdravie ako také, ale zamerať sa vyslovene na ženské zdravie - jednak to fyzické aj intímne a nemenej dôležité je aj to mentálne. Pretože všetko toto je navzájom prepojené a významne sa ovplyvňuje. Ako a prečo, sme s odborníčkami rozobrali v dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami.

Úloha žien sa za posledné desaťročia veľmi zmenila. Sme aktívne, vieme spojiť úspešnú kariéru s materstvom, multitaskujeme, chceme mať kvalitný sociálny život, cvičiť a pracovať na sebarozvoji. Takýto životný štýl je na jednej strane veľmi bohatý a stimulujúci, ale prináša stres, tlak a s tým spojené zdravotné problémy.

O tom, ako sa o seba správne starať, aby sme mohli napĺňať všetky naše ciele v zdravom a spokojnom tele, sa dnes budeme v našej novej časti relácie Pre mamy s Babsy rozprávať s dvomi mimoriadne inšpiratívnymi ženami – motivátorkou, autorkou úspešných kníh a zakladateľkou digitálnej platformy na cvičenie Supershape.sk Janou Šimkovičovou a gynekologičkou, pôrodníčkou a blogerkou Alexandrou Mamovou.

 V rozhovore sa dozviete:

- akými fázami si žena v živote prechádza a ako to v tom danom oddobí ovplyvňuje jej cyklus

- prečo je dôležité starať sa o svoje telo, ale aj myseľ a myslieť pri tom na to na naše vlastné - ženské potreby

- čo všetko potrebuje naše telo

- čo všetko potrebuje naše mentálne zdravie

- čo spôsobuje vaginálne infekcie, ako ich zvládnuť a ako sa chrániť pred ich vznikom

- a ako sa navzájom ovplyvňujú pozitívne, aj negatívne - to všetko a ešte viac - hlavne viac odborných a overených rád pre zdravie i do života, sa dozviete v dnešnej inšpiratívnej diskusie reláciePre mamy s Babsypočúvajte s nami. 

Život Karola Dubovana je naplnený čistou láskou k Bohu. Tú doňho vložili rodičia a on ju celý svoj život šíril celým svojím bytím, manželstvom, prostredníctvom detí a spoločenstva. Dnes sa nám môže zdať až neuveriteľné, že žiť kresťanstvom a konať dobro v mene pána Boha bolo kedysi zakázané.

Kresťanské hodnoty sa nezhodovali s hodnotami totalitného systému minulého storočia. Spoločenská a politická situácia pokrivili mnoho charakterov a poznačili našu spoločnosť. Prežívanie náboženstva a žiť kresťanský život pod dohľadom štátnej moci bolo veľmi náročné. No našťastie sa našli aj takí, ktorí aj v tej ťažkej dobe dokázali nielen kresťanstvom žiť, ale šíriť ho aj medzi ďalších ľudí.

Dnešný podcast TELO je venovaný aktuálnej téme, ktorou je chudnutie do plaviek. Predstava, že sa na verejnosti máme ukázať len v plavkách, môže byť pre niekoho naozaj priam až desivá, prečo je to tak? Vypočujte si rozhovor s trénerkou Jankou Šimkovič po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.

Ide leto, plánujeme sa kúpať a odhaľovať viac ako po iné ročné obdobia. S tým však pre niektorých ľudí začína aj stres. Čo ak moje telo nie je dostatočne vyšportované, správne vyrysované a moja váha vybočuje z tabuliek? Čím to je, že týmito obavami mnohí z nás tieto dni reálne aj žijú? Spoločenským tlakom? Porovnávaním sa s inými? A hlavne – čo teda s tým? Fungujú rýchle diéty?

O motivácii, ale aj správnom chudnutí sa dnes budeme rozprávať v bonusovej epizóde podcastu Telo, v ktorej sme sa rozprávali s Jankou Šimkovič.

Trénerka a zakladateľka populárneho portálu o cvičení a zdravom životnom štýle Supershape vám v rozhovore prezradí viac o tom, ako si ona sama vyskúšala všetky možné diéty od u nás tak dobre známej kapustovej diéty, cez trend jedného jablka denne, až sa postupne dostaneme aj k tomu, aké trendy, či už trendy krásy alebo aj stravovania, letia dnes a či sú správne. Rozprávať sa s ňou bude Martina Smatanová.

Celá séria TELO je súčasťou služby Aktuality Navyše, a preto tento podcast preto nenájdete v podcastových aplikáciách, ale len na našom webe po zaplatení predplatného a prihlásení sa pod žltým tlačidlom. Vypočuť si novú epizódu spolu so skutočnými príbehmi Slovákov a Sloveniek môžete až po prihlásení do služby Aktuality Navyše. Pridajte sa k nám zakúpením predplatného >>

Podcastovú sériu TELO moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenárov je Peter Hanák.

Volebné kampane boli vždy prešpikované manipuláciami a klamstvami. Politici si spravidla dovolia to, čo im my ako občania a voliči dovolíme. Ak necháme bez povšimnutia najhrubšie lži, zaťahovanie osobného života protikandidáta do kampane, a podobne, ide o niečo, na čo by mali upozorniť médiá. Musíme tiež dávať pozor, aby k nám lži a manipulácie neboli infiltrované zo zahraničia.

Prečo sa voľby do Európskeho parlamentu v česko-slovenskom prostredí často stávajú terčom dezinformácií? Čo umožňuje ľahšie rozširovanie klamstiev počas volebnej kampane do EP? Aké máme informácie o snahe nedemokratických režimov ovplyvňovať politiku v európskych štátoch? Prečo sa antisystémovým a extrémistickým aktérom darí vymedzovanie voči dezinformáciám interpretovať ako cenzúru?

Akú úlohu majú v moderných politických kampaniach sociálne siete? Do akej miery samotné platformy regulujú obsah, ktorý môže do kampaní zasahovať klamstvami a zavádzaním? Ako môžeme posilňovať odolnosť voči AI manipuláciám, ale aj voči klamstvám v textuálnej forme? Prečo je naďalej potrebné budovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť na školách?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a poradcom premiéra Českej republiky Petra Fialu pre informačnú gramotnosť a boj s dezinformáciami Milošom Gregorom.

MS v hokeji 2024 sa pre Slovensko už skončili. Naša púť takmer domácim šampionátom sa skončila vo štvrtok podvečer, keď sme stroskotali na Kanade (6:3). Základný cieľ sme postupom do play-off splnili, žiadnu ďalšiu nadstavbu sme už pridať nedokázali.

Kým pred zápasom naši hráči hovorili o tom, že dôležité bude neinkasovať rýchly prvý gól, tak sme dostali rovno dva. A potom sa to už viezlo... Aj keď sme sa dokázali vrátiť do zápasu, na hráčov Kanady sme boli mäkkí a nechávali sme im dostatok priestoru na to, aby si mohli s nami robiť, čo len chceli.

Kanadu síce nedokážeme pravidelne porážať, ale už neraz sme dokázali, že ju vieme poraziť. Ak chceme uspieť, tak všetko však musí do seba dokonale zapadnúť. Musíme využiť čokoľvek, čo nám ponúknu. Presne to vo štvrtok robili Kanaďania. Aj keď sme nerobili veľké chyby, i tie malé dokázali ihneď potrestať. Ich prečíslenia boli zničujúce.

Juraj Slafkovský síce neodohral taký turnaj, ako v Pekingu na olympiáde, ale stále mal priemer bod na zápas, čo je na 20-ročného chlapca skvelý výkon. Očakávať od neho 8-9-10 gólov bola mylná predstava, ktorú vypustili do sveta krčmoví tréneri.

MS v hokeji 2024 sa pre teda Slovensko skončili a šampionátová úderka expertov ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka si opäť sadla k okrúhlemu stolu, aby zhodnotila a zanalyzovala všetko, čo sa o slovenskom tíme dalo. Výsledkom je veľmi zaujímavá debata o tom, prečo sme na českých majstrovstvách sveta skončili na zaslúženom 7. mieste.

Čo sa dozviete v rozhovore?

On Tuesday, MPs approved the amendment to the Fund for the Promotion of the Arts (FPU) Act as a whole. Changes to the FPU law should have been voted on roughly three weeks ago, but the coalition parties Hlas and SNS could not agree on the final wording of the amendment.

The Slovak national hockey team was knocked out of the 87th World Championship in the quarter-finals. In Thursday's game in Prague, they lost to Canada 3:6.

The Canadians quickly led 2:0 and were also winning 5:1. Peter Cehlárik reduced the deficit in the first period when Brandon Hagel knocked the puck into his own net, but the favorite rebounded to a two-goal difference in the 24th minute and secured the lead in the third period with two goals scored within 20 seconds.

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Okamžite po atentáte sa rozbehla informačná vojna o jeho interpretáciu a zarámcovanie do politických súvislosti. Špekulácie by mohol rozptýliť aj špeciálny parlamentný výbor, ktorý by dohliadal na vyšetrenie atentátu. Navrhuje to exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Pre vzájomnú komunikáciu by to vytváralo oveľa pevnejšiu pôdu pod nohami, tvrdí expertka na komunikáciu Simona Bubánová

Hoci od atentátu uplynulo iba pár dní, slovenská politická prevádzka sa opäť rozbehla na plné obrátky. Podaná ruka tak odchádzajúcej prezidentky, ako i zvoleného prezidenta, bola politickými lídrami odmietnutá no a v parlamente sa strany opäť sporia takmer tak, ako sa sporili i pred atentátom. Namiesto Dankom avizovanej "politickej vojny", nastúpila vojna informačná a v nej prebieha ľúty zápas o širšie zarámcovanie atentátu tak, aby bol čo najlepšie využiteľný v ďalšom politickom zápase.

"Málo počujem návody na riešenia ako čítať situáciu pre ľudí z toho spektra, ktoré na tie námestia chodili. Počujem, čím spoločnosť žije a pokus "zarámcovania" atentátu tu určite je, ale spoločnosť potrebuje počuť silné argumenty, ktoré hovoria o tom, ako to má vnímať celá tá masa ľudí, ktoré na tie námestia chodili. Pretože oni nie sú vinní, ale potrebujú počuť, čo sú tie argumenty, prečo nemajú mať zlé svedomie," upozorňuje Simona Bubánová.

Aké interpretačné hry sa tu teda - v pozadí bezprecedentného útoku na premiéra, hrajú a ako poskytnúť občanom dostatok nielen kvalitných, ale i dôveryhodných informácií vo vojne s dezinfoscénou a prívalom špekulácií i konšpirácií? Pomohol by Osobitný parlamentný výbor, ktorý by nadstranícky dohliadal na vyšetrovanie atentátu?

"Dnes vidím asi jedinú vec, ktorá by mohla ako-tak zabrániť šíreniu ďalšej nenávisti, podozrievania a dezinformácií. Transparentné vyšetrovanie, na ktoré nebudú dohliadať len politici, ktorí osobne nesú zodpovednosť na nezvládnutie bezpečnosti ústavného činiteľa," tvrdí exminister zahraničia Rastislav Káčer.

Počúvate Aktuality Nahlas, v dnešnom podcaste sa pozrieme na stav, v akom sa nachádza naša verejná debata krátko po bezprecedentnom atentáte na premiéra, ako i na možnosti, ako ju upokojiť. So Simonou Bubánovou a Rastislavom Káčerom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kto naozaj šíril nenávisť.

Všetci súdni ľudia odsudzujú násilie. Najnovší Ťažký týždeň zmapoval, kto šíril nenávisť.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Už keď vypustíte džina hnevu z fľaše, už ho nevrátite späť. Máte jedinú možnosť, aby ho dobro obkolesilo aby neprenikal ďalej. No a ten duch zloby je v našej spoločnosti naozaj vypustený. Obávam sa preto, že nastupuje obdobie, ktoré nie je obdobím zvolávania protestov – ani podporných a ani opozičných. Dnes by nemala žiadna politická strana uvažovať nad protestami v uliciach, naozaj nie, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová.

Atentát na premiéra, atentát, ktorý bol podľa dostupných informácií zjavne spáchaný z dôvodu politickej, nie osobnej nenávisti, tak tento akt násilia zásadne otriasol nielen našou politickou scénou, ale vyryl hlbokú jazvu i do tela celej našej krajiny. Už aj tak hlboko frustrovaná a silne polarizovaná spoločnosť tak dnes hľadá nielen cestu zmieru a upokojenia, ale obhliada si aj chodníčky odplaty a revanšu.

„Politika nemá ponúkať to, čo máme nenávidieť, politika má povinnosť nám ponúkať to, čo by sme mohli mať radi, čo nás posunie a čo nám náš urobí prívetivejší a znesiteľnejší. Pokiaľ toto politika nedokáže, tak zlyháva. to je zlyhanie politiky na celej čiare.“

„Radi dávame čo najďalej od seba spoluzodpovednosť a vinu a pokiaľ sa nám ponúkne nejaký iný vinník – ako Soroš, americká ambasáda, zahraniční agenti a tak podobne, tak prijímame túto interpretáciu lebo nás to zbavuje vlastného pocitu viny a zlyhania. Na tomto je to založené, ponúknem ti na koho môžeš ukázať prstom a teba to seba očistí,“ vysvetľuje v Ráno Nahlas expremiérka.

