ZDRAVÁ DUŠA

Pripojte sa k nám na hlboké preskúmanie náročných tém, ktoré dnes ovplyvňujú životy tínedžerov - problematiky šikany, sebapoškodzovania a samovražedných sklonov medzi mladými ľuďmi. Odkryjeme príčiny týchto javov, ich dopady na duševné zdravie a diskutujeme o možnostiach prevencie a podpory pre mladých ľudí. Ponúkame praktické rady pre rodičov, učiteľov aj samotných tínedžerov, ako rozpoznať varovné signály a poskytnúť potrebnú pomoc. Táto epizóda je neoceniteľným zdrojom informácií pre každého, kto chce lepšie pochopiť tieto zložité otázky a nájsť spôsoby, ako efektívne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Na otázky moderátorky Viktórie Lancošovej odpovedá klinická psychologička a psychoterapeutka, odborná garantka z Centra Psyché, Mgr. Zuzana Palenčárová.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 7/2024

Skratka ŠVVP znamená ŠPECIÁLNE VÝCHOVNO-VZDELÁVACIE POTREBY.

Možno máte takéto dieťa doma, možno takéto dieťa učíte, možno je spolužiakom v triede, do ktorej chodí Vaše dieťa - pretože detí so ŠVVP v bežných školách pribúda. Aktuálne je v riešení aj novelizácia školského zákona, ktorá prináša zmeny nielen do vzdelávania detí so ŠVVP. Kedy je vlastne dieťa považované za dieťa so ŠVVP? V čom sa vzdelávanie takýchto detí líši? Čo pre nich robí štát a ako by to malo vyzerať v škole? Čo by som mal ako rodič dieťaťa so ŠVVP vedieť? A najdôležitejšie – ako sa tieto výnimočné deti v tomto celom môžu cítiť a čo prežívajú... Na otázky moderátorky Viktórie Lancošovej odpovedá riaditeľ Inklucentra a psychológ a špeciálny pedagóg v Centre poradenstva a prevencie Bratislava 3, PhDr. PaedDr. Mgr. Viktor Križo, PhD.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 6/2024

Vedeli ste, že existuje jednoduchá „technika“, pomocou ktorej vieme vedome bojovať so stresom? Pomáha tiež vtedy, keď máme hlavu plnú myšlienok a nevieme sa od ich odpútať a dokonca pôsobí na naše telo ako analgetikum! Táto „technika“ sa volá smiech. Nie nadarmo sa hovorí, že smiech je najlepší lekár. V tomto podcaste sa dozviete, prečo tomu tak je a tiež všetky benefity, ktoré smiech na naše duševné zdravie má. S moderátorkou Viktóriou Lancošovou sa rozprávala psychologička a lektorka jogy smiechu Mgr. Darina Alexyová.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 5/2024

Podľa portálu landgeist.com Slováci spia v priemere 7 hodín a 7 minút, čo je v súlade s priemerom spánku, ktorý je 7 hodín. Podľa tejto štatistiky je náš spánok v poriadku - čo sa jeho dĺžky týka. Nemenej dôležitá je však aj kvalita spánku a tu už situácia nie je taká pozitívna. Kedy hovoríme o poruchách spánku, aký dopad to môže mať na naše duševné a fyzické zdravie a čo môžeme pre zlepšenie kvality spánku urobiť sami a kedy treba vyhľadať odborníka, toto všetko nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou porozprávala psychologička a psychoterapeutka, PhDr. Elena Tomková.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 4/2024

Paliatívna starostlivosť je aktívna starostlivosť o ľudí s vážnym, život ohrozujúcim ochorením. Pomáha im prežiť život, ktorý im ostáva, v čo najväčšej kvalite. Bohužiaľ, takúto starostlivosť občas potrebujú aj bábätká v perinatálnom období, teda od 24. týždňa tehotenstva do 7. dňa života. Vďaka technológii sa niekedy rodičia dozvedia, že ich dieťatko nie je zdravé už počas tehotenstva a musia sa rozhodnúť, ako ďalej. Aká starostlivosť bude pre ich dieťatko tá najlepšia. Ale pred rovnakou voľbou môžu stáť aj rodičia po narodení dieťatka so závažnou diagnózou. Pomôcť v rozhodovaní by im mali nielen lekári, ale aj psychológovia a iní odborníci, ktorí sa spolupodieľajú na poskytovaní paliatívnej starostlivosti. Ako perinatálna paliatívna starostlivosť prebieha, čo všetko by mala pokrývať a ako to v praxi je, o tom nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou porozprávala MUDr. Dana Dolníková, primárka Neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny NÚDCH.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 3/2024

Manipulácia je potreba. A potreby si musíme napĺňať. Takto v skratke vieme zadefinovať dôvod, prečo ľudia manipulujú. Je za tým však oveľa viac – začať musíme už pri genetickej výbave človeka a pri výchove a vzťahovej väzbe. Obe môžu byť zárodkom pre manipuláciu. Prečo má niekto potrebu manipulovať, ako si vyberá svoje „obete“, akým spôsobom rozmýšľa a koná, ale aj kto manipulácii podlieha, kde všade sa s manipuláciou môžeme stretnúť a ako sa voči nej brániť, nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou prezradí odborníčka na neverbálnu komunikáciu, forenzná konzultantka, koučka a lektorka, Ing. Nora Lauková, MBA.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 2/2024

Anhedónia je psychologický termín, ktorý opisuje stratu schopnosti zažívať radosť alebo potešenie z bežných aktivít. Ľudia trpiaci anhedóniou môžu pociťovať apatiu a ľahostajnosť voči veciam, ktoré predtým považovali za príjemné. Táto porucha nálady je často spojená s depresiou a ďalšími duševnými stavmi. Anhedónia môže ovplyvniť rôzne oblasti života, vrátane sociálnych vzťahov, pracovného prostredia a osobného rozvoja. Dôkladné porozumenie tejto symptomatológie je kľúčové pre efektívnu diagnostiku a liečbu tých, ktorí trpia touto náročnou podmienkou. Viac o tejto diagnóze nám v tejto epizóde prezradila psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková, PhD. .

Pripraviť deti na to, že postava Ježiška nie je skutočná, môže byť citlivou a dôležitou súčasťou ich duševného vývoja. Rodičia by mali vyjadriť pravdu s láskou a starostlivosťou, podporovať otvorený dialóg a rešpektovať individuálny prístup k téme. Je dôležité zdôrazniť hodnoty ako láska, dôvera a vzájomná starostlivosť, ktoré nie sú spojené s existenciou Ježiška. Podpora otvoreného myslenia a pochopenie, že rôzne rodiny majú rôzne prístupy k vierovyznaniu a tradíciám, môže pomôcť deťom lepšie pochopiť svet okolo seba. O tom, ako hovoriť s deťmi o postave Ježiška nám v tomto dieli poradí detská psychologička Mária Balážová.

Napriek tomu, že tieto pojmy nie sú až také známe, v dnešnej rýchlej dobe sa disociatívne vnútorne stavy vyskytujú pomerne často. Depersonalizácia a derealizácia sú psychologické stavy, ktoré ovplyvňujú vnímanie vlastnej osoby a okolitého sveta. Depersonalizácia sa prejavuje pocitom oddelenia od vlastnej identity, pričom jedinec môže pociťovať, že jeho myseľ, telo a emócie nie sú skutočné. Naopak, derealizácia ovplyvňuje vnímanie okolia, pričom subjekt môže vnímať svet ako nereálny či vzdialený. Tieto stavy môžu byť spojené s poruchami úzkosti, traumou alebo inými psychologickými faktormi, alebo sa môžu objaviť samostatne u zdravého jedinca. Psychoterapia a liečba úzkosti môžu byť použité na zmiernenie týchto symptómov a obnovenie normálneho vnímania reality. O tom, ako môže vzniknúť depersonalizácia a derealizácia, aký je medzi nimi rozdiel, ale aj mnoho ďalšieho nám v dnešnej epizóde zodpovedala psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková.

Vzdelávanie a rodičovstvo sú dve kľúčové oblasti, ktoré formujú budúcnosť každého jednotlivca. Pozitívne vzdelávanie poskytuje nielen potrebné vedomosti, ale aj rozvíja kritické myslenie, tvorivosť a sociálne zručnosti. Rodičia, ako prví učitelia svojich detí, majú neoceniteľný vplyv na ich vývin. Vytváranie podporujúceho prostredia, kde sa deti cítia bezpečne a milované, je rozhodujúce pre ich emocionálny a intelektuálny rast. Keď sa vzdelávanie a rodičovstvo spájajú s prístupom pozitívnej psychológie, vytvárajú sa silné základy pre budúcnosť, plnú príležitostí a úspechov. Čo to ale vlastne tá pozitívna psychológia je? Na túto otázku nám v dnešnej epizóde odpovedala Mgr. Silvia Majerčáková Albertová, PhD., M.A. detská psychologička a vedúca Centra pozitívnej psychológie na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy.

Psychické poruchy majú významný vplyv na každodenný život ľudí. Ovplyvňujú pracovný výkon, vzťahy s inými ľuďmi a fyzické zdravie. Osoby s psychickými poruchami môžu čeliť ťažkostiam, ako je znížená koncentrácia a pracovný stres, problémy v komunikácii a medziľudských vzťahoch a dokonca aj fyzické problémy, ako je nespavosť alebo nadmerný príjem potravy. Je dôležité zabezpečiť dostatočnú podporu a pochopenie pre tých, ktorí trpia psychickými poruchami, a odstrániť stigmatizáciu spojenú s touto témou. Aké poruchy sú na Slovensku najčastejšie a ako s nimi žiť nám v tejto epizóde prezradil psychiater a psychológ doc. PhDr. Michal Hajdúk, PhD.

Rané straty v tehotenstve, známe aj ako potraty, sú ťažkou skúsenosťou pre ženy a páry. Tieto straty sa môžu vyskytnúť počas tehotenstva alebo po pôrode a môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako genetickými poruchami plodu, zdravotnými problémami matky alebo vonkajšími vplyvmi. Okolie by malo byť citlivé a podporujúce voči tým, ktorí takúto stratu prežívajú. Je dôležité prejaviť sústrasť, počúvať ich a ponúknuť emocionálnu oporu. Často stačí jednoduché "som tu pre teba" a trpezlivé počúvanie. Každý reaguje na straty inak, a preto je dôležité rešpektovať individuálne potreby a tempo hojenia. Ako zvládnuť takúto situáciu nám v dnešnej epizóde poradila psychoterapeutka a dula Mgr. Hana Celušáková, Phd.

Popôrodná depresia, známa aj ako popôrodná depresia, je závažný psychický stav, ktorý môže postihnúť matky po narodení dieťaťa. Tento stav sprevádzajú symptómy, ako je hlboký smútok, nepokoj, úzkosť a strata záujmu o bežné denné činnosti. Okrem toho môžu ženy trpieť aj problémami so spánkom a stravovaním. Postporodná depresia môže mať výrazný vplyv nielen na emocionálne, ale aj fyzické zdravie matky, čo zdôrazňuje dôležitosť hľadania odbornej pomoci od lekára alebo psychoterapeuta. Adekvátna liečba a podpora sú kľúčové pre zlepšenie pohody matky a jej schopnosti starať sa o novonarodené dieťa. Ako vzniká, s akými pocitmi sa denne stretávajú matky trpiace touto poruchou, ale aj mnoho iného nám v tejto epizóde prezradila psychoterapeutka a dula Mgr. Hana Celušáková, Phd.

V dnešnej uponáhľanej dobe sa zdá, že čím viac hovoríme, tým lepšie. Sociálne médiá, rýchle správy a neustále komunikácie nám dávajú dojem, že naše názory a myšlienky sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. No v tomto šume slov a informácií zabúdame na jednu dôležitú zručnosť - počúvať. Ľudia, ktorí málo počúvajú a veľa hovoria, často strácajú príležitosť pochopiť druhých a budovať hlbšie vzťahy. Preto je dôležité naučiť sa, ako sa správne počúvať. Vojenský psychológ por. Mgr. Tomáš Poláček. nám v tejto epizóde prezradil, prečo by sme sa všetci mali naučiť byť aktívnymi poslucháčmi.

Introverti a extroverti sú zjednodušené kategórie osobností, ktoré opisujú spôsob, akým ľudia získavajú energiu - buď z vnútorných myšlienok (introverzia) alebo z vonkajších podnetov (extroverzia). Je však dôležité si uvedomiť, že realita je oveľa zložitejšia. Mnohí ľudia kombinujú vlastnosti oboch skupín a správanie sa môže líšiť v rôznych situáciách. Stereotypy typu "introverti sú plachí" a "extroverti sú stále spoločenskí" nedávajú spravodlivý obraz o pestrosti ľudskej povahy. Každý jedinec je jedinečný a nepatrí len do jednej škatuľky. Napriek tomu, môže byť užitočné zistiť k čomu inklinujú naši blízki, aby sme im lepšie rozumeli. Ako sa orientovať v takejto kategorizácii osobností nám ozrejmil vojenský psychológ por. Mgr. Tomáš Poláček.

Hraničná porucha osobnosti, tiež známa ako borderline porucha, je závažný psychický stav, ktorý sa prejavuje výraznými fluktuáciami nálad, vzťahovými problémami a chaotickou sebaidentitou. Postihnutí často zažívajú intenzívne a nestále emócie, čo môže viesť k impulzívnemu správaniu a sebapoškodzovaniu. Takisto môže dochádzať k tzv. "čiernobielemu mysleniu", keď postihnutí vidia veci len ako absolútne dobré alebo absolútne zlé. Mali by sme si uvedomiť, že za ich náladovými výkyvmi a často rozpoltenými reakciami môže byť obava z odmietnutia alebo prehliadnutia. Hraničná porucha osobnosti môže mať značný vplyv na každodenný život postihnutých, pretože sa často potýkajú s problémami v práci, škole a v osobných vzťahoch. Ako vzniká hraničná porucha osobnosti a ako prebieha terapia ľudí trpiacich touto poruchou nám prezradila psychologička a psychoterapeutka PhDr. Petra Klastová Pappová, PhD. 