Ako ďalej Slovensko? Ako ďalej krajina zranená guľkami atentátnika? Ktorou cestou sa vyberieme a dokážeme ako spoločnosť ešte zaceliť všetky tie hlboké rany, ktoré nás čoraz viac a viac rozdeľujú a ako ukázali udalosti ostatných dní, aj radikalizujú. Kto, kde a ako dnes môže a najmä má preťať tú bludnú špirálu nenávisti a násilia? Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú.

„Hrôzostrašný atentát na premiéra je takým vážnym mementom, že pokiaľ niektorí politici, ktorí naďalej rozosievajú nenávisť a ktorí sa domáhajú toho, že opozícia sa má teraz predkloniť, mlčať a tolerovať všetko, čo sa bude diať, tak takýto prístup nemá dobrú koncovku,“ hovorí expremiérka a sociologička Iveta Radičová. podľa nej máme pred sebou iba dve možné cesty - cestu násilia a cestu ďalšej eskalácie.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále. 

A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.

Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského. 

Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. 

A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Novinár Peter Bárdy, dlhoročný diplomat Rastislav Káčer a riaditeľ nadácie Otvorenej Spoločnosti Fedor Blaščák sa v najnovšej časti podcastu Bárdy&Káčer rozprávajú o atentáte na premiera Roberta Fica.

Po atentáte na premiéra by mali aj novinári reflektovať na to akým spôsobom robiť svoju prácu inak. Ako komunikovať kritiku politikov, ako strážiť diskusiu vo verejnom priestore alebo ako bojovať s neutíchajúcou nenávisťou.

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Najprv sa síce všetci usadili v Ostrave, ale v tejto chvíli už sú v Prahe, kde sa tešia na play-off MS v hokeji 2024.

V Česku mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší deň na MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Majster sveta z roku 2002 Ján Lašák je dnes tréner brankárov, pôsobí aj pri reprezentácii Slovenska na MS v hokeji. Jeho úlohou je aj skautovať súperových brankárov a pripravovať hráčom videá. Vo veľkom rozhovore sme s ním prebrali okrem tejto aj mnoho ďalších tém. Vedeli ste napríklad, že brankári sa neustále predbiehajú s útočníkmi a majú rôzne držania hokejky?

Čo sa v rozhovore dozviete?

„Platí nielen to, že politici sú obrazom ľudí, ktorí ich volia. Oveľa silnejšie platí opak: občania sú obrazmi politikov, lebo práve politici majú väčší vplav na občanov“, tvrdí psychológ Aleš Bednařík.

Po pokuse o atentát na premiéra Fica je Slovensko zranenou krajinou. Zranenou, lebo rozdelenou. Delia nás pritom aj také samozrejmosti, ako holý fakt, že sa tu udial ozbrojený útok na predsedu vlády. Sú tu skupiny, ktoré hovoria dokonca o jeho zinscenovaní! Na druhej strane sa roztvorilo vrece s vinníkmi – a prstom a nevyberane sa ukazovalo na opozíciu či médiá. Na okrúhly stôl zmierenia, ku ktorému vyzvali prezidentka dosluhujúca s novozvolenou hlavou štátu, však akoby sme zatiaľ nedorástli. Slovensko zranené, lebo dramaticky rozdelené. Čo s tým? Kde hľadať to, čo nás môže dávať dokopy? Pozrieme sa na to so špecialistom na šťastie a pokoj - psychológom Alešom Bednaříkom.

„Čím viac stúpame v spoločenskom rebríčku, tým viac veríme tomu, že práve ten môj názor je pravdou, že je faktom. A tým menej dávame na to, čo si mysli a hovoria iní“, tvrdí psychológ. Túto skúsenosť podľa neho potvrdzujú aj výskumy medzi manažérmi. 

„Na toto si treba dávať pozor“, dopĺňa. „Politik či verejne činná osoba je múdra vtedy, keď si uvedomuje, že čím väčší vplyv má, tým viac si musí dávať pozor na to, ako pôsobí, ako reaguje, ako komunikuje. A ako je ochotný brať do úvahy to, čo hovoria ostatní“. 

Problémom slovenského verejného priestoru je podľa Bednaříka spoločensky akceptované pokrytectvo. „Ako to majú vnímať občania, keď jeden politik vyzýva k zmieru a zároveň zaútočí v druhej vete na konkrétne skupiny, že oni môže za konkrétnu situáciu v spoločnosti“, uvádza Bednařík. 

„Opakom pokrytectva je integrita“, hovorí. „Robím, čo hovorím. Hovorím, čo robím. Správam sa čestne, férovo. Toto u nás nie je vnímané ako cnosť“, hovorí psychológ a označuje to za problém. „Cnosť je to, že sa zodpovedne správam zoči voči nejakým hodnotám“, vysvetľuje. 

Ktoré cnosti potrebuje krajina v súčasnej chvíli, poznačenej pokusom o atentát na premiéra? 

„Byť čestný. Dodržiava zákony. Dodržať dané slovo. Byť empatický a vnímať utrpenie iných. Pomáhať im, alebo sa za druhých postaviť. Alebo investujem čas a energiu, alebo aj peniaze, na pomoc ľuďom, ktorí to práve potrebujú“, reaguje. A zoznam dopĺňa o rešpekt k druhým. „Správam sa k druhým tak, ako by som chcel, aby sa oni správali ku mne. A mal by som tiež bojovať za rovnaké práva pre ostatných, keď ich nemajú na úrovni mojich“, dopĺňa Bednařík. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok chce, aby do budúcnosti bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov prešlo pod úrad vlády. Ide o jedno z opatrení, ktoré chce navrhnúť v rámci pripravovaných zmien. Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - pôjde o technické a legislatívne zmeny.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok hovorí, že je nemysliteľné, aby traja najvyšší ústavní činitelia nemali zabezpečné svoje bývanie, ktoré by bolo zabezpečené v rámci bezpečnostných protokolov.

„To je jedno z opatrení, ktoré budem navrhovať - aby úrad na ochranu ústavných činiteľov kontaktoval všetky tri úrady s tým, že ako je dnes zabezpečené bývanie troch najvyšších ústavných činiteľov. Aby to bývanie prešlo pod úrad vlády, aby tam boli režimové opatrenia. Aby sme nedávali priestor, že sa pred obydliami politikov budú stavať šibenice," dodáva minister s tým, že už majú vytypované nejaké nehnuteľnosti.

Totiž záver dnešnej bezpečnostnej rady je vznik pracovnej skupiny. Vo veľmi krátkom čase príde vlada so súborom bezpečnostných opatrení - budete tiež počuť ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Tibor Gašpar zo Smeru si predstaviť aj, že by v rámci opatrení prišli zmeny v zákone o policajnom zbore. Predsa poslacenkého klubu Progresívneho Slovenska hovorí, že opozícia by chceli počuť prípadne zmeny dopredu.

Moderuje Denisa Hopková.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Najprv sa síce všetci usadili v Ostrave, ale v tejto chvíli už sú v Prahe, kde sa tešia na play-off MS v hokeji 2024.

V Česku mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Jeho predchádzajúci projekt, Space Engineers, dosiahol predaj viac ako 5 miliónov kópií. Neskôr založil spoločnosť GoodAI, ktorá sa zameriava na vývoj bezpečnej umelej inteligencie. Podobný cieľ si stanovil aj Elon Musk, keď neskôr založil OpenAI.

Slovenský podnikateľ a vývojár Marek Rosa v podcaste SHARE vysvetľuje, prečo OpenAI získalo väčší úspech než GoodAI a aké výzvy môžu súčasné prístupy k vývoju AI priniesť. Rozpráva tiež o svojej novej hre AI People, ktorá je od základu postavená na generatívnej umelej inteligencii. S Marekom Rosom sa rozpráva redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.

V podcaste sa hovorí aj o týchto témach:

● Ako podľa Mareka Rosu AI čoskoro úplne zmení svet.

● Čím hra Space Engineers zaujala hráčov po celom svete.

● Že GoodAI mal istý čas podobný počet zamestnancov ako OpenAI.

● Aký typ umelej inteligencie vyvíjalo GoodAI

● Ako vznikol koncept hry AI People.

● Na akom jazykovom modeli je hra založená.

● Aké sú jej výhody a obmedzenia.

● Kedy bude hra AI People dostupná pre verejnosť.

Podcast si môžete prečítať aj v textovej podobe tuhttps://www.aktuality.sk/clanok/4cD8daq/slovak-chysta-revolucnu-hru-postavenu-na-generativnej-ai-z-jeho-predoslej-hry-sa-predali-miliony-kopii-rozhovor/

NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Vláda v stredu 15. mája zasadala na výjazdovom rokovaní v Handlovej. Krátko po záverečnej tlačovke došlo k atentátu na premiéra Roberta Fica. Premiér utrpel vážne zranenia. O útoku ako aj páchateľovi sa takmer okamžite začalo šíriť množstvo hoaxov - čomu sa venovali a z kade pochádzali? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikom Demagóg.sk Palom Valíkom.

Frankovská zvýraznila, že po útoku na premiéra Fica sa spustila lavína dezinformácií. V zahraničí sa objavovali dezinformácie skôr ako na Slovensku.

Valík poukázal na to, že kým na Slovensku existovala pri hoaxoch snaha pripísať vinu určitým skupinám alebo dokonca osobám, „v zahraničných sme mohli skôr vidieť snahy spojiť ten atentát s nejakým celosvetovým dianím a s nejakým Ficovým konaním v minulosti.“

Nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Ktorýkoľvek politik sa ešte nemôže cítiť bezpečne a úlohou vlády je zaistiť bezpečnosť, tvrdí expremiér Eduard Heger. Aj na neho bol plánovaný atentát. Ako funguje ochranka? Politici podľa neho nechodia bežne vo veste. Hovorí tiež, že je legitímne ďalej organizovať protesty proti vláde a že opozícia nesmie zostať ticho. Dúfa, že Roberta Fica neovládne túžba po pomste.

V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete:

– od 1. minúty – ako si po atentáte na Roberta Fica hneď spomenul na to, ako ho chcel zabiť terorista z Teplárne;

– po 2:50 – že hoci všetci lídri atentát správne odsúdili, ale nebolo správne odmietnuť stretnutie s prezidentkou;

– od 3:50 – že ukazovať prstom na vinníkov mimo atentátnika nie je správne;

– po 4:40 – že sa ešte stále nevieme cítiť bezpečne a akýkoľvek politik sa bude báť ísť medzi ľudí;

– po 5:00 – či môžeme rozdeliť vinu za atentát a za polarizovanú spoločnosť;

– od 16:00 – že ak za polarizáciu môžu nejaké médiá, tak sú to sociálne médiá a dezinformácie;

– po 17:00 – že vláda nebude vedieť regulovať sociálne siete, lebo je to nadnárodná otázka;

– od 22:00 – že vyjadrovať občiansky názor, hoci aj na protestoch proti vláde, je správne, lebo zmierenie neznamená, že máme byť ticho;

– po 23:00 – že navrhovaných 100 dní pokoja, o ktorých hovorí PS, nie je správne riešenie;

– po 24:00 – ako sa vyhol atentátu na svoju osobu;

– od 25:40 – že politik nechodí bežne s vestou;

– po 26:00 – ako funguje ochranka;

– od 32:00 – že Robert Fico musel mať nejaké spravodajské informácie o hroziacom útoku, keď to sám predvídal;

– po 33:00 – čo robia Demokrati v eurokampani a čo chcú presadzovať, ak by sa dostali do Európskeho parlamentu;

– od 39:00 – že Demokrati podľa neho neprilievajú olej do ohňa, ale nemôžu byť v domácej politike ani eurokompani ticho;

– od 41:00 – aký je jeho odkaz pre Roberta Fica.

Neviem či nastane sadnutie si za spoločný okrúhly stôl, ale teraz ide o to, netlačiť na emócie a vzájomné obviňovanie sa, ale skúšať vecnú debatu o tom, aké Slovensko chceme, hovorí po atentáte na premiéra sociologička Zuzana Fialová. "Poďme sa naozaj vecne baviť o tom, čo chceme pre túto krajinu. Aké Slovensko chceme - pre nás a pre naše deti. To je dnes téma," dodáva sociologička, ktorá sa dlhodobo venuje riešenieu konfliktov.

„Aj mne občas napadalo, že mám právo nenávidieť. Ale to je strašný omyl. Nenávisť a pomsta sú nenásytné. Nenávisť je ako žravý netvor, ktorý má stále hlad. Nenávisť poškodzuje hlavne toho, kto nenávidí, a nie toho proti komu je namierená," píše v závere svojej knihy "Premohla som hnev a nenávisť“ preživšia Holokaustu Rachel Hanan. V roku 1944 celú jej rodinu odvliekli do koncentračného tábora Osvienčim. Prišla o rodičov i o väčšinu príbuzných, ale dokázala prežiť aj lágre v Bergen-Belsen, Duderstadt a Thieresien-stadt. Napriek všetkým hrôzam, ktoré prežila však pred nenávisťou varuje.

Podobne pred nenávisťou varuje aj známy nemecký filozof Friedrich Nietzche: "Ten, kto bojuje s monštrami, by si mal dávať pozor, aby sa jedným z nich napokon i on sám nestal. Keď dlho hľadíte do priepasti, raz sa aj priepasť pozrie späť do vás,“ jasnozrivo prorokuje tento klasik filozofie.