Marihuana je rastlinná psychotropná látka, ktorej užívanie môže spôsobiť závislosť. Hoci nie každý, kto ju užíva, sa stane závislým, niektorí ľudia si vyvinú silnú psychologickú potrebu pravidelne ju užívať. Táto závislosť môže mať negatívny vplyv na osobný aj profesijný život postihnutých. Závislí ľudia sa môžu stať nezodpovednými a strácať motiváciu plniť svoje povinnosti. Okrem toho, závislosť na marihuane často súvisí so zhoršením duševného zdravia a diagnózami ako sú úzkosť, depresia a paranoja. Je dôležité si uvedomiť, že závislosť na marihuane je skutočným problémom, ktorý by nemal byť bagatelizovaný. O tom ako sa lieči takáto závislosť odborne, nám viac prezradí klinický psychológ Mgr. Marián Huštaty z AD Clinic.

Téma transrodovosti sa dostáva do povedomia čoraz viac. Väčšina ľudí pozerá na túto tému z veľmi konzervatívneho hľadiska. Zabúdame však na pocity samotných transrodových ľudí, ktorým často sťažuje život aj samotná legislatíva či zdravotný systém. Podľa prieskumu je práve Slovensko najkonzervatívnejšia z európskych krajín. Charlotte Srnčík je transrodová žena a so šikanou a posmievaním sa stretáva už od detstva. S mamou Alenou nám prezradili, ako sa postaviť k neľudkosti niektorých ľudí, ale aj čo patrí k procesu tranzície.

Psychedeliká v psychoterapii predstavujú nový prístup k liečbe psychických ochorení. Podľa viacerých štúdií môžu byť účinné pri liečbe depresie, úzkosti, PTSD a iných ochorení. Ich účinok spočíva v aktivácii mozgových oblastí, ktoré sú zodpovedné za tvorbu a uchovávanie spomienok, emócií a motivácie, čo umožňuje pacientovi získať nový pohľad na pochopenie svojich problémov. Táto liečebná metóda je však v spoločnosti stále značne stigmatizovaná, keďže sa o nej šíria rôzne mýty. Prečo je ťažké prelomiť túto stigmu, a čo zažíva pacient počas takejto terapie, nám prezradí psychológ a psychoterapeut Mgr. Jaroslav Farkaš.

Prichádzajú rýchlo a nečakane. Spúšťačom môže byť nielen vnútorný stres, ale aj zmyslové preťaženie. Panický atak sa prejavuje silným strachom, zvýšeným tepom srdca, pocitom, že sa neviete nadýchnuť či pretrvávajúcou úzkosťou. Hoci tieto záchvaty môžu trvať len niekoľko minút, majú veľký dopad na vaše každodenné fungovanie a psychické zdravie. O príčinách vzniku atakov, o symptómoch a liečbe, nám v tejto časti viac prezradí  PhDr. Petra Klastová Pappová, PhD.

Mozog je od nepamäti symbolom logiky či inteligencie. Avšak spôsob, akým ho používame, sa neustále mení. Treba zbystriť pozornosť, ak nám z ničoho nič vypadnú slová alebo na niečo zabudneme? Existuje vôbec ideál správneho myslenia? Vplýva veľkosť mozgu na naše správanie? A čo sa s ním deje, keď si udrieme hlavu? Aj týmito otázkami sa zaoberá neuropsychológia. V čom spočíva práca neuropsychológa a kedy ho vyhľadať, ale aj o tom čím sú výnimoční londýnski taxikári, nám v tejto časti prezradí Mgr. Petra Brandoburová, PhD.

Alzheimerova choroba je postupujúce degeneratívne ochorenie mozgu. Spôsobuje zhoršenie kvality pamäti, reči, vyvoláva zmeny nálad aj správania. Alzheimer je zákerný najmä kvôli svojmu pomalému, plazivému nástupu. To, že ním človek trpí, zistí približne až pri treťom štádiu zo šiestich. Prvotné príznaky totiž nemožno rozpoznať. V domácom prostredí by mala rodina zbystriť pozornosť, ak dotyčná osoba prudko mení svoje správanie, nálady. Začínajú jej vypadávať slová, neskoro reaguje na vplyvy a podnety, pri poslednom štádiu už človek nerozpoznáva známe tváre, nepozná svojich rodinných príslušníkov. Aj ich sa život s Alzheimerom začne veľmi dotýkať. Kvôli chorobe musia všetci členovia rodiny zmeniť svoj život, správanie a návyky. Viac nám prezradí Mgr. Lukáš Behúl, z Denného špecializovaného centra Memory.

Pätnásty februárový deň patrí všetkým osamelým. Nie nadarmo nasleduje po sviatku zaľúbených. Valentín sa v našich končinách udomácnil veľmi rýchlo. Je symbolom lásky, oddanosti a dôvery. (Ale aj obchodu.) Zamilované páry ho oslavujú na romantickej večeri, v kine či divadle. Pre osamelých ľudí však ide o ďalší náročný deň, spolu s Vianocami. To, že sme single ešte neznamená, že pod vplyvom valentínskych osláv a pohľadu na zamilované páry si musíme narýchlo niekoho nájsť aj my. Vidíme totiž to, čo chceme vidieť. Najmä v takomto období. Ako narábať so svojimi emóciami? Pomôže plač, krik? Pre začiatok je vhodné pripustiť si aktuálny stav a vedieť popísať svoje pocity. Ďalšie užitočné rady a tipy, ako sa vysporiadať so samotou počas Valentína, nám prezradí Mgr. Ing. Martina Matúšová, MBA, z platformy Hedepy.

Aj naši predkovia mali starosti, problémy sa im tiež nevyhýbali. Stresové situácie sú však častejšie a intenzívnejšie v našej dobe. Musíme čeliť vysokým nárokom a rýchlo sa prispôsobovať citeľným zmenám. Dôvodov na úsmev máme málo. Vedcov však stále zaujíma naše duševné zdravie a rozpoloženie. Nárast psychických porúch je totiž alarmujúci. Pribúdajú aj nové modely správania, ktoré sa vymykajú tomu, čo sme doteraz poznali. Doba sa vyvíja a s ňou aj vedecký prístup a možnosti výskumu. Dôležité je pochopiť modely správania a najmä nájsť odpovede na otázky začínajúce sa slovom "prečo". Naším hosťom je PhDr. Michal Hajdúk, PhD., Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Žijeme v kultúre, ktorá preferuje mladosť, výkon, rýchlosť. Menej hovoríme o kvalitách vyššieho veku. Dá sa teda starnúť s gráciou, so sebaprijatím? Pohľad na to, čo je staré, sa líši od vekovej skupiny, ktorej sa pýtame. Inak starobu vnímajú 20-roční ľudia, inak 50-roční. Kedy si človek uvedomí, že starnutie sa ho začína týkať? Sú to pribúdajúce vrásky, ochabnuté svalstvo, únava? Najčastejšie ide o šokový prejav. Zrazu si v zrkadle všimneme, že sme zostarli... Ako sa s tým popasovať? Ako starobu prijať a pripraviť sa na všetko, čo so sebou prináša? Odpoveď poskytne Mgr. Petra Brandoburová, PhD. z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

S pribúdajúcim vekom v mnohých prípadoch dochádza k zhoršovaniu mobility a ďalších fyzických i duševných funkcií. Ide o prirodzený životný cyklus. Seniori sú čoraz vo väčšej miere odkázaní na pomoc okolia. V tých šťastnejších prípadoch im lásku a starostlivosť vrátia deti, no niekedy je potrebné zabezpečiť staršej osobe starostlivosť v podobe denného centra alebo pobytového zariadenia. Aké sú v súčasnosti možnosti a ako uľahčiť prijatie tejto veľkej životnej zmeny najmä po duševnej stránke, sa porozprávame s Mgr. Lukášom Behúlom, z Denné špecializovaného centra Memory.