Slovensko je pár dní po atentáte na predsedu vlády Roberta Fica - a aj keď je ešte priskoro na vynášanie jednoznačných záverov, z dostupných informácií je zrejmé, že atentátnika v jeho šialenom čine poháňala nenávisť, nenávisť z politických dôvodov.

Slová, a ich moc. Majú moc tvoriť, no majú i moc ničiť. Napokon: "Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo Boh," píše sa už v samotnej biblii, No aký je to Boh, či je to boh obetovania Izáka, zničenia Sodomy a krvnej klanovej pomsty alebo je to boh kázania na hore, univerzálnej lásky k blížnemu a odpustenia, to je už na voľbe každého z nás.

"Poukazovanie na to, že voliči tej druhej strany sú tí zlí a sprostí, tak presne toto nikam nevedie. Treba sa pozrieť do vlastného hniezda. My totiž neponúkame žiadny obraz hrdosti alebo žiadne pozitívne príbehy, ku ktorým by sme sa - ako národ žijúci na tomto území, vedeli upnúť. To aké témy, aký príbeh a aké hodnoty nastoľujeme, to je ale naozaj na nás. Pretože, ak to neurobia vzdelaní ľudia v tejto spoločnosti, tak to nemáme od koho čakať," tvrdí sociologička Zuzana Fialová.

Atentát na premiéra a Slovensko pred výbuchom nazhromaždenej frustrácie a polarizácie. Ako z toho von a ako sa vlastne deeskalujú hlboké spoločenské konflikty? Téma dnešného Rána Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Národná rada dnes v uznesení odsúdila atentát na premiéra roberta fica. Ruku zaň zdvihlo všetkých 130 prítomných zákonodarcov. V uzneseni vyzvala na zastavenie šírenia nenávisti voči vláde, ale aj iným politikom a ústavným činiteľom. Poslanci opozície a koalície našli spoločnú reč aj na poslaneckom grémiu. Podľa viacerých padali aj slova ospravedlňovania a uzmierovania. Budete počuť poslancov Smeru - Luboša Blahu, Erika a Roberta Kaliňáka. Petra Žigu z Hlasu a poslancov opozície - Branislava Gröhlinga, Milana Majerského, Veroniku Remišovú a Michala Šimečku.

Aký signál dnes poslanci národnej rady vyslali? V podcaste budete počuť politológa Radoslava Štefančíka

„Poslanci vyslali veľmi dôležitý signál. Pozerali sme tlačovú konferenciu strany Smer a vystupovali tam zmierlivo. Pozorovali sme iného Ľuboša Blahu, umierneného. Z tlačovky som mal dobrý pocit, aj keď pri niektorých bolo vidieť, že hovoria cez zuby. A ak sa Robert Kaliňák rozhodne, že tak bude komunikovať v týchto dňoch, aj do budúcna, pokiaľ hľadá zmierenie a ospravedlnenie, tak to treba oceniť," hovorí v podcaste politológ.

Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko má pred sebou už piate voľby do europarlamentu. Uskutočnia v sobotu 8. júna a z hlasovacích lístkov krúžkujeme 2 mená. Celé Slovensko si do európskeho parlamentu volí dokopy 15 kandidátov.

Napriek tomu, že účasť býva kriticky nízka, zvolení europoslanci majú vďaka svojim mandátom v rukách možnosti, ako Slovensku pomáhať etablovať sa na európskom trhu a zároveň byť súčasťou legislatívnych, rozpočtových a kontrolných orgánov.

O tom, aké konkrétne právomoci majú zvolení europoslanci a čo z hľadiska ekológie a životného prostredia môžu presadzovať, nám v podcaste Ekocaste povedala Lucia Szabová z iniciatívy Znepokojené matky.

Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete?

Spoločenská atmosféra vyústila k atentátu.

Tento diel sa nahrával pred atentátom na premiéra, ktorý Ťažký týždeň ostro odsudzuje. Odstránili sme pasáž, ktorá sa týkala premiéra a želáme mu, aby sa čo najskôr zotavil. Zároveň odmietame akúkoľvek formu násilia voči ľuďom, s ktorými nesúhlasíme. Nesúhlas možno vyjadriť konštruktívnou kritikou, slušným protestom, či satirou, nikdy nie podnecovaním k násiliu, či násilím samotným.

Ak využijeme túto tragédiu na to, aby sme našli nejakých kolektívnych vinníkov a aby sme sa im pomstili a urobíme to takým spôsobom, že zmeníme mechanizmy fungovania štátu i vládnutia, tak sa nám to po čase vráti ako politický bumerang a zároveň sa to odrazí i na schopnosti Slovenskej republiky efektívne riešiť svoje životné a strategické záujmy, varuje dlhoročný politik a ex-predseda SDĽ Peter Weiss. Vybavovanie si účtov je podľa neho cestou do pekla. Pomsta či zmier, toto rozhodnutie môže premiéra zapísať do histórie Slovenska.

„Pokus o atentát na predsedu vlády SR je medzníkom v politickej histórií Slovenskej republiky. Tento čin sme jednoznačne odsúdili. Rovnako odmietame akékoľvek, aj skryté narážky, ktoré vedú k relativizovaniu tohto neprípustného aktu. Mali by ho odsúdiť všetci občania Slovenskej republiky: a to úprimne, nielen na verejnosti, ale aj vo svojom vnútri.

Ako protifašisti však musíme rovnako rázne a nie dvojznačne odsúdiť aj všetky reakcie, ktoré smerujú alebo požadujú obmedzenie demokratických ústavných práv. V európskej histórii máme mnoho príkladov, ako takýto ohavný čin zneužili pravicoví radikáli na zmenu režimu.

Výroky o „krvavých rukách“, požadovanie akejkoľvek individuálnej či kolektívnej odplaty, zastrašovanie legitímnych politických subjektov, výzvy, aby tí s iným názorom „niekam zaliezli“, obmedzovanie politickej súťaže a označovanie oponentov ako „zahraničných agentov“ a ako „protislovenské sily“ je známy slovník všetkých protidemokratických síl: otvorenie priestoru pre tieto názory a požiadavky povedie k ešte väčšiemu napätiu v slovenskej spoločnosti; a pokiaľ by sa pretavili do politiky, smerovali by k fašizácií našej spoločnosti.

Ako protifašisti ešte raz dôrazne varujeme pred akýmkoľvek zneužitím atentátu na obmedzenie občianskych a politických práv: takéto obmedzenie vždy v dejinách európskych národov viedlo k nástupu fašizmu k moci.“

To je stanovisko Slovenského protifašistického hnutia pod ktorým je podpísaný aj Peter Weiss. Ten, ktorý bol dlhé roky straníckym súputnikom Roberta Fica a ktorý previedol Komunistov – ako bývalú vedúcu stranu totalitného prednovembrového režimu do demokratickej ponovembrovej politickej reality ako jej šéf, ako predseda Strany demokratickej ľavice.

O čom vypovedá atentát na predsedu vlády Roberta Fica a kde pramení takáto miera agresivity v našej spoločnosti? Ako po atentáte ďalej a je možné zmierenie v rámci hlboko polarizovanej slovenskej politickej scény? No a aké kroky by mali dnes po tejto tragickej udalosti urobiť politickí lídri no i mediálne a spoločenské elity a čo bude nasledovať, ak namiesto snahy o zmierenie preváži chuť k revanšu a odplate? Sú ohrozené základné demokratické práva a hrozí Slovensku cesta k orbanizácií spoločnosti?

„To by bola katastrofa. 35 rokov po Novembri 89, keď sme si otvorili cestu k pluralitnej demokracii a všetkým tým slobodám, ktoré máme zakotvené i v našej Ústave, keby sme si teraz ten November pripomínali tak, že o všetky tieto práva po 35. rokoch prichádzame,“ hovorí v ráno Nahlas bývalý predseda SDĽ a dlhoročný skúsený politik Peter Weiss.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Atentát na premiéra priniesol výzvy na pokoj a vyššiu kultúru komunikácie, no niektorí politici pokračujú v polarizácii spoločnosti, útokoch na médiá a dokonca aj na satirickú stránku. Právnik upozorňuje, že politik musí zniesť veľa kritiky a satiry a nesmie to bežnému občanovi oplácať rovnakou kartou naspäť.

Politikom vtipy a satira na ich účet prekážali vždy. Sloboda prejavu má svoje hranice, dané 40-timi rokmi judikatúry. Sú pomerne jasné a presné. Politici sa takmer nikdy nedomôžu ich obmedzenia.

Výzvy na trestné stíhanie satirickej stránky Zomri zo strany vicepremiéra Tomáša Tarabu sú volaním po extrémnom obmedzení slobody prejavu, hovorí advokát Tomáš Kamenec, ktorý sa zaoberá mediálnym právom. Podľa neho nenávisť šíria najmä politici a nie táto stránka.

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Jakuba Gulíka, moderátora a spoluautora politicko-satirickej relácie Ťažký týždeň. Pýtali sme sa ho na toľko žiadanú sebareflexiu, ale aj na to, či je ťažké robiť si žarty z Andreja Danka.

Nahrával Peter Hanák.

V šiestej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali bývalého hokejového trénera Vladimíra Vůjtka. Majstrovstvá sveta sa konajú v Ostrave, využili sme tak túto príležitosť a zavítali do Klimkovíc, miesta jeho bydliska. V takmer polhodinovom rozhovore spomína a pomenúva dôvody úspechov či neúspechov slovenského hokeja v časoch, keď viedol reprezentáciu spod Tatier, teda v rokoch 2012 - 2015.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Vo vodičskom rozhovore nám herečka a moderátorka Katka Brychtová prezradí viac. Na svete je auto, ktoré dokáže to isté čo pes, predstavíme si ojedinelú umyváreň pre motocyklistov a koľko stojí najdrahšie parkovacie miesto na svete? Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Branislava Očvárová od roku 2000 pôsobí v oblasti vzdelávania, osobného rozvoja a jazykového vzdelávania. Je biznis koučka, klinická psychologička, mentorka, podnikateľka a manažérka s 20-ročnou líderskou praxou v biznise.

O koučingu z pohľadu kouča aj koučovaného sme sa porozprávali v nasledujúcom podcaste.

„Chcem aby si ľudia uvedomili, aké ľahko sa to môže stať aj u nás a aké podobné osudy majú ľudia, ktorým sa to deje na Ukrajine. Že ani Ukrajinci, ani ich krajina a ani ich situácia, nie je žiadne scifi a že sa to veľmi ľahko môže stať i nám. To, čo sa tam deje, je v skutočnosti o nás,“ hovorí o svojej najnovšej knihe o vojne na Ukrajine reportér Tomáš Forró. A dodáva: Ak padne Ukrajina, celá naša bezpečnosť sa začne písať odznova.

Teraz, na začiatku roka 2024, nikto netuší, aké budú ďalšie osudy ukrajinskej vojny – a už vôbec nie jej záver. Stratégovia západných armád sa však obávajú, že to najhoršie môže byť pred nami. Vojenskí diplomati sa zasa rezignovane pripravujú na trvanie konfliktu poas ďalších piatich až siedmich rokov. Z rovnakého dôvodu nemá zjavný koniec ani príbeh v tejto knihe, píše vo svojej najnovšej knihe Spev sirén, putovanie do srdca ukrajinskej vojny, renomovaný reportér Tomáš Forró. No a v závere knihy dodáva:

„O Ukrajine sa treba začať rozprávať ešte raz a inak. Pokojne, úprimne, bez obáv, že pravda vymykajúca sa čiernobielym kontrastom, neľútostná a väčšinou bez zjavných morálnych ponaučení, môže otriasť verejnou mienkou, oslabiť našu podporu ohrozenej krajiny a rozotrieť rozdiel medzi dobrom a zlom...

Uverili sme, že táto vojna rozhodne o našej vlastnej budúcnosti. Naďalej som presvedčený, že toto rozhodnutie a viera boli správne.“

Ráno Nahlas, s reportérom Tomášom Forróom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Máte radi vesmír s sci-fi literatúru? Vypočujte si aktuálny diel podcastu Slnečná zostava. V 74. epizóde sme sa zhovárali o kultovej knihe Roberta Heinleina Mesiac je drsná milenka.

V neďalekej budúcnosti sa pretnú osudy opravára počítačov, mladej revolucionárky, starého profesora a vtipného superpočítača. Podarí sa im zvrhnúť vládu protektorátu, ktorý ich vykorisťuje?

Pustite si šiesty čitateľský klub podcastu Slnečná zostava.

PTSD vzniká v súvislosti s dlhotrvajúcim psychickým alebo fyzickým tlakom, po neočakávanej udalosti katastrofického rázu ako je vojna, dopravná nehoda či fyzické násilie. Ide teda o reakciu na závažné udalosti prežité v minulosti, ktoré sa obeti vracajú v podobe spomienok, snov a myšlienok.

Aké dôsledky môže mať PTSD v prípade, že trpiaca osoba nedostane potrebnú odbornú pomoc? Ako pomáha združenie Mier Ukrajine osobám, ktoré trpia PTSD v dôsledku vojnovej traumy a aké typy liečebných metód vlastne existujú? Ako by sme mali prezentovať príbehy a osudy obetí vojny na Ukrajine? Pomáhajú samotní Ukrajinci a Ukrajinky zvyšovať povedomie či získavať prostriedky na pomoc svojim krajanom?