Sú našimi idolmi. Denne k nim vzhliadajú milióny ľudí po celom svete. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké je náročné byť každý deň niekým iným? Koľko charakterov, emócií a výrazov predvádzajú na divadelných doskách a pred televíznou kamerou? Nehovoriac o spomínanom drobnohľadom verejnosti... Herci majú tiež svoje starosti a problémy, ktoré však musia pred zrakmi svojich fanúšikov skrývať. Tento fakt tiež nepridáva na kvalitnom duševnom zdraví. Nie každému sa podarí mať na sebe neustále usmiatu tvár, filmový priemysel je plný smutných a nešťastných koncov, nie všetky príbehy sa končia happy endom. Robin Williams, Vlastimil Brodský, Lucy Gordon, Monika Potokárová,... Veľké mená, ktoré prehrali boj so svojimi démonmi a dnes nás už sledujú z hereckého neba. Čím všetkým si prechádzajú herci, ako vyzerá ich psychohygiena a prečo by sme nemali veriť všetkému, čo vidíme na obrazovke, nám prezradí herec Slovenského národného divadla, Michal Režný.

Mnohí z nás ostávajú v nefunkčných vzťahoch zo zvyku, z obavy pred samotou, pred zhoršenou finančnou situáciou či zo strachu z nepochopenia okolia. Nájsť vhodný čas a vhodnú príležitosť na ukončenie takéhoto zväzku pritom nie je jednoduché. Zakaždým do našich plánov vstúpi nová premenná a my svoje rozhodnutie prehodnotíme alebo jeho realizáciu odložíme na neskôr. No netreba otáľať. Pripraviť sa však môžeme na to, čo nastane po tom, ako sa z tohto bláznivého kolotoča rozhodneme vystúpiť. Je pochopiteľné, že naším telom budú lomcovať rôzne druhy emócií. Mali by sme si uvedomiť, že je pred nami bolestivé obdobie a pocit straty. Tiež môžeme pociťovať hnev, popieranie. Dôležité je však uvedomiť si, čo od rozchodu očakávame my, ako pomôže mne - samostatnej ľudskej bytosti. Najmä v tom prípade, ak ide o nefunkčný či toxický vzťah. Ako ho spoznať a najmä, ako ho ukončiť a žiť svoj život bezprostredne po ňom, nám prezradí Ivana Čergeťová, psychologička.

Je v poriadku necítiť sa dobre. V poriadku nie je nahovárať si, že je všetko OK a my necítime žiadne napätie, stres, nervozitu. Dôležité je s emóciami narábať, a to počas celého roka. Prichádza obdobie, ktoré predstavuje pre našu psychiku zaťažkávajúcu skúšku. Ak počas Vianoc pociťujete stres, rozhodne nejde o vaše zlyhanie. Každý túži po pokoji a je možné dopriať si ho. Dôležité je nájsť kľúč na riešenie otázok a výziev, ktoré stoja pred nami. Či už je to návšteva rodiny, zvedavé otázky jej členov a podobne. Spýtajte sa v pravom rade sami seba, po akých Vianociach túžite a čo chcete počas sviatkov robiť. Prinášame ďalší užitočný diel podcastu Zdravá duša. Hostkou je psychologička Denisa Debrecká.

Jedna z najsledovanejších spravodajských relácií nás večer čo večer informuje o kriminálnych prípadoch. Tragédie sú podávané tak, aby nás čo najviac šokovali a rozcítili. Pandémia, vojna, hádky, zlosť,... Úlohou spravodajstva ako takého je informovať nás o aktuálnom dianí doma i vo svete. Médiá nás mali pôvodne tiež vzdelávať a zabávať. No niekde nastala chyba. Počet úzkostných stavov v dôsledku sprostredkovaných informácií narastá. Neustále sme obklopovaní negatívnymi informáciami. Je pochopiteľné i ľudské zároveň, že spracovať takéto správy môže byť skutočne ťažké. Našťastie však existuje alternatíva. Vo svete aj u nás vznikajú jedinečné médiá, ktoré zmenili naratív tak, aby poukazovali na to dobré, čo sa okolo nás deje. Ako médiá ovplyvňujú našu psychiku a ako v podaných informáciách nájsť pozitívne posolstvo? Hosťami Zdravej duše sú tento raz psychologička Veronika Pastrnáková z platformy K sebe a Róbert Sedlák, zakladateľ portálu dobrenoviny.sk a Dobrého rádia.

Citové napätie si mnohí z nás zvyknú kompenzovať príjemným horúcim kúpeľom. Je pochopiteľné, že stres a pocity úzkosti potrebujeme ventilovať a voda predstavuje ideálny spôsob. Reč teraz nebude len o kúpaní sa doma, v pohodlí kúpeľne. Naša krajina je veľmocou v množstve minerálnych prameňov, ktoré majú relevantné blahodarné účinky na ľudský organizmus. Nahliadnite s nami do oblasti balneológie a balneoterapie. Možnosti liečby duševných ochorení a úzkostných stavov sú na Slovensku naozaj bohaté. V Kúpeľoch Vyšné Ružbachy využívajú jedinečnú kombináciu termálnych prameňov minerálnych vôd a priaznivých klimatických podmienok na to, aby mohli klienti, pod dohľadom lekára, načerpať aj novú duševnú energiu. Vráťte sa s nami na festival zdravia Zdravé reči LIVE a spoznajte ďalšie možnosti, ako si v príjemnom prostredí vyliečiť dušu a choroby z povolania. Hosťami boli MUDr. Bohuslav Kendra, riaditeľ úseku zdravotnej starostlivosti Kúpeľov Vyšné Ružbachy a klinická psychologička Mgr. Kristína Bašová.

Náš jedinečný festival zdravia - Zdravé reči LIVE - bol aj o duševnom zdraví. Každý dnes vie, že zloženie prijímanej  stravy a jej pestrosť zanecháva stopu aj na našej psychike. V prípade, ak naše trávenie funguje správne, telo produkuje tzv. neurotrasmitery. Ide o látky, ktoré zabezpečujú komunikáciu mozgu s črevom. Náš hosť prežil vážne kardiovaskulárne ochorenie, a práve zmena stravy mu pomohla zlepšiť jeho zdravotný stav a doslova mu zachránila život. Uznávaný gastroenterológ Ladislav Kužeľa už dlhé roky edukuje ľudí, ako zdravo nielen žiť, ale aj zdravo jesť. Ako kúzlo života funguje, nám prezradil pán docent priamo v srdci Vysokých Tatier.

Hnev, zlosť, strach, ale aj iné emócie, nás môžu pripútať na nemocničné lôžko. Najmä v tom prípade, ak sú dlhodobo potláčané. Emočné prežívanie sa viac pripisuje ženám, veď chlap predsa neplače. Skutočne? Relevantné štatistiky dokazujú, že duševne zdraví ľudia majú oveľa menej dôvodov na vyhľadávanie lekárov. V prípade, ak nie je možné odhaliť príčinu fyzických príznakov, ideálna je návšteva odborníka, psychológa. Ochorenia totiž vedia byť podmienené prežívaním ťažkého obdobia. Ako psychosomatika vplýva na náš bežný život a s akými životnými príbehmi sa stretla PhDr. Elena Tomková, poradenská psychologička a terapeutka? Dozviete sa v novej epizóde podcastu ZDRAVÁ DUŠA.

Túto epizódu sme nahrávali medzi vami, priamo v popradskej Aréne. A bol to veľký emocionálny zážitok. Onkologickej pacientke Zuzke Gondoľovej patrí náš veľký obdiv. Obyčajná preventívna prehliadka jej totiž zmenila život. Zo sekundy na sekundu. Diagnostikovaná jej bola rakovina prsníka. Cítila nespravodlivosť a zlosť na celý svet. Nieto však dna, z ktorého by sa nedalo odraziť. Zuzka sa pustila do boja, veľkou oporou jej bola rodina a komunita. Ľubka Slatina z Ligy proti rakovine nám pripomenie, že na zvládnutie tohto náročného životného obdobia nie je človek sám. Pomocnú ruku nájdete aj v Lige. Renomovaný plastický chirurg MUDr. Marián Koperniech nám prezradí, ako prinavrátiť žene sebavedomie po tak závažnej chorobe prsníka. Epizóda bola nahrávaná mimo štúdia, na podujatí Zdravé reči LIVE.

Novodobý fenomén súčasnosti. Neustále premýšľanie nad problémami, ktoré si to často ani nezaslúžia. Nekonečné analyzovanie, prehodnocovanie, kreovanie všetkých možných scenárov a koncov. Ide o činnosť, ktorá nás môže v niektorých prípadoch pripraviť aj o radosť zo života a zároveň tak môže byť sprievodným javom úzkostných stavov. Čím viac premýšľame, tým menej sme aktívnymi a kreatívnymi. Výnimkou nie sú ani problémy so spánkom. Ako možno čo najefektívnejšie zrelaxovať a ako menej premýšľať nad problémami a zbytočnosťami, nám prezradí psychologička z modernapsychologia, MSc. Denisa Debrecká.

Pocity úzkosti, ťažoby, nespavosť, ignorovanie povinností a útek pred nimi. Telo nám signalizuje akútnu potrebu spomalenia pracovného tempa a nutnosť relaxácie. Pri podceňovaní príznakov si koledujeme o syndróm vyhorenia. Ide o súhru viacerých faktorov, no dôležité je uvedomiť si, že ak budeme tento stav ignorovať a neustále sa premáhať, pôjdeme sami proti sebe. Nie je na tom nič zlé, keď sa rozhodnete z rýchlika povinností vystúpiť a dať si pauzu. Vaše šťastie by vám malo byť prioritným. Respondent Pavol vie dnes o tom svoje. Spočiatku začal pociťovať postupné psychosomatické javy. Bolo mu fyzicky zle. Psychoterapeut, ktorého vyhľadal, mu pomohol nielen s promptným riešením jeho problému, ale zároveň mu dal nádej na prinavrátenie sebavedomia a životného elánu. O vyhorení a jeho úskaliach nám porozprávala psychologička zo spomiluj.sk Veronika Ragan. O osobnú skúsenosť sa s nami podelil Pavol Guričan z platformy ksebe.sk

Život so závislým človekom vôbec nie je jednoduchý. V triezvom stave sľubuje svoju zmenu, obracia sa na blízkych s prosbou o pomoc. Je to práve táto ľudská bytosť, ktorá musí prevziať zodpovednosť za svoje činy a návrat k pôvodnému spôsobu života myslieť vážne. Mnohým k tejto zmene dopomohli výčitky svedomia, no často sa zabúda na to, že závislosť je chorobou celej rodiny. Žiť so závislou osobou je náročné, trpia partneri aj deti. Rodinu trápia finančné, sociálne aj psychické problémy. Ako bojovať so závislosťou v rodine a najmä ako proti nej bojovať spoločne, nám prišli prezradiť Mgr. PhDr. Vladimír Stanislav, PhD., MPH, riaditeľ OLÚP, n.o. Predná Hora a Mgr. Peter Knapík námestník pre psychologicko-psychoterapeutickú starostlivosť OLÚP, n.o. Predná Hora.

Sen je výtvorom našej obrazotvornosti. Opakuje sa každú noc. V prenesenom význame je to návšteva kina a sledovanie filmu, v ktorom sme režisérmi my a častokrát zastávame aj hlavnú úlohu. Spánok sa delí do dvoch základných fáz: REM spánok a NONREM spánok. V prvej fáze REM spánku máme uvoľnené svaly a je viditeľné, že snívame. Zavreté oči sa pohybujú. Naše sny sú skvelým prejavom toho, čo cítime a čo prežívame. Počas psychokonzultácií je možné zanalyzovať, čo nám sen naznačuje a zrkadlí. Sčasti to však dokážeme aj my sami. O snoch, o ich význame, vplyve emócií na ne a potrebe spánku, nám porozprávala MUDr. Andrea Heretiková Marsalová, z ambulancie psychiatrie a psychoterapie v Bratislave.

Akási magická sila, myšlienka, nabáda človeka, aby vykonával určitú špecifickú činnosť. Len tak totiž možno predísť skaze. Obsedantno-kompulzívna porucha postihuje ľudí najmä v prvých štyroch dekádach života. Spúšťače sa môžu vyskytnúť už v puberte, ako tomu bolo v prípade Róberta, ktorý nám o svojom živote s touto poruchou porozprával v predchádzajúcej epizóde. V prípade, ak máte pocity alebo príznaky, ktoré nie sú zlučiteľné s bežným životom, je dôležité vyhľadať špecialistu. Vďaka včasnej konzultácii a diagnostike sa totiž táto porucha dá odhaliť relatívne skoro. Po osobnej skúsenosti ponúkame pohľad odborný, hostkou je MUDr. Jana Ferencová, primárka psychosomatickej kliniky FZaSP TU a PNPP.

Nežiaduce myšlienky, obsesie, či opakovaná potreba vykonávať tie isté úkony. Aj to môžu byť prvotné príznaky tohto ochorenia. Pocity, že som niekomu ublížil alebo mienka o sebe, že pôjdem do pekla. Niektoré zo zvláštnych myšlienkových pochodov, ktoré vnímal aj pán Róbert. V prvej časti venovanej tejto diagnóze sa s nami podelil o svoj životný príbeh s diagnostikovanou OCD. Hľadanie cesty a príčiny pocitov vyústilo až pri partnerke, ktorá cítila, že toto nie je bežná zlá nálada. Vďaka nastavenej medikamentóznej liečbe od psychiatra a práce na sebe so psychológmi, si dnes náš respondent užíva krásny rodinný život už aj s malou dcérkou. Príbeh, ktorý vás chytí za srdce. Lebo kto chce, hľadá spôsoby...

Začína sa príjemnými pocitmi v bruchu, tzv. motýlikmi, končí bolesťami. Uzdravenie zlomeného srdca môže byť náročnejším a zložitejším procesom než samotný rozchod. Po prvotnom šoku, ktorý človeka spočiatku paralyzuje, nastáva obdobie smútku a beznádeje. Príčiny rozchodov sa rôznia, no dôsledky zostávajú vždy rovnaké. Ako začať hľadať samého seba a prečo máme pri rozchode pocit zlyhania, nám upresnila soulmentorka Romana Benčíková a zároveň pridala užitočné rady, ako proces ozdravovania zavŕšiť šťastným koncom. 