Aký význam má samotné dobrovoľníctvo a pomoc v zmysle princípov humanizmu? Prečo býva zbierka na muníciu pre Ukrajinu diskreditovaná a aké klamstvá sú v tomto ohľade najčastejšie? Na čom sú založené falošné volania po mieri a prečo je naratív problematický? Akým problémom bude Ukrajina čeliť po skončení vojny a ako sa budú môcť zapájať dobrovoľníci?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s členkou iniciatívy Mier Ukrajine Zuzanou Izsákovou.

On Wednesday Slovakia with the rest of the world stayed in shock since there was an assassination attempt on Slovak PM Robert Fico. It was the first assassination attempt on a member of the government in the history of the Slovak Republic.

Wednesday, May 15, 2024 - The government of the Slovak Republic holds a cabinet meeting in the small town of Handlová. After the cabinet meeting, the ministers were greeted by several well-wishers. After a while, the prime minister also comes to the citizens. They are separated only by a fence. He shakes hands with them and greets them. Suddenly, five shots are fired. Robert Fico falls to the ground. Chaos has begun...

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Premiér Robert Fico naďalej zostáva na jednotke intenzívnej starostlivosti. Lekári sa rozhodli pre chirurgický zákrok. Podľa riaditelky nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovej je premier pri vedomí.

Robert Kaliňák, že dnešný zákrok môže prispieť k pozitívnej prognóze premiéra. Dodáva však, že jeho stav je naďalej vážny.

Šéfredaktori viacerých médií odsúdili útok na predsedu vlády. V stanovisku hovoria o tom, že je to cesta nenávisti, ktorá nemôže ovládať Slovensko, lebo nás posunie na najtemnejšie miesta na mape.Ukázali tieto dva dni, že to nedopustíme? O vývoji udalosti za posledné hodiny a o tom, ako priespieť k upokojeniu situácie v podcaste budeme hovoriť so šéfredaktorom Aktuálit Petrom Bárdym.

„Stojí to a padá na dvoch veciach. Tá prvá je zdravotný stav premiéra. Veľmi mu držím palce, aby sa zostavil. A druhá vec je postoj politikov. To sú dve najdôležitejšie podmienky, ktoré treba splniť na umiernenie situácie," hovorí v podcaste.

 To, čo sa stalo, bol individuálny čin, ale nazhromaždená nenávisť bola spoločným dielom, uviedla včera prezidentka Zuzana Čaputová. V rozhovore s novinárom Bárdym hovoríme aj o tom, či aj média neprispeli k zvýšeniu napätia v krajine.

„Slovensko sa rozdelilo na my a oni. A na tych dobrých a zlých. Slovensko sa rozdelilo na oligarchiu a dobrých občanov. Na obyčajných ľudí a bratislavké elity. My všetci sme do istej miery za to zodpovední," približuje v podcaste. Dodáva, že ani jedna zo strán dnes nie je šťastná, no nemyslí si, že je reálne spojiť celú spoločnosť. Stačí, keď sa naučíme spolu rozprávať bez toho, aby sme na seba nadávali.

Peter Bárdy tiež dodáva, že Robert Fico vyhral demokratické voľby a žiadny občan si nemôže s politikom vybavovať účty násilím. Ak sa teraz nezastavíme, tak nás čaká veľmi rýchla cesta do pekla. Toto nebude dobrý štát na bývanie, miesto kde budú ľudia štastní."

Moderuje Denisa Hopková.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Nezabúdajme, že aj terorista zo Zámockej chcel zabiť premiéra Hegera a pozornosť na LGBTQ komunitu zameral, až keď mu tento plán nevyšiel, pripomína psychológ z IPčka Marek Madro. Pýtali sme sa ho, ako sa máme vysporiadať s agresiou, strachom a hnevom v spoločnosti, aj na komentáre ľudí, ktorí na internete prajú Robertovi Ficovi smrť.

Agresívna reakcia Ľuboša Blahu a Andreja Danka je normálna, lebo sa cítia ohrození, hovorí psychológ Marek Madro. Podľa neho by sme mali situáciu upokojiť, pozrieť sa na veci s odstupom a s rozumom. Napríklad na to, že páchateľ možno potreboval psychologickú pomoc, no nedostal ju. Robiť z útoku predčasné závery a obviňovať z neho celé skupiny ľudí je zlé riešenie.

Ako by sme teda mali reagovať na agresiu a obviňovanie, alebo napríklad aj na komentáre, ktoré hovoria, že Robertovi Ficovi karma vrátila jeho dlhoročnú agresívnu polarizáciu? A ako sa treba o týchto veciach rozprávať doma v rodine, alebo napríklad na ulici, keď vás niekto napadne pre presvedčenie či príslušnosť k skupine?

S psychológom Marekom Madrom sa o tom rozprával Peter Hanák.

„Pred premiérom sú asi najťažšie a najdôležitejšie hodiny a dni, aby sa ukázalo, že všetko nakoniec bude postupovať tak, ako si želáme. A že tieto kritické hodiny a dni prežije v zdraví“ – Peter Pellegrini to uviedol po krátkej návšteve hospitalizovaného Roberta Fica.

Útok, ktorý zmení krajinu? Na nenávisť nereagovať nenávisťou. Nie hľadať vinníka, ale upokojiť situáciu ako úloha aktuálnej hodiny. Slovensko deň po bezprecedentnom atentáte na premiéra. 

Robert Fico je po päťhodinovej operácii na áre Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrice. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková konštatovala, že „jeho stav je stabilizovaný, avšak naozaj veľmi vážny“.

Pre atentát na premiéra zasadla bezpečnostná rada štátu i vláda. A ak včera zaznievali aj výrazy o „začiatku politickej vojny“, dnes sú to najmä výzvy na upokojenie. 

Spolu vystúpili dosluhujúca hlava štátu s novozvoleným prezidentom. A zhodli sa na spoločnej pozvánke pre lídrov všetkých parlamentných strán na hľadanie upokojenia situácie. 

Medzitým pokračuje vyšetrovanie – a to tak útočníka, ako aj zasahujúcich bezpečnostných zložiek. A spolu s odborníkmi aj my hľadáme odpovede, ako ďalej? Budete počuť politológa Radoslava Štefančíka a sociológa Romana Pudmarčíka. 

Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že „prvé memento“ aktuálneho vážneho stavu bola už streľba pri bratislavskej Teplárni. „Človek, ktorý nenávidel určitú skupinu ľudí, išiel vraždiť. A v pláne mal aj útok na vtedajšieho premiéra. To malo byť prvé memento, že sa u nás niečo deje“, hovorí politológ. 

Sociológ Roman Pudmarčík z agentúry Ipsos upriamuje pohľad už na samotnú komunikáciu politikov. „Už ich slovník by mal byť citlivejší, viac chápajúci a otvorený pre diskusiu“, hovorí. Ďalším krokom k prelomeniu rozdelenia by podľa neho mohlo byť ukončenie politiky „nepriateľských médií“ či ich bojkotovania. „Poskytnutie rozhovoru pre takéto médium by bolo signálom otvorenosti k diskusii“, tvrdí. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Americká pomoc postupne prichádza na Ukrajinu, no otázne je čo pripravujú Rusi. O tom čo sa deje momentálne v Charkovskej oblasti, čo Rusi pripravujú a a ako je na tom dnes ukrajinská obrana?

Téma, o ktorej v podcaste hovorí novinárka Stanislava Harkotová.

„Od 10. mája sme svedkami lokálnej ofenzívy ruských síl, ktoré sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu, ktorá je sústredená na hraniciach. Vidíme že Rusom sa darí prechádzať pomerne plynulo. Už sa dostali do viacerýchh pohraničnýh obcí," približuje novinárka.

Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko zaznamenalo na MS v hokeji 2024 tretie víťazstvo v rade. V zápase proti nováčikovi v elitnej kategórii z Poľska uspelo 4:0, keď dva góly strelilo v závere.

Kapitán Tomáš Tatar si pripísal gól a dve asistencie a v tíme vládne už na prvý pohľad čoraz väčšia pohoda. Napriek hladkej výhre sa však v hre zverencov Craiga Ramsayho neobjavili len pozitívne prvky.

Aj stredajší zápas Slovensko - Poľsko podrobili dôkladnej analýze hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Pozrite si ich debatu po štvrtom vystúpení slovenských reprezentantov v Ostrave.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Tisícka škôl, banky i predajne elektroniky, naposledy univerzita – Slovensko čelilo vyhrážkam bombovými útokmi. Po nich však prišla - nie hrozba, rovno v našich končinách bezprecedentný pokus o atentát na najsilnejšieho muža krajiny – premiéra. Robert Fico čelil piatim výstrelom, po ktorých podstúpil náročnú operáciu. Robert Kaliňák, jeden z premiérových najbližších mužov. 

„Zažili sme jeden tragický deň, ktorý znamená boj o život predsedu vlády. Utrpel vážnu polytraumu po strelných poraneniach a jeho zdravotný stav je mimoriadne vážny“. 

To bolo krátko pred deviatou večer po vyše troj a polhodinovej operácii, ktorá ešte nebola vo svojom závere. Minister vnútra už vtedy hovoril o jasnom „politicky motivovanom“ pokuse o atentát. Matúš Šutaj Eštok.

„Páchateľ vystrelil päť výstrelov a predseda vlády je v kritickom stave. Prvé informácie, ktoré máme, hovoria o jasnej politickej motivácii a že rozhodnutie padlo krátko po prezidentských voľbách“. 

Bezprostredne po útoku policajti zadržali 71-ročného útočníka Juraja Cintulu. 

„Nesúhlasím s politikou vlády. Sú likvidované masmédiá. Prečo je RTVS napádaná? Mazák je prečo vyhodený z funkcie?“, uviedol krátko pred výsluchom v zázname pre Ta3. 

Ak v prípade útoku na premiéra polícia páchateľa zadržala, stojcov útokov na školy zatiaľ nemá, hrozby však vyšetruje ako terorizmus s najprísnejšími trestami. 

Aký potenciál v sebe skrývajú takéto opakované hrozby, keď zasievajú strach? Svoje by o tom vedeli povedať tisíce rodičov aj ich detí.

Čo o nich prezrádza ich „rukopis“? Napĺňajú klasifikáciu hybridných hrozieb a čo môžu sledovať ich strojcovia? Téma pre bezpečnostného experta so špecializáciou na hybridné hrozby či terorizmus Victora Breinera. 

Nie je v ohrození taká krehká hodnota, ako súdržnosť jednej krajiny? 

„Sme zvyknutí, že teroristické hrozby sa dejú kdesi ďaleko od nás a terorizmus je islamský, pričom sa spája s neštátnymi aktérmi. To sa aj Putinovou agresiou na Ukrajine zmenilo“, tvrdí bezpečnostný expert Victor Breiner. Poukazuje na nevídanú aktivitu ruských tajných služieb. A to aj u nás. 

Nehovorí, že za aktuálnymi hrozbami boli práve oni, no bezpečnostné zložky podľa neho nemôžu pri vyšetrovaní prípadu vynechať žiadnu z alternatív. Rovnako aktivitu nejakého technologicky schopného jedinca. 

Strach ako želaný efekt

„Terorizmus je komunikačná stratégia, pri ktorej sú obete len prostriekom. Cieľom je strach publika, ktorý odradí od aktivít proti strojcom takýchto útokov“, tvrdí Breiner. 

Bezpečnostná slepota vládnych politikov alias prospechárstvo

„Pokiaľ považujeme za blízkeho partnera krajinu, ktorá vyprovokovala vojnu voči svojmu susedovi, pokiaľ sa vládni predstavitelia úplne otvorene ukazujú so zástupcami Ruska ako so svojimi legitímnymi partnermi, to je presne tá strana, ktorá preukázateľne stojí už desaťročie za plejádou projektov, ktoré manipulujú verejnou mienkou. Nazval by som to politickým prospechárstvom. 

Vládna premena RTVS na vládnu STVR – rovnako „bombová“ hrozba

Akousi „bombovou hrozbou“ pre demokraciu a právny štát je podľa Breinera aj vládne zmočňovanie sa verejnoprávnej RTVS, o formálnom zrušení ktorej sa aktuálne rokuje v parlamente. „Potrebujú nad ňou kontrolu, aby dosiahli tzv. interpretačnú suverenitu“, vysvetľuje. 

„Potrebujú, aby im vo verejnom priestore čím menej informačných kanálov robilo konkurenciu a spochybňovali kroky, ktoré politicky robia. Na druhej strane získavajú kanály, ktorými môžu propagovať seba, svoje politiky. To, čo sa bude nazývať štátnou propagandou“, hovorí expert na hybridné hrozby. 

Cieľom je udržať sa pri moci aj ďaľšie volebné obdobie. „Mať kontrolu nad verejnoprávnym médiom im v tom rozhodne môže pomôcť“, dodáva.