Nie každá žena chce počuť oslovenie MAMA. V našej spoločnosti donedávna panoval určitý model, ktorý predikoval založenie si rodiny v ideálnom veku. Od muža sa očakávalo, že postaví dom, zasadí strom a splodí syna. Žena ho mala na tento svet priviezť. Doba sa však mení a tiež pohľad na rodičovstvo a materstvo. Každý z nás má právo žiť život podľa svojich predstáv. Je v poriadku, ak dieťa nie je súčasťou tohto bytia. Či už zo zdravotných dôvodov alebo z rozhodnutia oboch partnerov. Prečo dnes ženy na Slovensku nie sú motivované mať deti, ako prispievajú bezdetné ženy do našej spoločnosti, nám prezradí výkonná riaditeľka Centra Nádej Adriana Havašová.

Novodobý fenomén, na ktorý si musíme s nástupom anonymity na sociálnych sieťach a zoznamovacích aplikáciách jednoducho zvyknúť. Týmto pojmom označujeme jednostranné pasívne ukončenie vzťahu. Akýkoľvek rozchod vie zabolieť, vyvolať pochybnosti a otázky, no rozchod realizovaný odmlčaním sa trápi ešte viac. Naša myseľ totiž potrebuje mať pre správne spracovanie situácie a emócie čo najviac relevantných informácií a dát. Ak ich nemá, začína si vytvárať vlastné scenáre. Tie nám však môžu život ešte viac skomplikovať. Prečo sa ľudia rozchádzajú takýmto spôsobom a ako si všímať prvotné impulzy ghostingu, nám upresnila psychologička MSc. Denisa Debrecká. 

Zrak je nielen naším najdôležitejším zmyslom, ale v súčasnej dobe hrá kľúčovú rolu v hodnotení okolitého sveta, vo vyhodnocovaní vnemov a podnetov. Možno si to neuvedomujeme, ale má veľký vplyv na naše emócie a prežívanie jednotlivých momentov. Ak máme horšie obdobie, na svet sa pozeráme inou optikou a to môže ovplyvniť aj naše fyzické zdravie. Refrakčné chyby nás vystavujú stresovým situáciám, sivý zákal spôsobuje stránenie sa od spoločnosti ostatných ľudí,... Ako vidieť svet okolo nás v tých správnych farbách a tvaroch, prečo by sme mu mali venovať pozornosť aj v spojitosti s našimi emóciami, nám prezradí oftalmologička MUDr. Zuzana Hrbeková z IVIO Clinic. Tipy, akou optikou vnímať svet s úsmevom, zas povie hlbinná terapeutka PhDr. Radoslava Olajos.

Robíme to bežne a často. Hodnotíme správanie detí vo svojom okolí a mýlime si hrušky s jablkami. Nie každé neposlušné či neposedné dieťa musí mať poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Do správneho fungovania mozgu a centrálnej nervovej sústavy pritom vidí už málokto z nás. Presná príčina vzniku ADHD nie je známa, no pôvod treba hľadať pravdepodobne v genetike. Už pri malých bábätkách dokonca badať určité prejavy. Podráždenosť, zlá regulácia spánku a emócií. Čím skôr problém zadefinujeme, tým viac vieme dieťaťu pomôcť k plnohodnotnému životu. Odborný pohľad nám priblížila MUDr. Anna Surovcová, detská psychiatrička z Kliniky detskej psychiatrie LFUK a NÚDCH Bratislava a o vlastnú osobnú skúsenosť sa s nami podelila Mgr. Jana Muránska, PhD., vysokoškolská pedagogička, TSMT terapeutka a taktiež riaditeľka občianskeho združenia RATA.

Šestnásťkrát denne. Presne tak často sa usmeje šťastné a spokojné dieťa. U dospelých je to oveľa menej. Chýbajúci úsmev na detskej i dospelej tvári pritom môže signalizovať, že v domácom prostredí nie je všetko v poriadku. Za dverami domácnosti sa môže odohrávať násilie. To má mnoho foriem a podôb, odhaliť ho nemusí byť jednoduché. Treba tiež rozlišovať medzi domácim a partnerským násilím. Jeho obeťou nemusia byť len deti a ženy, ale aj seniori a muži. Spúšťačom domáceho násilia je samotné vnímanie rodiny a hodnoty jej členov. Ak dôjde k prvej facke v nejakom vzťahu, je pravdepodobné, že pri tej jednej to neostane. Opustiť takýto vzťah však nebýva jednoduché, no je to pritom jediné vhodné riešenie. Viac nám prezradí Adriana Havašová, výkonná riaditeľka Centra Nádej.

Pervazívna vývinová porucha. Neurobiologicky podmienená. Jedna z odborných charakteristík autizmu. Slovo pervazívna (prenikavá) vystihuje oblasti, ktoré autizmus zasahuje. Preniká totiž celou osobnosťou človeka. Zanecháva stopy na spôsobe myslenia, cítenia aj správania sa. Ovplyvňuje tiež schopnosť komunikácie, medziľudské vzťahy a možnosti ich nadväzovania. To najdôležitejšie o autizme nám prezradí detská psychiatrička MUDr. Elena Činčurová, z NÚDCH a užitočné rady, ako vychovávať dieťa s autizmom, nám poskytne MUDr. Ivana Trellová z Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity a supervízorka OZ Srdce autizmu. 

Dostali sme sa pod tlak, ktorý v nás vyvolal vnútorný konflikt. Ten sa prejavuje celou škálou emócií. Pociťujeme žiaľ, úzkosť, obavy, ale aj radosť a lásku. Máme radi komfortnú zónu, stabilitu. Ponúkajú nám pocit istoty, že ak sa niečo stane, vždy sa o nás niekto postará. Ak ale stratíme pevnú pôdu pod nohami, je pochopiteľné, že máme strach a hľadáme vinníka. Je veľmi dôležité, aby rodina, prípadne komunity držali pokope. Aby sme sa vrátili k ľudskosti. Pandémia nás už naučila žiť v kríze, treba z toho čerpať. Dnes už vieme lepšie narábať s neistotou. Máme zdravší postoj k obmedzeniam a k starostlivosti o seba samého. Ešte stále však musíme popracovať na svojich emóciách a ich vyjadrovaní. Najmä teraz, keď je v našom svete kríza vyvolaná vojnou. Ako sa v tom celom zorientovať a na čo sa zamerať, nám prezradí hlbinná terapeutka PhDr. Radoslava Olajos.

Prežívame ťažké časy. Vojenský konflikt zasiahol krajinu, s ktorou zdieľame jednu hranicu. Krajinu, z ktorej máme kolegov, priateľov, susedov. Denne sme vystavovaní záberom, ktoré v nás môžu vyvolať celú škálu negatívnych emócií. Ako si v týchto dňoch zachovať doterajšiu kvalitu psychického zdravia, ako rozpoznať dezinformácie a hoaxy? Prečo by sme sa mali svojich blízkych pýtať, ako sa cítia a čo by im pomohlo? A ako situáciu na Ukrajine vníma Izzy, ktorá so svojimi rodičmi v minulosti kvôli podobnému konfliktu ušla zo svojej vlasti? Odpovede sa pokúsime nájsť v špeciálnej epizóde Zdravej duše. Okrem Izzy aj so psychológom Mgr. Martinom Takáčom z platformy ksebe.sk, ktorá ponúka pre ľudí postihnutých ukrajinskou krízou poradenstvo zdarma.