Hrádzou občianska spoločnosť a slobodné médiá 

Hrádzou pre to je podľa Breinera prebudená občianska spoločnosť a slobodné médiá. „Silnou stránkou tejto vládnej koalície a ich zbraňou je propaganda. Propaganda končí tam, kde sa ľudia združujú a vedú dialóg“, tvrdí. „Dôležité je vyjsť zo svojich izieb, telefónov, zo sociálnych sietí a začať sa komunitne združovať“, dopĺňa. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Niektorí koaliční politici okamžite po atentáte začali obviňovať opozíciu alebo dokonca médiá. Ako na to médiá reagujú? Vládu bude riadiť jeden z podpredsedov a bude normálne fungovať. Demisiu vlády by priniesla až kóma alebo smrť premiéra, keďže vláda je viazaná na osobu premiéra, hovorí odborník na ústavné právo.

Čo bude táto udalosť znamenať pre štát a spoločnosť, si v dnešnom podcaste rozoberieme so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym, ústavným právnikom Vincentom Bujňákom, a aj s bezpečnostným analytikom Martinom Královičom. Budete počuť aj reakcie politikov – prezidentky Zuzany Čaputovej, lídra opozície Michala Šimečku, a zástupcov koalície Ľuboša Blahu a Andreja Danka.

Nahrával Peter Hanák.

Spoločnosť OpenAI predstavila novú verziu chatbota ChatGPT 4o s viacerými novými funkciami. Google zasa ukázal svoje riešenie na generovanie videí a tiež hlasového asistenta. Zaujímavú správu prináša aj tretí hráč, spoločnosť Anthropic s chatbotom Claude. O novinkách sa rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Témy, o ktorých v podcaste hovoríme:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kandidátka PS vo voľbách do europarlamentu Veronika Cifrová Ostrihoňová v relácii Na rovinu.

Vo podcaste s Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou sa dozviete:

– do 1. minúty – či nemá rodinné spojenie s biopalivovou lobby;

– po 1:30 – ako zbohatla jej rodina;

– od 2:00 – ako by sa zachovala, keby sa v Európskom parlamente hlasovalo o biopalivách;

– po 4:00 – či hovorí celú pravdu, keď obhajuje komunikáciu svojho manžela s Mariánom Kočnerom;

– po 4:50 – že o komunikácii svojho manžela s Kočnerom sa dozvedela, až keď to vyšlo verejne;

– o 9:00 – či sa niekedy stretla s Marianom Kočnerom;

– po 9:20 – či Marcelu Kosovú diskvalifikuje zabíjačka s Marianom Kočnerom a čím je to iné ako Sajfova komunikácia;

– od 10:50 – čím je dnešný pokus o ovládnutie RTVS iný ako keď v roku 2017 SNS ovládla RTVS cez Jaroslava Rezníka;

– po 12:20 – že vláda ide po slobode médií a chce monopol na informácie;

– okolo 16:00 – či nemala z RTVS odísť skôr, aby svojou kandidatúrou nepoškodila inštitúciu;

– od 18:00 – že mala ponuku kandidovať v eurovoľbách za koalíciu PS-Spolu už v roku 2019;

– po 19:00 – čím bola zaujímavá pre PS a či si ju vybrali podľa počtu influencerov;

– okolo 22:00 – či je jej instagram kanálom pre lídra kandidátky Ľudovíta Ódora;

– po 25:50 – či ako influencerka prišla o komerčné spolupráce, keď vstúpila do politiky;

– od 27:00 – či je v poriadku, že Rytmus a Attila Végh prišli o spolupráce po vyjadreniach podpory politikom;

– po 30:30 – či by sme mali odsledovať Rytmusa na sociálnych sieťach;

– od 31:00 – čo chce presadzovať v europarlamente;

– po 32:00 – čo znamená udržanie Slovenska v Európe a či to nie je fiktívna hrozba;

– od 36:00 – či nejde do EP presadzovať aj to, čo je už vlastne presadené a vyriešené;

– po 36:50 – či si neodporuje, keď tvrdí, že bude dozerať na dodržiavanie európskeho práva na Slovensku a zároveň, že nebude žalovať v Bruseli;

– od 38:00 – ako by mala EÚ regulovať sociálne siete;

– od 39:20 – že chce na európskej úrovni presadiť jednotnú definíciu znásilnenia.

Rusko nevníma Európsku úniu ako politickú entitu, ktorá je schopná prijať nejaké geopolitické rozhodnutie a to logicky vyplýva z jej politického usporiadania. Mňa prekvapuje, že ani teraz tu neexistuje relevantná politická sila, ktorá by si to uvedomovala a chcela urobiť z Únie niečo, čo nás bude bezpečnostne chrániť, hovorí bývalý minister obrany a jeden zo zakladateľov SDK Ivan Šimko. A ako vidí možnosť spolupráce KDH so Smerom?

„KDH by tu malo byť na pozore. Premiér tým sleduje dva zámery. Jednak si chce nás, kresťanských demokratov, priaznivejšie nakloniť , ale zároveň sa pokúsi loviť v našom voličskom rybníku. Lebo čím viac budeme stáť po boku progresívcov, tým menej tomu budú rozumieť práve naši voliči. A Fico to dobre vie. Chce to teraz z našej strany chirurgicky presný postoj. Na jednej strane by sme sa už nemali podieľať na tej démonizácii politickej scény. Mali by sme mať silu vzoprieť sa tej primitívnej, ale nebezpečnej politickej logike, v ktorej jedna polovica národa chce lynčovať predstaviteľov tej druhej – a samozrejme aj naopak. Pretože toto bude pre mnohých konzervatívne cítiacich voličov stále viac dilemou, či nám o konzervatívne hodnoty naozaj ide, keď nám ich Fico ponúka ako na tácke. Na druhej strane však musí byť jasné, že v mocenskom zápase, ktorý je súčasťou aj demokratickej súťaže, stojí KDH na celkom opačnom póle, ako Ficov Smer. Máme celkom inú víziu Slovenska, Európy, sveta, nespravodlivej vojny Ruska proti Ukrajine a v mnoho, ďalších, politicky a ľudsky významných veciach. Odlišnú predstavu od tej jeho, ale inú aj od toho, čo hlása Progresívne Slovensko, ako aj strany bývalej vládnej koalície.“

To hovorí na margo snahy premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica politicky vykostiť KDH bývalý minister vnútra i obrany, expodpredseda KDH a jeden zo zakladateľov SDK, ktorá porazila Mečiara Ivan Šimko. Prečo je podľa neho politika KDH principiálne nezlučiteľná s predstavami SMERU a prečo sa Kresťanskí demokrati potrebujú vymedziť aj voči Progresívnemu Slovensku? No a môže sa zopakovať úspech SDK, ktorá v roku 1998 porazila mocného muža slovenskej politiky Vladimíra Mečiara?

„Bez kompromisov sa nedá robiť demokratická politika no dnes je najväčší frajer ten, kto hovorí, že kompromisy nerobí. No ale s tým sa demokratická politika fakt robiť nedá,“ hovorí spolutvorca SDK Ivan Šimko.

No a aká je jeho predstava o budúcnosti Európy čeliacej ruskej invázií na Ukrajine, ktorá sa ani napriek tejto hrozbe nedokázala mocensky zmobilizovať a čeliť agresívnym výzvam tejto doby bez spoliehania sa na vojenskú ochranu USA? A prečo je, podľa neho, načase opustiť predstavu o sile národného veta a vydať sa radšej na cestu federalizovanej Únie?

Ráno Nahlas s exministrom obrany i vnútra a spoluzakladateľom SDK Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je koniec sporov medzi SNS a Hlasom? Koaliční partneri sa dnes podržali pri odvolávaní ministeriek Šimkovičovej a Dolinkovej. Ako to je sa viac ukáže pri hlasovaní o zmenách, ktoré sa týkajú Fondu na podporu umenia. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.

Andrej Danko totiž očakáva, že Hlas a Smer zahlasujú za ich návrhy v kultúre. Ak by to tak nebolo, tak by bol podľa Danka v koalícii problém. O situácii v koalícii budeme hovoriť s politológom Erikom Lášticom.

Politológ hovorí, že Andrej Danko robí to, čo skúšal už v predchádzajúcej koalícii so Smerom a Mostom-Híd. Mohol to vyhodnotiť, ako úspešné. „Andrej Danko sa snaží tým, že často bez varovania otvára nové požiadavky, ktoré sú prekvapujúce pre koaličné strany a ich lídrov, dosiahnuť silnejšiu pozíciu, ktorá nemá v kolalícii pre výsledok vo voľbách. Táto sa strégia môže byť úspešná, lebo má moment prekvapenia, nastoluje požiadavku, na ktorú musia reagovať tým, že do toho vstúpia média," približuje Láštic. Dodáva, že Danka to však do budúcna oslabuje ako partnera.

Moderuje Denisa Hopková.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Slovensko má za sebou ďalší epický zápas na MS v hokeji 2024 v Česku. Napriek tomu, že sme jasne vyhrávali o 3 góly, tak sme sa zrazu striasli o výsledok a prosili hokejového Boha, aby zastavil americký uragán z tretej tretiny. Napokon naše modlitby vyslyšal.

Keď Miloš Kelemen strelil prvý gól, aréna v Ostrave sa otriasala v základoch. Keď sme o niekoľko minút neskôr vyhrávali už 2:0, naši fanúšikovia boli v obrovskej eufórii. Keď zverenci Craiga Ramsayho viedli 4:1, mnohí diváci si pretierali oči, či to nie je sen.

Avšak následne prišla studená sprcha v podobe troch gólov v záverečnej tretine a zrazu bolo 4:4. Opäť sa tak potvrdilo, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme. O všetkom napokon rozhodol v predĺžení Miloš Kelemen, ktorý pôvodne ani nemal byť na svetovom šampionáte.

Celý zápas USA - Slovensko na MS v hokeji 2024 opäť detailne rozobrali hokejoví odborníci ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka. Ich zaujímavú debatu si môžete pozrieť spoločne s nami.

Čo sa dozviete v rozhovore?

„Jediným cieľom zákona o STVR je ovládnutie verejnoprávneho média, Reportéri bez hraníc volajú po stiahnutí zákon v tejto podobe“, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály tejto medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov. 

Vládne zámery s verejnoprávnou RTVS idú do finále. Tá pôvodná rovno skončí, aby tu mohla vzniknúť nová – podľa vládnych politikov až teraz verejnoprávna a „viac objektívna“. Najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, ako to stojí rovno v predkladacej správe. Deklarovaným dôvodom zmien je údajná „nespokojnosť verejnosti a ich voličov“, ako opakuje vládna väčšina. A tak po rozpustení pôvodnej s odchodom súčasného vedenia presúvajú voľbu štatutára z parlamentu na radu. Na radu, ktorá vzíde z nominácií politicky nominovaných ministrov a poslancov. A ešte aj v názve má byť viac národného, nakoľko ten súčasný má „degradovať slovenský národ“. 

Len v horizonte dní medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc Slovensku zaznamenala až „voľný pad“ v rebríčku slobody tlače. Len za posledný rok sme padli o 12 priečok. Hodnotenie pritom ešte nezachytilo zmeny s RTVS. 

Čo to môže urobiť s kvalitou demokracie u nás? A čo prípadne hrozí Slovensku, ak budú vládne kroky v rozpore s nedávno prijatým aktom o slobode médií? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. 

„Ficove tvrdenia o tom, že RTVS porušuje ľudské práva, sú nezmysel“, tvrdí Szalai. Dôkazom je podľa neho už len obyčajná štatistika Rady pre mediálne služby. Z desiatok až stoviek podaní sa RTVS týkala malá časť. A ak sa má hovoriť o sankciách, tak ide podľa neho o ojedinelé prípady. 

„Oni ani neskrývajú, že chcú ukoristiť verejnoprávnu RTVS. Je to pre nich len volebná korisť. Vnímajú to tak, že na jednej strane sú liberálne médiá, ktoré ovládnuť nemôžu – aj keď im hádžu polená pod nohy - na druhej to bude ich STVR, ktorá sa stane novým Tv Slovanom. A odtiaľ pôjde ich propaganda“, hovorí Szalai. Vidí v tom rovno oslabenie súdržnosti demokratickej spoločnosti. 

V kontexte prijímania nového zákona o STVR pripomína záväzok strany Hlas-SD, ktorý dala organizácii Reportéri bez hraníc pred septembrovými parlamentnými voľbami. „Hlas-SD sa hlási k ochrane slobodnej žurnalistiky a rovnako akékoľvek zmeny, ktoré by sa týkali slobodnej a zodpovednosť žurnalistiky, musia byť prekonzultované s odbornou verejnosťou. Takýto záväzok a podporu dala za túto stranu exministerka Ľubica Laššáková“, uvádza Szalai. 

„Nasledujúci vývoj nezávisí len od vlády“, poznamenáva Pavol Szalai. „Chcem to zdôrazniť: závisí aj od občianskej spoločnosti, protestov. Závisí od samotných novinárov v RTVS, ktorí sú mobilizovaní a ja im za to ďakujem. A samozrejme závisí od Európskej komisie, ona bude zohrávať rozhodujúcu úlohu“, dodáva. 

„Zákon o STVR odporuje európskej norme o slobode médií, ktorá obsahuje silné záruky pre nezávislosť verejnoprávnych médií. Ak slovenský zákon prejde, Slovensko bude mať zarobené na tzv. konanie pre porušenie európskeho práva. A môže sa stať, že pôjde až na Európsky súdny dvor, ktorý môže rozhodnúť aj o finančných sankciách“, upozorňuje Pavol Szalai. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Korupcia v ruskej armáde nahrávala Ukrajine a aj preto Sergej Šojgu skončil vo funkcii ministra obrany. Sú to pre nás zlé správy, lebo je jasné, že Rusko sa pripravuje na veľmi dlhú vojnu. Je to však zároveň signál, že Vladimir Putin je nespokojný s doterajším vývojom vojny, zhodujú sa odborníci.

Alexander Duleba má ešte aj ďalšiu interpretáciu – takzvaný civilný mocenský blok si chcel odkrojiť väčší kus koláča ako silový blok, a ministerstvo obrany je aktuálne najväčší objednávateť v ruskej ekonomike. Tá je už tak nastavená na vojnu, že ak sa vojna skončí, Rusko čaká krach. Rusko tak zrejme bude viesť vojny až do svojho kolapsu.

V dnešnom podcaste budete počuť najnovšie informácie o dianí v Kremli a analýzy politológa Grigorija Mesežnikova a experta na Rusko a Ukrajinu Alexandra Dulebu.

Nahrával Peter Hanák.

Má 20 rokov a okrem juniorských šampionátov stihol odohrať aj tri seniorské, jednu olympijskú kvalifikáciu a absolvoval aj premiéru pod piatimi kruhmi, kde sa podieľal na zisku historicky prvého cenného kovu pre Slovensko. Šimon Nemec sa okrem iného ako celková dvojka draftu 2022 dočkal aj debutu v NHL a na tohtoročných majstrovstvách sveta bude patriť medzi opory reprezentácie.

Sezónu začínal na farme v AHL, v decembri sa však dočkal debutu v NHL a v drese New Jersey Devils odohral napokon 60 zápasov, v ktorých si pripísal 19 bodov. Hoci sezóna pre jeho klub v zámorí sa skončila, Šimon Nemec ju zavŕši v slovenskom drese účasťou na svojom štvrtom seniorskom svetovom šampionáte. I keď hráči spod Tatier hrajú základnú skupinu v Ostrave, talentovaný obranca verí, že posledné zápasy odohrá s tímom práve v Prahe.

V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa rozhovoril o tom, kto vymyslel legendárnu hlášku, kedy sa prestal obávať, že ho pošlú späť na farmu, ako prežíval prvý zápas a gól v NHL, v čom je náročnejší život mimo ľadu, prečo body nie sú všetko, aké výhody má posadenie na tribúnu, či je lepšia atmosféra v Nitre, alebo v New Jersey, ako vníma konkurenciu na MS a aké sú jeho očakávania od šampionátu.

Rodina v Nemecku to skúsila a je z toho krásny príbeh. V Chorvátsku majú nové inteligentné radary a chceli by ste zažiť noc v múzeu? My vás do jedného výnimočného pozveme. Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

„Reči o zvrhlom umení ma úprimne desia pretože otázkou je, či potom nenastúpime cestu nielenže nepodporovať také umenie, ale priamo ho zakázať,“ hovorí šéf Fondu na podporu umenia Róbert Špoták. Pôjdeme cestou zákazov umenia, ktoré sa nepáči našim dnešným mocným?

Slovenský! Slovenský a žiadny iný – či skôr náš a ministersko-poslanecký? Takto nejako v duchu motta aktuálnej ministerky kultúry pristúpila vládna koalícia k takpovediac upratovaniu v ďalšej nezávislej inštitúcií v rezorte kultúry, v tomto prípade Fondu na podporu umenia.

„Ja tomu úprimne nerozumiem, čo to znamená to (ministerkino) "Slovenská a žiadna iná" lebo to, kto sa čím inšpiruje, odkiaľ to prichádza alebo s akými kontextami pracuje to tu bolo v kultúre a umení predsa vždy. Kultúra neexistuje izolovane od nejakých iných kultúr a vplyvov, tobôž v strede Európy. Veď to sa ani nedá,“ hovorí aktuálny šéf Fondu Róbert Špoták.

Ako bude vyzerať fond na podporu po zásahoch vládnej moci, ktorá sa zjavne vydala na dlhý pochod inštitúciami s cieľom ich ovládnuť a napokon ich aj znormalizovať na ich mentálny obraz?

„Pozmeňujúci návrh z dielne poslanca SNS Michelka by mal ďalekosiahle následky na fungovanie celej tejto inštitúcie, pričom na istú dobu by bol Fond paralyzovaný a rozhodne by bol potlačený odborný prvok v jeho rozhodovaní. Ak by tento jeho návrh prešiel, bál by som sa o verejnoprávnosť Fondu,“ hovorí šéf FPU Róbert Špoták

Fond – ako verejnoprávnu ako aj samosprávnu a nezávislú inštitúciu na podporu kultúry v celej jej rozmanitosti a podľa jej vlastných potrieb, pritom nezaložil žiadny kovaný liberál či dokonca progresívec, je to dielo vtedajšieho ministra kultúry za SMER Mareka Maďariča.

Fond dlhé roky fungoval k spokojnosti kultúrnej obce i moci – až na opakovane vyčítaný nedostatok finančných zdrojov vo Fonde. Dnes však vládnej moci nezávislosť Fondu evidentne prekáža a tak sa hrá o jeho tvrdé ovládnutie politickou mocou, no paradoxne, bez akéhokoľvek záujmu o komunikáciu s tými, ktorých sa toto rozhodnutie bytostne týka. Aktuálny šéf Fondu preto pripúšťa aj celkom obyčajné motívy takejto snahy o ovládnutie Fondu, akými sú napríklad závisť, žiarlivosť alebo snaha aj takýmto spôsobom si zaviazať lojalitu časti kultúrnej obce a za verejné zdroje si takpovediac „kupovať“ vplyv či popularitu.

„Debata o kultúrnej politike by naozaj mala byť o systéme, nie o konkrétnych žiadostiach či boli alebo neboli podporené a prečo, to by rozhodnutiach,“ dodáva Róbert Špoták.

Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o Fonde na podporu umenia a jeho fungovaní, ale reč bude aj o našej kultúre a jej "slovenskosti", no i o kompetentnosti, či nekompetentnosti, aktuálnej vládnej moci. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má za sebou druhý zápas na MS v hokeji 2024. Do tabuľky ostravskej B-skupiny sme si po piatkovej prehre s Nemeckom (4:6) a nedeľňajšom víťazstve nad Kazachstanom (6:2) pripísali prvé tri body. Je zrejmé, že na vysnívaný postup do štvrťfinále sa aj tento rok poriadne nadrieme.

Po záverečnom hvizde rozhodcu si Marek Marušiak známy z našej relácie Góly z bufetu sadol za okrúhly stôl s hokejovým expertom a trénerom Petrom Kúdelkom, aby spoločne zanalyzovali slovenský národný tím od A až po Z.

Výsledkom je zaujímavá debata dvoch odborníkov, ktorú si môžete pozrieť spoločne s nami na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Zo židovskej rodiny pani Jolany Blau sa počas holokaustu zachránila len ona, jej matka a babička. Spolu s matkou prežili koncentračný tábor v Terezíne a po vojne začali nový život v Prahe. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa však Jolana rozhodla svoj domov opustiť znova.

Aj vy ste si už niekedy vypočuli, že sa správaním podobáte svojej mame? Možno si to ani neuvedomujeme, ale tak, ako nám to dokazuje história, dokazujú to aj najnovšie výskumy. V čom všetkom sme si s mamami podobné a v čom nás dokážu ovplyvniť? Práve dnes na Deň matiek, by sme na to nemali zabúdať.

Ako deti svoje mamy milujeme a vzhliadame k nim, čím sme však staršie, tým je tento vzťah náročnejší. Kým niekto má so svojou mamou priam idylický vzťah, niekto má práve naopak, so svojou mamou vzťah komplikovaný. Nech je to ale tak či onak, mnohé ženy si vypočujú, že sa na svoju mamu v mnohom podobajú.

Najnovšie štúdie a výskumy ukazujú, že mamy dokážu svoje dcéry ovplyvniť v mnohých oblastiach. Sú to totiž práve mamy, ktoré ovplyvňujú správanie dcér v blízkych vzťahoch s ostatnými, zohrávajú významnú úlohu pri názore na svoje vlastné telo, mamy dokonca dokážu ovplyvniť budúce kariéry a výber povolania svojich dcér. Dokonca existujú dôkazy, že poruchy nálady sa geneticky prenášajú z matky na dcéru. Zdá sa vám to povedomé?

Ak ale máte pocit, že je tomu tak len dnes, ste na omyle. Vzťah matky a dcéry bol veľmi dôležitý už v minulosti a boli to práve mamy, ktoré si boli svojim dcéram tými najbližšími. Kým chlapci prirodzene vzhliadali k otcom, pre dievčatá bola mama tou najdôležitejšou osobou. Dievča sa okolo 5-6 rokov dostalo pod kuratelu mamy, ktorá ho postupne zaúčala do domácich prác a pripravovala ju na život manželky, matky a gazdinej, učila ju krôčik po krôčiku všetky domáce práce, ktoré raz bude potrebovať. Niet sa preto čo čudovať, že mama a dcéra mali k sebe veľmi blízko. Vypočujte si podcast o tom, ako to bolo v minulosti.

V podcaste sa ešte okrem iného dozviete

-ako boli v spoločnosti vnímané mamy, aký bol ich vzťah s deťmi

-či bola v minulosti napríklad mama pre dcéru aj kamarátka?

-či sa zdôverovali ženy s nejakými problémami alebo aj napríklad láskami svojim matkám

-čo všetko museli mamy naučiť svoje dcéry do života

Slovenský herec Alexander Bárta vo voľnom čase nerobí nič, okrem cestovania. S manželkou cestujú na to isté miesto a na miesto, kde ešte neboli. V Mimóze prezradil aké pekné gesto urobil naposledy, s kým býval na internáte alebo čo by v živote ešte chcel zažiť.

V Mimóze sa (ne)dozviete:

01:10 – či niekedy pil mimózu;

03:00 – kam chodí na dovolenky;

05:30 – na aké miesto sa stále vracia;

09:15 – či sa má s manželkou ešte o čom rozprávať;

11:35 – aký darček plánuje dať manželke;

15:00 – či je párty človek;

26:00 – či vie spievať;

33:00 – čo má vzťah k vode a iné.

Kedy ste príliš chudý a kedy normálny? Mnohí sú presvedčení, že musia naberať svaly. Tréner, ktorý kedysi chodil aj na bodybuildingové súťaže, upozorňuje, že človek nepotrebuje také veľké svaly. Je to fyzicky aj finančne náročné a môžete si seriózne ublížiť. Radšej si dajte zacieľ vyzerať ako Ronaldo než ako Schwarzenegger. Ronaldo totiž nebuduje svalstvo na ukazovanie sa, ale na pohyb.

Človek, ktorý chce naberať svalstvo, musí jesť, aj keď nie je hladný. To dáva zabrať tráviacemu systému a môže sa to neskôr kruto vypomstiť. Mnohí ľudia sa v posilňovni zrania, lebo naťahujú alebo rotujú svaly neprirodzeným spôsobom. Tretím rizikom je bigorexia – psychické ochorenie, ktoré postihuje svalovcov. Tí sú nespokojní so svojím telom bez ohľadu na to, ako vyzerá a fanaticky dolaďujú každý jeden sval.

Existuje aj zdravá metóda? Tréner Marián Tóth z Londýna nám v dnešnom podcaste jednu takú ponúkne. Budete počuť aj názory lekárov. Môžete byť totiž aj obézny svalovec. Ako dlho trvá vyrysovať si telo? Odpoveď je, že prekvapivo dlho a stojí to prekvapivo veľa úsilia každý jeden deň. Pre niekoho je však podľa lekárov jedno jediné správne riešenie – vôbec sa neriešiť.

Podcast TELO vychádza každú druhú nedeľu na webe Aktuality.sk pod paywallom Aktuality Navyše.

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy.

Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.

Aký bol prvý hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Vo všetkých deviatich krajinách, ktoré sledovala nová publikácia GLOBSEC Trends 2024, by väčšina respondentov podporila členstvo svojej krajiny v EÚ a NATO, ak by sa o tejto otázke konalo referendum. V prípade EÚ je regionálne podpora 78 %, v prípade NATO 81 %. Za posledný rok sa podpora EÚ hýbala jedine v Poľsku (klesla o 7 %) a na Slovensku (vzrástla o 8 %). Podpora NATO je vyššia, ale v regióne existujú výraznejšie rozdiely medzi štátmi.

Ako sa za posledný rok zmenila podpora EÚ a NATO v rámci štátov strednej a východnej Európy a z čoho tieto zmeny vyplývajú? Aký postoj majú obyvatelia k možnému začleneniu Ukrajiny to západných štruktúr? Nakoľko sa v tomto ohľade prejavil vplyv manipulatívneho naratívu o mieri? Ako sa mení podpora Ruska ako strategického partnera? Zmenila v tomto ohľade nálady invázia Ruska na Ukrajinu?

Ako nahliadajú skúmané štáty na Čínu a v čom je jej stratégia v regióne účinná? Ktoré štáty najviac podporujú myšlienku Číny ako strategického spojenca? Prečo v regióne klesá podpora liberálnej demokracie a nakoľko občania rozumejú jej obsahu? Ako ich nálady ovplyvňuje démonizácia liberalizmu zo strany dezinformačných aktérov? Nakoľko si občania spájajú liberalizmus s ohrozením tzv. tradičných hodnôt?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou tímu GLOBSEC pre demokraciu a odolnosť Janou Kazaz.