V mnohých rodinách je pitie alkoholu tolerované. Na abstinenta sa zvyknú ľudia pozerať s prekvapením a nepochopením. Piť u nás je normálne. Našťastie, sú tu však aj takí, ktorí sa nad problémom s pitím zamýšľajú a priznávajú ho. No a potom sú tu tí, ktorí si problém s nadmerným a nekontrolovaným pitím priznať nechcú a odkladajú jeho riešenie. Vypočujte si osobnú skúsenosť abstinujúceho alkoholika Ivana, ktorého odborným komentárom dopĺňa klinický psychológ Marián Huštaty z kliniky AD clinic.

Bude to osobnejšie než kedykoľvek predtým. Práve preto sme pre zachovanie čo najvyššej anonymity zmenili hlas našej hostky. A tiež jej meno. Na vlastnej koži totiž zažila manipuláciu zo strany svojho partnera s narcistickou poruchou osobnosti. Narcizmus nie je dedičný, ani manipulatívne sklony. Dieťa si ich osvojuje v prostredí, v ktorom vyrastá. Najčastejšie v rodine. Zanechávajú však stopy na mozgovej úrovni. V určitom veku sa vytvárajú nervové zakončenia, ktoré sú zodpovedné za emočné prežívanie človeka a pokiaľ je dieťa neustále frustrované, deprimované, je v strachu, bojí sa, nemá podporu a lásku – nervové zakončenia sa mu nespoja. Z dieťaťa však môže vyrásť človek s narcistiskou poruchou aj v prípade, keď je vychované ako poloboh. Všetko mu je dovolené a zároveň mu je predostierané, že je najlepším na svete a všetko robí úžasne. Avšak keď sa dostáva do kolektívu a zisťuje, že nevyniká vo všetkom (čo je prirodzené), začína mať pocit menejcennosti. Ten v dospelom veku prenáša na iné osoby. O tejto poruche osobnosti a jej vplyve na medziľudské vzťahy, nám porozpráva Mgr. Romana Benčíková – soul mentorka a Martina.

Pes. Najlepší priateľ človeka. Prečo ich vlastne tak milujeme? O tom sa stále polemizuje. Stres, ktorý momentálne prežívame v pretechnizovanom svete, je dôsledkom nárokov, ktoré na seba kladieme. Avšak pes nároky nemá. Ponúka úprimnú lásku bez klamstva. Bežné hranie so psíkom vie podporiť rozvoj osobnosti už v detstve. Prostredníctvom canisterapie učíme deti lepšiemu fungovaniu, bezpečnosti a rutinám. Špecifické psíky sú však pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím veľmi nevyhnutnými spoločníkmi. Sú ich vodcami životom. Ako vníma psia duša prítomnosť tej ľudskej a naopak, nám prezradia Jarmila Virágová z výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy a Miriam Polachová, canisterapeutka z OZ Sme kamaráti. 

Pre človeka sú najdôležitejšie vzťahy. Či už so samým sebou alebo s najbližšími. Aké vzťahy vytvárame, tak sa cítime a sme naplnení láskou. A zároveň aj sebaláskou. Nájsť presný význam tohto pojmu nie je náročné. Oveľa komplikovanejšie je však sebalásku precítiť. Cesta k tomu vedie cez dôležité sebaprijatie. Ako na to, ako prijať svoje vlastné ja, ako sa začať mať rád a vybudovať si krásny a naplnený vzťah so sebou samým, nám prezradí PhDr. Radoslava Olajos, hlbinná terapeutka.

Hovorí sa, že kto nevie byť sám so sebou, nevie byť s nikým. Za posledné roky sa však názory a pohľady na samotu zmenili. Možno je za tým aj obdobie pandémie a striedajúcich sa lockdownov. Niektorí z nás sa cítia opustení viac než kedykoľvek predtým, ostatní po samote túžia. Nečudo, homeoffice v kombinácii s dištančným vzdelávaním dá zabrať každému. Ako so samotou pracovať, ako sa s ňou vyrovnať a ako ju využiť vo svoj prospech i po skončení pandémie? Ako samote zabrániť v tom, aby sa stala spúšťačom duševných problémov a ochorení? Odpovede na tieto i mnohé ďalšie otázky nám poskytne Mgr. Hana Ševčíková, klinická psychologička a psychoterapeutka.

Psychika ovplyvňuje funkcie nášho organizmu. To je fakt. Kedysi sa síce hovorievalo, že za všetkým treba hľadať ženu, no dnes vieme, že na náš celkový zdravotný stav má vplyv aj niečo iné. Napríklad stres. No zároveň sme sa za posledné obdobie vďaka relevantným výskumom dopracovali aj k ďalšiemu poznatku. Vplyv na našu psychiku má aj črevný mikrobióm. Je preukázateľné, že ak do poškodenej črevnej mikroflóry dodáme správne kmene a upravíme aj stravu, zlepší sa aj naše psychické zdravie. Viac o tejto téme nám prezradí MVDr. Alojz Bomba, DrSc. a Martin Haranda, MSc. z firmy Perbiotix.

Mentálna anorexia, mentálna bulímia, porucha záchvatového prejedania sa, ortorexia,... Porucha príjmu potravy nie je jedna. Je ich hneď niekoľko. A žiaľ, počet Slovákov, ktorí trpia niektorou z nich, pribúda. V praxi sa vyznačujú abnormálnymi stravovacími návykmi a chorobnou reguláciou telesnej hmotnosti. Poruchu príjmu potravy síce nezaraďujeme medzi úzkostné ochorenia, no úzkosť je jej podstatou. Úzkosť, ktorá vyplýva z porušeného vzťahu k sebe samému. Svoje o tom vie i Nina, ktorá s poruchou príjmu potravy aktívne súperí. Vypočujte si jej spoveď a tiež odborný pohľad MUDr. Jany Ferencovej, primárky psychosomatickej klinikay FZaSP TU a PNPP v ďalšej epizóde nášho podcastu.

Sebaláska nie je sebecká. Zdravá sebaláska je základom pre šťastný život. Cesta k nej vedie cez spoznanie nášho JA. Je skutočne dôležité pochopiť, kým naozaj sme. Často si myslíme, že sme rodičom, dieťaťom, súrodencom, šéfom, zamestnancom, no ide iba o roly, ktoré prijímame. Odpoveď na to, kým v skutočnosti sme treba hľadať niekde inde. Už v detstve a následne aj vo vzťahu s našimi rodičmi. Ako celý tento kolobeh ovplyvňuje naše vnútro, naše JA, vnímanie rolí a teda aj správanie sa a sebalásku, sa dozvieme v ďalšej epizóde podcastu ZDRAVÁ DUŠA,  tento raz s Katarínou Havlíkovou, NLP master coach.