O tom, do čoho sa dnes oplatí investovať, a akí sú Slováci investori, sa moderátorka Petra Podhorcová rozprávala, v podcaste Na tému, s portfólio manažérom spoločnosti HABERL Wealth Management, Martinom Krištoffom.

Preskúmajte svoje možnosti investovania: https://www.haberl.sk/

On Tuesday, bomb threats were reported at schools across the whole of Slovakia. Police have recorded a total of 1,323 bomb threats against schools so far. In addition, they also recorded 110 bomb threats on bank buildings and 40 bomb threats on electrical stores.

Martina Šimkovičová, the head of the Ministry of Culture, and Lukáš Machala, the secretary general of her office, are outraged by the behavior of some representatives of the Slovak National Theatre (SND).

Machala says that the SND, which belongs to the ministry, has been provoking and making "anti-government demonstrations" for a long time. Šimkovičová was particularly outraged by the behavior of actor Ľuboš Kostelný, who allegedly verbally attacked her directly from the stage during the performance.

On Thursday, Slovak hockey players played their first training session in the hall in Ostrava, where the World Hockey Championships kicked off on Friday. The team's biggest star, Juraj Slafkovský, also took part.

"The Slovak Snapshots" podcast is made by Zorislav Poljak.

Koalícia chce vidieť do cudzích účtov. Vlastné tají.

Čo je v skutočnosti vidno na videu nehody Andreja Danka, priblíži najnovší Ťažký týždeň.

Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.

Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

V piatej epizóde nášho Olympijského videocastu sme privítali Branka Radivojeviča. Bývalý slovenský hokejový reprezentant sa dvakrát predstavil na zimnej olympiáde. Najväčšie úspechy dosiahol na svetových šampionátoch, keď nechýbal pri zisku bronzu či striebra, ktoré je doteraz poslednou medailou Slovákov z MS. Okrem spomienok na kariéru sa pristavil aj pri novej generácii talentov či nadchádzajúcom turnaji v Prahe a Ostrave.

Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.

Čo sa dozviete v rozhovore?

Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. 

Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. 

Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. 

„Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. 

„Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. 

„Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. 

V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že o necelé 2 týždne sa pozrú aj do Prahy. Na Morave budú mapovať nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom predstavia aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL. Aký bol posledný deň pred štartom MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej „nultej” epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.

Kupovanie bytu z tzv. papiera nie je podľa Filipa Žoldáka dnes už nič výnimočné. Ide o byt alebo rezidenčný projekt, ktorý je zatiaľ iba vypracovaný v rámci projektovej dokumentácie a čaká sa na jeho výstavbu alebo celkové dokončenie. „Ja to vnímam ako bežnú prax. To znamená, že keď je na trhu malá ponuka dokončených nehnuteľností, tak klienti sa prirodzene orientujú na nehnuteľnosti, ktoré sú ešte len vo výstavbe. Čo sa týka rizík, vždy nejaké riziká existujú najmä externého charakteru, ktoré môžu ovplyvniť to, že sa projekt spomalí alebo nedokončí načas alebo sa dokončí neskôr. Ale toto by malo byť všetko ošetrené v zmluvnej dokumentácii.“ Podľa Žoldáka väčšie riziko ako samotný kupujúci nesie v tomto porovnaní samotný developer. „Ak sa developerovi nedarí dostavať projekt v tom čase, v ktorom predpokladal, tak sa jeho riziko zväčšuje. Klienti totiž majú v zmluve nastavené možnosti ako od zmluvy odstúpiť, v prípade, že developer nedodrží svoje zmluvné povinnosti.“Pri oneskorení odovzdania bytov idepritom často o vonkajšie faktory, ktoré developer nevie ovplyvniť. Či už ide o ekonomickú situáciu alebo problémy so samosprávami.

Kolaudácie často trvajú zbytočne dlho

Častými faktormi, ktoré spôsobujú to, že developer môže meškať s termínmi dostavby sú dlhé čakacie doby na skolaudovanie postaveného projektu. „Veľakrát sa nám stáva, že skolaudovať projekt trvá viac ako 6 mesiacov, niekedy aj viac ako rok po jeho samotnom dokončení. Jednoducho to je situácia na Slovensku, kde byty sú dávno predané a klienti sa nevedia do nich nasťahovať, pretože napríklad stavebný úrad alebo samosprávy nekonajú v termínoch alebo nekonajú tak, ako by mohli alebo mali,“upozorňuje dlhoročný odborník na kúpu a predaj nehnuteľností Filip Žoldák. Zároveň dodáva, že celý tento problém nie je čierno-biely ako zvykne byť často vnímaný, keď je developer označovaný za „zlého“, lebo nedodal byty na čas. V skutočnosti sú za tým mnohokrát okolnosti, ktoré sa nedajú ľahko ovplyvniť.

V podcaste sa tiež dozviete:

- kto si dnes môže dovoliť kúpiť nehnuteľnosť

- ako spoznať seriózneho developera

- či sú realitní makléri naklonení vyjednávaniu o cene nehnuteľnosti

- či je teraz správny čas na kúpu nehnuteľnosti

Podcast moderovala redaktorka Zuzana Majerčíková.

Mrzí ma, že žiadna z vládnych garnitúr za tých vyše 30 rokov tu nedokázala nastaviť jasné a pevné mantinely, ktoré by verejnoprávnej inštitúcii garantovali politickú a finančnú nezávislosť, tvrdí športový komentátor RTVS Pavol Gašpar. 

„Kvôli tomuto sa chodí na štadióny, kvôli tomuto sa chodí na zápasy. Aby hráči, ktorých pobozkala inšpirácia s múzou, nám ponúkali podobné okamihy“. Jedna z nespočetných hlášok hokejového komentátora RTVS Pavla Gašpara. 

Po dvoch dekádach ich však budeme musieť oželieť. Prvýkrát po takejto poriadnej komentátorskej šnúre jeho hlas z Ostravy či Prahy počuť nebudeme. Prečo a ako to sám prežíva? A kde berie inšpiráciu a múzu on pre svoje komentovanie? 

Dnešné RánoNahlas bude netypicky športové. Aj u nás sa začína dvojtýždňový „festival svetového hokeja“ – hoc jeho dejiskom sú české mestá Ostrava a Praha. 

"Želajme si, aby sme opäť mohli prežiť tie euforické roky 2002 a 2003, keď boli na námestiach desaťtisíce“ – hokejový komentátor Pavol Gašpar sa oblúkom vracia do čias, keď slovenské hokejové tímy zažívali najväčšie úspechy. 

„Možno to bude znieť až pateticky a frázovito, ale aby naozaj hokej splnil tú úlohu: aspoň na chvíľu nechať zabudnúť na naše rozdelenia, aby sme jednoducho mali trošku radosti zo života", vyslovuje svoje prianie pre krajinu športový komentátor. 

Za „komentátorským tichom“ z verejnoprávnej RTVS je tento rok prechod vysielacích práv na jednu zo súkromných televízií. Pozícii verejnoprávneho vysielateľa podľa Gašpara nenahrávajú ani platné pravidlá. 

„Na rozdiel od RTVS súkromné televízie nemajú povinnosť zverejňovať svoje kontrakty v centrálnom registri zmlúv. Takže akonáhle sme my niečo podpísali, konkurencia jasne videla, odkedy, dokedy, za koľko...., čo sú obrovsky výhodné faktory pri každom ďalšom jednaní. Keď si samozrejme tieto naše kontrakty dohľadali, a to aj smerom dozadu, videli, v akom rytme sa asi navyšuje a o koľko. To je ako hrať poker s odkrytými kartami. Každý pri stole vidí, čo máte na ruke. No to sa hrá dosť ťažko!“, uvádza.

Riešením by mohla byť zmena pravidiel, podľa ktorých postupujú niektoré zabehnuté demokracie. Celospoločensky významné športové podujatia sú viazané na verejnoprávneho či štátneho vysielateľa. 

Ako vidí hokejový komentátor šance nášho „ostravského“ tímu? „Je to asi to najlepšie, čo máme k dispozícii. (…) Verím teda tomu, že opäť sa pozrú chlapci do Prahy. A nie ako turisti. Že si tam prídu zahrať hokej. To by znamenalo, že postupujeme minimálne do štvrťfinále“, očakáva Pavol Gašpar. 

V rohovore budete počuť aj komentátorské hlášky, ktoré má najradšej, či jeho pohľad na súčasný tlak politikov na RTVS. 

„Zďaleka to nie je prvýkrát, keď sú RTVS, predtým STV či SRo politicky napádané, čím to nechcem samozrejme nejako bagatelizovať. Skôr ma mrzí, že žiadna z vládnych garnitúr za tých vyše 30 rokov tu nedokázala nastaviť jasné a pevné mantinely, ktoré by verejnoprávnej inštitúcii garantovali politickú a zároveň finančnú nezávislosť. Lebo ak by to čo len jedna vláda dokázala a ideálne ústavnou väčšinou, aby sa to neprelamovalo tak ľahko, tak by sme sa tu asi veľmi nerozprávali o tejto téme. Takže ma mrzí tých 30 rokov premrhaných príležitosti“, tvrdí Gašpar. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Pacienti žobrú v zbierkach o záchranu svojich životov, kým ministerka pomáha oligarchom. V dnešnom podcaste to tvrdia viaceré oslovené inštitúcie v zdravotníctve. Opozícia sa dnes večer pokúsi odvolať ministerku zdravotníctva za Hlas-SD Zuzanu Dolinkovú. Ministerka ich dôvody považuje za politické. Naozaj by pomohla výmena vedenia a nejde len o prázdne politikárčenie zo strany opozície?

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sme sa oslovili asociáciu práv pacientov, lekárskych odborárov, analytika a aj opozičných poslancov. Budete počuť aj krátku reakciu ministerky.

Podľa kritikov pacienti čakajú v čakárňach hoci aj od piatej rána, a často na nich ani nevyjde časenka. Lekárov aj sestier je málo, pacienti sa nemusia dožiť zákrokov, no ministerstvo rieši, kde bude možno o 15 rokov stáť nová nemocnica. Nenesie však časť zodpovednosti aj súčasná opozícia?

Podcast nahrával Peter Hanák.

Strach môže ničiť, ale aj motivovať. Strach ako agenda je v politike od nepamäti a v súčastnosti dominuje aj na Slovensku. Najnovšie si národniari zobrali na mušku medveďa, cez ktorého bez breho burcujú ľudí.

Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.

Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.

Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.

Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Na Slovensku sa ročne vyťaží v prepočte 300-tisíc kamiónov dreva. V národných parkoch sme medzi rokmi 2000 – 2016 prišli o 12,2 percenta lesov.

V 70. rokoch na Slovensku žilo približne 3 500 hlucháňov hôrnych na ploche 175-tisíchektárov, dnes jeho populácia predstavuje menej ako 1 000 jedincov na ploche 40 000 hektárov.

Aj o týchto faktoch bol podcast s názvom Európske Slovensko, v ktorom sme sa venovali téme ochrany parkov a prírodného dedičstva. Naším hosťom bol Marek Kuchta, koordinátor z občianskeho združenia My sme les, organizácie pre ochranu životného prostredia.

Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete?

Líderka kandidátky do eurovolieb Miriam Lexmann v podcaste vysvetľuje, prečo si myslí, že nám Komisia nemôžeme vziať eurofondy za to, že sme zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry.

„Nemôžeme dovoliť, aby Európska komisia argumentovala zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a že preto nám ide zobrať eurofondy. Pre tento dôvod nám eurofondy vziať nemôže. Iba ak dokáže, že dochádza ku korupcii. V liste sme apelovali na to, aby sa Európska komisia pozrela na to, ako sa nakladá so spismi." približuje v podcaste europoslankyňa Miriam Lexmann.

Lexmann tiež hovorí, že s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou o liste komunikovala. „Sama mi povedala, že si uvedomuje problém, že sa argumentuje zrušením ÚŠP. Pretože to môže byť vnímané ako zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska. Svojím spôsom sa to obráti proti všetkým, pretože s tým môže Fico nakladať tak, že nám berú eurofondy spôsobom, na ktorý nemajú právo," tvrdí Lexmann.

Smer môže prejsť zmenami

Témou podcastu je aj opozičná politika hnutia. Podľa Lexman si ide KDH svojou cestou a správa sa zodpovedne. Podľa Lexmann bude hnutie v najbližších parlamentných voľbách hľadať partnerov, s ktorými by mohli naplniť volebný program.

V podcaste tiež odpovedá na otázku, či vedia do budúcna vylúčiť vládnu koalíciu so Smerom, tak ako v nedávnych parlamentných voľbách. „Nedokážeme vylúčiť aj to, že strana bude vyzerať ako vyzerá. Či bude taka silná alebo tu nebude iná strana. To je otázka, ktorá je budúcnosť. Nedokážeme sa rozprávať hypoteticky o veciach. V politike sa musíte rozprávať o konkrétnom nastavení a na zákalde sa toho rozhodnúť, odpovedá Miriam Lexmann.