Ľudská duša je dnes vystavená enormnej záťaži. Denne ju trápia rôzne podnety a neduhy. Dostavujú sa rozličné stavy úzkosti, poruchy spánku, pocity únavy, nesústredenosť, niekedy aj halucinácie. Rovnaké príznaky sú však typické aj pre schizofréniu. Pre ochorenie, ktoré sa prejavuje najčastejšie medzi pätnástym a dvadsiatym piatym rokom života. Hlavným spúšťačom je genetika. Ide o skutočne závažné duševné ochorenie s chronickým priebehom, pričom výrazne postihuje všetky oblasti ľudského života. Človek trpiaci schizofréniou sa dostáva do nekomfortných situácií, pričom je často stigmatizovaný. Ako prví si zmenu v správaní všimnú najbližší, no pre človeka trpiaceho schizofréniou, ide o nepravdy, ba priam o lži z ich strany. Svoje ochorenie si nechcú priznať. Vypočujte si ďalší zaujímavý diel podcastu ZDRAVÁ DUŠA, tento raz s MUDr. Petrom Kovačovičom zo Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku a s Renatou Ifkovou z OZ Pinelky.

Denne náš mozog vyprodukuje približne 6 200 myšlienok. Až 80% z nich je negatívnych. Je to dôsledok jeho vývoja. Už od pravekých čias nás mozog nútil byť opatrnými a predvídať nebezpečenstvo. Dnes už ale vieme, že negatívna myšlienka môže byť aj myšlienkou opatrnou. Ľudský mozog totiž nejde vypnúť, podnety spracováva neustále. Je však na nás, ako sa k nim postavíme a ako na podnety budeme reagovať. Prirodzene vyhľadávame fakty, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Paradoxne sa dá z toho vyťažiť a nájsť tak cestu ku šťastnému životu. Paušalizovanie tu však nie je na mieste, jedna rada nebude vhodná pre všetkých. O hľadaní šťastia sa porozprávame s Jánom Urigom, odborníkom na strategické zmeny, inovácie a leadership.

Rodičia si mylne myslia, že rozvod je vyslovene len ich záležitosťou. No týka sa i dieťaťa. Fungujúcich rodín je málo, rozvodovosť má stále stúpajúcu tendenciu. Kde sa ale v tomto celom procese nachádza dieťa rozvádzajúcich sa rodičov? Jeho práva a záujmy chráni kolízny opatrovník. Tým nemusí byť len úradník, ale aj rodinný príslušník. I napriek práci a snahe kolíznych opatrovníkov môže rozvod a súdne konanie zanechať výrazné stopy na detskej duši. V niektorých prípadoch deti odmietajú spolupracovať, a tak je do procesu prizvaný psychológ. Ten dohliada aj na to, aby rodičia i napriek neľahkej pozícii nezabúdali na svoje rodičovské povinnosti. Ako minimalizovať možné traumy z rozvodu rodičov a ako pomôcť dieťaťu prekonať celý proces? Odpovede na tieto a ďalšie otázky nám poskytne Mgr. Lýdia Jankovičová, kolízna opatrovníčka, a tiež Mgr. Lucia Jakabová, detská psychologička.

Nespoznávate samých seba, nespoznáva vás vaše okolie. Bipolárna porucha je celoživotné ochorenie epizodického charakteru. Jednoducho povedané, raz ste hore, na druhý deň dole. Dnes o tomto ochorení vieme, že sa s ním žiť dá. Že je možné stavy mánie a depresie zvládať, prípadne ich minimalizovať. Odborníci vedia, že jeho najčastejším spúšťačom je najmä genetika, no v niektorých prípadoch aj užívanie drog či silná trauma. Najčastejšie sa demaskuje u ľudí vo veku 25-30 rokov. Paradoxne, niekoho privedie späť ku zdravému životnému štýlu. Svoju osobnú skúsenosť s bipolárnou poruchou má naša hostka Radka, pohľad lekára poodhalí MUDr. Zuzana Repková, primárka Psychiatrickej kliniky SZU a PNPP.

O pocitoch mnohí z nás nehovoria. Dôvody na to majú rôzne. Najčastejším je strach z možného nepochopenia alebo negatívnej reakcie druhej strany. No takéto potláčanie emócií sa skôr či neskôr prejaví. Negatívne. Práve na našich vzťahoch, a tiež na našom zdraví. Ako dať najavo svoje emócie, ako na ne reagovať a prečo emóciám pripisujeme negatívne či pozitívne hodnotenie, nám prezradí psychologička a autorka projektu Spomiluj Veronika Ragan a Petra Žilinčanová, spoluzakladateľka digitálnej platformy ksebe.sk 

Problémov súčasných vzťahov je viac, väčšina z nich pramení z nedostatočnej asertívnej komunikácie. Existujú však aj vzťahy, kde sa jeden z partnerov bojí o svojich pocitoch komunikovať nielen s osobou, s ktorou zdieľa domácnosť, ale aj so svojím okolím. Netrvá dlho a človeku sa v takomto vzťahu začne zhoršovať zdravie, lekári tento stav potom pripisujú psychosomatike. V skutočnosti je to však dôsledok toxického vzťahu. Toxický partner totiž dokáže odhaliť naše slabé miesto a neustále naň útočiť. Ako z toxického vzťahu von, ako ho odhaliť a kde hľadať pomoc? Na túto tému sa rozprávame s koučkou a etikoterapeutkou Bronislavou Svrčkovou.

Závislosť od robenia si selfie, sledovania seriálov, mobilov, práce či od online sexu. Vymenovať všetky novodobé závislosti nie je podľa špecialistov možné, pretože možno aj práve v tejto chvíli vzniká úplne nová. Napriek tomu sme sa pokúsili nazrieť do problematiky hlbšie a s renomovanými odborníkmi nájsť odpovede na mnohé i menej časté otázky. Zistite s nami napríklad, čo je spúšťačom závislostí, ako ich nástup včas odhaliť a ako pred nimi ochrániť deti. Na tému novodobých závislostí sme sa porozprávali so psychoterapeutkou Barborou Kuchárovou a adiktológom Vladimírom Stanislavom.

Čo je to arteterapia a pre koho je určená? Aký je rozdiel medzi arteterapiou a maľovaním? Ako arteterapia prebieha a aké techniky sa pri nej využívajú? Aký je dlhý proces liečenia arteterapiou? Ako si vybrať vhodného terapeuta? Na tému arteterapia sme sa rozprávali s neurologičkou Ester Točíkovou a arteterapeutkou Sasha Točík Berkyovou.

Aké typy úzkosti poznáme a aké sú jej spúšťače? Môže mať úzkosť prejavy, ktoré sú fyzické? Aké typy ľudí postihuje úzkosť častejšie? Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a ako prebieha liečba úzkosti? Aké je to zažívať stavy úzkosti na vlastnej koži? Na tému, ako sa zbaviť strachu a úzkosti a ako s nimi pracovať, sme sa rozprávali s klinickým psychológom Tiborom Hrozáňom a Luciou, ktorá úzkosťou trpela.

Snáď každý z nás si už aspoň raz v živote povedal: "Mám depku." Mnohí pritom nepoznajú skutočný význam tohto slova a najmä stav, ktorý ním označujeme. V prvej epizóde podcastu ZDRAVÁ DUŠA sa pokúsime nájsť odpovede na najčastejšie otázky, ktoré s depresiou súvisia. Zistite, aké sú druhy depresie a aké má prejavy. Ako si pomôcť pri myšlienkach na samovraždu. Akého odborníka je potrebné navštíviť pri podozrení na depresiu a tiež, či môže byť depresia dedičná. Našimi hostkami sú: životná koučka Katarína Havlíková, ktorá depresii čelila tvárou v tvár a psychiatrička Mária Matisová, ktorá ľuďom s depresiou pomáha.