Europoslankyne sa v podcaste tiež pýtame, prečo dokáže hnutie vylúčiť do budúcna spoluprácu s Republikom, no so Smerom nie. „Lebo Smer určite môže určite prejsť veľkými zmenami. Nevieme, kto bude ten partner. Vieme za čím stojí Republika a to je pre nás neakceptovateľné. My nevieme za čím stojí Smer. Smer je raz taký a raz taký. Raz háji to, potom hovorí presný opak. Z tohto hľadiska pre nás to nie je uchopiteľná politická strana, ktorá dnes sa dá predvídať, ako bude vyzerať za tri a pol roka. Samozrejme, v prípade že to bude ten istý Smer, tak pravdepodobne s nimi nebudeme môcť íst do koalície, lebo to sme vylúčili teraz a sme v tom konzistentný.

Právo veta v EÚ a Čína

Témou podcastu sú aj blížiace sa eurovoľby. KDH v programe do eurovolieb hovorí, že chce, aby bolo zachované právo veta. „Mňa mrzí, že politické strany, ktoré súhlasili s odobratím práva veta v minulosti, dnes strašia tým, že nám ho niekto chce zobrať. Hoci vedia, že je tu zábezpeka, že Slovensko to neodsúhlasí," hovorí.

Plán premiéra Roberta Fica vycestovať do Číny a nájsť partnerov na opravu stoviek mostov a výstavbu novej koľaje považuje europoslankyňa za nebezpečný.

Čítam to ako zlý a nebezpečný krok pre Slovensko. „Vyzerá to, že z krátkodobého hľadiska to môže priniesť výhody, ale z dlhodobého hľadiska to ohrozuje naše ekonomické aj bezpečnostné záujmy," vysvetľuje Miriam Lexmann.

Moderuje Denisa Hopková.

Videli sme nový iPad Pro a iPad Air. Najviac zaujal čip M4.

Spoločnosť Apple v utorok predstavila viaceré hardvérové novinky. Videli sme dva nové iPady, nový Apple Pencil a úplne nový čip M4. Všetky novinky v podcaste SHARE zhrnuli redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Témy, o ktorých v podcaste hovoríme:

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Štefan Harabin, bývalý minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu SR, sudca a politik. V rokoch 2019 a 2024 kandidoval na prezidenta s proruskou rétorikou. Teraz ho chce SNS za člena Súdnej rady. Čo o ňom vieme? Čo sa deje v slovenskom súdnictve a aký to má vplyv na právny štát? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s politológom pôsobiacim na Ústave pre otázky súdnictva v Brne Samuelom Spáčom.

Frankovská v prvej časti podcastu rozobrala viaceré hoaxy a dezinformácie, ktoré šíril Štefan Harabin. Jedným z nich bol jeho nepravdivý výrok: „Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc vlastných civilistov.“ V tomto výroku podľa Frankovskej opakoval hneď niekoľko naratívov ruskej propagandy. „Jedným z nich je, že na Ukrajine je akýkoľvek problém s nacizmom, čo je niečo čo bolo opakovane vyvrátené, keďže ukrajinská vláda sa nijakým spôsobom k fašistickým ideológiám nehlási,“ uviedla Frankovská. Predovšetkým však podľa Frankovskej nie je pravda, že na Donbase prebiehala genocída, viackrát to vyvrátili rôzne medzinárodne organizácie, ktoré tam boli prítomné, vrátane monitorovacej misie OSN.

Podľa Spáča je slovenské súdnictvo momentálne v prechodnom období, nakoľko je čerstvo implementovaná súdna mapa, ktorá by mala vyriešiť niektoré z problémov súdnictva. „V minulosti určite platilo, že slovenská súdna sústava bola príliš rozdrobená,“ povedal Spáč. To čo sa podľa neho nepodarilo vyriešiť však je, že v niektorých častiach Slovenska je dostupnosť spravodlivosti omnoho horšia ako inde.

Spôsob akým vznikala Súdna rada a aké padali argumenty podľa Spáča nesvedčili o snahe zlepšiť súdnictvo, „bolo to len niečo čo trebalo spraviť, keď chceme vstúpiť do EÚ“. Teoretické predpoklady, že Súdna rada má byť zárukou nezávislosti a legitimity sudcovského stavu sa podľa neho nenaplnili. Dokonca uviedol, že slovenská Súdna rada figuruje vo viacerých akademických štúdiách ako príklad zlej praxe.

V podcaste sa rozoberalo aj potenciálne opätovné pôsobenie Štefana Harabina v Súdnej rade. „Štefan Hrabin v princípe svojimi postojmi nie je zásadným problémom pre značnú časť slovenského súdnictva ani súdnej rady, čiže by mohli nájsť spoločnú reč,“ uzavrel Spáč.

Podcast nahrávala Veronika Jursová Prachárová.

Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.

O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.

„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.

Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.

„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.

Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.

Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.

V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.

Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.

Moderuje Denisa Hopková.

eš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Umocňuje to proruské postoje vlády mocňujeme pocit, že Slovensko je proruské (podcast)

Demeš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Čítam to ako snahu vlády ukázať, ze s Ruskom napriek vojne udržiavame vzťahy

Futbalisti Spartaka Trnava útočili na tretiu výhru Slovnaft Cupu v rade, no ich nádeje v Košiciach ukončil večný postrach trénera Michala Gašparíka MFK Ružomberok. Spolu s trofejou Spartaku ušla aj miestenka v druhom predkole Európskej ligy UEFA a zostal mu tak len boj o Konferenčnú ligu v posledných kolách najvyššej súťaže.

O tom, čo by pre Spartak znamenala absencia v Európe, hovoril v relácii Striedame! na ŠPORT.sk prezident Spartaka Trnava Peter Macho.

Rodák z Malženíc neďaleko Trnavy Peter Macho je úspešný podnikateľ, ktorému sa podarilo dostať Malženice z najnižších amatérskych. súťaží až do 2. ligy, a to aj vďaka spolupráci s trnavským Spartakom. Na čele klubu z „malého Ríma“ je od roku 2021.

Počas jeho pôsobenia sa objavili prvé veľké úspechy Trnavy, ktorá dvakrát získala Slovnaft Cup, zahrala si skupinu Konferenčnej ligy, na ceste kam vyradila aj Lech Poznaň či Dnipro-1 a na konte má aj tohtoročné neúspešné finále s Ružomberkom. V relácii sa dozviete, ako sa z Malženíc dostal na prezidentské kreslo v klube s veľkým menom a čím je špecifické prostredie vo vnútri Spartaka.

Áno aj toto je možné. Na Slovensku našťastie nie. Dnes sa dozviete aj to, prečo je problém odviezť Ferrari F40 na neďalekú výstavu, či šoférovanie pomáha pri smútku a ako sa dá zarábať na tom, že niekto neparkuje správne. Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Miroslav Gavalec bol kedysi známy oponent harabinizácie justície, ktorého Štefan Harabin perzekuoval. Dnes je sudcom Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Ak Slovensko poruší európske právo, luxemburský súd môže zasiahnuť, a to pokutou a aj tlakom na zmenu zákona. Môže sa to týkať RTVS, mimovládok či právneho štátu. Podľa sudcu Gavalca by sme mali sledovať, ako súd zasahoval proti Poľsku a Maďarsku.

V podcaste so sudcom Súdneho dvora EÚ Miroslavom Gavalcom sa dozviete:

– ako vníma nomináciu SNS Štefana Harabina na člena Súdnej rady SR;

– že Jána Mazáka si váži, Štefana Harabina vôbec nie;

– ako Harabin škodil justícii a ako už v minulosti zneužíval Súdnu radu;

– či ide o útok na nezávislosť justície;

– že by sme mali sledovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ voči Poľsku v oblasti právneho štátu;

– ako sa bude riešiť, keď Slovensko poruší pravidlá právneho štátu;

– ako môže EÚ donútiť slovenskú vládu zmeniť svoje rozhodnutia a aj prijaté zákony;

– či môže EÚ zasiahnuť aj v prípade politického obsadenia RTVS;

– že Európska únia a jej súd chránia hodnoty ako pluralita a demokracia;

– či môže súd zasiahnuť aj preventívne;

– že ak Slovensko prijme podobný zákon o mimovládkach ako Maďarsko, súd ho zastaví rýchlejšie;

– o čom hovorí rozsudok SDEÚ, že zverejnením Threemy boli porušené práva Mariana Kočnera;

– ako Súdny dvor EÚ zmenil a ešte stále mení Slovensko.

(Poznámka redakcie: Rozhovor sme nahrávali v piatok 2. 5. v Luxemburgu.)

Natočil som ho aj pre seba, tvrdí vojnový fotograf Juraj Mravec 

Keď deti nežijú na svetle dvorov, ale v tme pivníc. Už dospelé ba priam staré deti v nákupnom vozíku evakuujú svoju ultra deväťdesiatročnú mamu z frontovej línie. Či obyvateľ zničeného mesta ide na prvú návštevu svojho zbombardovaného bytu v troskách. 

Ale aj momenty, keď vyslobodením z vojnového pekla je pohárik a napätie a zlosť eliminuje zverské mučenie. To všetko rovno pred vami, na filmovom plátne, kde vám za niečo viac ako hodinu hrozná Putinova agresia vlezie až pod kožu. 

Nový dokument vojnového fotografa Juraja Mravca. A ak pred ôsmimi rokmi prišiel so snímkou MirVam, tento nazval MirNam. Prečo? A čo robia s človekom hoc len pozorované a zaznamenávané vojnové zverstvá? Otázky na Juraja Mravca, ktorý za novým vojnovým dokumentom stojí. 

„Keby som tam nešiel, kto by som bol? Hrozne sa mi nechcelo, no nemal som na výber“, hovorí o prvých okamihoch so strašlivou realitou Putinovej agresie proti Ukrajine. 

A ako vníma svoju rodnú krajinu, ktorá aj podľa najnovších prieskumov väčšinovo nevidí v Putinovi agresora a do vedenia si zvolila premiéra, ktorý občiansku zbierku na muníciu pre Ukrajinu označil za „prd“? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgán následnej cenzúry“, tvrdí Boris Koreň, dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky a diskusných formátov verejnoprávnej RTVS, ktorý je rovnako roky členom súčasnej etickej komisie.

Politické a mocenské ovládnutie versus návrat verejnoprávnosti či správa nezaujatých odborníkov, ako to deklaruje vládna moc. Už týždne krajinu zamestnáva zápas o verejnoprávnu RTVS. 

Ak vládna zostava s označením Fico4 hovorí o potrebe verejnoprávnosti a nastolení poriadku v nej, verejnosť i veľká časť RTVS hovorí o snahe túto inštitúciu ovládnuť a dosadiť tam vlastné vedenie. A cestou je rovno zrušenie pôvodného telerozhlasu a inštalácia novej STVR. S dozornou radou, ktorá volí a kontroluje generálneho riaditeľa a vstupenkou do nej je priechodnosť aktuálnou vládnou väčšinou. 

A ak pôvodný návrh zákona počítal s kritizovanou programovou radou, pri ktorej hrozil dozor rovno nad obsahom vysielania, aktuálny prichádza s novinkou, ktorou je etická komisia. Môže byť ona novou pákou na tvorcov? Boris Koreň, dlhoročný dramaturg politických diskusných formátov verejnoprávneho média so skúsenosťou člena jej etickej komisie. 

„Je tam potenciál, že sa z nej stane – a mierne to preženiem – orgánom následnej cenzúry“, tvrdí.

Koreň stál v RTVS dlhé roky dramaturgicky aj za hlavnými diskusnými reláciami Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Pri navrhovanom zákone o STVR hovorí aj o „nebezpečenstve“ novej etickej komisie. „Je tam nebezpečenstvo, že orgán, ktorý je stanovený zvonka, nie sú to odborníci, bude rozhodovať vo vysoko odbornej oblasti o tej najcitlivejšej oblasti novinárskej profesie, že či sa novinár zachoval eticky alebo neeticky“. 

„Samozrejme, nie sme dokonalí, je čo zlepšovať v oblasti vysielania, obsahu, ale čo sa nás veľmi dotýka, čo nás uráža a niekedy aj ponižuje, je spôsob argumentácie tých, čo hovoria, že sa máme zmeniť“, hovorí Koreň. 

„Argumentujú bez argumentov, hovoria, že sme nevyvážení, že si neplníme svoje verejnoprávne povinnosti, no zatiaľ som nevidel žiadnu analýzu, kde by to podložili“, dopĺňa. 

Za „úplný nezmysel“ označuje tvrdenia koaličných predstaviteľov, že RTVS si neplní svoje verejnoprávne povinnosti. 

„Čo mňa osobne uráža je fakt, že oni vedia, že to tak nie je“, vyjadruje svoj pohľad dlhoročný dramaturg aktuálnej publicistiky, ktorý svojho času mal dramaturgicky na starosti aj formáty ako Sobotné dialógy, Z prvej ruky či K veci. Poukazuje na existenciu pravidelných výročných správ verejnoprávneho média, ktoré RTVS a jej predchodkyne museli zo zákona predkladať parlamentu. 

„(Tam) sú stovky argumentov, ktoré hovoria, že to tak nie je“. 

„Každá vláda, ktorá tu bola, chcela mať spravodajstvo a publicistiku takú, aby ich nevyrušovala, aby šírila ich posolstvá. O to im v prvom rade ide.“ Aktuálna vládna moc to však podľa Borisa Koreňa robí „bez miery“. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.